Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci určenia rodičovstva k mal. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom X. O. O., dieťa matky M.. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpená advokátom Mgr. Petrom Troščákom, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Z. XXX, XXX XX M. Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 51 034 336, o zapretie otcovstva - zastavenie konania, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -119 zo dňa 14. októbra 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. konanie zastavuje,

II. navrhovateľ je povinný uhradiť matke maloletého trovy konania vo výške 347,85 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu matky,

III. navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 14,80 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

3. Vychádzal zo zistenia, že návrhom doručeným dňa 07.08.2019 navrhovateľ (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté) žiadal, aby súd určil, že nie je otcom maloletého. Súd nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza V. - O.. P.. T. K., V.., ktorý predložil súdu dňa 13.07.2020 znalecký posudok č. XX/XXXX. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasil. Matka maloletého oznámila súdu svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, ktorý odôvodnila tým, že s poukazom na § 93 ods. 1 zákona o rodine by otec po zastavení konania mohol ešte do X rokov veku maloletého podať ďalší návrh na zapretie otcovstva a takto stresovať ju aj maloletého, vynútiť si ďalšie znalecké dokazovanie a pod.. Ďalej poukázala na potrebu meritórneho rozhodnutia, aby bolo v súdnom rozhodnutí s určitosťou uvedené,

že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého, aby sa tým definitívne vyriešila otázka otcovstva, pretože je v záujme maloletého vyriešiť, kto je jeho biologickým otcom, ak otec zrazu spochybňuje otcovstvo, a to až po tom, čo žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom následne svoj návrh vzal späť a konanie bolo zastavené. Uviedla, že otec sa podaním návrhu na zapretie otcovstva snaží o zbavenie sa vyživovacej povinnosti k maloletému. Vzhľadom na uvedené žiadala konanie nezastaviť, návrh zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade mal za to, že nesúhlas matky so späťvzatím návrhu nie je dôvodný. Argument matky, že otec si vynúti ďalšie konania, resp. znalecké dokazovanie je absolútne nelogický, keďže otec - navrhovateľ vzal podaný návrh späť s ohľadom na výsledok vykonaného znaleckého dokazovania, podľa ktorého je jeho otcovstvo dokázané. Snahu matky o meritórne rozhodnutie taktiež vyhodnotil ako neodôvodnenú, keďže súd by nerozhodol o tom, že otec je otcom, ale podaný návrh by zamietol. S poukazom na uvedené sa nesúhlas matky so späťvzatím návrhu súdu javí ako snaha právneho zástupcu o umelé predlžovanie konania. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol o späťvzatí návrhu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, a to proti výroku I.. Odvolanie právne odôvodnila , , , , , (ďalej len „“) a (ďalej len „“). Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol nič relevantné k meritu veci, ale namiesto toho radšej uvádzal svoje domnienky o umelom predlžovaní konania, ktoré sú na prvý pohľad nelogické a nepochopiteľné pre štandardne uvažujúceho občana. Uviedla, že súd prvej inštancie nebol schopný nazerať na späťvzatie návrhu zo strany otca cez prizmu najlepšieho záujmu maloletého, keďže práve v jeho najlepšom záujme bolo, aby súd prvej inštancie nezastavil konanie, ale aby ďalej konal a vo veci meritórne rozhodol na základe vykonaného dokazovania, a teda vec ukončil vydaním meritórneho rozhodnutia. Následne tak súd prvej inštancie nebol schopný vzhliadnuť vážny dôvod nesúhlasu matky so späťvzatím návrhu. Poukázala na to, že svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu zo strany otca riadne odôvodnila. Rovnako poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa riešila otázka dispozičného princípu a posúdenia dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu. V tomto smere uviedla, že s poukazom na zákona o rodine je zrejmé, že otec by po zastavení konania mohol ešte do veku X rokov maloletého (ktorý pred pár dňami dovŕšil druhý rok veku) podať ďalší (nový) návrh na zapretie otcovstva k maloletému a takto ďalej stresovať ju a maloletého, snažiť sa vynútiť ďalšie dokazovanie a pod.. Ďalším podstatným dôvodom jej nesúhlasu sú závažné etické a morálne motívy, ktoré spočívajú v tom, že v priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré potvrdilo, že otec je biologickým otcom maloletého, a preto je meritórne rozhodnutie o návrhu nevyhnutné, aby bolo v súdnom rozhodnutí uvedené, že otec je s určitosťou biologickým otcom maloletého, a preto jeho návrh je nedôvodný, aby sa tým následne definitívne vyriešila otázka otcovstva a aby otec už ďalej nespochybňoval svoje otcovstvo k maloletému. Ďalej poukázala na tvrdenie otca o tom, že vedel o jej sexuálnych stykoch s inými mužmi už od konca roka XXXX, avšak uvedené skutočnosti vôbec neuviedol v konaní vedenom na súde prvej inštancie sp. zn. , z čoho potom vyplýva, že otec v roku 2019, kedy sa viedlo konanie, nemal žiadne pochybnosti o svojom otcovstve. Rovnako poukázala aj na to, že v spomínanom konaní došlo zo strany otca k späťvzatiu návrhu, s ktorým súhlasila. Uviedla, že je zrejmé, že snahou, resp. motiváciou otca je len pokus o zbavenie sa vyživovacej povinnosti na maloletého. Zdôraznila, že pre ňu a ani pre maloletého nemá žiaden význam rozhodnutie o zastavení konania, pretože takéto uznesenie je len procesným rozhodnutím a v jeho odôvodnení sa súd nevyporiadáva s meritom veci a dôkazmi. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že zrušuje výrok I. napadnutého uznesenia a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že matke prizná aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Kolízny opatrovník a ani navrhovateľ, t.j. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. zákona C.m.p., v spojení s ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

