Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/30/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave vo veci žalobkyne: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpenej: Mgr. Henrich Schindler, advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101709823/2023 zo dňa 07.07.2023, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.08.2023, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.08.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrh na priznanie odkladného účinku

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08. 08. 2023, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101709823/2023 zo dňa 07. 07. 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100144189/2023 zo dňa 13. 01. 2023, ktorým ako správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.

2. Súčasťou žaloby bol aj na priznanie odkladného účinku podľa (ďalej len „“) (ďalej len „“). V návrhu žalobkyňa úvodom poukázala na skutočnosť, že pôsobí na trhu 23 rokov, v rámci daného regiónu patrí medzi kľúčových zamestnávateľov a že všetky svoje záväzky voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam si plní riadne a včas, čo platí aj o záväzkoch z obchodného styku.

3. Výkon rozhodnutia žalovaného by podľa nej poškodil jej každodenný výkon podnikateľskej činnosti, a to vo forme straty dôveryhodnosti, dostal by ju do druhotnej platobnej neschopnosti spôsobenej stratou obchodných partnerov a znemožnil by spoluprácu s platobnými ústavmi, t. j. možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti jej účasť v rámci verejného obstarávania (výzva č. 114/2021, zo dňa 10. 05. 2021, zn. 26675/MST), kedy pre prípad výkonu rozhodnutia žalovaného jej hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúcu nemožnosť plniť si záväzky voči svojim odberateľom . Podľa žalobkyne je možné očakávať, že výkon rozhodnutia žalovaného jej spôsobí nevyčísliteľnú škodu (resp. ťažko presne vyčísliteľnú), bude mať vplyv na evidenciu žalobkyne v registri dlžníkov, je možné očakávať odstupovanie od zmlúv zo strany obchodných partnerov, čo by v konečnom dôsledku viedlo k jej likvidácii.

Vyjadrenie žalovaného

4. bol spolu so samotnou žalobou doručený žalovanému dňa 12. 02. 2024 s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a k . Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným na súd dňa 05. 03. 2024 uviedol, že navrhuje nepriznať žalobe odkladný účinok, pretože ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

Posúdenie

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak

6. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom

7. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. , zo dňa 13.10.2022, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 16.04.2020)

8. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil. (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 24.09.2015, príp. sp. zn. zo dňa 10. 09.2021)

9. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 13. júna 2018 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 26. januára 2022)

10. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku ako rozhodnutí predbežnej povahy súd nepredpovedá výsledok rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu preto nevyhodnocuje ani dôvodnosť samotných žalobných námietok. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. , zo dňa 15.07.2020, bod 5 rozsudku)

11. Súd v kontexte citovanej rozhodovacej činnosti pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti .

12. Na úvod dáva súd do pozornosti, že žalobkyňa vo svojom bližšie neuviedla, či hrozí okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného, ako základnej zákonnej podmienky podľa , na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa nenamietala, že by bolo voči nej už začaté daňové exekučné konanie ( a nasl. daňového poriadku) a že došlo k uplatneniu niektorého zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie ( daňového poriadku). Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keby bolo voči žalobkyni začaté daňové exekučné konanie, tak v rámci jeho priebehu je žalobkyňa oprávnená uplatňovať rôzne prostriedky procesnej obrany, príp. opravné prostriedky. Okamžitý výkon rozhodnutia preto nebol zo strany žalobkyne preukázaný.

13. Závery z predošlého bodu sa rovnako vzťahujú na tvrdenia žalobkyne ohľadne založenia dôvodu na prípadnú hrozbu odstúpenia od zmluvy, ktorú k žalobkyňa pripojila. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné ďalej uviesť, že podľa ustanovení priloženej zmluvy (bod 2. Preambuly) je predmet zmluvy v nezanedbateľnej časti spolufinancovaný z prostriedkov, ktoré boli žalobkyni poskytnuté z rozpočtu Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že tieto žalobkyni poskytnuté prostriedky by podľa daňového poriadku nepodliehali daňovej exekúcii a žalobkyňa by nebola prípadným výkonom rozhodnutia žalovaného v plnom rozsahu postihnutá.

14. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne straty jej dôveryhodnosti tým, že bude vedená ako dlžník na daniach, ak nedôjde k priznaniu odkladného účinku, súd uvádza, že podľa § 52 ods. 1 písm. a) daňového poriadku sa dlžníkom stáva subjekt, u ktorého daňový dlh ku rozhodnému dňu v určitej sume vznikol. Daňovým dlžníkom, ktorých žalovaný zverejňuje na svojom webovom sídle sa preto predmetný subjekt nestáva nariadením výkonu rozhodnutia, ktoré bolo vydané v daňovom konaní, ale už existenciou daňového nedoplatku. Ak žalobkyňa implicitne navrhla priznať odkladný účinok žalobe s cieľom len oddialiť účinky rozhodnutia žalovaného (zrušenie existencie statusu daňového dlžníka), tak inštitút odkladného účinku správnej žaloby tomuto účelu neslúži. Súd v konaní o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku nepreskúmava žalobné body, a teda nezaujíma predbežné stanovisko ohľadne zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (viď body 7. a 8. uznesenia).

15. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že nepriznanie odkladného účinku by poškodilo dennodenný výkon podnikateľskej činnosti, súdu nebolo ozrejmené, aké konkrétne závažné dopady na výkon dennodennej podnikateľskej činnosti rozhodnutie žalovaného v jej prípade spôsobí. Či by išlo napríklad o nutnosť prepustenia veľkého počtu zamestnancov, príp. výrazné obmedzenie predmetu podnikania žalobkyne, ktorý vyplýva z Obchodného registra. Súd tieto následky uvádza len na ilustráciu, keďže nemá povinnosť nahrádzať vymedzenie skutkových tvrdení, ktoré má uskutočniť žalobkyňa (viď body 7. a 8 uznesenia).

16. Súd tiež vyhodnotil tvrdenia žalobkyne ohľadne znemožnenia spolupráce s platobnými ústavmi, napr. žiadať o úvery. Žalobkyňa v rámci konania nekonkretizovala aktuálnu potrebu prístupu k úverovým prostriedkom, ktorý by mal byť rozhodnutím žalovaného znemožnený. Rovnako žalobkyňa nekonkretizovala vznik závažných dopadov na možné splácanie svojich doterajších záväzkov. Súd nemôže priznávať význam tvrdeniam o hrozbách, ktoré sú len v rovine abstraktných predpokladov.

17. V sumári súd konštatuje, že žalobkyňou prezentované dôvody na priznanie odkladného účinku boli vyhodnotené ako všeobecné, resp. paušálne. Tento záver umocňujú aj rozporné tvrdenia žalobkyne, ktorá na jednej strane uvádza, že aktuálny stav predstavuje pre ňu „ešte ťažko vyčísliteľnú škodu“, pričom samotný výkon rozhodnutia žalovaného by spôsobil „nevyčísliteľnú škodu“. Pri aplikácii mimoriadneho právneho inštitútu, akým je odkladný účinok správnej žaloby, súd nemôže vychádzať z neurčitých pojmov a bližšie nešpecifikovanej hrozby závažnej ujmy. Dôvodom na priznanie odkladného účinku nemôže byť len samotná existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý ukladá účastníkovi konania nejakú povinnosť.

18. Súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že v konaní nedošlo ku preukázaniu jednak okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného a jednak s ním spojenej a konkrétne špecifikovanej závažnej ujmy, závažnej škody, príp. iného nenapraviteľného následku.

19. Súd preto rozhodol tak, že na priznanie odkladného účinku podľa zamietol ako nedôvodný.

20. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná. ( )