Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/18/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, IČO: 36 864 421 a Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom Vazovova 9, Bratislava, pod sp. zn. EX 878/2003, o vymoženie 567,62 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. - 20 zo dňa 01. decembra 2011 a o návrhu oprávnenej na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa sa z a m i e t a .

III. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. o trovách exekúcie z r u š u j e a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenej zaplatiť trovy doterajšej exekúcie vo výške 155,78 eura k rukám súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie odôvodnil aplikáciou ust. , , , a (ďalej len „“), ust. , , , , a , až 3, a a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a ust. až 3, , , a a vyhlášky MS SR č. v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2008 (ďalej len „Vyhláška“). Uznesenie odôvodnil tým, že oprávnená dňa 21.11.2003 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, pod sp. zn. N 2871/2003, NZ 77850/2003 dňa 05.09.2003. Súd preskúmal exekučný titul, notársku zápisnicu, ako aj zmluvu o úvere č. 1330102 a zistil, že oprávnená ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 29.05.2003 zmluvu o úvere č. 1330102 ako tzv. formulárovú zmluvu, súčasťou ktorej je aj text o splnomocnení, v ktorom povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru voči oprávnenej, a to tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Predmetné plnomocenstvo poukazuje aj na obsah notárskej zápisnice, ktorá bude okrem zákonných náležitostí obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo zmluvy

o úvere a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu na náklady povinného. Nakoľko si povinný záväzok voči oprávnenej neplnil riadne a včas, stal sa splatný celý dlh povinného. Následne dňa 05.09.2003 bola spísaná notárska zápisnica na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača s tým, že splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa (ďalej len „“) a súhlase s exekúciou podľa Splnomocnenec súčasne vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 20.837,- Sk (691,66 eura), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 17.100,- Sk (567,62 eura), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15.07.2003 do zaplatenia. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, t.j. skúmal, či predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom. Súd sa v prvom rade zaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorou je rozpor záujmov povinného a zástupcu, t. j. Mgr. Tomáša Kušníra. V danom prípade ako už bolo vyššie konštatované, splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno splnomocnenca povinného zakomponované, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal povinný možnosť výberu zástupcu, čím bola podstatným spôsobom obmedzená aj zmluvná voľnosť povinného. Skutočnosť, že menovaný advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávnenou, nenasvedčuje záveru, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral, teda bude hájiť predovšetkým záujmy oprávnenej. V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť - vyplývajúcu z rozhodovacej činnosti súdu - že menovaný advokát v čase spísania úverovej zmluvy, ako aj notárskej zápisnice v mnohých iných súdnych konaniach zastupoval oprávnenú. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na citované ustanovenia súd konštatuje, že právne úkony splnomocneného zástupcu vykonané v mene povinného sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Na veci nič nemení ani splnomocnenie pre Mgr. Bruna Žlnaya zo strany menovaného advokáta, keďže chybné je už pôvodné plnomocenstvo. Preto je aj notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, ktorú za povinného urobil splnomocnenec advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, a ktorá notárska zápisnica vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného právneho úkonu, neplatná. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti mal preukázané, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie Exekučného poriadku. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. z 27. januára 2007 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej a formálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že ak nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. V takomto prípade už nie je dôvod na vydanie rozhodnutia, ktoré smeruje k výkonu exekúcie, t.j. rozhodnutia o zmene exekútora (ktorý návrh sa v spise nachádza). Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade existujú podmienky na zastavenie exekúcie, súd o zmene súdneho exekútora nerozhodol. Súd notársku zápisnicu vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom vyhlásil za neprípustnú a zároveň v zmysle Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s Exekučným poriadkom a Vyhláškou. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 181,68 eura. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 155,78 eura, keď mu nepriznal odmenu za čas potrebný na prevzatie, prekontrolovanie, zaevidovanie návrhu a poverenia, vypracovanie časovej špecifikácie, preradenie exekučného spisu do archívu v dĺžke 135 min. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu iba za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a za jedno doručenie exekučného príkazu, t. j. nepriznal mu paušálnu odmenu za každé doručenie týchto písomnosti ako žiadal súdny exekútor. Taktiež mu nepriznal náhradu archivačného poplatku. Nakoľko oprávnená procesne zavinila, že sa exekúcia musela zastaviť, súd prvej inštancie ju zaviazal na náhradu trov exekúcie v súlade s Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Namietala, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie

a exekučného titulu, pričom súd exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Splnomocnenie okrem súdu navyše preskúmal i notár JUDr. Ondrej Ďuriač a ani v jednom prípade nebol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom. Oprávnená namietala taktiež tvrdenie súdu prvej inštancie o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Podľa oprávnenej v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. v nadväznosti na ust. a nasl. , z ktorých vyplýva, že zákon zo zásady „neprípustnosti ďalšieho zastúpenia“ pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo ak je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. . V súvislosti s plnomocenstvom oprávnená poukázala na skutočnosť, že povinný mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv, iba rozšíril možnosť uznania záväzku aj na osobu splnomocniteľa. Napadnutým uznesením, ktoré bolo vydané po uplynutí značného času od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, bude v prípade jeho právoplatnosti oprávnenej znemožnené zabezpečiť si iný exekučný titul pre uplynutie premlčacej doby. Oprávnená sa nestotožnila ani s priznanou výškou trov exekúcie. Uviedla, že povinnosťou súdu je skúmať aj účelnosť vynaloženého času na exekučnú činnosť a poukazovala na skutočnosť, že viaceré úkony exekučnej činnosti boli odmenené duplicitne, a to hodinovou, ako aj paušálnou odmenou. Podľa oprávnenej vyhláška presne stanovuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou, a teda za tieto úkony nepatrí odmena podľa hodinovej sadzby. Oprávnená poukázala tiež na skutočnosť, že v rámci hotových výdavkov priznaných súdnemu exekútorovi bola zahrnutá aj náhrada za administratívne práce. Záverom svojho odvolania navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V priebehu odvolacieho konania podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na prerušenie konania podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom žiadala, aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Oprávnená zároveň doplnila k odvolaniu ďalšiu právnu argumentáciu, pričom poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Následne z rozhodnutia ÚS SR č. k. - 12 zdôraznila, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v notárskom poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z toho dôvodu exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Podľa oprávnenej súd prvej inštancie svoj záver o tom, že predmetné dojednanie o zastúpení povinného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou nijako neodôvodnil. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a oprávnenej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Podľa oprávnenej súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS. Najmä nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie. Ani v indikatívnom a nevyčerpávajúcom zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, sa v citovanej smernici nenachádza splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne oprávnená tvrdí, že

v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, teda súd, proti ktorému rozhodnutiu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Opravným prostriedkom sa pritom myslí spravidla riadny opravný prostriedok, čo vylučuje niektoré mimoriadne opravné prostriedky, ktoré nie sú bežne dostupné. Zároveň oprávnená ponechala na uvážení exekučného súdu, či eventuálnu prípustnosť dovolania voči jeho rozhodnutiu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu bude považovať za dostupný opravný prostriedok. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v každom prípade ale platí, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu, v ktoromkoľvek štádiu konania. Podľa názoru oprávnenej by ustanovenia vnútroštátneho práva (najmä , , Notárskeho poriadku, , a Exekučného poriadku a , , a a nasl. ) mali byť vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17, s čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na to navrhla, aby súd podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a zároveň Súdnemu dvoru EÚ predložil vyššie uvedené prejudiciálne otázky.

5. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP v znení účinnom do 31.08.2005), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je čiastočne dôvodné.

8. Podľa § 238 ods. 1 EP konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

9. Podľa § 238 ods. 2 EP ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

10. Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola 29.05.2003 uzavretá zmluva o úvere č. 1330102, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 20 dvojtýždňových splátkach po 29,87 eura (900,- Sk). Súčasťou zmluvy o úvere je aj splnomocnenie, na základe ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v Bratislave na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku, na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

11. Z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, č. N 2871/2003, NZ 77850/2003 z 05.09.2003 vyplýva, že Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave, konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej vo výške 20.837,- Sk (691,66 eura) a zaviazal sa dlh zaplatiť do 12.09.2003 k rukám oprávnenej a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258

s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa Exekučného poriadku alebo .

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou, teda zmluvou spotrebiteľskou a opačná námietka oprávnenej v odvolaní s poukazom na nižšie uvedené neobstojí.

13. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho účinný v období od 01.01.2000 do 24.11.2004, teda v čase uzavretia danej zmluvy, upravoval tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo viacerých prípadoch vo forme predtlače, do ktorej sa dopisovali iba jednotlivé údaje špecifikujúce dlžníka a predmet úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené tzv. typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi pod následkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle cit. .

16. V zmysle zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V zmysle pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

17. Z vyššie citovaného vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s citovaným ustanovením sú potom v zmysle absolútne neplatné.

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovanej povinnej, v dôsledku čoho sú splnomocnenie i nadväzujúci právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici absolútne neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná a materiálne nevykonateľná.

19. V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy o úvere veriteľom - oprávnenou. Povinný splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho

rozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávnenou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávnenú zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv. Zo skutočnosti, že záujmy veriteľa, resp. oprávnenej a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta, sú nesporne v rozpore so záujmami dlžníka a povinného, vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného a Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere je pre rozpor so zákonom, konkrétne s s poukazom na , absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže potom Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie povinného pri predmetnom uznaní záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon (resp. úkon substitučného splnomocnenca) zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na Exekučného poriadku, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby s exekúciou.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie popísané nedostatky splnomocnenia sú zároveň neprimeranou podmienkou, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktoré sú zároveň v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné tiež v zmysle .

