Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-61-2020.pdf
PDF · 122.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/61/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXX/ XX, XXX XX C., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 26, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, so sídlom Slovenská 11A, 940 34 Nové Zámky, IČO: 17 336 112, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/206/2015-364 zo dňa 12.07.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 11.627 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 697,50 eura a trovy štátu vo výške 129,60 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 106, § 420 ods. 1, 2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov a čl. 4 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP.
2. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi nebola zo strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť správne podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Vychádzal pri tom zo záveru prijatého Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že zo strany žalovaného došlo pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi k nasledovným pochybeniam. Nesprávne zhodnotený klinický obraz ochorenia, nevykonané kontrolné vyšetrenia, nesprávne stanovená diagnóza, nesprávny liečebný postup a nedostatky v organizácii práce na oddelení X. a M.. Uvedené skutočnosti potvrdil aj súdny znalec I.. Z. I. ustanovený súdom, a to v odpovediach na otázky č. 1, 4, 7 a 9, a rovnako aj zamestnanci žalovaného, vypočutí ako svedkovia v konaní, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili, že evidenciu všetkých pacientov na X. vedú až od XX.XX.XXXX, potom ako došlo k udalosti so žalobcom. Vypočutí svedkovia zároveň poukázali na to, že nikdy predtým sa nestretli s tým, že by pacient nepočkal na výsledok vyšetrenia, alebo že by si ho nevyžiadal lekár, ktorý pacienta na vyšetrenie odoslal. Súd konštatoval, že vyvinenie žalovaného, ktorý sa snažil preniesť zodpovednosť na I.. Y., ktorá žalobcu dňa 30.03.2012 odoslala na vyšetrenie, neprichádza do úvahy, keďže žalobca sa opätovne dostavil na vyšetrenie k žalovanému dňa 01.04.2012, kedy uviedol, že pred troma dňami prekonal malú mozgovú príhodu. Žalovaný ho napriek tomu odoslal domov a na neurologické vyšetrenie až nasledujúci deň. Pochybenia žalovaného podrobne
rozpísal v znaleckom posudku ustanovený znalec a vyplývajú aj z protokolu o vykonanom dohľade. Súd zároveň uviedol, že nie je možné konštatovať, že jedinou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od 30.03.2012 je len správanie žalobcu. Mal za to, že boli preukázané všetky zákonné dôvody na vznik nároku na náhradu škody žalobcovi v zmysle vykonaného dokazovania a záverov znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu s trvalými následkami na zdraví je v príčinnej súvislosti s postupom zdravotníckeho zariadenia. Týmto záverom znalca došlo k vyvráteniu tvrdenia a obrany žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu.
3. K vznesenej námietke premlčania intervenientom súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že súdny znalec v odpovedi na otázku č. 5 konštatoval, že vzhľadom k charakteru poškodenia na zdraví bolo vhodné sťaženie spoločenského uplatnenia obodovať v treťom roku, a to v rozmedzí od 24. až do 30. mesiaca od vzniku poškodenia. Žalobca predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04.03.2014, teda v uvedenej lehote a v zákonnej premlčacej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka si uvedený nárok uplatnil i žalobou podanou na súde dňa 31.03.2015. Žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 28.610,40 eura, ktorá pozostávala z bodového ohodnotenia vo výške 4.087,20 eura a z nároku vo výške 24.523,20 eura pri počte bodov 1560 podľa položky 253. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie, voči čomu strany sporu nemali žiadne výhrady. Ustanovený znalec okrem vyčísleného bodového ohodnotenia v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 04.03.2014 podľa položky 252, ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia i podľa položky 253 a priznal 350 bodov tak, ako to vyplýva z odpovedí č. 4 a 18. V odpovedi č. 18 znalec jednoznačne uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval podľa položky 253, pretože okrem prejavov organického psychosyndrómu, ktorý bodoval C.. M. dňa 04.03.2014 podľa položky 252, obodoval aj prejavy poškodenia mozočkových funkcií. Na základe týchto skutočností súd priznal žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 04.03.2014 podľa položky 252, na základe ktorého bolo priznaných žalobcovi 260 bodov, hodnota ktorých predstavuje sumu 4.186 eur pri hodnote bodu 16,10 eura, a v zmysle znaleckého posudku vypracovaného v spore, priznal žalobcovi i sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na bodové ohodnotenie 350 bodov podľa položky 253, pri hodnote bodu 18,24 eura v roku 2017, čo predstavuje sumu 6.384 eur. Celkovo tak žalobcovi priznal sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.570 eur.
