Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-5-2020.pdf
PDF · 116.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: U. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XA, XXX XX P., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XXXX/XXC, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095, o zaplatenie sumy 15.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 15.000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.2.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania návrhu až do zaplatenia, náhradu trov konania, titulom regresného nároku.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 14.11.2016 uzatvorila so žalovaným ako kupujúci Kúpnu zmluvu, na základe ktorej obaja spoločne ako podieloví spoluvlastníci, každý o veľkosti 1 spoluvlastníckeho podielu, nadobudli nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 142.000,- eur od predávajúcich. V súlade s čl. III Kúpnej zmluvy boli ako kupujúci povinní uhradiť kúpnu cenu spoločne a nerozdielne vo výške 142.000,- eur v troch častiach: I. časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur mali uhradiť v deň podpisu zmluvy, II. časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur mali uhradiť z poskytnutého hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., III. časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur bezhotovostným bankovým prevodom do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur bola uhradená tak, že ku dňu podpisu zmluvy bola ňou uhradená čiastka vo výške 2.000,- eur, čiastku vo výške 13.000,- eur uhradila predávajúcim formou pôžičky od predávajúcich, pričom ku dňu 16.1.2019 došlo k čiastočnému splateniu pôžičky vo výške 11.000,- eur z jej strany. V súlade s čl. II Dodatku č. 1 Zmluvy o pôžičke veriteľ a dlžníci 1./, 2./ potvrdili, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume 11.000,- eur v hotovosti z jej strany vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018. Túto skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Spolu doposiaľ uhradila sumu 13.000,- eur (11.000 eur + 2.000 eur) z prvej časti kúpnej ceny. Časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur bola uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. obom procesným stranám, pričom zvyšná časť úveru vo výške 9.900,- eur bola poukázaná na účet žalovaného. Na predmetnom úvere bola z jej strany ku dňu podania žaloby uhradená suma vo výške 7.953,79 eur. Hypotekárny úver sú povinní splácať obaja spoločne a nerozdielne. Časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur uhradila výlučne zo svojich vlastných zdrojov formou bezhotovostného prevodu. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný sa nepodieľal na úhrade kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy ani sčasti. Keďže uhradila za žalovaného časť kúpnej ceny, uplatňuje si regresný nárok za uhradenú prvú časť a druhú časť zaplatenej kúpnej ceny v pomere 1 z uhradenej čiastky (1/2 z 2.000,- eur + 11.000,- eur + 17.000,- eur), t.j. vo výške 15.000,- eur.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 žalovaný uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí v celom rozsahu. Uviedol, že je pravdou, že nehnuteľnosť kúpili za sumu 145.000,- eur. Sumu 110.000,- eur ako podieloví spoluvlastníci uhradili zo spoločného hypotekárneho úveru, pričom od 15.12.2016 do 15.1.2018 všetky splátky hypotekárneho úveru splácal zo svojich výlučných prostriedkov a to 14 splátok po 435,- eur, spolu 6.104,- eur. Po 15.1.2018 bol nútený na základe správania sa žalobkyne odísť zo spoločnej nehnuteľnosti. Sumu 17.000,- eur zaplatila žalobkyňa zo svojho účtu, avšak išlo o spoločné finančné prostriedky, ktoré boli v spoluvlastníctve. Išlo o dar zo strany rodičov žalobkyne, ktorý im obidvom spolu s maloletými deťmi poskytli. Sumu 15.000,- eur ako časť kúpnej ceny uhrádzali tak, že s predávajúcimi mali uzavretú dohodu o pôžičke, ktorú mali uhradiť v lehote 1 roka po kúpe rodinného domu. Sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala žalobkyňa na úhradu vo svoj prospech z neznámych dôvodov zaplatili zo spoločných úspor, ktoré našetrili spoločne a ukladali na účte, z ktorého boli uhradené. Časť dlžnej sumy vo výške 2.656,- eur uhradili tým spôsobom, že zo spoločného hypotekárneho úveru žalobkyňa vybrala sumu 2.656,- eur z poslednej tranže banky z hypotekárneho úveru v čase cca 30.11.2017 a táto suma bola zaplatená ako časť poskytnutej pôžičky. Žalovaný uviedol, že do úhrady kúpnej ceny je potrebné započítať sumu 9.900,- eur, ktorá bola použitá z jeho účtu na doplatenie výdajov za nákup a investície do nehnuteľností.
