Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-375-2020.pdf
PDF · 102.9 KB
Case nature
Subarea
32Ek/375/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXXX/XX, XXX XX S. nad H., právne zast.: JUDr. Zuzana Adamová Tomková, advokát, Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti povinnému: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX S. nad H., o vymoženie pohľadávky vo výške 2433,75 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Karas, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, pod sp. zn. 78EX 161/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/375/2020 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 14.05.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.02.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2433,75 Eur na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/480/2013 zo dňa 10.01.2019, právoplatné dňa 25.09.2019 a vykonateľné dňa 27.09.2019. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Jozefa Karasa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 78EX 161/20.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.05.2020 uznesenie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2OdK/413/2018 zo dňa 31.07.2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 151/2018 dňa 07.08.2018, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, pričom tento nebol ukončený. Ďalej uvádzal, že nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Nemá v podstate žiadny príjem, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok takej hodnoty, aby bolo možné uspokojiť aspoň trovy súdneho exekútora. Povinný je 1 vlastníkom nehnuteľnosti vrátane prislúchajúcich pozemkov. Na nehnuteľnosti viazne záložné právo, pričom aj tento podiel bude predmetom konkurzného konania. Zariadenie a celé vybavenie domu, v ktorom býva patrí dcére povinného. Je držiteľom osobného motorového vozidla, ktorého vlastníkom je leasingová spoločnosť. Je aj konateľom spoločnosti Hair Area, s.r.o., pričom príjem je úplne zanedbateľný. V situácii, ktorá nastala nevykonáva žiadnu činnosť, nepoberá sociálne, ani iné dávky a nemá žiadny príjem. Preto má povinný za to, že aj v prípade, že by nebol vyhlásený konkurz, by vedenie exekúcie bolo neúčelné. Oprávnený uviedol, že exekučné konanie sa vedie za účelom vymoženia náhrady trov dovolacieho konania, ktoré oprávnenému priznal Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 10.01.2019, sp. zn. 5C/480/2013. Toto uznesenie sa stalo právoplatné dňa 25.09.2019 a vykonateľné dňa 27.09.2019. Povinný už v sťažnosti proti tomuto uzneseniu namietal to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd túto skutočnosť posudzoval v samostatnom rozhodnutí o sťažnosti a ako nedôvodnú ju zamietol. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 08.08.2018 a od tohto dňa nie je v Obchodnom vestníku žiadne iné zverejnenie, nebolo zverejnené oznámenie pre veriteľov, ani súpis majetku, ani konanie schôdze veriteľov. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučné konanie nepostihuje majetok podliehajúci konkurzu, pretože nie je žiadny súpis konkurznej podstaty ani nie je zrejmé, či konkurz povinného neskončil zo zákona ešte v roku 2018 a navyše v tomto konaní vymáha pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu povinného a preto podľa osobitného zákona neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
3/ Za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3, ods. 4 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) a § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného ako nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, pretože jeho tvrdenia nezakladali žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K tvrdeniu povinného, že nemožno viesť exekúciu na jeho majetok z dôvodu vyhláseného konkurzu uviedol, že v tomto prípade nejde o pohľadávku oprávneného, ktorá by podliehala konkurzu alebo by sa v dôsledku vyhláseného konkurzu stala nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom zastavenia exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou.
4/ K jeho ďalšiemu tvrdeniu o svojej nemajetnosti poukázal na novelu Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z.z.), podľa ktorej nemajetnosť povinného ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, bol pretransformovaný do ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely má rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti v plnej kompetencii súdny exekútor, ktorý môže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v prípade fyzických osôb 5 rokov od začatia exekúcie) vydať upovedomenie o ukončení exekúcie. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené.
5/ Keďže ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil a vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník vyhodnotil podaný návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, preto ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
6/ V zákonom stanovenej lehote podal povinný voči uzneseniu sťažnosť. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné a nedôvodné. Exekučné konanie nadväzuje na konanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou, z ktorého vzišiel exekučný titul. Okresnému súdu Vranov nad Topľou bolo zo strany žalovaného - Vladimíra Tabaku, dňa 09.01.2018 doručené vyčíslenie trov dovolacieho konania. Dňa 31.07.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 07.08.2018. Okresný súd Vranov nad Topľou povinného uznesením zo dňa 10.01.2019, sp. zn. 5C/480/2013 zaviazal zaplatiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 2.433,75 Eur. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný sťažnosť, ktorá bola zamietnutá dňa 04.09.2019. Z uvedeného vyplýva, že „vďaka" nečinnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, z pohľadávky, ktorá by nepodliehala konkurzu, vznikla pohľadávka, ktorá už konkurzu podlieha. Ďalej už Okresný súd Vranov nad Topľou postupoval dokonca v rozpore so ZoKR. Poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Takýmto spôsobom Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol bez toho, aby sa vôbec zaoberal skutočnosťou, že na jeho majetok bol medzitým vyhlásený konkurz.