4. Podľa názoru súdu nejde o duplicitné priznanie bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vzhľadom na jednoznačné vyjadrenie znalca v odpovedi č. 18. Súd priznal žalobcovi i zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10 %, čo predstavuje 1.057 eur. Pri priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku v odpovediach znalca č. 2, 6, 12 a zo skutočnosti o priznaní invalidného dôchodku od 24.11.2009, pričom vzhľadom na vyššie uvedenú situáciu mu bol priznaný zvýšený invalidný dôchodok od 02.10.2012, kedy poklesla miera jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Napriek tomu, že žalobca mal aj v minulosti priznaný invalidný dôchodok, poklesla jeho schopnosť naďalej pracovať. Okrem toho zohľadnil aj ďalšie následky, ktoré zasiahli tiež jeho osobný život, a ktoré žalobcu obmedzujú v aktívnom spoločenskom živote a zúčastňovaní sa na kultúrnych podujatiach. Konštatoval, že vzhľadom na zdravotný stav žalobcu, ktorý je dlhodobo liečený na astmu a cukrovku, nie je možné konštatovať, že zhoršenie jeho zdravotného stavu bolo spôsobené len nesprávnym postupom žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 30.03.2012 do 04.04.2012, a že by len na základe tejto skutočnosti bol žalobca uznaný invalidným. Je však nepochybné, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a poklesu miery zárobkovej činnosti na 70 %. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že zvýšenie spoločenského uplatnenia o 10 % je primerané vzhľadom i na predchádzajúci zdravotný stav žalobcu ako aj jeho zaradenie v osobnom, kultúrnom a spoločenskom živote. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť s ohľadom na skutočnosti uvádzané v odvolaní. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyjadril nesúhlas s interpretáciou jednotlivých odpovedí znalca I.. Z. I. v znaleckom posudku č. XX/XX zo strany súdu prvej inštancie. Priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 252 nemá oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní. Znalec v odpovedi na otázku č. 4, ktorou mal ohodnotiť následky nesprávneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti ako SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. uviedol len položku „253 - vážne mozgové a duševné poruchy (prejavy poškodenia mozočkových funkcií, ako aj prejav organického psychosyndrómu)". Znalec nehodnotil položku 252 a 253, ale len položku 253. Zároveň v odpovedi na otázku č. 18 uviedol, že SSU obodoval ako je uvedené v odpovedi na otázku č. 4, a vysvetlil prečo sa priklonil práve k položke 253 (okrem prejavov organického psychosyndrómu, ktorý bodoval C.. M., obodoval aj prejavy poškodenia mozočkových funkcií). Vyjadrenia znalca je preto potrebné interpretovať tak, že k hodnoteniu C.. M. v čase vypracovania lekárskeho posudku v roku 2014 nemal námietky, ale z dôvodu, že chcel navyše obodovať aj prejavy poškodenia mozočkových funkcií (ktoré neboli C.. M. hodnotené), priklonil sa k položke 253, ktorá v sebe zahŕňa aj následky obodované pôvodne pod položkou 252. Pokiaľ by bol súd vyslovil na pojednávaní právny názor, že podľa znaleckého posudku je dôvodné priznať žalobcovi SSU za obe položky, navrhol by na objasnenie vypočuť v konaní znalca. Pre neho bol záver znaleckého posudku vo vzťahu k priznaniu SSU jednoznačný a priznanie položky 252 súdom je pre neho prekvapivé. Pokiaľ by aj súd vychádzal z obsahu znaleckého posudku, mal žalobcovi SSU priznať len za položku 253. Vytýkal súdu aj nesprávne posúdenie námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU. Žalobou podanou na súd dňa 31.03.2015 si žalobca uplatnil len nárok na základné SSU podľa položky 253 a 252, spolu v sume 28.610,40 eura. Mimoriadne zvýšenie SSU je samostatným nárokom, ktoré je potrebné si riadne na súde uplatniť. Žalobca si tento nárok uplatnil až písomným podaním zo dňa 09.11.2018. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť okamihom ustálenia zdravotného stavu žalobcu na účely hodnotenia SSU, to znamená v okamihu, kedy bolo možné po prvýkrát obodovať SSU, sa mohol žalobca domáhať aj mimoriadneho zvýšenia SSU, čo však neurobil. Súd správne vychádzal zo znaleckého posudku, keď uviedol, že SSU bolo vhodné obodovať v rozmedzí od 24. do 30. mesiaca vzniku poškodenia, nesprávne však považoval nárok žalobcu za uplatnený už podaním žaloby. V zmysle znaleckého posudku bolo možné obodovať SSU v rozmedzí od 30.03.2014 do 30.09.2014 (24 až 30 mesiacov od poškodenia zdravia). Pri najneskoršom dátume tak premlčacia doba začala plynúť 30.09.2014 a uplynula 30.09.2016. Nárok na mimoriadne zvýšenie SSU však bol uplatnený až v roku 2018. Na uvedenom nič nemení ani poznámka súdu, že žalobca sa domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, voči čomu strany nenamietali. Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdením intervenienta, že premlčanie nároku na mimoriadne zvýšenie SSU je potrebné posudzovať samostatne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/152/2010 zo dňa 28.02.2011, podľa ktorého jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Vo vzťahu k zavineniu žalobcu ako poškodeného uviedol, že sám súd konštatoval, že „Nie je možné konštatovať, že jedinou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od 30.03.2012 je len správanie žalobcu". Z tohto vyjadrenia súdu vyplýva, že správanie žalobcu nie je jedinou príčinou, ale je jednou z príčin. Aj znalec I.. I. v posudku konštatoval, že žalobca bol nedisciplinovaný a na popis CT vyšetrenia nepočkal, neabsolvoval neurologické vyšetrenie, ktoré mu bolo odporučené dňa 01.04.2012, dostavil sa až na príjmovú ambulanciu 02.04.2012 o XX.XX hod., kam ho doviedlo zhoršenie zdravotného stavu. Aj z výpovede syna žalobcu vyplynulo, že sám žalobca uviedol, že podľa I.. Y. by mal ísť do nemocnice, avšak on sa už cítil lepšie, preto išli domov. Súd neprihliadol na spoluzavinenie žalobcu v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, pričom v samotnom odôvodnení rozsudku počítal s jeho pričinením na zhoršení jeho zdravotného stavu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/65/2005, podľa ktorého má súd na prípadné spoluzavinenie poškodeného, ktoré vyplynie z vykonaného dokazovania, prihliadnuť. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o úspechu žalobcu v základe nároku, pretože súd neprihliadol na spoluzavinenie žalobcu, preto nesúhlasil ani so zaplatením súdneho poplatku v stanovenej výške.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi odvolania ako aj s jeho odôvodnením. Súd sa podľa neho nedostatočne vysporiadal s jeho a žalovaného námietkami a tvrdeniami, resp. sa s nimi vôbec nevysporiadal. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. V konaní opakovane zdôrazňoval potrebu rozlišovať medzi základným nárokom na náhradu SSU a mimoriadnym zvýšením tohto nároku. Zo žiadneho článku žaloby nie je možné dospieť k záveru, že si žalobca uplatnil mimoriadne zvýšenie SSU. Tento nárok si uplatnil až podaním zo dňa 09.11.2018, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala u oboch nárokov plynúť okamihom ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Podľa záveru znaleckého posudku bolo vhodné obodovať SSU žalobcu od 30.03.2014 do 30.09.2014. Subjektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr 30.09.2016, pričom žalobca si nárok na mimoriadne zvýšenie SSU uplatnil až v roku 2018. Súd podľa neho v rozpore s vykonaným dokazovaním priznal žalobcovi aj sumu 4.186 eur za 260 bodov podľa položky 252, ktorú obodoval C.. M. dňa 04.03.2014. Znalec však v zadaní ohodnotiť SSU podľa zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne
uviedol položku 253 - vážne mozgové a duševné poruchy (prejavy poškodenia mozočkových funkcií, ako aj prejavy organického psychosyndrómu). Znalec neuviedol, že hodnotí položku 252 a 253. Odpoveď na otázku č. 18 nemožno interpretovať tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Znalec tiež vysvetlil prečo sa priklonil práve k položke 253 (okrem prejavov organického psychosyndrómu, ktorý bodoval C.. M., obodoval aj prejavy poškodenia mozočkových funkcií). Znalec tak jednou položkou 253 ohodnotil aj následky bodované C.. M. a navyše aj poškodenia mozočkových funkcií, ktoré C.. M. nehodnotil. Tiež namietal, že súd nevyhodnotil správanie samotného žalobcu a nezohľadnil ho v rozhodnutí. Poukázal na ustanovenie § 191 ods. 1 CSP o hodnotení dôkazov. Zo znaleckého posudku, ale aj z výpovedí svedkov pritom vyplynulo, že žalobca bol nedisciplinovaný a nepočkal na popis CT vyšetrenia. V prípade hospitalizácie žalobcu by nedošlo k žiadnemu poškodeniu zdravia. Hoci podľa záveru súdu nebolo správanie žalobcu jedinou príčinou zhoršenia jeho zdravotného stavu (teda súd uvažoval s určitým spoluzavinením), žiadnym spôsobom túto skutočnosť nezohľadnil v rozsudku a zaviazal žalovaného na plnú náhradu škody na zdraví. Sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca vo veľkej miere zavinil sám svojou nedisciplinovanosťou a nerešpektovaním pokynov a odporúčaní lekárov.