Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-3-2021.pdf
PDF · 74.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XX, Z., o vymoženie istiny 1.401,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 22.10.2018, č. k. 15Er/601/2015 - 16 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že počas celého konania je exekučný súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie konania a jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keď bez jeho existencie exekúciu vykonať nemožno. Z dojednanej rozhodcovskej doložky však v danom prípade vyplýva že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konania na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou, uvedenou v bode 7. odôvodnenia. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie v danom prípade vyhodnotil ako neprijateľnú, keďže nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie dospel k názoru, že jej dojednanie, a to v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v rozpore s § 52 a nasledujúce OZ, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis a poukazuje na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, ktorým je v danom prípade rozhodcovský rozsudok tak, ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesením, stanovuje podmienku
na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania tak súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôrazňuje tiež, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na uvedené konal nad rámec zákonných ustanovení so zdôraznením, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z.
4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak vzhľadom na spotrebiteľský právny vzťah a vzhľadom na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok skúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
9. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
10. Odvolací súd považuje predmetnú rozhodcovskú doložku v čl. 18 VPPÚ za neplatnú. Z jej obsahu vyplýva len zdanlivá možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ktorá zároveň nebola individuálne dojednaná. Ak ako prvý podá žalobu oprávnený, povinná stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na inak príslušnom všeobecnom súde povinnej v mieste jej bydliska a je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom určeným rozhodcovským súdom. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.
11. Rozhodcovská doložka, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnej predložená bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať. Spotrebiteľ nemal možnosť rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je nevykonateľný a nemôže byť exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky znamená materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).