Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-64-2020.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XA, XXX XX P., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XXXX/XXC, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095, o zaplatenie sumy 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C 5/2020-124 zo dňa 24.06.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni 15.000,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
2. V konaní rozhodoval o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 15.000,- eur titulom skutočnosti, že spolu so žalovaným nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v rozsahu 1/2 nehnuteľnosť za kúpnu cenu 142.000,- eur, pričom z jej strany došlo k zaplateniu kúpnej ceny v sume vyššej oproti žalovanému v rozsahu 30.000,- eur, preto sa domáhala zaplatenia polovice zaplatenej sumy, teda vo výške 15.000,- eur.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
„Žalobkyňa so žalobcom boli manželia bývajúci v byte rodičov žalobkyne. Po rozvode začali opätovne bývať v spoločnej domácnosti v byte. Na byte procesné strany vytvorili dlh vo výške 32.000,- eur a zároveň bol byt zaťažený aj pôžičkou rodičov žalobkyne. Po rodinnej dohode o kúpe rodinného domu žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni mal pripadnúť byt po rodičoch, resp. peniaze z jeho predaja a bratovi žalobkyne mal pripadnúť rodinný dom rodičov. Keďže sa žalobkyňa so žalovaným rozhodli, že si kúpia rodinný dom, rodičia žalobkyne predali byt. Z kúpnej ceny bytu vyplatili dlh procesných strán v sume 32.000,- eur (tak že peniaze z predaja poukázali na účet žalovaného na splatenie dlhu - vec prejednávaná na OS BA) a zaplatili pôžičku resp. hypotekárny úver rodičov zapísaný na byte. Zvyšná suma z predaja bytu bola poukázaná žalobkyni v sume 17.000,- eur. Za uhradenie rodičovskej pôžičky z kúpnej ceny bytu, rodičia ako „vratné“ nasporili cca 22.000,- eur alebo cca 24.000,- eur. Táto suma bola odovzdaná v hotovosti rodičmi, žalobkyni do rúk. Teda po vzájomnej dohode mali rodičia finančné prostriedky, ktoré sa uspokojili z predaja kúpnej ceny bytu.
Dňa 19.9.2016 bola spísaná listina s názvom K. na kúpu rodinného domu, ktorú spísala žalobkyňa s R. M., a odovzdala do rúk zálohu vo výške 2.000,- eur a zároveň toto písomné potvrdenie bolo podpísané žalobkyňou a R. M. (čl. 46 súdneho spisu). Išlo o zloženie zálohy pred uzavretím Kúpnej zmluvy.
Dňa 18.10.2016 bola uzatvorená K. o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) medzi F. F. a žalobkyňou a žalovaným (čl. 22 súdneho spisu). V zmysle zmluvy bol žalobkyni a žalovanému poskytnutý úver vo výške 122.466,- eur s tým, že výška úveru pre štátny príspevok pre mladých predstavovala 50.000,- eur.
Dňa 14.11.2016 bola uzatvorená K. o pôžičke (čl. 20 súdneho spisu) medzi R. M. ako veriteľom, a žalobkyňou, žalovaným ako dlžníkmi. V zmluve uviedli, že dňa 14.11.2016 poskytol dlžníkom R. M. pôžičku vo výške 13.000,- eur a celková suma bude vrátená do 14.11.2017. Pôžička bola poskytnutá za účelom zaplatenia I. časti kúpnej ceny za rodinný dom žalobkyňou a žalovaným.
Dňa 14.11.2016 uzavreli zmluvné strany ako predávajúci R. M. a L. M. s kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným M. zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2. V článku III. v bode 2 sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za nehnuteľnosť vo výške 142.000,- eur. V bode 4 sa dohodli na spôsobe úhrady kúpnej ceny: a) časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur uhradil kupujúci, teda žalobkyňa a žalovaný, v hotovosti ako zálohu, ktorá sa započítava do celkovej kúpnej ceny, čo predávajúci a kupujúci potvrdzujú svojimi podpismi na kúpnej zmluve. V bode b) sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur uhradia kupujúci formou hypotekárneho úveru poskytnutého F. F.., najneskôr do 30 dní od podpísania zmluvy na č. účtu: SK...XXXX. V bode c) si dohodli časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur uhradiť bezhotovostným bankovým prevodom na č. účtu najneskôr do 30 dní od podpísania kúpno-predajnej zmluvy (ďalej len KZ).