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie je aj prípad, ak sa v konaní zistí, že predložená notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, pretože právny úkon v nej obsiahnutý, ktorým je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou je absolútne neplatný. V týchto prípadoch treba exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP, z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

22. Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. , ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch a uzavrel, že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky (tu oprávnenej) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

23. Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi ( v spojení s ) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve v podobe predmetného splnomocnenia považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi odvolací súd videl v tom, že daný dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať, či vôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle výlučným právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinný ako dlžník predmetným splnomocnením fakticky postúpil toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy a v akej výške, pričom zároveň na uznanie dlhu splnomocnil jemu úplne neznámu tretiu osobu, ktorá mu bola vnútená v predtlači zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdal možnosti namietať dlh i jeho výšku, založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne neplatné. Nadväzne nemôže byť platný ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým je vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou, ktorú za neho mal vykonať splnomocnený advokát.

24. S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť s poukazom na predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, na čo poukazoval odvolateľ. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z

podstaty veci totiž logicky vyplýva, že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku absolútne neplatný.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne v zmysle potvrdil.

26. Podľa (za účinnosti - ) súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

28. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd, proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora mu poskytuje dostatok informácií. Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

29. V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004 ale Európsky súdny dvor nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite veci predchádzajú vstupu do EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 01.05.2004 a keďže k uzavretiu záväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo ešte 29.05.2003, teda pred vstupom Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska nie je daná právomoc Súdneho dvora na zodpovedanie prejudiciálnej otázky v danej veci.

30. Na základe uvedeného, odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

31. Odvolací súd následne pokračoval v časti odvolania proti výške trov exekúcie. Oprávnená namietala duplicitné počítanie odmeny za úkony exekučnej činnosti, konkrétne týchto úkonov: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a doručenie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu a doručenie

exekučného príkazu, vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, vypracovanie žiadosti o súčinnosť (Sociálna poisťovňa - 5x) a každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (4x), vypracovanie žiadosti o súčinnosť (banky - 2x) a každé zisťovanie účtu povinného, vypracovanie žiadosti o súčinnosť (ODI) a každé zisťovanie majetku povinného. Namietala aj výšku priznanej náhrady hotových výdavkov. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie v tejto časti rozhodnutia je sčasti nesprávne a sčasti nepreskúmateľné.

32. Podľa § 243b ods. 3 EP o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

33. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

34. Podľa § 27a Vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

35. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

36. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (6,64 eura) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

37. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3,32 eura).

38. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

39. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

40. Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou oprávnenej, že jednotlivé úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú buď paušálnou sumou alebo hodinovou odmenou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň. V zmysle ust. § 14 ods. 3 Vyhlášky sú úkony špecifikované v § 15 ods. 1 Vyhlášky odmeňované paušálnou sumou 3,32 eura pripadajúcej na jeden úkon exekučnej činnosti, čo však vylučuje súčasné odmeňovanie podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky (v sume 6,64

eura za každú aj začatú hodinu). Ak teda Vyhláška za určité úkony priznáva paušálnu odmenu, nemožno za tie isté úkony priznať odmenu podľa času Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky totiž už v sebe zahŕňajú aj ich vypracovanie. V preskúmavanej veci je zrejmé, že prvoinštančný súd sa týmto neriadil, v dôsledku čoho priznal súdnemu exekútorovi odmenu za niektoré úkony duplicitne.

42. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle aj na uznesenie.

43. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

44. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi taktiež náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky spolu v sume 56,18 eura bez bližšieho odôvodnenia ktoré konkrétne hotové výdavky boli súdnemu exekútorovi priznané, z čoho pozostávajú a či vyplývajú z predloženého exekučného spisu. V tejto časti je preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Hotové výdavky sú síce rozpísané vo vyčíslení trov súdneho exekútora, avšak nie všetky hotové výdavky sú aj z exekučného spisu preukázateľné. Poštovné nie je špecifikované, nie je zrejmé, koľko zásielok súdny exekútor poštou zaslal, z niektorých dokumentov zasielaných súdnym exekútorom, napr. do Sociálnej poisťovne vyplýva, že podanie bolo podané osobne. V exekučnom spise sa nachádzajú aj odpovede na žiadosti o súčinnosť od bánk a je zrejmé, že tieto informácie sú spoplatňované, avšak v spise sa nenachádza doklad o výške takéhoto poplatku.

45. V posudzovanom prípade teda nie je možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vo výroku II. o trovách exekúcie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti nemôžu zistiť strany, ani odvolací súd, preto je potrebné uvedené rozhodnutie považovať v tejto časti za nepreskúmateľné.

46. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách exekúcie je potrebné v zmysle ust. zrušiť a vec v zrušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora na doplnenie špecifikácie trov exekúcie v časti hotových výdavkov a predloženie dokladov o vynaložení týchto výdavkov, nakoľko náhradu trov exekúcie možno priznať súdnemu exekútorovi len za výdavky preukázateľne vynaložené. Súd prvej inštancie opätovne preskúma tiež odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom viazaný názorom odvolacieho súdu neprizná exekútorovi odmeny za úkony uplatnené duplicitne. Posúdi tiež účelnosť jednotlivých úkonov. Následne opätovne rozhodne o trovách exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodni tak, aby bolo preskúmateľné.

48. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).