Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/61/2016

Potvrdené rozhodnutím 2Cob/122/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: Slovenská živnostenská komora, so sídlom Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 145 581, zastúpený: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., advokát, so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, v konaní o žalobe na zdržanie sa konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/61/2016 - 269 zo dňa 8.4.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/61/2016 - 269 zo dňa 8.4.2024 v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

Uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobcu: Slovenská živnostenská komora, IČO: 36 145 581, Dolné Rudiny 3, Žilina, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., IČO: 47 248 327, Kálov 1, Žilina, proti žalovanému: A. B. C. D., C., E., F. X, G., o žalobe na zdržanie sa konania, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -121 zo dňa 18.03.2016 z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky uznesením č.k. -121 zo dňa 18.03.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vykonávať práva a povinnosti právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory v rozsahu: vystupovania na verejnosti a prezentovania svojej osoby ako právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory, ako aj zdržania sa vystavovania akýchkoľvek povinností s označením právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory; vykonávania akýchkoľvek právnych a skutkových úkonov za Slovenskú živnostenskú komoru a to najmä pred všetkými štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a súdmi Slovenskej republiky, pred orgánmi Policajného zboru Slovenskej republiky, notárskymi úradmi, daňovými a finančnými inštitúciami, ako aj pred všetkými fyzickými a právnickými osobami; zastupovania Slovenskej živnostenskej komory v akýchkoľvek právnych veciach vrátane súdnych, správnych a iných konaní; podpisovania akýchkoľvek listinných dokumentov a vyhlásení v mene Slovenskej živnostenskej komory; prijímania doručovaných písomností určených Slovenskej živnostenskej komore; podávania vysvetlení, vyjadrení, návrhov a žiadostí za Slovenskú živnostenskú komoru; zúčastňovania sa akýchkoľvek úkonov a konaní za Slovenskú živnostenskú komoru; uznávania uplatnených nárokov voči Slovenskej živnostenskej komore a vzdávania sa nárokov Slovenskej živnostenskej komory; podávania opravných prostriedkov a vzdávania sa ich za Slovenskú živnostenskú komoru; vymáhania nárokov Slovenskej živnostenskej komory, prijímania plnenia nárokov Slovenskej živnostenskej komory, potvrdzovania ich plnenia za Slovenskú živnostenskú komoru; až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do činnosti Slovenskej živnostenskej komory a vykonávania právnych úkonov v mene Slovenskej živnostenskej komory. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do činnosti Slovenskej živnostenskej komory a vykonávania právnych úkonov v mene Slovenskej živnostenskej komory. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2016 a vykonateľnosť dňa 01.04.2016.

2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa zdržal výkonu práv a povinností právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory

v tomto rozsahu: vystupovania na verejnosti a prezentovania svojej osoby ako právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory, ako aj zdržania sa vystavovania akýchkoľvek povinností s označením právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory; vykonávania akýchkoľvek právnych a skutkových úkonov za Slovenskú živnostenskú komoru a to najmä pred všetkými štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a súdmi Slovenskej republiky, pred orgánmi Policajného zboru Slovenskej republiky, notárskymi úradmi, daňovými a finančnými inštitúciami, ako aj pred všetkými fyzickými a právnickými osobami; zastupovania Slovenskej živnostenskej komory v akýchkoľvek právnych veciach vrátane súdnych, správnych a iných konaní; podpisovania akýchkoľvek listinných dokumentov a vyhlásení v mene Slovenskej živnostenskej komory; prijímania doručovaných písomností určených Slovenskej živnostenskej komore; podávania vysvetlení, vyjadrení, návrhov a žiadostí za Slovenskú živnostenskú komoru; zúčastňovania sa akýchkoľvek úkonov a konaní za Slovenskú živnostenskú komoru; uznávania uplatnených nárokov voči Slovenskej živnostenskej komore a vzdávania sa nárokov Slovenskej živnostenskej komory; podávania opravných prostriedkov a vzdávania sa ich za Slovenskú živnostenskú komoru; vymáhania nárokov Slovenskej živnostenskej komory, prijímania plnenia nárokov Slovenskej živnostenskej komory, potvrdzovania ich plnenia za Slovenskú živnostenskú komoru.