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu intervenienta navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňoval podľa položky 252 a zároveň podľa položky 253 už v žalobe zo dňa 30.03.2015. Žalovaný a ani intervenient na strane žalovaného žiadnym spôsobom nespochybňovali, že by išlo o duplicitné uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Po vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XX jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 08.04.2019 ako aj na pojednávaní dňa 18.06.2019 jednoznačne uviedol, že sa domáha zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia jednak v zmysle lekárskeho posudku I.. M. podľa položky 252 a zároveň v zmysle znaleckého posudku č. XX/XX podľa položky 253, a taktiež, že sa domáha aj zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50%. Na to žalovaný reagoval tak, že ide o duplicitné uplatnenie a že z odpovedi na otázku č. 18 nevyplýva taký záver, ako ho prezentuje žalobca, vlastnú interpretáciu záverov znaleckého posudku však neuviedol. Intervenient na strane žalovaného len poukázal na závery znaleckého posudku ohľadne položky 253. Po týchto vyjadreniach strán sporu oznámil súd, čo považuje za nesporné tvrdenia a zároveň uviedol svoj predbežný právny názor, z ktorého bolo zrejmé, že považoval nárok v uplatnenej výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za dôvodný. Pokiaľ žalovaný považoval jeho argumentáciu týkajúcu sa interpretácie záverov znaleckého posudku za nesprávnu, mal na pojednávaní dňa 18.06.2019 možnosť uviesť svoju interpretáciu a prípadne aj navrhnúť výsluch znalca alebo odborné vyjadrenie. Žalovaný ani vo vyjadrení k znaleckému posudku nenamietal jeho závery týkajúce sa bodového ohodnotenia. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k znaleckému posudku dokonca uviedol, že k bodovému ohodnoteniu nemá námietky. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keďže v súlade s § 191 ods. 1 CSP hodnotil každý dôkaz jednotlivo (okrem iných dôkazov aj lekársky posudok I.. M. zo dňa 04.03.2014 a znalecký posudok I.. I.. XX/XX) a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Jeho nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť premlčaný, pretože o celkovej výške škody sa dozvedel až zo znaleckého posudku č. XX/XX. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil vo vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/ XX zo dňa 09.11.2018, t.j. bezodkladne po tom ako sa dozvedel o celkovej výške škody. Zároveň je zrejmé, že až zo znaleckého posudku vyplynulo, kedy bolo možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe uvedených skutočností si podanou žalobou riadne a včas uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň včas navrhol znalecké dokazovanie za účelom bodového ohodnotenia. Objektívne však nemohol ovplyvniť, kedy súd nariadi znalecké dokazovanie. Žalovaný v odvolaní účelovo citoval len časť odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uviedol, že „Nie je možné konštatovať, že jedinou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od 30.03.2012 je len správanie žalobcu." Následne žalovaný v odvolaní dezinterpretoval citované konštatovanie súdu. V kontexte celého odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd týmto konštatovaním reagoval na procesnú obranu žalovaného. Podľa jeho názoru je zo záverov znaleckého posudku č. XX/XX nepochybné, že žalovaný pochybil a neposkytol mu zdravotnú starostlivosť správne, keďže ho nehospitalizoval bezprostredne po tom, ako sa dostavil na centrálnu príjmovú ambulanciu. Toto pochybenie bolo prvotnou (hlavnou) príčinou zhoršenia jeho zdravotného stavu a s tým súvisiacich trvalých následkov na jeho zdraví. Následné pochybenia, ktoré znalec konštatoval sa odvíjali resp. bezprostredne nadväzovali na „prvotné" pochybenie žalovaného. Inak povedané, ak by žalovaný nepochybil a hospitalizoval ho ihneď po príchode na centrálny príjem dňa 30.03.2012, „sled následných udalostí" by ani nenastal. Poukázal aj na odpoveď znalca na otázku č. 14, z ktorej je zrejmé, že od 30.03.2012 mal byť akútne hospitalizovaný.
Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť, pokiaľ ho súd neodmietne ako podané neoprávnenou osobou a po lehote.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že odvolanie bolo podané včas, a to dňa 06.08.2019 a nie 08.08.2019 ako namietal žalobca a tiež bolo podané oprávnenou osobou (podpísané J. M. a I. M.).
9. Intervenient k vyjadreniu žalobcu uviedol, že predovšetkým žalobca bol povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že SSU ku dňu vyhlásenia rozsudku spočíva jednak v položke 252 - postkomočný syndróm ako aj v položke 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Úlohou znalca bolo posúdiť, či bol postup žalovaného lege artis, teda či mu bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť vzhľadom na zdravotné problémy, s ktorými navštívil neurologickú ambulanciu a tiež ohodnotenie následkov ako SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Znalec celkom jednoznačne obodoval SSU len položkou 253. Hodnotenie SSU nie je interpretovateľné žiadnym iným spôsobom, pretože zo znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec hodnotil SSU u žalobcu ku dňu vypracovania posudku položkou 252. Preto ani nebol dôvod navrhnutia ďalšieho dokazovania žalovaným. Práve naopak, pokiaľ chcel žalobca preukazovať niečo, čo znalec vôbec nehodnotil, bolo jeho povinnosťou v tomto smere navrhnúť dokazovanie. V rámci svojej praxe sa opakovane stretáva s vypracovanými znaleckými posudkami, v ktorých znalec hodnotí bolestné a SSU, pričom každý znalec na otázku, aby vypracoval hodnotenie bolestného alebo SSU, uvedie číselným označením a bodovým ohodnotením všetky položky, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou na zdraví (bez ohľadu na to, či boli alebo neboli predtým uvedené v lekárskom posudku). Položky, ktoré v posudku neuvedie, nemožno priznať. Vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že nemá námietky, pretože skutočne k hodnoteniu položky 253 námietky nemal a iná položka v posudku hodnotená nebola. Súd nemôže hodnotiť jednotlivo lekársky posudok a znalecký posudok ako sa mylne domnieva žalobca, pretože znalec hodnotí SSU komplexne ako celok ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Pokiaľ ide o začatie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby pri nároku na náhradu SSU, je podstatné ustálenie zdravotného stavu žalobcu. V prípade, že by platilo, že žalobca sa o škode dozvedel až zo znaleckého posudku, mohol by si poškodený uplatniť svoj nárok napr. aj 20 rokov po dopravnej nehode, čím by bol celkom popretý účel premlčania. Nie je preto rozhodujúce kedy sa žalobca dozvedel, ale kedy sa objektívne mohol dozvedieť o výške škody na zdraví. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS/384/2015-16 zo dňa 16.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/228/2017 zo dňa 17.06.2008 a sp. zn. 9Co/249/2009 zo dňa 03.12.2009.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP") prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výrokov I., III., IV. a V podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zamietajúcej časti obsiahnutej vo výroku II. nadobudol rozsudok pre absenciu odvolania žalobcu právoplatnosť.