4. Žalovaný písomne žiadal, aby po doručení odporu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica súd postúpil vec na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Poprad. Išlo o prvý procesný úkon, ktorý patril žalovanému. Neskôr žalovaný v podaní zo dňa 26.5.2020 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava.
5. Súd v zmysle § 41 a § 42 CSP posúdil námietku ako oneskorene podanú, pretože miestnu príslušnosť Okresného súdu Poprad namietal, avšak nie pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, preto súd na túto námietku neprihliadol. Pri prvom procesnom úkone žiadal upomínací súd aby vec bola postúpená na OS PP.
6. V písomnom podaní žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k časti kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur, nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že išlo o spoločné finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky obdržala darom od rodičov Z. U. a R. U. do svojho výlučného vlastníctva a tie následne použila na zaplatenie časti kúpnej ceny zo svojho osobného účtu. Časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur ku dňu 19.6.2016 uhradila ako zálohu vo výške 2.000,- eur. Sumu vo výške 13.000,- eur uhradila formou pôžičky od R. M., ktorý im predával dom, pričom k 16.1.2019 došlo k čiastočnému splateniu vo výške 11.000,- eur z jej strany. Zo znenia Zmluvy o pôžičke je jednoznačné, že túto sumu uhradila výlučne ona. Doposiaľ uhradila sumu 13.000,- eur z prvej časti kúpnej ceny. Suma 2.656,- eur, ktorú uvádza žalovaný, nebola použitá na úhradu kúpnej ceny, ale na výdavky do spoločnej domácnosti. Uviedla, že nepopiera, že by žalobca za obdobie od 15.12.2016 do 15.1.2018 neuhradil splátky hypotekárneho úveru zo svojich prostriedkov, pričom v súlade s čl. III Zmluvy o úvere žalovanému bola z tejto čiastky vracaná späť suma vo výške 38,28 eur mesačne, ako štátny príspevok pre mladých. Za obdobie od 15.2.2018 do 15.1.2020 uhradila 23 splátok na úver vo výške 435,- eur, teda celkovo 10.027,31 eur, z ktorej sa jej tiež vracal štátny príspevok pre mladých.
7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že so žalovaným boli manželia a počas manželstva žili v trojizbovom byte, ktorý patril jej rodičom. Po rozvode sa vrátili k sebe s tým, že jej rodičia predajú byt, v ktorom bývali a táto suma, ktorá bola za byt, že jej ju prenechajú, aby si kúpili dom so žalovaným. Keďže na byte boli úvery, ktoré bolo treba vyplatiť, tak zvyšná suma po vyplatení úverov predstavovala sumu 17.000,- eur, ktoré jej prišli na účet od kupujúcich trojizbového bytu. Rodičia jej byt celý darovali, čo si dohodli ústne, pretože bratovi darovali rodinný dom, v ktorom bývajú rodičia. Po rozvode sa, naspäť vrátili k sebe s tým, že predajú byt a kúpia dom. Keď kupovali rodinný dom, 110.000,- eur bol hypotekárny úver z banky, preto sú obaja rovnako zadlžení. Čiastka 17.000,- eur z bytu je prvá časť, ktorú zaplatila, keďže dom stál 142.000,- eur, druhá čiastka 15.000,- eur bola vyplatená v hotovosti. S predávajúcimi domu sa dohodli, keďže už nemali finančné prostriedky, že pôžičku, ktorú im poskytli, môžu vyplatiť až po roku s tým, že mali dať predávajúcim zálohu 2.000,- eur, čo by následne bolo zarátané do sumy 15.000,- eur. Preto zostal dlh 13.000,- eur, ktoré bolo treba vrátiť. Čo sa týka vrátenia sumy 11.000,- eur, jej rodičia mali hypotéku a keďže ju vyplatili z predaného bytu, v ktorom so žalovaným bývali, celý rok odkladali peniaze, lebo bola o rodičovskú sumu 22.000,- eur ukrátená z bytu. Dohodli sa s rodičmi tak, že jej to postupne vrátia a z týchto