2.1. Svoju žalobu odôvodnil žalobca na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca je stavovskou organizáciou zriadenou na základe o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalovaný je advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Dňa 06.02.2015 v zmysle pozvánky zo dňa 22.01.2015 bolo predstavenstvom Slovenskej živnostenskej komory zvolané riadne zhromaždenie delegátov Slovenskej živnostenskej komory, na ktorom došlo k prijatiu uznesenia č. , ktorým bol B. H. I., G. odvolaný z funkcie predsedu Slovenskej živnostenskej komory. Dňa 28.04.2015 sa konalo Zhromaždenie delegátov Slovenskej živnostenskej komory v AGRO inštitúte I. XX, E. X, I., na ktorom bol zvolený nový predseda Slovenskej živnostenskej komory, a to pani G. J. A.. Následne dňa 18.11.2015 sa v Nitre v priestoroch Spojenej školy na ul. Slančíkovej 2 údajne konalo „Zhromaždenie delegátov“ Slovenskej živnostenskej komory, na ktorom bolo notárskou zápisnicou č. N 311/2015, Nz 44061/2015 spísanou A. K. L., notárkou so sídlom vo Vrábľoch spísané „osvedčenie o priebehu zasadnutia SŽK“, ktorého programom malo byť okrem iného aj odvolanie predsedníčky SŽK G. J. A. a voľba nového predsedu SŽK, za ktorého mal byť zvolený B. A. C.. Ďalej žalobca považoval za dôležité uviesť, že súčasné predstavenstvo ako aj predsedníčka SZČ považujú hore uvedené kvázi „zhromaždenie“ ako aj jeho výsledky zachytené v osvedčení o priebehu zasadnutia SŽK za ničotné, t.j. ako keby vôbec nenastali. Napriek skutočnosti, že nedošlo k riadnemu zvoleniu B. A. C. za predsedu SŽK, tento vystupuje na verejnosti ako predseda SŽK. B. A. C. mal ako predseda v mene SŽK udeliť Generálne plnomocenstvo zo dňa 01.12.2015 žalovanému, čím ho mal splnomocniť k tomu, aby vykonával za SŽK všetky právne a skutkové úkony v plnom rozsahu a bez akéhokoľvek obmedzenia a aby konal a podpisoval za a v mene SŽK všetky právne úkony. Žalobca považoval uvedené generálne plnomocenstvo za ničotné, keďže malo byť žalovanému udelené v mene SŽK na to neoprávnenou osobou, ktorá nemôže vykonávať žiadne práva ani povinnosti či už predsedu SŽK alebo jej radového člena. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný sa stavia do pozície a označuje sa za jedinú osobu oprávnenú konať v mene SŽK. Napriek početným výzvam naďalej neoprávnene zasahuje do práv SŽK, a to najmä tým, že sa vyhlasuje za jediného právneho zástupcu SŽK a tak sa snaží vystupovať aj na verejnosti ako i pred štátnymi orgánmi. Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto žalobca vo veci samej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do činnosti SŽK a tiež, aby sa zdržal výkonu práv a povinností právneho zástupcu Slovenskej živnostenskej komory.

3. Žalovaný považoval podanú žalobu za procesne aj hmotnoprávne bezpredmetnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2017 okrem iného poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -1335 zo dňa 04.11.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že uznesenia, o ktoré je opretá predmetná žaloba sú neplatné a uznesenia, ktoré žalobca uvádza ako neplatné práve toto rozhodnutie skonštatovalo za platné. V citovanom rozhodnutí je pritom konštatované, že na pojednávaní boli prítomné obe strany sporu, ktoré sa vzdali odvolania proti rozsudku. E. M. A. L. K., s.r.o. podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, avšak podľa žalovaného podané odvolanie nemá vplyv na právnu stránku rozhodnutia, keďže tento opravný prostriedok nie je možné proti tomuto rozhodnutiu využiť. Žalovaný považoval žalobu v duchu článku 5 za konanie, ktoré by nemalo požívať ochranu a malo by byť sankcionované, nakoľko z priloženého rozhodnutia Okresného súdu Žilina je evidentné, že ide o bezúspešné uplatňovanie práva a bránenie výkonu práv iným osobám.

4. Dňa 13.12.2017 súd otvoril pojednávanie vo veci samej.

5. Súd uznesením sp. zn. zo dňa 17.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2018, podľa prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. .

5.1. Keďže v danom prípade vyššie uvedené konanie vedené na Okresnom súde Žilina už bolo právoplatne skončené, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, súd uznesením sp. zn. zo dňa 06.09.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.03.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil žalobca tým, že vzhľadom na skutočnosť, že spory medzi žalobcom a B. A. C. vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn . o zdržanie sa konania, resp. o určenie, že B. A. C. nie je členom žalobcu sú právoplatne ukončené, nehrozí zo strany B. A. C., že by splnomocňoval žalovaného k tomu, aby vykonával za žalobcu právne a skutkové úkony. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd konanie zastavil. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nie je povinná k náhrade trov konania druhej strane.

7. Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 18.03.2024 vyjadril k späťvzatiu žaloby žalobcom tak, že so späťvzatím žaloby nesúhlasil v celom rozsahu a vzhľadom na neúčasť žalobcu na pojednávaní žiadal rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalovaný mal za to, že samotné podanie žaloby bolo bezúspešné uplatňovanie práva, čoho dôkazom je aj samotné späťvzatie žaloby bez akýchkoľvek dôkazov po ôsmich rokoch trvania konania a platného neodkladného opatrenia voči žalovanému. V tomto konaní bolo dôvodom žaloby rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. , právoplatné dňa 04.11.2016. Toto rozhodnutie bolo právoplatné, postup súdu v tomto konaní a to najmä vydanie neodkladného opatrenia je predmetom konania Súdnej rady, ako aj orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko postupom súdu bolo zasiahnuté do nezávislého výkonu súdnictva – právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina. Žalovaný preto žiadal, aby sa vo veci konalo, súd zriadil nápravu. Ďalej žalovaný uviedol, že s poukazom na dôvody späťvzatia žaloby nemožno tieto nijako preskúmať, nakoľko žalobca poukazuje na rozhodnutia iného súdu, inej spisovej značky ako na tie, ktoré boli dôvodom podania žaloby. Vo svojom späťvzatí žalobca neuvádza žiadne argumenty a rozhodnutia, ktoré stroho opisuje, k tomuto späťvzatiu ako dôkazy súdu nepredložil. Žalovaný mal za to, že aj týmto žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a naplnil tak dôvody vydania rozsudku pre zmeškanie opakovane.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Posúdenie dôvodov vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek

v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bež ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 589).

9.1. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o výnimočné prípady, ktoré prichádzajú do úvahy najmä vtedy, keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo sám uplatniť úspešne na súde a podobne. Žalovaný v podaní dôvodil, že nesúhlasí so zastavením konania s poukazom na tú skutočnosť, že samotné podanie žaloby bolo bezúspešné uplatňovanie práva, postup súdu v tomto konaní a to najmä vydanie neodkladného opatrenia je predmetom konania Súdnej rady, ako aj orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko postupom súdu bolo zasiahnuté do nezávislého výkonu súdnictva – právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina. Žalovaný preto žiadal, aby sa vo veci konalo, súd zriadil nápravu. Ďalej žalovaný uviedol, že s poukazom na dôvody späťvzatia žaloby nemožno tieto nijako preskúmať, nakoľko žalobca poukazuje na rozhodnutia iného súdu, inej spisovej značky ako na tie, ktoré boli dôvodom podania žaloby. Ako bolo uvedené vyššie, nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí byť realizovaný z vážnych dôvodov, pričom dôkazné bremeno preukázania existencie vážnych dôvodov nesúhlasu zaťažovalo výlučne žalovaného. Súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, pre ktoré by nebolo možné konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaného nebudú zastavením konania dotknuté, nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanému. Ani skutočnosť, že vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa názoru súdu neodôvodňuje bez ďalšieho nepripustenie späťvzatia žaloby, pretože ukladá povinnosť súdu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie tak v prípade zamietnutia žaloby ako aj rozhodnutia o zastavení konania ( ). K námietke žalovaného, že žalobcom uvedené dôvody späťvzatia žaloby nemožno nijako preskúmať, súd uvádza, že žalobca nie je vo všeobecnosti povinný ani uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Na základe vyššie uvedených skutočností súd po posúdení postavenia žalobcu oprávneného disponovať so žalobou ako dominus litis (pán v spore) a dôvodov uvádzaných žalovaným pre pokračovanie v konaní, dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným nespĺňajú zákonné požiadavky, a preto podľa ustanovenia konanie zastavil.

9.2. Súd pre úplnosť uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 18.03.2024 nerozhodol na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, keďže na vydanie takéhoto rozsudku neboli splnené zákonné podmienky. Tak ako bolo uvedené už vyššie, súdu bolo dňa 13.03.2024 doručené podanie žalobcu, obsahom ktorého bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Prejavenú vôľu žalobcu vziať žalobu späť musí súd rešpektovať a až do vysporiadania sa so späťvzatím žaloby nerealizovať žiadne procesné úkony smerujúce k prejednaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené súd oznámil stranám sporu prípisom zo dňa 13.03.2024, resp. telefonicky, že ich účasť na nariadenom termíne pojednávania dňa 18.03.2024 nie je nutná, nakoľko súd na danom pojednávaní vec vzhľadom na doručené späťvzatie žaloby meritórne neprejedná. Za danej situácie tak súd v prípade neúčasti žalobcu na tomto pojednávaní nepovažoval pre účely vydania rozsudku pre zmeškania žalobcu za splnené tak formálne podmienky v zmysle ako ani materiálnu podmienku v zmysle aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR (nedostatok procesnej aktivity sporovej strany).

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Tá je v zmysle ustanovenia doplnená aj zásadou

procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (por. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2022, sp. zn. ). Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia . V danom spore vzal žalobca svoju žalobu voči žalovanému späť dôvodiac skutočnosťou, že keďže spory medzi žalobcom a B. A. C. vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn . o zdržanie sa konania, resp. o určenie, že B. A. C. nie je členom žalobcu sú právoplatne ukončené, nehrozí zo strany B. A. C., že by splnomocňoval žalovaného k tomu, aby vykonával za žalobcu právne a skutkové úkony. Vzhľadom na takto špecifikovaný dôvod späťvzatia žaloby súd ustálil, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného. Keďže žaloba bola žalobcom vzatá späť nie pre správanie žalovaného, z procesného hľadiska je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu, a preto má žalovaný nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd podľa rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným rozhodnutím.

13. Podľa predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

Podľa veta prvá , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Podľa , ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

Podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

14. Súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -121 zo dňa 18.03.2016 podľa ust. v spojení s ust. , keď konanie vo veci samej bolo vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.