11. V súvislosti s námietkou žalobcu o podaní odvolania po lehote a neoprávnenou osobou sa odvolací súd prednostne vysporiadal z vytýkanými vadami odvolania. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie bolo podané včas, pretože rozsudok bol žalovanému doručený dňa 22.07.2019 a 15 dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa 06.08.2019. V tento deň bolo odvolanie doručené na súd. Odvolanie tiež bolo na základe uznesenia č. k. 16C/206/2015-472 dodatočne autorizované J. M. V.. U. H. ako aj I. M. I.. F. S.. Odvolanie teda nemalo žiadne vady, ktoré by bránili odvolaciemu súdu, aby ho prejednal.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 31.03.2015 domáhal zaplatenia náhrady škody z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré nastalo nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného. K žalobe priložil aj lekársky posudok C.. I.. H. M., X.. zo dňa 04.03.2014, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené položkou 252 postkomočný syndróm. Zároveň si žalobou uplatnil aj sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, pričom na podporu priznania SSU v zmysle uvedenej položky nepredložil žiadny dôkaz. V priebehu konania bol znalcom I.. Z. I. vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX, v ktorom znalec zaujal stanovisko k viacerým otázkam ohľadne poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo strany žalovaného ako aj k následkom, ktoré
vplyvom poskytnutia, resp. neposkytnutia tejto starostlivosti u žalobcu nastali, pričom ich ohodnotil v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
13. Znalec v odpovedi na štvrtú otázku uviedol, že „Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sadzbách použijem na iné poškodenie na zdraví, s ktorým je možné ho najlepšie porovnať, lebo položka 253 hovorí o ťažkom poranení hlavy, pričom v tomto prípade sa nejedná o poranenie, ale o poškodenie na zdraví. Položka 253 - vážne mozgové a duševné poruchy /prejavy poškodenia mozočkových funkcií, ako aj prejavy organického psychosyndrómu/ hodnotím podľa závažnosti ku doterajšej dobe vypracovania znaleckého posudku v nižšej úrovni rozmedzia /260-1560/ na 350 bodov." V odpovedi na osemnástu otázku, aby ohodnotil SSU v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. uviedol, že „Sťaženie spoločenského uplatnenia som obodoval ako je uvedené vyššie v otázke č. 4. Priklonil som sa ku položke 253 vzhľadom k tomu, že okrem prejavov organického psychosyndrómu, ktorý bodoval C.. H.. M. 04.03.2014 na strane 2 súdneho spisu v položke 252, som obodoval aj prejavy poškodenia mozočkových funkcií."
14. Súd prvej inštancie interpretoval závery znalca tak, že priznal žalobcovi nárok na SSU jednak podľa položky 252 v zmysle bodového ohodnotenia C.. M. a tiež podľa položky 253 v zmysle znaleckého posudku. Mal za to, že nejde o duplicitné priznanie bodov, vzhľadom na vyjadrenie znalca v odpovedi na otázku č. 18. Žalovaný v odvolaní namietal, že priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 252 nemá oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní. Znalec podľa odvolateľa hodnotil len položku 253 a tiež vysvetlil prečo sa priklonil práve k tejto položke.
15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj so závermi znaleckého posudku znalca I.. Z. I. musel konštatovať, že znalec mal na základe zadania súdu posúdiť sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré je následkom nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a zároveň mal tieto následky v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. ohodnotiť. Odpoveď znalca ohľadne bodového ohodnotenia SSU je obsiahnutá v odpovediach na otázky č. 4 a 18. Znalec ohodnotil SSU položkou 253, ktorá hovorí o ťažkom poranení hlavy, aj keď v danom prípade nejde o poranenie, ale o poškodenie na zdraví, avšak ohodnotenie podľa tejto položky je možno najlepšie porovnateľné s poškodením na zdraví. Bližšie tiež špecifikoval čo položka 253 zahŕňa, išlo o vážne mozgové a duševné poruchy / prejavy poškodenia mozočkových funkcií, ako aj prejavy organického psychosyndrómu/, ktoré hodnotil podľa závažnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku na 350 bodov. (uvedené je obsiahnuté v odpovedi na otázku č. 4). V odpovedi na otázku č. 18 uviedol, že SSU obodoval ako je uvedené v otázke č. 4. Z uvedeného vyplýva, že znalec SSU žalobcu ohodnotil položkou 253 s počtom bodov 350. Zároveň vysvetlil prečo sa priklonil práve k položke 253 a nie k položke 252. Okrem prejavov organického psychosyndrómu obodoval aj poškodenia mozočkových funkcií. Nie je logické, aby znalec pokiaľ je súdom ustanovený a bola mu zadaná úloha vypracovať znalecký posudok, v ktorom má ohodnotiť SSU, ohodnotil len jednu položku a druhú nehodnotil z dôvodu, že v spise sa už nachádza lekársky posudok. Znalec musí vypracovať znalecký posudok ako jeden celok, nie čiastkovo tak, že pri posudzovaní časti uplatneného nároku a jeho ohodnotenia by mal súd vychádzať aj zo záverov lekárskych posudkov a zároveň aj zo záverov znaleckého posudku. Z odpovedí obsiahnutých v znaleckom posudku podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by znalec ohodnotil SSU žalobcu aj položkou 252. Z odpovedí vyplýva ohodnotenie práve podľa položky 253, ktorá umožňovala znalcovi ohodnotiť závažnejšie prejavy poškodenia zdravia žalobcu, a práve preto sa priklonil k tejto položke, pretože okrem organického psychosyndrómu mohol obodovať aj poškodenia mozočkových funkcií. V prípade ďalších prípadných pochybností sa k záverom znaleckého posudku môže vyjadriť len znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval.
16. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 18.06.2019 vyplýva, že žalobca trval na ohodnotení SSU podľa oboch položiek, na čo žalovaný reagoval, že ide o duplicitné uplatnenie. Intervenient trval na záveroch znaleckého dokazovania s poukazom na položku 253. Je zrejmé, že každá zo strán si závery znaleckého posudku vykladala inak. Súd podľa obsahu zápisnice uviedol podľa § 181 ods. 2 CSP čo považuje za nesporné skutkové tvrdenia a prijal záver, že ďalšie dokazovanie vykonávať nebude a pristúpil k záverečným rečiam.
17. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z tohto pojednávania, na ktorom súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Podľa tohto posúdenia mal súd za to, že znaleckým posudkom bolo vyvrátené, že žalovaný škodu nespôsobil, vyjadril sa aj k námietke premlčania a tiež k nároku uplatnenému žalobou, ktorý je podľa súdu daný, pričom uviedol, že pri rozhodnutí bude vychádzať
zo záverov znaleckého posudku. Bližšie sa však súd nevyjadril k ohodnoteniu SSU položkami 252 a 253, a nereagoval tak na to, čo strany považovali za sporné. Podľa názoru žalobcu bolo totiž potrebné pri ohodnotení SSU vychádzať jednak z lekárskeho posudku a tiež zo znaleckého posudku. Žalovaný naopak požadoval za relevantné len ohodnotenie podľa znaleckého posudku, pretože znalec obodoval SSU komplexne a zohľadnil v ňom aj položku 252. Keďže súd jednoznačne neuviedol svoje predbežné právne posúdenie tej skutočnosti, ktorú strany považovali za spornú, a len odkázal, že bude pri posudzovaní nároku vychádzať zo záverov znaleckého posudku, ktorého závery si každá zo strán interpretovala inak, nemožno ani žiadnej zo strán vytýkať, že nenavrhla ďalšie dokazovanie. Keby súd konkrétne uviedol, že okrem znaleckého posudku bude vychádzať pri ohodnotení SSU aj z lekárskeho posudku C.. M., mohol napr. žalovaný navrhnúť vykonanie ďalšieho dôkazu vypočutím znalca, resp. sa znalec mohol vyjadriť písomne. A naopak, pokiaľ by súd uviedol, že pri ohodnotení SSU bude vychádzať len z položky 253 ako uviedol znalec, bol by zase daný priestor pre žalobcu, aby v prípade nesúhlasu navrhol ďalšie dokazovanie výsluchom znalca.
18. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na nesprávne posúdenie námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si žalobou podanou na súd dňa 31.03.2015 uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnil až písomným podaním zo dňa 09.11.2018. Intervenient v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, pretože mal za to, že podľa znaleckého posudku bolo možné ustáliť bodové ohodnotenie v rozpätí 24 až 30 mesiacov po udalosti. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie SSU tak uplynula v septembri 2016. Súd prvej inštancie k vznesenej námietke premlčania v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca predložil lekársky posudok o SSU zo dňa 04.03.2014 a v zákonnej premlčacej dobe podľa § 106 Občianskeho zákonníka si uplatnil dňa 31.03.2015 nárok na súde.