skutočností mala sumu 11.000,- eur. Dodatok k Zmluve o pôžičke bol podpisovaný, že iba ona vracia peniaze s tým, že žalovaný si ho prečítal, vedel o tom, keďže boli na mestskom úrade podpisovať zmluvu a bol tam prítomný. Sumu 2.000,- eur sú stále dlžní predávajúcim za dom, keďže bolo zaplatených ako záloha 2.000,- eur, čiže 11.000,- eur + 2.000,- eur = 13.000,- eur s tým, že do 15.000,- eur, ako mala byť zložená záloha, je dlžná suma ešte 2.000,- eur. Byt, v ktorom bývala so žalovaným, sa predal za 70.000,- eur. Nevedela uviesť, prečo žalovaný tvrdí, že suma 17.000,- eur bola darovaná obidvom a v tom čase neboli manželia, iba partneri. Keď uhrádzala za žalovaného sumu 2.000,- eur, 11.000,- eur a 17.000,- eur, verila žalovanému, ale nebol tam úmysel darovať mu časť zaplatenej kúpnej ceny, ale zaplatila časť kúpnej ceny za obidvoch. K zápisu spoluvlastníckych podielov na liste vlastníctva uviedla, že nikdy nič nekupovala hodnotné, ako nehnuteľnosti a nemala s tým skúsenosti. Rodičia síce trvali na tom, aby to bolo napísané na deti, ale nepočúvla ich. Uviedla, že každý z nich mal samostatný účet.
8. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dom sa kupoval z hypotéky a zvyšné peniaze mali vyplácať postupne. Od prvého momentu sa začala platiť hypotéka a začali bývať v dome s tým, že platil všetko a žalobkyňa mala na starosti len stravu a úver z Poštovej banky a.s.. Platil hypotéku, vodu, plyn, náklady na obidve deti. Platovo boli na tom rovnako. Dom sa kupoval z hypotéky, zvyšnú časť 15.000,- eur, mala na starosti žalobkyňa a dohoda bola vtedy dobre myslená, že tú zvyšnú časť uhradia jej rodičia nie im, ale deťom. Preto trvali aj na tom, aby sa dom prepísal nie na nich, ale na deti. Uviedol, že so žalobkyňou sa dohodli, že mal platiť všetky náklady spojené s domom a ostatné výdavky a že si budú spoločne šetriť na jej účte peniaze, ktoré boli vyplácané v hotovosti na pôžičku, ktorú mali vyplatiť predávajúcim ich domu. Uviedol, že chce započítať sumu 9.900,- eur, keďže táto suma bola použitá na kúpu nábytku, pre deti a vecí do spoločnej domácnosti.
9. Svedkyňa, matka žalobkyne R. U. uviedla, že žalobkyňa so žalovaným chceli kupovať dom, hoci boli rozvedení s tým, že ako rodičia povedali, že žalobkyni nechajú byt, v ktorom bývali. S manželom boli vlastníci bytu s tým, že po jeho predaji sa peniaze poukážu dcére a na zvyšok nového domu by si dcéra so žalovaným zobrali úver. Na tom byte však bola veľká ťarcha, ktorú urobila žalobkyňa so žalovaným spolu a to až na sumu 32.000,- eur. Keďže sa byt predal, jedna čiastka z predaja išla na vyplatenie rodičovskej hypotéky s tým, že mali túto hypotéku následne vrátiť dcére a čiastka 32.000,- eur sa vyplatila na účet žalovaného, lebo to boli jeho dlhy (o tejto sume sa vedie spor na OS Bratislava). Zvyšné peniaze sa poukázali na účet žalobkyne, ktorá uhradila kúpnu cenu za dom. Má vedomosť o tom, že mala byť zložená záloha vo výške 2.000,- eur s tým, že dala dcére peniaze do ruky a išli vyplatiť túto zálohu p. M., ktorý im predával dom. Neskôr dostali úver. Následne bolo treba vyplatiť p. M. sumou 13.000,- eur do jedného roka. Dcére mali vrátiť po tom, čo uspokojili svoju pôžičku z predaja bytu, nasporili cca 24.000,- eur a túto sumu v obálke doniesla dcére. Suma 17.000,- eur sa zvýšila z predaja bytu. Uviedla, že nerozumie, prečo by mali peniaze dávať obidvom s tým, že byt ostával žalobkyni a na syna mal byť prepísaný dom, aby boli rovnakým dielom ako súrodenci daní na poriadok. Vôbec nechceli, aby na liste vlastníctva figuroval žalovaný, ale aby tam bola zapísaná vnučka, teda dcéra žalobkyne.
