Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoCsp-63-2020.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne G. X., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXXX/X, P., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokáom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/103/2020-30 z 7. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I., II. a IV. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, alebo „prvoinštančný súd“), uznesením zo dňa 07. 10. 2020 neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2018 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (I. výrok). Zamestnávateľovi žalobkyne D. spol. s.r.o., so sídlom P. 8, X., uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2018 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (II. výrok). Zároveň poučil žalovaného o tom, že môže podať voči navrhovateľke samostatnú žalobu o zaplatenie. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia (§ 337 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku), (III. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania (IV. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, ktoré jej vykonáva zamestnávateľ od apríla 2020 v prospech žalovaného, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Dohoda“), uzavretej so žalovaným dňa 10. 07. 2018. Žiadosť o vykonávanie zrážok doručil žalovaný jej zamestnávateľovi v súvislosti so záväzkom plynúcim zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva“) uzatvorenej dňa 09. 07. 2018. Mala za to, že zrážky sú vykonávané nezákonne, pretože Zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), resp. sú uvádzané zavádzajúco alebo nesprávne. V Zmluve nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom daná skutočnosť súčasne spôsobuje neprávne uvedenú náležitosť RPMN. Preto považovala Zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemá žalovaný nárok na sumu, ktorú uvádza v žiadosti o zrážkach zo mzdy,
ktorá zjavne zahŕňa aj odplatu za poskytnutý úver, pričom má nárok len na zaplatenie istiny vo výške 1 500,- Eur. Dohodu považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko s ňou vznikol zásadný nepomer v občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Jej práva boli mimoriadne negatívne dotknuté tým, že žalovaným požadovaná suma je sporná, zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu a vykonávajú sa v neprimeranom rozsahu. Poukázala na dôvodnú obavu, že ďalšími zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného mohlo dôjsť k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 332 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, 3, 4, § 337 ods. 1, 2, 3, § 328, § 329 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 OZ a návrhu žalobkyne vyhovel. Žalobkyňa uzavrela dňa 09. 07. 2018 so žalovaným Zmluvu, a tým vznikol medzi stranami sporu o spotrebiteľský vzťah. Dohoda podpísaná žalobkyňou v deň uzatvorenia Zmluvy bola uzavretá ako osobitná zmluva, no napriek tomu predstavuje formulárovú Dohodu, vopred pripravenú žalovaným, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Zmluvné dojednanie v Dohode nemožno považovať za individuálne dojednané. Inštitút Dohody umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktorý nemá možnosť ich zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Žalovaný požiadal listom zo dňa 28. 01. 2019 zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody a to až do vyrovnania celého dlhu. Na základe Zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1500 Eur, ktorý sa zaviala vrátiť formou 36 mesačných splátok vo výške 54,93 Eur, s termínom konečnej splatnosti 10. 07. 2012, so splatnosťou splátok ku 10. dňu v mesiaci, RPMN 20,56 %, ročnou úrokovou sadzbou 18,93 % a celkovou výškou nákladov na poskytnutý úver vo výške 477,48 Eur. Podľa predloženého listinného dôkazu (č. l. 18 spisu) na základe Dohody zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky vo výške 312,61 Eur ku dňu 11. 09. 2020. Inštitút Dohody umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky), preto je spotrebiteľovi nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej Dohody, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ,,ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011). Neodkladným opatrením zakázal žalovanému vykonávať právo z Dohody a platiteľovi mzdy realizovať Dohodu. V danom prípade išlo o opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe Dohody poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená (absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch s následkom podľa § 11 citovaného zákona, kedy sa taký úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohodu považoval za jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval, že podľa novej právnej úpravy sa upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nakoľko žalobkyňa požadovala uloženie povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy svojmu zamestnávateľovi, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov, uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej Dohody zo dňa 10. 07. 2018 uzavretej medzi stranami sporu.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 CSP a s prihliadnutím na plný úspech žalobkyne, jej priznal plnú náhradu trov konania.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, konkrétne do I., II. a IV. výroku a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, eventuálne zmení tak, že povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody v časti I. a II. výroku určí len na zaplatenie sumy prevyšujúcej istinu úveru 1 500,- Eur a prizná mu náhradu trov konania.
