Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-2-2021.pdf
PDF · 172.36 KB
Case nature
Subarea
15CoP/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: mal. M. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H. a mal. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H., obe maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov, matka: B.. arch. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H., zastúpená: Kanisová&Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3D, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec: G.. K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. D. 1, XXX XX R. - E. G., zastúpený: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom 949 01 Nitra, Štefánikova 15 o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. novembra 2020, č. k.: 7P/22/2020 - 1365, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 7P/22/2020 zakazuje styk otca s maloletými deťmi, a to s M. L., nar. XX. XX. XXXX a Q. L., nar. XX. XX. XXXX. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas konania vo veci samej dňa 17. 11. 2020 matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V návrhu uviedla, že manželstvo s otcom bolo rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 31. 5. 2016, č. k. 3P/19/2015-125 rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, zároveň bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Poukázala aj na to, že opakovanými návrhmi sa domáhala dočasného zákazu styku otca s maloletými deťmi z dôvodu negatívnych vplyvov otca na maloleté deti a prebiehajúcu psychoterapeutickú intervenciu u maloletých a v záujme zabezpečenia priaznivého psychického a fyzického vývoja maloletých detí. Matka zdôraznila odporúčania kolízneho opatrovníka ako aj znalecký posudok vypracovaný Mgr. Lenkou Lipanovou a znalecký posudok Mgr. Ľubicou Duskovou Lejkvovou, znalecký posudok MUDr. Martou Pavlíkovou a 2 odborné vyjadrenie znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej. Z týchto dôkazov vyplýva vysoký predpoklad, že maloleté deti skutočne prežili s otcom traumatické zážitky sexuálneho charakteru, ktoré vyvolali u detí odpor voči otcovi, strach a stres pri každej zmienke o ňom a poznačili tak ich psychický vývin, keď je nevyhnutná intervencia psychoterapeutov. Je v záujme maloletých detí, aby boli chránené pred ďalšími traumatickými zážitkami prípade opakovania styku s otcom. Matka žiadala zastabilizovanie situácie počas konania vo veci s prihliadnutím na zabezpečenie bezpečného a stabilného prostredia s tým, aby deti neboli opakovane nevhodne a nútene vzťahované do situácie s otcom, ktorý sa voči nim opakovane nevhodne zachoval a boli traumatizované. Matka poukázala na konkrétne zvláštne správanie sa detí, poukázala na kresby, ktoré deti kreslia a ako sa prejavujú voči ľuďom.
3. Súd prvej inštancie poukázal na zmysel a účel neodkladných opatrení, odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 46/2013 ako aj rozsudok ESĽP z 27. júna 2000, bod 129, Nuutinen proti Fínsku. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa, pričom v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie na to prísny dôraz. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, pričom poukázal na čl. 3 ods. 1 Dohovoru oprave dieťaťa. Dospel k záveru, že existuje zákonný dôvod na to, aby neodkladné nariadenie bolo nariadené po tom, čo mal preukázané splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP a § 367 CMP. Pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. H., pracovisko Žarnovica zo dňa 23. 11. 2020 a 24. 11. 2020 ako aj na závery z vykonania šetrenia v domácnosti matky zo dňa 20. 11. 2020, z ktorých okrem iného vyplynulo, že dňa 2. júna 2017 sa na základe predvolania na oddelenie SPODaSK dostavila matka, pričom uviedla, že má vážne podozrenie, že otec maloletých detí sexuálne zneužíval maloletú Q.. Nato dňa 7. 6. 2017 oddelenie SPODaSK Levice podalo trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ. Dňa 18. 9. 