10. Listinnými dôkazmi, výsluchom procesných strán, svedkyne, Kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2016, Dohodou o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 14.11.2016, Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 7.2.2017, LV č. XXXX k. ú. F. F., Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke, Zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 18.10.2016, výpisom zo Slovenskej sporiteľne a.s. na čerpanie úveru 122.460,- eur, výpisom zo Slovenskej sporiteľne a.s. o úhrade kúpnej ceny 17.000,- eur zo dňa 14.11.2016, písomným dokladom o zložení zálohy na kúpu rodinného domu zo dňa 19.9.2016, výpisom zo Slovenskej sporiteľne a.s. o výbere sumy 500,- eur k 18.6.2016, sumy 500,- eur k 16.11.2016, sumy 2.000,- eur k 18.11.2016, sumy 2.000,- eur k 24.11.2016, sumy 1.600,- eur k 29.11.2016, prehľadom splácania hypotekárneho úveru žalobcom, prehľadom splácania plynu, vody žalobcom, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
11. Žalobkyňa so žalobcom boli manželia bývajúci v byte rodičov žalobkyne. Po rozvode začali opätovne bývať v spoločnej domácnosti v byte. Na byte procesné strany vytvorili dlh vo výške 32.000,- eur a zároveň bol byt zaťažený aj pôžičkou rodičov žalobkyne. Po rodinnej dohode o kúpe rodinného domu žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni mal pripadnúť byt po rodičoch, resp. peniaze z jeho predaja a bratovi žalobkyne mal pripadnúť rodinný dom rodičov. Keďže sa žalobkyňa so žalovaným rozhodli, že si kúpia rodinný dom, rodičia žalobkyne predali byt. Z kúpnej ceny bytu vyplatili dlh procesných strán v sume 32.000,- eur (tak že peniaze z predaja poukázali na účet žalovaného na splatenie dlhu - vec prejednávaná na OS BA) a zaplatili pôžičku resp. hypotekárny úver rodičov zapísaný na byte. Zvyšná suma z predaja bytu bola poukázaná žalobkyni v sume 17.000,- eur. Za uhradenie rodičovskej pôžičky z kúpnej ceny bytu, rodičia ako „vratné“ nasporili cca 22.000,- eur alebo cca 24.000,- eur. Táto suma bola odovzdaná v hotovosti rodičmi, žalobkyni do rúk. Teda po vzájomnej dohode mali rodičia finančné prostriedky, ktoré sa uspokojili z predaja kúpnej ceny bytu.
Dňa 19.9.2016 bola spísaná listina s názvom Záloha na kúpu rodinného domu, ktorú spísala žalobkyňa s R. M., a odovzdala do rúk zálohu vo výške 2.000,- eur a zároveň toto písomné potvrdenie bolo podpísané žalobkyňou a R. M. (čl. 46 súdneho spisu). Išlo o zloženie zálohy pred uzavretím Kúpnej zmluvy.
Dňa 18.10.2016 bola uzatvorená Zmluva o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobkyňou a žalovaným (čl. 22 súdneho spisu). V zmysle zmluvy bol žalobkyni a žalovanému poskytnutý úver vo výške 122.466,- eur s tým, že výška úveru pre štátny príspevok pre mladých predstavovala 50.000,- eur.