6. Namietal nesprávne závery prvoinštančného súd, ktorý neodôvodnil existenciu nutnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu a vec nesprávne právne posúdil. Vyčítal prvoinštančnému súdu, že sa pri rozhodovaní nezaoberal a v odôvodnení neuviedol žiadne osvedčené skutočnosti, ktoré spĺňajú zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej namietal, že okresný súd nekonštatoval, aká skutočnosť vytvárala potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu a vyžaduje nevykonávanie zrážok, nevyplýva ani v čom má byť neodkladné opatrenie nariadenie proporcionálne a aké skutočnosti osvedčili, že pred jeho nariadením sa zabráni vzniku nenávratného stavu. Poukázal na výšku úveru poskytnutého žalobkyni v sume 1 500,- Eur, z ktorej uhradila sumu 971,62 Eur a v čase podania návrhu bola v omeškaní s úhradou splátok č. 17 až 26, z ktorého dôvodu predložil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. V rozsahu splatenia sumy 528,38 Eur (rozdiel medzi sumou úveru 1 500,- Eur a uhradenou sumou 971,62 Eur), neexistoval žiadny princíp proporcionality a jej uhradením sa nemôže vytvoriť nenávratný stav. Ďalej namietal, že sa prvoinštančný súd nezaoberal právnou úpravou relevantnou k Dohode a nekonštatoval osvedčenie vzniku straty na strane žalobkyne, obmedzenia jej práv. Vo vzťahu k Dohode okresný súd uvádzal podmienky a skutočnosti nemajúce oporu v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 5a) a Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 13). Žalobkyňu na možnosť odmietnutia uzavretia Dohody upozornil v úvode textu predmetnej Dohody, ktorá bola vyhotovená na samostatnom liste, preto spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom. V súvislosti s otázkou predformulovaného znenia dokumentov uviedol, že ide o prirodzenú súčasť úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov (nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 3725/13 zo dňa 10. 04. 2014). Okresný súd nevysvetlil ako môže byť uspokojenie splatenia čo i len istiny úveru plnením na neprijateľnú podmienku a tvrdenie žalobkyne o nesplnení povinnosti posúdiť schopnosť splácať úver považoval za klamlivé, pretože žalobkyňa mu uvádzala sociálno-ekonomické údaje a udelila súhlas pre nahliadnutie do registra údajov o spotrebiteľských úveroch. Navyše zo žiadosti o úver vyplývali údaje o jej príjme, rodinnom stave a počte nezaopatrených detí. Preto posúdil bonitu žalobkyne a jej schopnosť splácať predmetný úver.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 176/2020-32 zo dňa 28. 04. 2020 v súvislosti s argumentáciou žalovaného, že ak je neprijateľnou podmienkou ustanovenie, ktoré zakladá peňažný nárok, potom jeho neplatnosťou nie je dotknutá platnosť ustanovení o istine a veriteľ ju môže vymôcť. Ústavný súd pritom konštatoval, že veriteľ daným spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani tie, ktoré by boli v poriadku. Taktiež dala do pozornosti odvolaciu agendu Súdneho dvora EÚ s predbežnou otázkou Okresného súdu Prešov týkajúcou sa Dohôd (I. S. c/ a Pohotovosť, s. r. o., C30/12) a Krajského súdu v Prešove s otázkou mimosúdneho výkonu záložného práva (S. H. c/a SMART Capital z 10. 09. 2014, C34/13). Predmetnú pohľadávku žalovaného spláca a je ochotná ju splácať v rozsahu jej dôvodnosti. Poukázala na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré na viacerých miestach správne vystihovalo podstatu neprijateľnosti používania daného typu Dohôd, pričom neodkladným opatrením nebolo rozhodnuté o nároku žalovaného a nič mu nebráni domáhať pohľadávky podaním žaloby. Hrozba ujmy, ktorá jej použitím daného zabezpečovacieho inštitútu hrozí, bola daná konkrétnymi skutkovými a zákonnými dôvodmi, ktoré spochybňujú výšku záväzku tvrdeného žalovaným. Dohodou možno zabezpečovať len existujúci a nesporný záväzok, čo v danom prípade nebolo a nesúhlasila ani s eventuálnym návrhom žalovaného na zdržanie sa zrážok zo mzdy len v časti prevyšujúcej istinu úveru 1 500,- Eur, ktorý je de facto potvrdením dôvodnosti jej argumentácie. Žalovaným navrhovaný výrok by bol neurčitý a nevykonateľný, keďže by nešpecifikoval konkrétnu sumu.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutom I., II. a IV. výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 234 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. Možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
13. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
14. Oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s Dohodou z hľadiska jej obsahu a formy, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a za predpokladu prebiehajúceho konania vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká (hrozí) žalobkyni škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčuje tým, že jej zamestnávateľ zo mzdy na žiadosť žalovaného podľa Dohody vykonáva zrážky, na základe čoho jej bolo zo mzdy zrazených už 312,61 Eur za obdobie od apríla do augusta 2020, hoci čerpala úver vo výške 1 500,- Eur a do
času vykonávania zrážok zamestnávateľom zaplatila žalovanému sumu 971,62 Eur. Navyše žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 28. 01. 2019 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne uvádza výšku dlžnej sumy 2 121,84 Eur, pričom v Zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť vo výške 1 977,48 Eur.
15. Platnosť Dohody, ako aj základného zmluvného vzťahu, z ktorého si nárok žalovaný voči žalobkyni odvodzuje, a ktorý nárok si prostredníctvom Dohody aj uspokojuje, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, žalobkyňa spochybňuje a namieta.
16. Odvolací súd ako zásadné konštatuje, že Dohoda č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2018, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, má formulárový charakter a bola vopred veriteľom koncipovaná a následne dlžníkovi predkladaná. Žalobkyňa - ako dlžníčka pritom tvrdí, že nemala na výber (napriek formálnemu odčleneniu Dohody ako samostatnej listiny a napriek jej obsahu) odmietnuť jej podpísanie, vylúčiť ju, naopak tvrdí, nedostatočným oboznámením sa s Dohodou, vznikol zásadný nepomer v jej neprospech. Tiež poukázala na neprimeraný rozsah uplatniteľnosti zrážok podľa obsahu Dohody a to náklade subjektívnej predstavy žalovaného, čo mu umožňuje sa na jej úkor obohatiť.
17. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje nároky žalovaného na úroky či poplatky vyplývajúce zo Zmluvy a aj Dohody, je nariadenie neodkladného opatrenia inštitútom na zastabilizovanie pomerov medzi stranami sporu dôvodné. Už samotná realizácia zrážok zo mzdy žalobkyne spôsobuje výrazné obmedzenie či ohrozenie žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný môže aj v súčasnosti, aj v budúcnosti neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne na podklade právneho úkonu, ktorého platnosť žalobkyňa spochybňuje. Zrážky by tak musel zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa tak nemá iné prostriedky ako tento proces zastaviť a zamedziť ho, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Preto je žiadúce dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe Dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporná. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému dočasne zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe spochybneného nároku poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje a než na aký má žalovaný zákonný nárok súladný so spotrebiteľným právom.
19. Navyše žalovaný v odvolaní pripustil dôvodnosť argumentácie žalobkyne tým, že navrhol eventuálny petit zdržania sa zrážok zo mzdy nad istinu úveru 1 500,- Eur.
20. Nakoľko je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dodáva, že žalovaný vo vzťahu k II. a IV. výroku žiadne odvolacie námietky v odvolaní neuviedol.
21. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené riadne a presvedčivo, je z neho zistiteľné, čoho sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala a z akého dôvodu, ako súd prvej inštancie právne posúdil jej návrh a aké úvahy ho viedli ku kladnému rozhodnutiu o návrhu.
22. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v I., II. a IV. výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).