Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-40-2023.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XXX, C., proti žalovanému: D. E. B., bytom Hviezdoslavova 8, Zlaté Moravce, vykonávajúcemu živnostenské podnikanie pod obchodným menom „D. E. B. – A. F.“, IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania: G. X, XXX XX H. B., zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50361864, o zaplatenie 15000 eur, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný nemá proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou v zmysle jej doplnenia a opravy požadovala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť jej 15 000 eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2017 kúpila rodinný dom súp. č. XXX/XX na parcele č. XXXX/X a na susednej parcele č. XXXX/X kúpil rodinný dom sused A. I., ktorému žalovaný, ako projektant zhotovil taký projekt, že svojou stavbou zatarasil jej okno, bez toho, aby bývalý majiteľ jej domu tento projekt videl a svoju stavbu skolaudoval v roku 2019, napriek jej námietkam a bez jej prítomnosti. Vo veci podala podnet na štátny stavebný dohľad, ktorý jej dal za pravdu, pretože skonštatoval, že údržba jej rodinného domu je sťažená a odkázal ju na občianskoprávne konanie, pretože bývalý majiteľ a projektant pochybili. Ona má sťažený prístup k svojej stavbe a v prípade, ak by sused stavbu z jej strany zateplil, mala by ho ešte horší. Pripojila výsledok výkonu štátneho stavebného dohľadu a záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu.
3. Žalovaný namietal, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože žiadnu škodu a ani ujmu žalobkyni nespôsobil, pretože nie je vlastníkom nehnuteľností, nebol stavebníkom, nevybavoval pre stavebníka inžiniering a vypracovával iba projektovú dokumentáciu na žiadosť a podľa pokynov stavebníka. Vzniesol aj námietku premlčania, pretože projektovú dokumentáciu vypracovával v rokoch 2016 až 2017, žalobkyňa nadobudla svoju nehnuteľnosť v roku 2017 a stavba je z 16.10.2019 a preto je nárok žalobkyne premlčaný. Namietal aj proti výške sumy 15 000 eur, pretože žalobkyňa neuviedla z čoho sa táto suma skladá, respektíve z čoho vyplýva. Napokon namietal, že žaloba je zjavne nedôvodná, pretože v roku 2016 až 2017 spracovával pre investora A. I. projektovú dokumentáciu s názvom: „Rekonštrukcia, prístavba a nová strecha jestvujúceho rodinného domu“, na základe zadania investora vykonal v roku 2017 ohliadku a skutkové zameranie jestvujúceho rodinného domu, kde investora upozornil na jestvujúce odstupové podmienky a vedľajšiu nehnuteľnosť, ktorá obsahovala aj jestvujúce "okno verandy“ od suseda, na čo mu investor povedal, že s majiteľom susednej nehnuteľnosti
pánom E. má dohodnuté, že sa stena môže predĺžiť, že tam má iba verandu, ktorá má presklenú aj celú stenu od záhrady a preto súhlasí s projektom na ďalšie spracovanie. Na základe toho bola dopracovaná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, ktoré bolo vydané dňa 19.7.2017 a nadobudlo právoplatnosť v súlade so zákonom. Počas stavebného konania a ani následne nepodal žiaden z účastníkov námietky, neodvolával sa a ani zo strany príslušného stavebného úradu neboli vznesené žiadne námietky. Stavba bola zrealizovaná a právoplatne skolaudovaná dňa 8.10.2019 rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2019 a obsahovalo iba drobné zmeny. Namietal proti hodnoteniu Štátneho stavebného dohľadu, pretože stavebník pri realizácii stavby vôbec neobmedzil nehnuteľnosť žalobkyne, nakoľko nové murivo je na úrovni pôvodného muriva, k zmene stavby neprišlo, D. I. rozhodovala v stavebnom konaní, k stavbe a jej umiestneniu nevzniesla žiadne námietky, ale ju povolila a následne skolaudovala, veranda je miestnosť, ktorá nevyžaduje priame presvetlenie, predávajúci pán E., ktorý bol účastníkom stavebného konania ako vlastník susednej nehnuteľnosti mal povinnosť informovať žalobkyňu o prebiehajúcom súdnom konaní vedľajšej nehnuteľnosti a o jeho stanovisku k stavbe a to, že tak neurobil, nemôže byť na ťarchu stavebníka a ani jeho. Stavebník nie je povinný sledovať, či niekto kúpil susednú stavbu, naopak žalobkyňa, ktorá tým, že nadobudla svoju nehnuteľnosť už v roku 2017 a nasťahovala sa tam, musela vedieť, že sa na susednej nehnuteľnosti vykonávali stavebné práce. Namietal, že v tomto konaní nie je možné riešiť to, čo bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté. Pre prípad, že by súd žalobu nezamietol, navrhol vypočuť svedka A. I. a prípadne ďalších ľudí, ktorí vedia preukázať, že neprišlo k žiadnemu pochybeniu z jeho strany.