Dňa 14.11.2016 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke (čl. 20 súdneho spisu) medzi R. M. ako veriteľom, a žalobkyňou, žalovaným ako dlžníkmi. V zmluve uviedli, že dňa 14.11.2016 poskytol dlžníkom R. M. pôžičku vo výške 13.000,- eur a celková suma bude vrátená do 14.11.2017. Pôžička bola poskytnutá za účelom zaplatenia I. časti kúpnej ceny za rodinný dom žalobkyňou a žalovaným.
Dňa 14.11.2016 uzavreli zmluvné strany ako predávajúci R. M. a L. M. s kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným Kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/ XXX o výmere 130 m2. V článku III. v bode 2 sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za nehnuteľnosť vo výške 142.000,- eur. V bode 4 sa dohodli na spôsobe úhrady kúpnej ceny: a) časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur uhradil kupujúci, teda žalobkyňa a žalovaný, v hotovosti ako zálohu, ktorá sa započítava do celkovej kúpnej ceny, čo predávajúci a kupujúci potvrdzujú svojimi podpismi na kúpnej zmluve. V bode b) sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur uhradia kupujúci formou hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., najneskôr do 30 dní od podpísania zmluvy na č. účtu: SK...XXXX. V bode c) si dohodli časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur uhradiť bezhotovostným bankovým prevodom na č. účtu najneskôr do 30 dní od podpísania kúpno-predajnej zmluvy (ďalej len KZ).
Dňa 14.11.2016 z účtu žalobkyne č. SK...XXXX bol vykonaný platobný príkaz na úhradu kúpnej ceny v sume 17.000,- eur (čl. 26 súdneho spisu). Ide o zaplatenie III. časti kúpnej ceny.
Dňa 16.11.2016 bol čerpaný hypotekárny úver zo Slovenskej sporiteľne a.s. v sume 110.000,- eur na č. účtu: SK...XXXX a suma 9.900,- eur na účet žalovaného č. SK...XXXX.
Dňa 7.2.2017 bol uzavretý Dodatok č. 1 ku KZ medzi zmluvnými stranami, predávajúcimi a kupujúcimi, na základe ktorého vyhlásili, že dňa 14.11.2016 uzatvorili KZ na prevod vlastníctva rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla Dodatkom č. 1 ku KZ - došlo k doplneniu, že rodinný dom kupujú kupujúci 1./, 2./ do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 na každého kupujúceho.
Dňa 16.1.2018 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke (čl. 21 súdneho spisu) medzi veriteľom R. M. a dlžníkmi žalobkyňou a žalovaným s tým, že v článku I. uviedli, že dňa 14.11.2016 uzatvorili veriteľ a dlžníci 1./, 2./ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol pôžičku dlžníkom 1./, 2./ v celkovej sume 13.000,- eur. V uvedený deň došlo k prevzatiu pôžičky zo strany dlžníkov 1./, 2./. V článku II. si dohodli zmluvné strany že potvrdzujú, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume 11.000,- eur v hotovosti zo strany dlžníka 1./ - žalobkyne vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018. Túto skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Zmluvu podpísal veriteľ R. M. a dlžníci 1./, 2./ - žalobkyňa a žalovaný. Tento dodatok bol overený na Mestskom úrade P. dňa 16.1.2018. Išlo o časť z I. časti zaplatenej kúpnej ceny.
12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
14. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
15. V súlade s čl. 6 ods. 1 CSP, čl. 8 pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobkyňa v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku a spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I.ÚS 50/04).
16. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
18. V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy (KZ) a platenia zálohy a časti kúpnej ceny procesné strany nežili v manželstve. Kúpna cena za rodinný dom bola uhradená v troch častiach v zmysle KZ. Nebolo sporným, že zálohu ako časť I. časti kúpnej ceny 2.000 eur zaplatila žalobkyňa aj za žalovaného v hotovosti. Nebolo sporným, že z pôžičky 13.000 eur od R. M. z ktorej bola v čase uzavretia KZ vyplatená časť kúpnej ceny aj za žalovaného, vrátila žalobkyňa sumu 11.000 eur v hotovosti. Nebolo sporným, že III. časť kúpnej ceny v sume 17.000 eur zaplatila žalobkyňa zo svojho účtu z peňazí získaných z predaja bytu jej rodičov (po úhradách tiarch ktoré viazli na byte). Nebolo sporným že rodičia žalobkyne mali dať deti na poriadok takým spôsobom, že dcére mal zostať byt a jej bratovi rodinný dom v ktorom bývali ako rodina, z ktorého mala byť vyplatená.