Dňa 14.11.2016 z účtu žalobkyne č. SK...XXXX bol vykonaný platobný príkaz na úhradu kúpnej ceny v sume 17.000,- eur (čl. 26 súdneho spisu). Ide o zaplatenie III. časti kúpnej ceny.
Dňa 16.11.2016 bol čerpaný hypotekárny úver zo F. F.. v sume 110.000,- eur na č. účtu: SK...XXXX a suma 9.900,- eur na účet žalovaného č. SK...XXXX.
Dňa 7.2.2017 bol uzavretý Dodatok č. 1 ku KZ medzi zmluvnými stranami, predávajúcimi a kupujúcimi, na základe ktorého vyhlásili, že dňa 14.11.2016 uzatvorili KZ na prevod vlastníctva rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla Dodatkom č. 1 ku KZ - došlo k doplneniu, že rodinný dom kupujú kupujúci 1./, 2./ do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 na každého kupujúceho.
Dňa 16.1.2018 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke (čl. 21 súdneho spisu) medzi veriteľom R. M. a dlžníkmi žalobkyňou a žalovaným s tým, že v článku I. uviedli, že dňa 14.11.2016 uzatvorili veriteľ a dlžníci 1./, 2./ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol pôžičku dlžníkom 1./, 2./ v celkovej sume 13.000,- eur. V uvedený deň došlo k prevzatiu pôžičky zo strany dlžníkov 1./, 2./. V článku II. si dohodli zmluvné strany že potvrdzujú, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume 11.000,- eur v hotovosti zo strany dlžníka 1./ - žalobkyne vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018. Túto skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Zmluvu podpísal veriteľ R. M. a dlžníci 1./, 2./ - žalobkyňa a žalovaný. Tento dodatok bol overený na U. úrade P. dňa XX.X.XXXX. Išlo o časť z I. časti zaplatenej kúpnej ceny.“
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 451, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka, článku 6 ods. 1, článku 8 § 151 a § 215 Civilného sporového poriadku, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli strany sporu do vlastníctva dom, títo neboli manželia. Kúpna cena bola uhradená v troch častiach, a to záloha ako časť prvej splátky vo výške 2.000,- eur bola uhradená žalobkyňou v hotovosti, z pôžičky vo výške 13.000,- eur od predávajúceho, z ktorej bola vyplatená časť kúpnej ceny, vrátila žalobkyňa sumu 11.000,- eur v hotovosti a tretiu časť kúpnej ceny v sume 17.000,- eur zaplatila žalobkyňa z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu jej rodičov. V konaní bola vyvrátená námietka žalovaného o tom, že suma 17.000,- eur bola darovaná obom stranám sporu a nielen žalobkyni od jej rodičov, a to vo forme svedeckej výpovede matky žalobkyne a rovnako žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že suma 11.000,- eur bola vyplatená z ich spoločných úspor. Rovnako tak súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal to, že do úhrady kúpnej
ceny je potrebné započítať aj sumu 9.900,- eur, ktorá bola použitá z jeho účtu na doplatenie výdavkov za nákup a investície do nehnuteľnosti, nakoľko následne tento uviedol, že suma bola použitá na kúpu nábytku pre deti a veci do spoločnej domácnosti, no tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nedokladoval. Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny zloženej v častiach zo záloh vo výške 2.000,- eur, 11.000,- eur a 17.000,- eur, čo spolu činí 30.000,- eur, pričom vzhľadom na zákonnú povinnosť žalobkyne uhradiť polovicu kúpnej ceny, pričom zvyšok bol platený z hypotéky spoločne získanej oboma stranami sporu, je nepochybné, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 15.000,- eur bol daný. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 12.02.2020 do zaplatenia.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany žalovaného, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne rozhodol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Námietku nesprávneho procesného postupu odôvodnil tým, že bol dňa 24.06.2020 predvolaný na predbežné prejednanie sporu, a preto súhlasil, že tento úkon vykoná bez právneho zástupcu. V rámci predbežného prejednania sporu súd vypočul žalobkyňu ako aj jej matku, ktoré svojimi hlavnými výpoveďami zavádzali súd, pričom na nepravdivosť ich výpovedí opakovane upozorňoval a zároveň žiadal, aby bola ako svedkyňa vypočutá jeho matka a iní svedkovia. Poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia zo dňa 02.03.2020, pričom na predbežné prejednanie sporu nevolala svedkov, nakoľko týchto mal v úmysle navrhnúť až na pojednávaní vo veci. Sudca neupozornil účastníkov, že v závere predbežné prejednanie sporu mení na riadne pojednávanie a vo veci rozhodne. Otázku, či chcú strany urobiť nejaké dôkazy, chápal ako dopyt v rámci predbežného prejednania veci a následne bez upozornenia na zmenu procesnej situácie bolo vo veci rozhodnuté. Poukázal na to, že súd nedodržal procesný postup ustanovený v § 168 až 171 CSP, nakoľko vykonal dopočutie účastníkov, svedkyne, neskúmal pravdivosť ich tvrdení, neviedol účastníkov k zmieru, nevyjadril predbežný právny názor a neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, čím bolo porušené právo rovnosti účastníkov konania.
7. Zároveň odvolateľ namietol nesprávne zistenie skutkového stavu, pričom poukázal na to, že nehnuteľnosť bola zakúpená za sumu 145.000,- eur a suma 110.000,- eur bola uhradená zo spoločného hypotekárneho úveru, pričom od 15.12.2016 do 15.01.2018 splátky hypotekárneho úveru splácal zo svojich výlučných prostriedkov, a to 14 splátok po 435,- eur, spolu 6.104,- eur a následne 15.01.2018 bol nútený opustiť spoločnú nehnuteľnosť. Sumu 17.000,- eur platila žalobkyňa zo svojho účtu, avšak išlo o spoločné finančné prostriedky strán sporu, nakoľko išlo o dar zo strany rodičov žalobkyne, ktorý im bol poskytnutý spolu s maloletými deťmi, a preto je nutné túto platbu zarátať v prospech oboch strán sporu. Suma 15.000,- eur, ako časť kúpnej ceny, bola uhrádzaná tak, že s predávajúcimi bola uzavretá dohoda o pôžičke, ktorú mali uhradiť v priebehu jedného roka a sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala vo svoj prospech, na svoju úhradu žalobkyňa bola platená zo spoločných úspor, ktoré boli šetrené a spoločne ukladané na účet. Časť dlžnej sumy vo výške 2.656,- eur bola uhradená tým spôsobom, že zo spoločného hypotekárneho úveru žalobkyňa túto sumu vybrala a táto suma bola platená ako časť poskytnutej pôžičky. Dňa 19.09.2016, kedy bola uhrádzaná záloha vo výške 2.000,- eur, suma 500,- eur na zaplatenie tejto zálohy bola vybratá z jeho účtu. Poukázal na to, že neplatil len hypotéku, ale aj ďalšie výdavky na domácnosť ako aj výdavky detí. Poukázal na to, že žalobkyňa vybrala na úhradu sumy 15.000,- eur aj finančné prostriedky z jeho osobného účtu, ktoré boli použité na úhradu dlžnej sumy. Zároveň trval na skutočnosti, že do úhrady kúpnej ceny je nutné započítať sumu vo výške 9.900,- eur, ktorá bola použitá na výdaje za nákup a investície do nehnuteľnosti, pričom tieto údaje súd nepreveroval a nekriticky uveril žalobkyni.