4. Žalobkyňa v replike namietala, že vyjadrenie žalovaného nie je pravdivé a poukázala na rozhodnutie štátneho stavebného dohľadu, z ktorého vyplýva, že stavebník obmedzil jej nehnuteľnosť, že v kolaudačnom konaní nesúhlasila s kolaudáciou, o čom zaslala p. I. aj email, v ktorom oznámila, že nehnuteľnosť kúpila 29.6.2017, susedovi p. I. bolo dňa 19.7.2017 vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2017, ale on stavbu zbúral dňa 5.7.2017 a dňa 6.6.2018 stavbou zatarasil jej okno, to, že nedostala z J. K. C. odpoveď nie je jej chyba a že bývalý majiteľ jej nehnuteľnosti p. L. E. jej povedal, že nesúhlasil s predĺžením steny a projektom a preto ho navrhla vypočuť a na zaplatení žalovanej sumy 15 000 eur trvala.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.4.2024 uviedla, že na podanej žalobe trvá, pretože jej sused p. I. napriek tomu, že mu bola povolená iba rekonštrukcia jeho nehnuteľnosti, vytiahol múr, ktorý je vzdialený od jej stavby iba vo vzdialenosti 2 až 2,50 m a predtým bol vo výške 1,50 metra t.j. vo výške parapetu jej okna, až do výšky 4 metrov, keďže tam postavil stavbu, čím zatarasil okno na jej nehnuteľnosti. Ona a ani bývalý majiteľ jej nehnuteľnosti p. L. E. mu však na to súhlas nedali. Ona svoj dom kúpila kúpnou zmluvou zo dňa 29.6.2017, vklad vlastníckeho práva v jej prospech bol povolaný asi v júli alebo auguste 2017. Sused kúpil svoj dom 2 mesiaca pred ňou a hoci nevidela jeho projektovú dokumentáciu, už dňa 4.6.2018 podala námietky, že so stavbou nesúhlasí, pretože videla, kde sa budú nachádzať múry. Sused začal sporný múr stavať dňa 6.7.2018 a do výšky 4 metre ho postavil behom dvoch dní a preto išla hneď na obecný úrad podať námietky, kde s ňou však žiaden záznam nespísali a preto napísala email. Na obecnom úrade jej však povedali, že žiadne jej námietky neevidujú a má ich podať bývalý vlastník, ktorého preto aj kontaktovala a požadovala, aby námietky podal, čo odmietol s tým, že susedovi nič nepodpísal a nedostal ani stavebné povolenie, čomu ona verí. O pozastavenie stavby nežiadala a nepodala ani podnet na protest prokurátora. Neskôr namietala aj proti kolaudácii susedovej stavby, ktorá bola v októbri 2019, ale stavba bola napriek tomu skolaudovaná. So susedom nemá dobré vzťahy, sused si aktuálne chce sporný múr zatepliť, s čím ona nesúhlasí, pretože je blízko k jej odkvapu, po celej dĺžke pozemku postavil plný múr vo výške 1,5 metra, ktorý chce tiež vytiahnuť až do výšky 4 metre načo nemá stavebné povolenie a na múre má nainštalovanú kameru, ktorá je nasmerovaná na jej pozemok. Žalovaný podľa nej porušil svoju povinnosť tým, že v blízkosti jej domu zakreslil vysoký múr, s ktorým ona nesúhlasí, pretože jej cloní a má sťaženú údržbu svojej stavby a preto žiada, aby jej ako architekt zaplatil odškodné, ktorého výšku určila podľa toho, že jej bolo povedané, že má nárok na zaplatenie 10 až 20 tisíc eur. Žalobu podala na súd až v roku 2023, keďže stále podávala námietky a čakala na odpoveď zo stavebného úradu. Predložila fotografie a oznámenie o začatí kolaudačného konania, nariadenia ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
7. Súd pojednával dňa 8.4.2004 bez prítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, pretože bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil, ale o odročenie pojednávania nežiadal.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne a žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré neboli protistrane doručené alebo ich obsah bol spochybnený a to stavebné povolenie, fotografie predložené žalobkyňou a oznámenie o začatí kolaudačného konania, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
9. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby, ktorá sa nachádza v katastrálnom území C. a je postavená na pozemku p.č. XXXX/X a susedí so stavbou vo vlastníctve A. I., ktorá sa nachádza v katastrálnom území C. a je postavená na parc. č. XXXX/X. Obaja svoje nehnuteľnosti kúpili v roku 2017, žalobkyňa cca v júli 2017 a sused I. cca o dva mesiace skôr. E. I. začal svoje nehnuteľnosti rekonštruovať v roku 2017 na základe projektovej dokumentácie, ktorú pre neho vyhotovil žalovaný a na jej základe bolo dňa 19.7.2017 vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2017. V rámci rekonštrukcie na mieste pôvodného múra, ktorý bol oplotením, bol vysoký 1,50 m a končil vo výške okna verandy rodinného domu žalobkyne, postavil sused v súlade s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením múr novej stavby, ktorý končí vo výške 4 m a preto verande žalobkyne tieni a okrem toho sa nachádza v takej vzdialenosti od stavby žalobkyne, že v časti, kde je na presahu jej strechy umiestnený odkvapový systém je už teraz sťažená údržba jej stavby, ktorá bude v prípade zateplenia a omietnutia múru stavby suseda ešte viac sťažená. Stavba suseda bola 16.10.2019 právoplatne skolaudovaná.
10. V konaní bolo sporné, či susediaca stavba mala byť povolená a skolaudovaná, či jej výstavbou prišlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, či za tento zásah zodpovedá žalovaný, či nie je nárok žalobkyne premlčaný a či je požadovaná náhrada v primeranej výške.
11. Zo stavebného povolenia J. C. M. XXXX/XXXX-XXX N. zo dňa 19.7.2017 vyplýva, že stavebníkovi A. I. bolo vydané stavebné povolenie na: Rekonštrukciu, prístavbu a novú strechu rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2017. Z č.l. 1.3. vyplýva, že prístavba garáže sa mala realizovať spôsobom predĺženia jestvujúceho obvodového muriva rodinného domu. Účastníci konania v uskutočnenom konaní námietky ani pripomienky nemali. Rozhodnutie sa okrem iných doručovalo D. L. E. a D. B. E..
12. Z oznámenia o začatí kolaudačného konania, nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním J. C. zo dňa 19.9.2019 vyplýva, že ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním bolo nariadené na 3.10.2019 o 9.00 hod. v C. pred kolaudovanou stavbou, pričom bolo okrem iných zasielané aj žalobkyni.
13. Z kolaudačného rozhodnutia J. C. M. XXXX/XXXX-XXX-D. zo dňa 8.10.2019 vyplýva, že stavebníkovi A. I. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na užívanie stavby: Rekonštrukcia, prístavba a nové strecha rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2019.
14. Zo záznamu Orgánu štátneho stavebného dohľadu D. D. I., pracovník E. O., poverený starostom obce C. M. XXX/XXXX - XXX – D. zo dňa 1.3.2023 vyplýva, že v súvislosti so stavbou rodinného domu súp. č. XXX na pozemku p.č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a susednou stavbou na pozemku p.č. XXXX/X bol vykonaný štátny stavebný dohľad a miestna ohliadka na základe podnetu žalobkyne, pri ktorej bolo zistené, že sťažnosť žalobkyne je síce opodstatnená, ale vo veci pochybil bývalý vlastník jej rodinného domu, keď ju pri kúpe neinformoval o stavebnom konaní dotknutej stavby. Stavebník susednej stavby nemá zateplenú problémovú časť stavby, pričom žalobkyňa má už teraz sťaženú údržbu jej rodinného domu a po zateplení by to bolo ešte náročnejšie. Stavebný úrad odporučil žalobkyni, aby sa obrátila na občianskoprávny súd, pretože pochybil bývalý majiteľ a projektant.