7/ Povinný v sťažnosti poukázal aj na ustanovenie § 48 a § 167f ods. 1 ZoKR. Súd v napadnutom uznesení argumentoval tým, že ide o pohľadávku, ktorá konkurzu nepodlieha, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Tu však opäť uviedol, že pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu len preto, že Okresnému súdu Vranov nad Topľou trvalo rok, kým rozhodol o trovách konania. Takouto nečinnosťou Okresného súdu Vranov nad Topľou sa povinný dostal do situácie, kedy musí riešiť exekučné konanie, kvôli pohľadávke, ktorá by podliehala konkurzu. Len nečinnosťou súdu a následným protiprávnym konaním je na jeho majetok vedené exekučné konanie. Takéto konanie je nielen v rozpore so zákonom, ale aj so základnými princípmi právnej istoty. V uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/375/2020 je vlastne konštatované, že dôvody na zastavenie exekúcie dané nie sú, nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, konkurzu nepodlieha. Avšak nikto nerieši, že táto situácia nastala v dôsledku nečinnosti súdu. Štát ho svojou nečinnosťou opätovne dostáva do situácie, kedy môže prísť o všetok majetok, pričom poukazuje na svoje vlastné nezákonné rozhodnutia, ktoré sa takýmto spôsobom legalizujú. Aj napriek názoru Okresného súdu Banská Bystrica vyjadrenému v uznesení 32Ek/375/2020 zo dňa 14.05.2020 mal za to, že ide o pohľadávku, ktorá de facto konkurzu podlieha, respektíve by podliehala, keby Okresný súd vo Vranove nad Topľou nekonal s takým veľkým oneskorením. Okrem uvedených skutočností je potrebné poukázať na skutočnosť, že konkurzné a exekučné konanie sú svojou povahou konania, ktoré smerujú k dosiahnutiu totožného výsledku, a to uspokojenie veriteľov. Konkurz však predstavuje generálnu exekúciu, v ktorej sa kolektívnym spôsobom uplatňujú a uspokojujú všetky práva všetkých veriteľov, preto individuálny spôsob uspokojenia veriteľa individuálnou exekúciou je a priori vylúčený. Uvedené sa v konkurze prejavuje prostredníctvom ďalšieho významného účinku, ktorý nastupuje v dôsledku vyhlásenia konkurzu, a to tým, že počas konkurzu už nie je možné zo zákona viesť voči konkurznej podstate individuálne exekučné konanie. Tým sa poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Táto ochrana sa konkurznej podstate poskytuje bez ohľadu na to, či oprávneným je veriteľ ohľadom "starého dlhu", ktorý svoje nároky prihlasuje, alebo veriteľ "nového dlhu", t.j. veriteľ pohľadávok proti podstate. Súčasná právna úprava stojí na princípe absolútnej exekučnej imunity konkurznej podstaty. Preto bol toho názoru, že za danej situácie nie je namieste vedenie exekučného konania voči nemu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby bolo uznesenie zo dňa 14.05.2020 sp. zn. 32Ek/375/2020 zrušené a následne v zmysle § 6ll ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnuté o zastavení exekúcie.