8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu, nakoľko súd okrem výsluchu strán sporu vypočul aj svedka, ktorého výpoveď bola pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a ani jedna strana nenavrhovala ďalšie dôkazy vo veci. Pokiaľ sa týka úhrady kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur, tak táto bola odoslaná na účet predávajúceho z osobného účtu žalobkyne, rovnako zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že zo strany
žalobkyne bola vyplatená predávajúcemu čiastka vo výške 11.000,- eur a z písomného potvrdenia zo dňa 19.09.2016 vyplýva aj úhrada zo strany žalobkyne vo výške 2.000,- eur. To, že financie pochádzajúce od rodičov žalobkyne patrili výlučne jej, bolo preukázané z výsluchu a títo po predaji bytu v žiadnom prípade nemali v úmysle darovať sumu aj žalovanému, s ktorým v tom čase bola žalobkyňa rozvedená. Je teda preukázané, že časť kúpnej ceny vo výške 30.000,- eur bola platená výlučne žalobkyňou. Pokiaľ žalovaný žiadal započítať sumu 9.900,- eur na kúpnu cenu, tak tieto položky nesúvisia s predmetom sporu, pričom táto suma bola z hypotekárneho účtu čerpaná dňa 16.11.2016, zatiaľ čo suma 17.000,- eur bola z účtu žalobkyne uhradená dňa 14.11.2016, teda skôr a ani z časových súvislostí ostatných splátok nevyplýva, že boli hradené z týchto finančných prostriedkov. Z týchto dôvodov žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok.
9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu nevyjadril v lehote poskytnutej mu súdom prvej inštancie.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
16. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
18. Rovnako neobstojí námietka nesprávneho procesného postupu, ktorým malo byť porušené právo na spravodlivý proces.
19. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
20. Námietka žalovaného, podľa ktorej nebol dodržaný procesný postup v zmysle § 168 až 171 CSP nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že Civilný sporový poriadok nevylučuje a dokonca predpokladá možnosť rozhodnutia veci samej na predbežnom prejednaní. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného o tom, že na predbežnom prejednaní veci nečakal rozhodnutie súdu prvej inštancie neobstojí. Rovnako námietka, podľa ktorej nebol upozornený na to, že predbežné prejednanie sporu bude ukončené rozhodnutím vo veci samej neobstojí vzhľadom na obsah jeho prednesu ako je uvedený v zápisnici na č.l. 121 spisu, z ktorej vyplýva, že jeho prednes, ktorý pred súdom vykonal, bol jeho záverečnou rečou a uviedol, že nemá návrh na doplnenie dokazovania. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nemožno mať za preukázanú jeho námietku porušenia práva na spravodlivý proces. Ako vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú predbežné prejednanie sporu, podľa týchto ustanovení je zrejmé, že na predbežnom prejednaní sporu možno rozhodnúť aj rozsudkom pre zmeškanie, či už v neprospech žalobcu alebo žalovaného, ale zároveň možno rozhodnúť aj vo veci samej. Pokiaľ Civilný sporový poriadok takýto postup súdu prvej inštancie nevylučuje a súd prvej inštancie zvážil možnosť ako aj účelnosť takéhoto rozhodnutia na predbežnom prejednaní sporu, nemožno dospieť k záveru, že takýto postup by porušoval právo strany sporu na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že súhlasil s predbežným prejednaním sporu v neprítomnosti svojho právneho zástupcu, tak v takomto prípade si musí byť vedomý rizika, že na predbežnom prejednaní sporu bude vo veci meritórne rozhodnuté pokiaľ to zákon výslovne ustanovuje.
Takáto skutočnosť nemôže byť sama o sebe braná ako dôvod pre nesprávny procesný postup a porušenie práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného vzťahujúce sa na porušenie práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné. Rovnako tak z obsahu spisu a z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu (č.l. 116-121, 122 spisu) nevyplýva skutočnosť namietaná žalovaným o tom, že po skončení konania by mala právna zástupkyňa a žalobkyňa zostať v súdnej miestnosti a konzultovať veci so sudcom.
21. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovaný bol právne zastúpený, preto tieto námietky o jeho neznalosti možnosti rozhodnúť vec sa javia účelovými.