19. V konaní bolo sporným z akých finančných prostriedkov bola vyplatená záloha I. časť kúpnej ceny 2.000 eur, zaplatená I. časť kúpnej ceny a vrátená vo forme pôžičky 11.000 eur a III. časť 17.000 eur. Úlohou súdu bolo preskúmať v zmysle dôkaznej iniciatívy procesných strán, či pri zaplatení kúpnej ceny za žalovaného, išlo o finančné prostriedky žalobkyne od rodičov a z predaja bytu rodičov (nasporených ako vratku za hypotéku na byte) alebo či išlo o peniaze nasporené procesnými stranami a dar od rodičov. Suma 2.000 eur ako záloha a časť kúpnej ceny bola vyplatená dňa 19.9.2016 v čase keď strany nedisponovali peniazmi z hypotekárneho úveru, keďže tento bol uzavretý dňa 18.10.2016. Peniaze z hypotéky im boli pripísané na účet až dňa 16.11.2016. Žalobkyňa v konaní preukázala listinnými dôkazmi a výpoveďou matky, že predajom rodičovského bytu disponovala finančnými prostriedkami aj po úhradách dlhu 32.000 eur a úhrady rodičovskej pôžičky, ktorou bol zaťažený byt. Disponovala sumou 2.000 eur od matky, ktorá dcére dala hotovosť a táto ju dňa 19.9.2016 pred uzavretím KZ odovzdala v hotovosti ako časť kúpnej ceny.
20. Žalobkyňa ďalej preukázala, že pôžičku zo dňa 14.11.2016, ktorou zaplatili I. časť kúpnej ceny 15.000,- eur dňa 14.11.2016 (taktiež v tom čase nedisponovali peniazmi z hypotéky, až dňa 16.11.2016 pripísaním na účet), vrátila vo výške 11.000,- eur dňa 16.1.2018 za žalovaného. Túto sumu získala od rodičov ako satisfakciu, že z bytu ktorý mal pripadnúť jej, si z kúpnej ceny bytu uspokojili pôžičku jej rodičia. Následne mali túto sumu nasporiť a vrátiť dcére ako „výplata z bytu“. V Dodatku č.1 k zmluve o pôžičke bolo jasne formulované, že sumu 11.000,- eur uhrádzala žalobkyňa ako dlžníčka v 1. rade voči veriteľovi. Teda preukázala touto pôžičkou vyplatenie kúpnej ceny za dom v sume 11.000,- eur, resp. časti. Takéto znenie Dodatku, že úhradu robila výlučne žalobkyňa ako dlžník 1./
voči veriteľovi, akceptoval aj žalovaný svojím podpisom. Dodatok disponoval osvedčenými podpismi p. M. a žalobkyne. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie, že nebol prítomný na Mestskom úrade pri overovaní podpisov a znenie zmluvy mu nebolo známe. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že suma 11.000,- eur mala byť vyplatená z úspor. Úspory v čase vyplácania kúpnej ceny 15.000,- eur, v sume 11.000,- eur, bližšie nešpecifikoval ani nepoukázal na taký dôkaz (napr. výpis z banky), ktorý by potvrdil jeho tvrdenie, že disponovali úsporami ku dňu 14.11.2016. Súd bol toho názoru, že pri dlhu 32.000,- eur bolo pravdepodobné, že úspory neexistovali.