8. Pri prieskume vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd skúma najlepší záujem mal. dieťaťa, podporne pritom zohľadňuje objektívne kritéria, demonštratívne vymedzené v o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že matka maloletého namietala len nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie ( a ).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

14. Navrhovateľ má dispozičné právo k návrhu. Môže ho zobrať späť počas konania, a to celkom alebo z časti. Dôvodom nepripustenia späťvzatia je nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov. Navrhovateľ vzal žalobu späť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, s čím však matka maloletého nesúhlasila. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody matky maloletého dôležitými, preto pripustil späťvzatie a konanie zastavil. Vzhľadom na podané odvolanie matkou sa odvolací súd zaoberal tým, či zastavenie konania súdom prvej inštancie bolo správne.

15. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. dňa 28. júna 2012, v ktorom k späťvzatiu návrhu uviedol, že: „Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o

jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. ). Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo iných účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti vo veciach, o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým (žalobcovým) procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. Ak teda vzal navrhovateľ (žalobca) návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli vážne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný v prípadoch uvedených v ). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania môže byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania.“ Vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu Najvyšší súd SR vo svojom inom uznesení sp. zn. zo dňa 29.04.2011 uviedol, že: „Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.“

16. Vzhľadom na uvedené bolo preto úlohou súdu prvej inštancie skúmať, či dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu uvedené matkou maloletého sú dôvodné, pričom z obsahu napadnutého odvolania vyplýva, že touto otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že dôvody uvedené matkou maloletého nie sú tak vážnymi dôvodmi, aby mali za následok nepripustenie späťvzatia návrhu, a teda nezastavenia konania. Po preskúmaní obsahu napadnutého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu podaného odvolania, dospel odvolací súd k záveru, že postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie boli správne.

