Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-181-2020.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/181/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Nový Kusín, Kusín 130, 072 32 Kusín, IČO: 42 100 747, právne zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, Košice, Slovenskej jednoty 8, proti žalovaným 1./ I. H., T.. X.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., X./. N.. M. H., T.. XX.XX.XXXX, H., C. X, X./. G. Č., T.. XX.X.XXXX, I., N.. R. XXX/XX, X./. I. Č., T.. XX.X.XXXX, I., O. XXX/XX, X./. R. Y., M.. S., T.. X.XX.XXXX, D. T. U., O.. X. I., XXXX/XX, X./. N. K., T.. XX.X.XXXX Y. XX, XXX XX Y., X/ M. V., T.. X.X.XXXX, XXX XX Y.Í. XX, XXX XX Y., X./. Z. Ž., T.. XX.X.XXXX, Y., C. XX, X./. I. I., M.. G., T.. XX.XX.XXXX, Y.B. XXX, XXX XX Y., XX./. C. G., T.. XX.X.XXXX, Y. XX, Y.T., XX./. I. Y., M.. D., T.. X.X.XXXX, Y.T. XX, XXX XX Y. XX./. I. C., T.. XX.X.XXXX, R. G. XX, T. D. O. I. D., Č. M., XX./. V. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. C. W. XXX, XXX XX U. C. W., XX./. D. H., T.. XX.XX.XXXX, I., I. XXXX/XX, XX./. Z. I., T.. XX.X.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., XX./. I. Č., T.. XX.X.XXXX, F. XXX, XXX XX F., XX./. C. S., T.. XX.X.XXXX, U., R. XXX/XXX, XX./. D. R., M. R., T.. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., XX./. I.. Z. D., T.. X.X.XXXX, Y.V., C. XXXX/XX, XX./. G. M. - G. C. Q., H., H. XX, XX./. F. S., T.. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX Y.T., XX./. I. C., T.. XX.X.XXXX, M. R. XX, XX./. I. D.Ľ., M.. W., T.. X.XX.XXXX, I., N.. I. XXXX/XX, XX./. I. H., T.. X.X.XXXX, Y. XX, U..Č.. G. X. Š., T..B.., D. XXX, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 16. decembra 2019, č.k. 24C/56/2017 - 123
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd) napadnutým uznesením vyslovil, že konanie zastavuje (I. výrok) a žalovaným v 1. až v 24. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí(II. výrok).
2.Rozhodol tak potom, ako v podaní doručenom súdu 7.10.2019 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil. Súd vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil skôr ako sa začalo pojednávanie vo veci samej, konanie v zmysle § 145 ods.1 CSP zastavil. 2.1.O nároku na náhradu trov konania rozhodol v poukazom na § 262 ods.1 a v zmysle § 256 ods.1 CSP priznal žalovaným v 1. až v 24. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
3.Proti výroku II. tohto uznesenia podal včas odvolanie žalobca, pretože mal za to, že toto rozhodnutie je nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa vôbec nezaoberal možnosťou výnimočného nepriznania náhrady trov konania úspešnej strane v konaní s ohľadom na existenciu dôvodov osobitného zreteľa, ktorý by takýto postup odôvodňovali. Žalobca pred podaním žaloby nemal pochybnosti o charaktere dotknutej nehnuteľnosti, vychádzal z právneho stavu, tak ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Keďže výsledok predsúdnych zisťovaní bol pre žalobcu priaznivý,
nemal dôvod pochybovať o nemožnosti úspechu v tomto konaní. S prihliadnutím na charakter sporu a k skutočnosti, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právneho predpisu týkajúceho sa postavenia a charakteru spoločnej nehnuteľnosti mal žalobca za to, že sa jedná o osobitné okolnosti tohto prípadu, ktoré sú dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré mal súd prvej inštancie na vec aplikovať. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu zmeny právnej úpravy týkajúcej sa problematiky spoločnej nehnuteľnosti, ktorá sa v priebehu konania ukázala ako nepriaznivá a mala by za následok neúspech žalobcu v tomto konaní. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za neúspech v konaní a to z dôvodu zmeny právnej úpravy, resp. že sa v konaní riadil údajmi evidovanými v katastri nehnuteľností. Nie je preto v súlade s princípom spravodlivosti uložiť povinnosť náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko po citlivom prihliadnutí na okolnosti hodné osobitného zreteľa a na výnimočnú povahu situácie nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania žalobcovi. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
4.Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého výroku uznesenia, ale uznesenie v napadnutej časti je potrebné zrušiť pre vadu konania významnú z hľadiska § 389 ods.1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods.1 CSP).
6.Výrok I. nebol odvolaním dotknutý, preto v zmysle §238 ods.1 CSP nadobudol právoplatnosť.
7.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8.V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
9.Aj zo zásady úspechu existuje výnimka upravená v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9.1.Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na majetkové pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne. 9.2.Judikatúra tiež konštatovala, že § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).
10.Z dôvodov napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd opomenul splniť povinnosť skúmať z úradnej povinnosti aj prípadné (ne)splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP. Nepoužitie ustanovenia § 257 CSP vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil.
11.Vzhľadom na povahu vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie o trovách konania sporových strán. Za tohto stavu odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
12.Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania.
13.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. až v 24. rade. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 257 CSP bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania. Následne súd opätovne rozhodne o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) a rozhodnutie náležite odôvodní.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).