19. Súd prvej inštancie sa však pri posudzovaní možného uplynutia premlčacej doby vôbec nezaoberal kedy bol podaný návrh na mimoriadne zvýšenie SSU. Intervenient nenamietal premlčanie v prípade nároku SSU, namietal ho len vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu SSU, s čím sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vôbec nevysporiadal. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vhodné obodovať v treťom roku, t. j. v rozmedzí 24. až 30. mesiaca od vzniku poškodenia. Teda v období od 30.03.2014 do 30.09.2014. Vzhľadom k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu bolo potom potrebné určiť, kedy začala plynúť premlčacia doba a kedy uplynula. Tiež je potrebné si uvedomiť kedy boli jednotlivé nároky v konaní žalobcom uplatnené. V prípade mimoriadneho zvýšenia SSU, ktorý je samostatným nárokom bolo tiež potrebné zvážiť, či nejde o zmenu žaloby podľa § 140 CSP a s týmto podaním sa procesne vysporiadať. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že jeho nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť premlčaný, pretože o celkovej výške škody sa dozvedel až zo znaleckého posudku č. XX/XX a mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o celkovej výške škody. Pri takomto výklade žalobcu by si poškodený mohol dať kedykoľvek, aj s väčším časovým odstupom (dávno po ustálení jeho zdravotného stavu) vypracovať znalecký posudok, z ktorého by sa dozvedel o výške škody, a následne by až od tohto momentu odvíjal plynutie premlčacej doby. Pre plynutie premlčacej doby je preto rozhodujúce, kedy sa poškodený mohol objektívne dozvedieť o výške škody na zdraví, čo je možné sa dozvedieť po ustálení zdravotného stavu poškodeného.
20. Ďalej žalovaný vytýkal súdu, že nepostupoval v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka a pri stanovení výšky škody nezohľadnil spoluzavinenie žalobcu, keď zo samotného odôvodnenia súdu vyplýva, že sám žalobca svojím správaním prispel k zhoršeniu svojho zdravotného stavu. Citoval odôvodnenie súdu v znení „Nie je možné konštatovať, že jedinou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu od 30.03.2012 je len správanie žalobcu", z ktorého podľa neho vyplýva, že správanie žalobcu bolo jednou z príčin zhoršenia jeho zdravotného stavu.
21. K tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ mienil súd prvej inštancie konštatovať aj spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka, mal mieru jeho spoluzavinenia vyjadriť pomerom, resp. percentuálne. Pri konštatovaní zavinenia poškodeného je nutné určiť mieru jeho zavinenia, či už percentuálne alebo pomerom. Pokiaľ súd skonštatuje spoluzavinenie poškodeného a má ustálenú aj výšku škody, ktorá poškodenému vznikla, môže v závislosti od určenia miery spoluzavinenia poškodeného rozhodnúť o výslednej výške škody poškodeného zohľadniac rozsah zavinenia poškodeného. Súd prvej inštancie neuviedol, aká je miera účasti poškodeného a túto potom ani
nepremietol do výšky škody, ktorú žalobcovi priznal. Náhrada škody sa o spomenutú mieru účasti poškodeného znižuje vo všetkých jej zložkách, z ktorých pozostáva.
22. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná a najskôr posúdi, či nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si žalobca uplatňuje jednak podľa položky 252 a tiež podľa položky 253 nie je duplicitným uplatnením SSU, pričom bude potrebné vychádzať zo záverov znalca I.. Z. I.. Vysporiada sa s námietkou premlčania vznesenou voči nároku mimoriadneho zvýšenia SSU, pri posúdení ktorej sa bude riadiť vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu o začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. V prípade, že súd prvej inštancie bude toho názoru, že sám žalobca prispel určitou mierou zavinenia k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, bude nutné uviesť konkrétne v čom, v akom správaní žalobcu videl súd takéto zavinenie. Mieru prípadného konštatovaného spoluzavinenia vyjadrí percentuálne alebo pomerom a následne ju premietne do výšky škody. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Napriek tomu, že žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, musel odvolací súd konštatovať, že žalobca mohol napadnúť len vyhovujúci výrok rozsudku a naň nadväzujúce výroky týkajúce sa trov, súdneho poplatku a trov štátu. Z obsahu odvolania napriek deklarovanému napadnutiu rozsudku v celom rozsahu nevyplýva napadnutie aj zamietajúcej časti rozsudku. Túto časť mohol napadnúť odvolaním len žalobca, a keďže svoje právo podať odvolanie voči tejto zamietajúcej časti nevyužil, rozsudok nadobudol v tejto časti právoplatnosť a z uvedeného dôvodu táto časť nemôže byť predmetom ďalšieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).