17. Matka maloletého v podanom odvolaní v podstate zopakovala dôvody nesúhlasu so zastavením konania, ktoré už uviedla v konaní na súde prvej inštancie. Prvým dôvodom jej nesúhlasu bolo to, že navrhovateľ (otec) sa do veku X rokov dieťaťa môže opätovne domáhať zapretia otcovstva k maloletému, čím dôjde tak k stresovaniu samotnej matky ako aj maloletého. K uvedenému je potrebné uviesť, ako už správne podotkol súd prvej inštancie, že dôvodom späťvzatia návrhu boli výsledky znaleckého dokazovania, ktorými bolo preukázané, že pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa je XX,XXXXXXXX%, teda jeho otcovstvo k maloletému je potvrdené, čím boli na strane navrhovateľa odstránené pochybnosti o jeho otcovstve k maloletému. Ďalšie podanie návrhu na zapretie otcovstva sa tak v tomto prípade javí ako veľmi málo pravdepodobné, nakoľko novým znaleckým dokazovaním by bol prijatý rovnaký záver o otcovstve k maloletému a ďalšie podanie návrhu zo strany otca maloletého by tak bolo len zbytočné.

18. Ďalším argumentom matky maloletého k nesúhlasu so späťvzatím boli závažné etické a morálne motívy s poukazom na záujem maloletého. Odvolací súd uvádza, že ani tieto nebolo možné vyhodnotiť za závažné, pretože ako opätovne správne uviedol súd prvej inštancie, v prípade, ak v konaní o zapretie otcovstva na základe vykonaného znaleckého dokazovania svedčí otcovstvo navrhovateľovi nie je možné rozhodnúť vo výrokovej časti rozhodnutia o určení otcovstva k maloletému. Odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade bolo otcovstvo k maloletému určené na základe 2. domnienky

- súhlasného vyhlásenia rodičov, čo vyplýva aj z rodného listu maloletého, ktorý bol v priebehu prvoinštančného konania predložený (č.l. 3). Podstatou konania o zapretie otcovstva je, že ten, kto je určený ako otec na základe niektorej zo zákonných domnienok sa na základe podaného návrhu domáha určenia toho, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že výsledkom meritórneho rozhodnutia súdu v tomto konaní môže byť len (i) určenie, že muž, ktorý sa domáha zapretia otcovstva nie je otcom maloletého, avšak to len v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, a teda určenie otcovstva na základe niektorej zo zákonných domnienok mu nesvedčí alebo (ii) zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva, ak je v priebehu konania preukázané, že navrhovateľovi svedčí biologické otcovstvo k maloletému dieťaťu. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že v konaní o zapretie nedochádza k určeniu otcovstva, ale zjednodušene povedené

k „neurčeniu“ otcovstva. Meritórny výrok o určení otcovstva tak ako ho požaduje matka maloletého môže byť výsledkom len konania o určenie otcovstva a nie konania o zapretie otcovstva. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že v prípade, ak by aj súd prvej inštancie vzhliadol závažnosť dôvodov nesúhlasu matky so späťvzatím návrhu, výsledkom jeho meritórneho rozhodnutia by nebolo určenie, že navrhovateľ je otcom maloletého, ale zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu, preto nemožno ani tento argument matky považovať za dôvodný.

19. Matka maloletého v podanom odvolaní ešte akcentovala na najlepší záujem maloletého, k čomu odvolací súd uvádza, že nepochybne najlepším záujmom dieťaťa je nielen jeho starostlivosť a výchova oboma rodičmi, ale aj vedomosť o tom, kto sú jeho biologickí rodičia, resp. vyriešenie tejto otázky. V predmetnom prípade je z vykonaného znaleckého dokazovania jasné, že biologickým otcom maloletého je skutočne osoba zapísaná v rodnom liste maloletého ako otec maloletého. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania nebol preukázaný opak, a teda údaj v rodnom liste o otcovi maloletého zodpovedá aj skutočnosti možno mať za to, že je zachovaný najlepší záujem maloletého. Odvolací súd má z uvedených dôvodov za to, že nie je ani v rozpore so záujmami maloletého, ak vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, späťvzatie návrhu a na nesúhlas matky so späťvzatím návrhu bolo konanie zastavené.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie matky maloletého, preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením a v spojení s ust. C.m.p. ako vecne správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).