2017 bol vyhotovený znalecký posudok znalkyňou PhDr. Katou Piačkovou, kde v závere bolo napísané, že sexuálne obťažovanie bolo vylúčené. Následne v decembri 2017 na základe podania matky bolo urobené znalecké dokazovanie Mgr. Lenkou Lipanovou, ktorá skonštatovala mnohé indikátory sexuálneho zneužitia. V roku 2018 bol zrealizovaný znalecký psychiatrický posudok, kde bolo žiadateľom Okresné riaditeľstvo PZ Levice, znalkyňa MUDr. Marta Pavlíková u svedkyne Q. D. (matky) nediagnostikovala žiadnu duševnú poruchu, preto nemá žiadna duševná porucha vplyv na jej reprodukcie priebehu udalostí, ktoré popisuje. Dňa 16. 10. 2019 bol vyhotovený znalecký posudok PhDr. Katarínou Haidovou, ktorá uviedla, že nebola zistená prítomnosť indikátoru sexuálneho zneužívania, dňa 7. 11. 2019 bolo zastavené trestné konanie voči otcovi maloletých detí s tým, že skutok sa nestal. Preto stretávanie sa otca s maloletými deťmi má prebiehať podľa rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125. 4. Matka kolíznemu opatrovníkovi pri vykonaní šetrenia dňa 20. 11. 2020 uviedla, že posledné stretnutie detí s otcom malo byť realizované 7. 11. 2020, otec ju v deň vopred prostredníctvom SMS kontaktoval, že ráno si príde pre deti, pričom matka maloleté deti o styku s otcom neinformovala, pretože bola presvedčená, že otec sa na styk nedostaví, ako to urobil niekoľkokrát v minulosti, keď otec s maloletými deťmi sa nekontaktoval posledné 3 roky. Otec ju kontaktoval až v sobotu ráno prostredníctvom SMS správy, že je pri dome a chce sa s deťmi stretnúť, na čo matka deti zobudila a spýtala sa ich na to, či sa chcú s otcom stretnúť, tieto sa rozplakali a utekali sa skryť do šatníka kričiac, že sa s ním stretnúť nechcú, plakali a maloletá Q. zostala hodinu paralyzovaná v skrini. Maloletá M. kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že po oznámení, že otec čaká vonku pri dome, sa veľmi bála, triasla sa. Otec uviedol, že na styk bude chodiť pravidelne, maloletá M. sa odvtedy bojí chodiť do školy, vyjadrila sa, že otca nechce nikdy vidieť, ani stretnúť a najradšej by ho "zabila“. Ako dôvod uviedla, že im robil stále zle, bil aj ich prvého psíka. Podobne sa vyjadrovala aj maloletá Q.. 5. Súd konštatoval, že na pojednávaní vypočul ako svedkyne terapeutky detí Mgr. Danu Cipárovú a Mgr. Eriku Bílikovú, ktoré odporučili, aby maloleté deti neprišli do kontaktu s otcom. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát Bratislava I a III zo dňa 19. 11. 2020, z ktorej vyplynulo, že bola vykonaná vopred ohlásená návšteva u otca, ktorý okrem iného uviedol, že s deťmi sa nestretáva od roku 2017 z dôvodu, že mu matka bráni v styku stretávaní sa. Za deťmi chodí celé 3 roky pravidelne do miesta trvalého pobytu v Leviciach, matka mu neoznámila, že sa odsťahovala do R. H. a zmenila bydlisko. Uviedol, že o deti sa pravidelne a intenzívne zaujíma prostredníctvom SMS správ, na ktoré matka nereaguje. Okresný súd konštatoval, že z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že maloleté deti sa s otcom nestretávali v rozsahu určenom rozvodovým rozsudkom, teda prakticky vôbec. Súd konštatoval, že od rozvodu otec o deti neprejavil ozajstný záujem a o styk sa pokúsil po niekoľkých rokoch až v čase rozhodovania súdu, čo v deťoch vzbudilo strach. Súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho konania, dospel k záveru, že je potrebné do skončenia konania vo veci dočasne zakázať styk otca s maloletými deťmi, aby neboli zbytočne vystavované stresu a uvedomujúc si, že ide o vážny zásah do výkonu rodičovských práv, prihliadol na práva dieťaťa, keď takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí, pričom v závere poukázal na to, že z dôvodu, že otec dlhodobo nebol v kontakte s deťmi, bude nanovo potrebné vybudovať medzi nimi vzťah. 6. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prípadne aby napádané uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie k ďalšiemu konaniu. 7. Proti uzneseniu sa odvolal otec. Žiadal ho zrušiť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a konanie o vydanie neodkladného opatrenia zastaviť.