22. Pokiaľ sa týka námietok týkajúcich sa nesprávneho zistenia skutkového stavu, ktoré sa mali týkať vyplatenia finančných prostriedkov na kúpnu cenu zo strany žalobkyne, a to platby vo výške 17.000,- eur, ktorá pochádzala od jej rodičov, k tomu uvádza odvolací súd, že súd prvej inštancie sa vyporiadal s touto námietkou žalovaného, ktorú vzniesol v priebehu konania, a to v bode 21 svojho odôvodnenia, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s presvedčivým, logickým odôvodnením vykonaných dôkazov vo vzťahu k preukázaniu vlastníctva sumy 17.000,- eur. Pokiaľ sa týka sumy 11.000,- eur, ktorú namietol žalovaný a ktorú žalobkyňa zaplatila na zaplatenie časti splátky sumy vo výške 15.000,- eur, s touto námietkou sa vyporiadal súd prvej inštancie v bode 20 svojho odôvodnenia, pričom aj presvedčivo, logicky zdôvodnil to, prečo sú vysoko nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že mali spolu úspory vo výške 11.000,- eur, keď v tom čase mali dlh vo výške 32.000,- eur, ktorý bol zaplatený zo strany ich rodičov. S týmto odôvodnením sa plne stotožňuje odvolací súd. Rovnako tak sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkami, ktoré vzniesol žalovaný opätovne v odvolacom konaní, pričom už na ne poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie, a to vo vzťahu k započítaniu sumy 9.900,- eur ako to vyplýva z bodu 23 odôvodnenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že následne žalovaný uviedol, že tieto finančné prostriedky mali byť použité na kúpu nábytku, na výdavky pre deti a na veci do spoločnej domácnosti, čo už zo samotného charakteru ich použitia vylučuje to, aby boli tieto finančné prostriedky započítané ako spoločná platba na kúpnu cenu nehnuteľnosti. Je nepochybné, že pokiaľ určitý čas strany sporu v nadobudnutej nehnuteľnosti aj bývali, je nutné, aby táto bola spôsobilá na bývanie a nemožno dospieť k záveru, že prípadné ďalšie investície do nehnuteľnosti, či investície do jej vybavenia mohli byť nejakým spôsobom započítavané na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko sa jedná o samostatné skutočnosti. Zároveň odvolací súd poukazuje vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie správne poukázal aj na chronologický postup splatenia kúpnej ceny pri porovnaní s nadobudnutými finančnými prostriedkami z hypotekárneho úveru, ktoré logicky odôvodňujú to, že neuveril tvrdeniam žalovaného v celom rozsahu.
23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody, na základe ktorých sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie sú totožnými dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný aj v odpore proti platobnému rozkazu, pričom s týmito námietkami sa súd prvej inštancie precízne vyporiadal. Aj z ostatných listinných dôkazov (č.l. 46 spisu) je zrejmé, kto zo strán sporu vyplácal určité čiastky na splátky kúpnej ceny.
24. V danom prípade je nepochybné, že strany sporu nadobúdali predmetnú nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva, a preto výška platieb, ktoré boli z ich strany realizované, musí zodpovedať výške nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, v opačnom prípade dochádza ku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že určitá časť pôžičky mala byť splatená aj zo spoločných prostriedkov z poskytnutého hypotekárneho úveru. Toto nebolo sporným. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na situáciu, kedy strany sporu po uzavretí kúpnej zmluvy tvorili spoločnú domácnosť a spoločne uhrádzali výdavky s tým spojené, znamená presunutie dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že finančné prostriedky, ktoré boli vyberané z jeho účtu, boli splácané na kúpnu cenu a nie na výdavky domácnosti tak ako to on tvrdil na jeho stranu. Pokiaľ žalovaný tieto svoje tvrdenia nepreukázal v konaní, je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie neuveriť týmto jeho tvrdeniam. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný po doručení uznesenia, ktorým bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril ku žalobe, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predložil súdu potvrdenia o výbere finančných prostriedkov zo svojho účtu ako aj o pohybe na svojom účte, pričom nenavrhol žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal, pričom bol aj poučený o zásade sudcovskej koncentrácie v konaní.
25. Za stavu, keď žalobkyňa preukázala, že ona zaplatila na kúpnu cenu domu o 30.000,- eur viac než žalovaný a tento neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na neho prešlo v súvislosti s jeho tvrdeniami, je v súlade s princípom kontradiktórnosti vyhovieť žalobe.
26. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 191 CSP) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)
27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy predložené stranami v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP.
28. S poukazom na tieto skutočnosti považoval odvolací súd vecne správne napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).