21. Žalobkyňa preukázala, že sumu 17.000,- eur zaplatila zo svojho účtu z peňazí, ktoré sa zvýšili z predaja bytu rodičov, čo žalovaný nepoprel. Tento však namietal, že táto suma im bola darovaná rodičmi žalobkyne. Jeho tvrdenie vyvrátila svedkyňa, že nebol dôvod sumu darovať obidvom a navyše úmysel bol, aby dom nebol napísaný na procesné strany, ale na ich deti. Teda rodičia žalobkyne boli od začiatku proti, aby meno žalovaného figurovalo na liste vlastníctva, čo žalovaný nepoprel. Súd uveril logickému tvrdeniu svedkyne, že išlo o dar pre dcéru nie aj pre žalovaného po tom, čo procesné strany vytvorili dlh na rodičovskom byte v sume 32.000,- eur.
22. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala žalobkyňa na úhradu vo svoj prospech z neznámych dôvodov (popísal skutočnosť, že ona uhradila, nie on - poznámka súdu) zaplatili zo spoločných úspor, ktoré našetrili spoločne a ukladali na účte, z ktorého boli uhradené, však nepreukázal. Keď poukázal na to, že časť dlžnej sumy vo výške 2.656,- eur uhradili tým spôsobom, že zo spoločného hypotekárneho úveru žalobkyňa vybrala sumu 2.656,- eur z poslednej tranže banky z hypotekárneho úveru v čase cca 30.11.2017 a táto suma bola zaplatená ako časť poskytnutej pôžičky... súd uvádza, že nejde o čas, kedy bola zaplatená resp. vrátená pôžička, ale kedy bola zaplatená kúpna cena za dom žalobkyňou a z akých peňazí.
23. Žalovaný ďalej uviedol, že do úhrady kúpnej ceny je potrebné započítať sumu 9.900,- eur, ktorá bola použitá z jeho účtu na doplatenie výdajov za nákup a investície do nehnuteľností. Táto skutočnosť zostala iba v rovine jeho tvrdenia, nie preukázania. Uviedol, že chce započítať sumu 9.900,- eur, keďže táto suma bola použitá na kúpu nábytku, pre deti a vecí do spoločnej domácnosti. Svoje tvrdenie o zaplatených výdavkoch nepreukázal. Navyše si rozporoval, že sumu 9.900,- eur mala spotrebovať iba žalobkyňa tak, že predložil listinné dôkazy, že bola táto suma vyberaná žalobkyňou z jeho karty. Na druhej strane tvrdil, že tieto peniaze boli použité na spoločnú domácnosť, teda na nábytok pre deti, veci do spoločnej domácnosti.
24. Súd nemal dôvod odročovať pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania doložením Kúpnej zmluvy k bytu ktorý predali rodičia žalobkyne. Žalovaný nerozporoval predaj bytu rodičmi a kúpnu cenu bytu z ktorej pochádzali finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny na dom v časti I., III.. Preto súd zamietol vykonanie ďalšieho dokazovania. Platí že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný nenavrhoval doplnenie dokazovania.
25. Nie je pravdou, ako tvrdí žalobkyňa, že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny ani z časti. Súd konštatuje že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny v časti zloženej zálohy 2.000,- eur, 11.000,- eur a 17.000,- eur. Nepodieľal sa žiadnou mierou v uplatnenom, požadovanom nároku, ktorý bol predmetom preskúmavania súdom. V ostatnej časti platenia kúpnej ceny z hypotekárneho úveru v časti II. sa podieľal, toto však nebolo predmetom konania.
26. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že procesné strany, žalobkyňa a žalovaný mali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu rovným dielom za dom. Keďže žalovaný mal plniť v 1 avšak za neho plnila bez právneho dôvodu žalobkyňa (keďže súd nezistil právny titul, pre ktorý by žalobkyňa mala plniť za žalovaného), obohatil sa žalovaný na jej úkor. Preto toto obohatenie je potrebné vydať a teda zo strany žalovaného bola povinnosť plniť. V konaní žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne, že zaplatila časť I., III. z kúpnej ceny rodinného domu v 1, za žalovaného kúpnej ceny. Súd teda priznal uplatnený nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia, čím prekvalifikoval uplatnený nárok, ktorým súd nebol žalobou viazaný.
27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd priznal zákonný úrok z omeškania tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie trov konania v celom rozsahu.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.