8. V dôvodoch odvolania uviedol, že nebúchal na dvere, nevykrikoval pod oknom a nenaháňal vystrašené deti po škole či škôlke. Jediné čo spravil, bolo, že napísal SMS správu matke, v ktorej ju žiadal, ako nespočetne krát predtým, aby mu umožnila styk s deťmi. Súd zlegalizoval dlhoročnú snahu matky maloletých detí o vymazanie jeho ako otca zo života detí. Podľa jeho názoru súd nesprávne zistil skutkový stav spočívajúci v povrchnosti a zjavnej neznalosti súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že sa styku dlhodobo domáha, vec taktiež nesprávne právne posúdil, čo spočíva v absencii neodkladnosti ako základného zákonného predpokladu vydania neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že deti trpia, pretože matka maloletých detí zmanipulovala deti, taktiež ho krivo obvinila, pričom poukázal na dĺžku trvania sporu. 9. Vymazaným rodičom sa stal vďaka dlhodobému a účinnému bráneniu v styku s matkou, ktoré súd týmto rozhodnutím legalizoval. Matka ešte v roku 2017 ho krivo obvinila zo sexuálneho zneužitia oboch detí, nešlo pritom len o nejaké zle pochopené reakcie detí útleho veku matkou, išlo o obvinenie najhrubšieho charakteru založené na konkrétnych vymyslených sexuálnych atakoch z jeho strany voči deťom. Matka ho obvinila, že maloleté deti mu museli masírovať a chytať genitálie, že mu museli lízať genitálie, že im striekal semeno do úst, že im na zadok tlačil penis, že im strkal prsty do genitálií, že im tiekla krv atď. Tieto strašné činy mal spáchať v tom čase dvojročnej Q. a trojročnej M.. Vo vzťahu k tomuto obvineniu poukázal na to, čo si myslia znalecké autority v našej republike, a to znalecký posudok číslo 38/2018 Ústavu pre znaleckú činnosť v psychiatrii a psychológii, ktorý si dal vypracovať vyšetrovateľ v trestnom konaní a na základe ktorého bez najmenších pochýb zastavil trestné konanie s tým, že skutok sa nestal. Z tohto posudku vyplynulo, že znaleckým vyšetrovaním nebola zistená prítomnosť indikátorov sexuálneho zneužívania. V správaní deti sú prítomné prvky svedčiace pre prevahu interakcií s dospelými, ich vyjadrenia sú miestami sofistikované s používaním slovníka dospelých. 10. Poukázal na skutočnosť, ako je možné, že obe deti verbalizujú, že ich sexuálne zneužil, ako je možné, že majú z neho strach, nenávidia ho, dokonca ho chcú zabiť, keď v rámci právoplatne skončeného vyšetrovania a znaleckého dokazovania sa preukázalo, že deti sexuálne nezneužil. Matka zneužíva citovú naviazanosť detí na ňu, keď deti dlhodobo vychovávala a vychováva v predstave, že ich vlastný otec sexuálne zneužil. Takto deti žijú v predstave, že ich znásilnil. 11. Po rozvode sa riadne stretával s oboma deťmi, takto fungovali od júna 2016 do mája 2017, kedy mu matka styk s deťmi zamedzila s odôvodnením, že ich sexuálne zneužil. Od tej doby stretávanie sa s deťmi mu matka neumožnila. Opakovane kontaktoval opatrovníka, nepochodil. Opakovane podával návrhy na výkon rozhodnutia, ktorý nijako nekonal a nikto mu nepomohol. A to preto, lebo matka ho krivo označila za sexuálneho násilníka. Napriek tomu na stretávanie chodil a prostredníctvom SMS matke pripomínal, že žiada pripraviť deti na stretávanie sa. Deťom nič nespravil, čo vyplynulo z vyšetrovania. Poukazoval aj na skutočnosť, že konanie už prebieha 3 roky, spis má viac ako 1000 strán, pričom prieťahy spôsobuje matka, ktorá účelovo konanie naťahuje podávaním nezmyselných návrhov na neodkladné opatrenia na zákaz styku, ktoré boli opakovane zamietnuté odvolacím súdom v Nitre ako nedôvodné. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý je určený na to, aby zastupoval deti a ich záujmy, v konaní neurobil nič pre obnovenie jeho styku s deťmi. Úradníci dlhodobo podporujú matku v snahe zákazu jeho stretávania sa s deťmi. 12. Zdôraznil aj to, že prečo deti sú liečené pre symptómy sexuálneho zneužívania, hoci k sexuálnemu zneužitiu preukázateľne nedošlo. Odpoveď spočíva v povrchnosti týchto psychoterapeutiek, ktoré liečia deti z diagnóz, ktoré neboli deťom nikdy diagnostikované. Hoci psychiater v rámci posudku Ústavu vylúčil symptómy sexuálneho zneužitia, psychoterapeutky deti liečia na neexistujúce symptómy. 13. Okresnému súdu vytkol aj nesprávne zistený skutkový stav, keď súd dospel k záveru, že od rozvodu až doteraz o deti neprejavil ozajstný záujem. Styk riadne realizoval od rozvodu v júni 2016 až máj 2017, kedy mu matka začala v styku brániť. Chodil na stretávanie sa, písal SMS, žiadal o styk, bezvýsledne. Na styk nechodil do R. H., pretože nevedel, že sa matka presťahovala. Taktiež podával návrhy na výkon rozhodnutia. Namietal záver vo vzťahu k neodkladnosti nariadenia, pretože táto podmienka nebola splnená. Voči deťom sa nijako necitlivo nespráva, deti nevidel, ani nepočul, ako potom sa mohol necitlivo správať. Zvolil citlivý prístup, keď na deti nijako netlačí a komunikuje s matkou. Najlepším záujmom detí určite nie je jeho zákaz styku s deťmi. Takto súd len legalizoval stav, kedy matka deti vychováva v klamstve, že ich sexuálne zneužil. 14. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Napadnuté uznesenie žiadala potvrdiť. Uviedla, že otec sa v odvolaní v snahe vyviniť sám seba z toho, čo deti posledné roky prežívajú, uchýlil k novým klamstvám, s ktorými si protirečí s niektorými svojimi predošlými vyjadreniami. Kľúčovú úlohu zohrávajú znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ale aj okolnosti, za akých vznikali a ktoré boli už spochybnené. Za pozornosť stojí fakt, že spochybnené boli doposiaľ za celé 3 roky tohto súdneho konania len odborné vyjadrenia a znalecké posudky svedčiace v prospech otca. Naproti tomu ani jedna správa, odborné
vyjadrenie, znalecký posudok svedčiaci o pravdivosti výpovedí maloletých detí a matky doteraz ani znalcami, ani orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom spochybnené neboli. 15. Po vyše troch rokov súdneho konania otec, u ktorého sa ukázalo ako vysoko pravdepodobné, že sa dopustil sexuálneho zneužívania vlastných detí, nebol podrobený žiadnemu znaleckému skúmaniu nariadenému súdom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní a neboli mu kladené žiadne otázky, ktorými bol konfrontovaný s výpoveďami iných svedkov. K trestnému a civilnému konaniu otec priložil doteraz len jediný súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť ešte pred tým, ako bol vypočutý pred orgánmi činnými v trestnom konaní, znaleckým skúmaním maloletých detí a matky, teda v čase, kedy sa v civilnom ako aj trestnom spise nenachádzalo takmer nič. Maloleté deti, ktoré samotnú traumu zažili, boli niekoľkokrát znalecky skúmané, vypočúvané, a to neraz aj odborníkmi, ktorí