8/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že jediným dôvodom zastavenia exekúcie je iba to, že je voči nemu vedený konkurz a preto má byť exekúcia zastavená. Vyčíslenie trov dovolacieho konania zo strany žalovaného bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručené 09.01.2018 a na majetok povinného bol 31.07.2018 vyhlásený konkurz, čo malo byť zverejnené v Obchodnom vestníku 07.08.2018. Povinný sa žalobou na vysporiadanie BSM zo dňa 24.01.2013 proti oprávnenému domáhal vysporiadania BSM, ktoré navrhol vyporiadať tak, že z celého rozsahu BSM mala jej polovica zahŕňať nehnuteľnosti v k.ú. Čemerné, k.ú. Holčíkovce, k.ú. Kvakovce a finančné vyrovnanie v sume 1 000 000 Eur. Žaloba povinného bola právoplatne zamietnutá. Povinný nezaplatil trovy konania, ktoré sú oprávneným vymáhané v exekučnom konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 7Er/490/2016. Povinný podal dovolanie a po tom, čo Najvyšší súd SR odmietol jeho dovolanie a uložil mu povinnosť náhrady trov dovolacieho konania, povinný nechcel uhradiť ani tieto trovy a požiadal o vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Náhradu trov konania a dovolacieho konania povinný neuhradil ani čiastočne. Z toho vyplýva, že povinný nemal poctivý zámer pre oddlženie a okrem toho, že takéto oddlženie je možné zrušiť, tak má aj trestnoprávne následky pre nepoctivého dlžníka. Exekučné konanie sa vedie za účelom vymoženia náhrady trov odvolacieho konania, ktoré oprávnenému priznal Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 10.01.2019, sp. zn. 5C/480/2013. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2019 a vykonateľnosť dňa 27.09.2019. Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 08.08.2018 pod sp. zn. 2OdK/413/2018. Od toho dňa nie je v Obchodnom vestníku žiadne iné zverejnenie, nebolo zverejnené oznámenie pre veriteľov, ani súpis majetku ani konanie schôdze veriteľov. Ustanovenie § 48 ZoKR nedovoľuje začať exekučné konanie na majetok podliehajúci konkurzu. Pre konkurz fyzickej osoby platí iné ustanovenie ZoKR, a to § 167f. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 78EX 161/20 nepostihuje majetok podliehajúci konkurz, konkurz povinného zrejme skončil zo zákona ešte v roku 2018. Vedené exekučné konanie čš. 78EX 161/20 vymáha pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu povinného a preto podľa osobitného zákona v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR neexistuje dôvod na zastavenie konania. Náhrada trov konania je procesný nárok, ktorý vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o priznaní ich náhrady v určitej výške. Pohľadávka oprávneného na náhradu trov dovolacieho konania nespadá pod konkurzné konanie povinného. Prihlasovanie pohľadávok do konkurzu vyhláseného na majetok fyzickej osoby upravuje § 166a ods. 1 ZoKR. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania oprávnenému vznikol dňa 25.09.2019, t.j. právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10.01.2019, sp. zn. 5C/480/2013, preto tento nárok v žiadnom prípade nemôže spadať do konkurzného konania. Dôvod uvádzaný povinným na zastavenie exekúcie nie je relevantný.
9/ Nie je pravdou, že vďaka nečinnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou z pohľadávky, ktorá by nepodliehala konkurzu vznikla pohľadávka, ktorá už konkurzu podlieha. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 10.01.2019, sp. zn. 5C/480/2013 rozhodol, že žalobca (povinný v tomto exekučnom konaní) je povinný zaplatiť žalovanému (oprávnený v tomto exekučnom konaní) trovy dovolacieho konania na účet právneho zástupcu vo výške 2 433,75 EUR. Voči uzneseniu podal žalobca sťažnosť odôvodňovanú vyhlásením konkurzu na jeho majetok a že sa dotýka všetkých pohľadávok, ktoré vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu a do toho spadá aj rozsudok NS SR zo dňa 31.10.2017. Pohľadávka oprávneného na náhradu trov dovolacieho konania vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný povinný ako žalobca zaplatiť konkrétnu výšku trov dovolacieho konania. Povinný účelovo neuvádza, že konkurz sa nevzťahuje na všetky pohľadávky - ustanovenie § 166c ZoKR určuje, ktoré pohľadávky sú oddlžením nedotknuté a medzi ne patrí aj pohľadávka oprávneného. Pohľadávku si oprávnený v konkurze od povinného neuplatnil, pretože ani nevedel, že bol vyhlásený. V čase jeho vyhlásenia oprávnený ani pohľadávku nemal priznanú. Z Obchodného vestníka vyplýva, že správca v tomto konkurze nevykonal žiadne zverejnenie, ani tie ktoré mu ZoKR ukladá. Základná prihlasovacia lehota v konkurze uplynula preto aj prípadné dodatočné oznámenie (po 2 rokoch od vyhlásenia konkurzu) už nemá žiadne účinky. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo správne, s odôvodnením rozhodnutia sa stotožnil a skutočnosti uvádzané povinným nepovažoval za relevantné. Súd v exekučnej veci nemôže riešiť ani dĺžku súdneho konania, v ktorom okresný súd rozhodoval o priznaní náhrady trov konania, ani jej údajnú protiprávnosť. Po vzniku exekučného titulu nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na existenciu pohľadávky oprávneného. Na základe uvedeného navrhol sťažnosť povinného zamietnuť.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15/ Podľa § 166a ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
16/ Podľa § 167f ods. 1, 2 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
17/ Podľa § 167h ods. 1 ZoKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.
18/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané oprávneným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
19/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal dva dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, a to konkurz vyhlásený na jeho majetok a nemajetnosť. V sťažnosti však nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka namietal len vo vzťahu k posúdeniu konkurzu prebiehajúceho na jeho majetok. Preto sa sudca pri rozhodovaní o sťažnosti zaoberal len týmto dôvodom (§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku).