15. Z výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu D. D. I., pracovník E. O., poverený starostom obce C. zo dňa 27.3.2023 a vyplýva, že dňa 21.3.2023 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na základe podnetu žalobkyne zo dňa 27.2.2023 vo veci jej a susednej stavby, pri ktorom bolo zistené, že skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa sú opodstatnené a to, že vlastník susednej stavby postavil oproti jej verandovému oknu v tesnej blízkosti jej rodinného domu, na hranici pozemku, stavbu vysokú 4 metre,
ktorá je vo vzdialenosti 60 cm a sťažila údržbu jej stavby. Orgán štátneho stavebného dohľadu uviedol, že Stavebné povolenie číslo XXXX/XXXX - XXX N. na stavbu "garáže“, ktorá je predmetom šetrenia bolo vydané dňa 19.7.2017, stavebník podal žiadosť dňa 5.6.2017, skolaudovaná bola dňa 8.10.2019 rozhodnutím číslo XXXX/XXXX - XX – D., pričom žalobkyňa nehnuteľnosť t.j. rodinný dom s.č. XXX/XX P. I. M. XXXX/X kúpila v júli 2017. Ďalej skonštatoval, že údržba stavby žalobkyne je sťažená, aj keď nie úplne znemožnená a žalobkyni oznámil, že predávajúci, nakoľko v čase predaja prebiehalo stavebné konanie č. 1231/2017, mal povinnosť ju o tom informovať a projektant mal pri projektovaní novej stavby vziať na zreteľ údržbu stavieb. Pretože podľa § 88 stavebného zákona nie je naplnená skutková podstata pre odstránenie stavby, respektíve porušenie stavebného zákona, orgán štátneho stavebného dohľadu konštatoval, že vo veci nie je možné ďalej konať podľa stavebného zákona.
16. Z fotografií vyplýva, že stavba susednej nehnuteľnosti sa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalobkyne a odkvap na presahu jej strechy je iba v pár centimetrovej vzdialenosti od múra susednej stavby, ktorý múr nie je zateplený a ani omietnutý, na rozdiel od ďalšieho múra susednej stavby a cloní miestnosti v dome žalobkyne, kde je okno orientované v jeho smere.
17. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.
18. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
22. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
23. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
27. Žaloba na ochranu osobnosti je jednou z možných žalôb, ktorú možno využiť pre účely právnej ochrany súkromia. Právo každého na pokojné užívanie svojho majetku je zložkou vlastníckeho práva. Súčasťou pokojného užívania majetku je také užívanie majetku, ktoré neobťažuje nad mieru primeranú pomerov (§ 127 OZ). Je vo verejnom záujme, aby stavba nezasahovala do práv účastníkov konania a to, či stavba spĺňa požiadavky verejného záujmu, je povinný skúmať správny orgán a prihliadnuť na to pri svojich rozhodnutiach.
28. Právo na ochranu osobnosti je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a to čl. 19 a v Občianskom zákonníku v § 11. Tieto zákony však nedefinujú pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a ani nepodávajú výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. K zásahu do práva na ochranu osobnosti môže prísť aktívnym konaním, ale aj pasívnym správaním sa, ktoré má v zákone uvedené znaky a to jeho neoprávnenosť a nedovolenosť. Ďalším predpokladom zodpovednosti je objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv, ktoré predpoklady musia byť splnené súčasne. Avšak ani niektoré zásahy, hoci aj zdanlivo odporujúce objektívnemu právu, nemožno posúdiť ako neoprávnené ak boli konania začaté v súlade so zákonnými podmienkami, boli v nich vydané zákonom predpokladané rozhodnutia a tieto neboli príslušným kompetentným orgánom zrušené ako nezákonné. V danom prípade preto nemôže prísť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv účastníka konania, a to ani, ak by sa po vydaní takéhoto rozhodnutia preukázalo, že nebolo vydané dôvodne. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená, ak prišlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi tzv. exes. Otázku nezákonnosti rozhodnutia si nemôže posúdiť súd sám ako otázku predbežnú.
29. Aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby na ochranu osobnosti je ten do koho práv bolo neoprávnene zasiahnuté a pasívne vecne legitimovaným je ten, kto bol pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv.
30. V prejednávanej veci bolo preukázané, že stavba, ktorá susedí so stavbou žalobkyne bola zrealizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej žalovaným a po jej zrealizovaní bola aj právoplatne skolaudovaná a preto bolo umožnené ju užívať. Aj keď zo strany štátneho stavebného dohľadu bolo následne skonštatované, že sused žalobkyne postavil oproti verandovému oknu žalobkyne, v tesnej blízkosti jej rodinného domu, na hranici pozemku, stavbu vysokú 4 metre, ktorá je vo vzdialenosti 60 cm a sťažila údržbu stavby žalobkyne, čo bolo preukázané aj predloženou fotodokumentáciou, v konaní nebolo preukázané, že by boli uvedené rozhodnutia správnych orgánov zrušené pre nezákonnosť. Samotná žalobkyňa nesporne nevyužila všetky právne prostriedky v súvislosti so stavebným konaním a preskúmavaním rozhodnutia zo strany správnych orgánov, resp. prokuratúry na to, aby tieto rozhodnutia boli preskúmané, pričom ako súd už uviedol otázku ich nezákonnosti si nemôže posúdiť sám v tomto konaní ako otázku predbežnú. Pretože žalovaný vypracoval projektovú dokumentáciu v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe objednávky suseda žalobkyne ako vlastníka nehnuteľnosti, na základe nej boli vydané právoplatné rozhodnutia stavebných orgánov v stavebnom konaní, ktoré neboli zrušené pre nezákonnosť, napriek konštatovaniu orgánu štátneho stavebného dohľadu o jeho zodpovednosti, nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalovaného prišlo k porušeniu právnej povinnosti t.j. zákonné predpoklady jeho zodpovednosti za ujmu, ktorá žalobkyni mala v súvislosti s tým vzniknúť na jej práve na pokojné bývanie. Z uvedeného dôvodu je námietka žalovaného čo do nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tejto časti dôvodná.
31. Súd však v konaní navrhnuté dokazovanie na preukázanie, či bývalý majiteľ stavby žalobkyne súhlasil alebo nesúhlasil s takýmto umiestnením a vzhľadom susednej stavby t.j. či zo strany správnych orgánov išlo alebo nešlo o exces nevykonal, pretože žalovaný okrem toho podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú a preto nebolo hospodárne vykonávať navrhnuté dokazovanie.
32. Vyjadrenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je osobným právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011 sp. zn. 5Cdo/265/2009) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej začiatok je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy k neoprávnenému zásahu došlo. V prejednávanej veci bolo preukázané, že ku konaniu, ktorým malo prísť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne prišlo už dňa 6.7.2018, kedy sused žalobkyne vystaval na základe stavebného povolenia vydaného na základe spornej projektovej dokumentácie svoju stavbu tak, že tým mal zasiahnuť do práva žalobkyne na pokojné bývanie. Žalobkyňa si mohla preto svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát už v júli 2018, kedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila v júli 2021. Žalobkyňa však podala svoju žalobu na súd až 20.6.2023, teda po uplynutí premlčacej doby a preto by jej súd nemohol toto právo podľa § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať a jej žaloba nie je dôvodná. Hoci žalobkyňa tvrdila, že podávala námietky na správnom orgáne, uvedené však nepreukázala a keby aj v tomto smere uniesla dôkazné bremeno, súd nemal za to, že by išlo o uplatnenie práva na príslušnom orgáne, ktoré by malo za následok pretrhnutie plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka.
33. Keďže žaloba žalobkyne nebola dôvodná, súd ju zamietol a keďže odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strán sporu, ktoré nastolili, ale má dať odpoveď na ich podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutie ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne), súd na ďalšie argumentácie strán v tomto spore, nespôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v konaní celom úspešný, ale keďže mu do vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.