si svoju prácu nevykonávali čestne a porušovali etický kódex znalca. Bola nútená v najťažšej situácii svojho života odolávať spolu s maloletými deťmi tlakom odborníkov/znalcov, ktorí tam mali byť preto, aby pomáhali odhaliť pravdu, nie vždy k tomu tak bolo. 16. Ku konkrétnym námietkam otca uviedla, že zákaz styku nebol nariadený len na základe jednej SMS správy, ale s ohľadom na okolnosti celého prípadu, a to vynárajúce sa spomienky maloletej M. na v minulosti prežité traumatické zážitky s otcom sexuálneho charakteru, ktoré samovoľne verbalizovala pred svojou tetou B. D.; predložené odborné vyjadrenia PhDr. Kopányiovej č. 02/2020 a č. 10/2020, ktoré potvrdili jej obavy, že u maloletých detí s vysokou pravdepodobnosťou vo vzťahu k otcovi došlo k narušeniu pocitu bezpečia a istoty narušením ich intímnej zóny a u maloletej M. sa ukázalo ako pravdepodobné, že situácie sexuálneho zneužívania zažila tak, ako ich opísala pred svojou tetou. V odbornom vyjadrení číslo 10/2020 bola predmetom analýzy a odborného skúmania zvuková nahrávka maloletej M., ktorá bola znalkyňou PhDr. Kopányiovou vyhodnotená ako dôveryhodná a nespochybniteľná, t. j., že maloletá mohla skutočne zažiť také traumy, ako popisuje; svedecké výpovede terapeutiek maloletých detí, ktoré vypovedali na poslednom pojednávaní dňa 2. 10. 2020. 17. Súd na strane 7 svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol predovšetkým na výpovede maloletých detí. Najväčšiu váhu súd pripísal výpovediam maloletých detí, nie SMS správam otca zo dňa 7. 11. 2020. Maloletá M. samovoľne bez ovplyvňovania matky pred pracovníčkami ÚPSVaR vyjadrila, ako sa cítila, keď otec čakal pred ich domom, bála sa, triasla a skryla sa v šatníku. Maloletá Q. sa vyjadrila podobne. Týmto matka poukazuje na skutočnosť, že prvoinštančný súd nedospel k záveru, že styk otca s maloletými deťmi je potrebné zakázať len na základe otcovej SMS správy, ktorou sa dožadoval styku, ako sa otec v odvolaní mylne domnieva, ale na základe všetkých okolností prípadu, predovšetkým na základe samotných výpovedí maloletých detí. 18. K námietkam otca ohľadom tzv. vymazaného rodičia uviedla, že na pojednávaní v októbri 2019 na Okresnom súde v Leviciach otec vyhlásil, že sa sám rozhodol, že deti nechce traumatizovať s tým, že by si uplatňoval styk tak, že by prišiel pre deti za prítomnosti polície, aj keď má na styk právo. Napriek tomu, že trestné konanie bolo ukončené, otec sa na dohodnuté termíny s deťmi naďalej nedostavoval. Takéto vyjadrenie urobil aj na pojednávaní v júli 2020 na Okresnom súde Žiar nad Hronom, kedy priznal, že sa ich dobrovoľne vzdal, aby ich netraumatizoval. Toto vyhlásenie nebolo zaprotokolované, avšak v zázname z pojednávania by malo byť zachytené. Otec tieto dve protichodné tvrdenia strieda podľa potreby. Podľa jednej verzie sa teda otec údajne celý čas dostavuje na stretnutia v zmysle súdneho rozhodnutia, avšak matka mu v styku bráni a podľa druhej verzie, úplne opačnej, sa dobrovoľne vzdal detí, aby ich traumatizoval, preto sa na stretnutie nikdy reálne nedostavil až do novembra 2020. Poukázala aj na to, že po tomto prvom skutočnom príchode otec na jej otázku, prečo pod tak dlhom čase prišiel, odpovedal: "Som tu dnes! a doteraz si sa vyhýbala zubami nechtami si bránila styku, mal som dôvod a raz možno pochopíš, možno nikdy". Ona zareagovala tak, že: „ako som ti mohla ja brániť v styku? Keď ty si 3,5 roka nechodil?