20/ Skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Prešov, sp. zn. 2OdK/413/2018 zo dňa 31.07.2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 151/2018 dňa 07.08.2018 a že sa oddlženie vzťahuje aj na pohľadávku oprávneného, nemôže ako dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade obstáť. V uvedenom uznesení Okresný súd Prešov povinného ako dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oddlženie sa teda dotklo len pohľadávok, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a ďalších pohľadávok špecifikovaných v § 166a ods. 1 pod písm. b/ a c/ ZoKR (budúcej pohľadávky ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, pohľadávky, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu). Exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/480/2013 zo dňa 10.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2019 a vykonateľnosť dňa 27.09.2019. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 12/2006). Exekučný titul, ktorý povinnému ukladá povinnosť nahradiť oprávnenému trovy dovolacieho konania, tak vznikol až po rozhodnom dni podľa § 166a ZoKR. Preto sa na takú pohľadávku nevzťahovali účinky oddlženia, a teda povinný nepreukázal, že by nastala skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku spočívajúca v nevymáhateľnosti pohľadávky v dôsledku jeho oddlženia podľa ZoKR.
21/ Nesprávnymi boli aj tvrdenia povinného o aplikácii ustanovenia § 48 ZoKR, (pojednávajúcom o nemožnosti viesť exekúciu počas konkurzu na majetok podliehajúci konkurzu), pretože sa na daný prípad nevzťahuje. Ide o ustanovenie spadajúce pod II. časť ZoKR týkajúcu sa tzv. likvidačného konkurzu, pre ktorý platia iné pravidlá ako pri konkurze, ktorý bol vyhlásený na majetok povinného. Na povinného totiž bol vyhlásený tzv. oddlžovací konkurz podľa IV. časti ZoKR. Vo IV. časti ZoKR je ustanovenie § 167f ZoKR (na ktoré tiež poukazoval povinný v sťažnosti), ktoré upravuje zastavenie exekučného konania v prípade, že sa vedie na majetok podliehajúci konkurzu. Zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 1 ZoKR však prichádza do úvahy iba v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze (§166a) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stala nevymáhateľnou (§166b). Keďže pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní vznikla po rozhodnom dni, oprávnenému nevznikla objektívne povinnosť prihlásiť si ju do konkurzu a nestala sa ani nevymáhateľnou. Zároveň platí, že do konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 167h ZoKR nespadá celý majetok povinného, ale len majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku, ďalej majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku splnenia povinností správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45a a majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Preto na majetok, ktorý povinný nadobudol po vyhlásení konkurzu a nepatrí do žiadnej z vyššie uvedených kategórií, ani o majetok vymedzený v ustanovení § 167h ods. 4 ZoKR (nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii), možno viesť exekúciu, pričom zisťovanie z ktorého majetku povinného možno pohľadávku oprávneného v exekúcii uspokojiť, už bude realizovať súdny exekútor pri ním zvolenom spôsobe výkonu exekúcie.
22/ Námietka povinného o „rýchlosti“ konania Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý vydal exekučný titul, bola pre rozhodnutie o sťažnosti nepodstatná, pretože exekučný súd nemôže riešiť postup súdu v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a ktorý mu predchádzal. Exekučný súd je obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). V tejto súvislosti však možno dodať, že dovolacie konanie inicioval povinný, ktorý v ňom úspešný nebol a svojím konaním vyvolal vznik trov dovolacieho konania ako procesného nároku. V sťažnosti proti rozhodnutiu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/480/2013-418 vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 10.01.2019 povinný (v postavení žalobcu) rovnako ako v tomto exekučnom konaní poukazoval, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a pohľadávka na trovy dovolacieho konania spadá pod neho. Sudca Okresného súdu Vranov nad Topľou v rozhodnutí o sťažnosti, č.k. 5C/480/2013-433 zo dňa 04.09.2019, sa s uvedenou otázkou posúdenia nároku oprávneného na trovy dovolacieho konania vysporiadal rovnako ako rozhodol aj exekučný súd, t.j. že pohľadávka oprávneného na trovy dovolacieho konania vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia o trovách (dovolacieho) konania, ktorá skutočnosť nastala až po rozhodnom dni.
23/ Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že pohľadávka oprávneného vznikla po rozhodnom dni v zmysle ustanovenia 166a ZoKR, tak ako to správne zistil a posúdil vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, oprávnenému nevznikla povinnosť prihlásiť si ju v konkurznom konaní a na takú pohľadávku sa ani nevzťahovali účinky oddlženia povinného. Sudca preto vyhodnotil sťažnosť povinného ako nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).