“. Otec odpovedal: „si robíš srandu … to je minulosť, dnes je dnes, chcem vidieť deti, mám rozhodnutie, máš 4 možnosti … a ja mám čas.“ Otec tak styk s maloletými deťmi v podstate pravdivo sám nepriamo vyhodnocuje ako pre ne traumatizujúci a na matkinu pripomienku situácie z Bratislavy, kedy mala M. ako 6 ročná panický záchvat pri náhodnom stretnutí so otcom v meste, otec v SMS komunikácii zareagoval: „Teraz 8, počkal som nejaký čas a keď mi povie, že mám ísť preč, pôjdem.“ 19. Otec priznáva, že na styk po celý čas sa nedostavoval, nechtiac sa priznáva aj k tomu, že si je vedomý M. skutočnej traumy z neho. Otec chcel zrejme zámerne 2 roky počkať dúfajúc, že M. na traumatizujúce zážitky s ním snáď po čase zabudne. Ak by mala platiť otcova verzia o manipulácii maloletých detí, ktorú otec vehementne ponúka okoliu, aký by malo zmysel čakať 2 roky, kým dieťa zabudne na to, čo sa stalo? Otec si veľmi dobre uvedomuje význam čakania, pretože sám pozná najlepšie skutočnú pravdivú verziu
a sám dobre vie, že ona maloletým deťom v skutočnosti nevsugerovala vôbec nič, ani ich v žiadnych vymyslených predstavách posledné 3 roky neudržuje. 20. K námietke, kde sa otec s vyjadruje k skúmaniu prípadu Ústavom pre znaleckú činnosť, uviedla, že deti doteraz neboli skúmané žiadnym psychiatrom. V tomto posudku je uvedené, že podkladom pre vypracovanie posudku bolo interview s maloletou M. a jej psychodiagnostické vyšetrenie a interview s maloletou Q. a jej psychodiagnostické vyšetrenie. Nikde sa však neuvádza, že by boli maloleté deti vyšetrené psychiatrom v rámci znaleckého vyšetrenia týmto ústavom, preto toto tvrdenie otca je vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Otec sa snaží navodiť dojem, že deti boli skúmané tímom odborníkov zo znaleckého Ústavu vrátane psychiatra, hoci deti boli skúmané v roku 2019 iba znalkyňou Haidovou pracujúcou pre tento Ústav. 21. K znaleckému skúmaniu bol pribratý OR PZ v Leviciach v rámci trestného konania Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r.o., po dvoch rokoch od vyšetrenia maloletých detí znalkyňou Piačkovou a znalkyňou Lipanovou. Hoci skúmanie u takto maloletých detí po tak dlhom čase väčšina odborníkov neodporúča, pretože neprináša výrazné výsledky. Maloleté deti už od znaleckého skúmania znalkyne Piačkovej nemali žiaden kontakt s otcom a maloleté deti boli v čase skúmania znalkyňou Haidovou už v dlhodobej starostlivosti terapeutiek s využitím metódy EMDR pri terapii, ktorá sa javí ako jedna z najefektívnejších v prípade takto ťažko traumatizovaných pacientov. Existovala možnosť skúmania detí bez ďalšej traumatizácie prostredníctvom zvukového záznamu, ktorý bol vyhotovený znalkyňou Piačkovou počas prvého znaleckého skúmania detí. Tento kľúčový záznam pri svojom skúmaní, žiaľ, znalkyňa Haidová nevyužila a dokonca tento záznam nebol napriek opakovaným žiadostiam matky sprístupnený počas celého trestného konania. Bol jej vydaný až po ukončení, kedy mohla tento vzácny zvukový záznam dať zanalyzovať odborníkom, konkrétne znalkyni PhDr. Kopányiovej, ktorá v odbornom vyjadrení číslo 2/2020 našla prostredníctvom vypočutia si zvukového záznamu z vyšetrenia maloletých detí znalkyňou Piačkovou početné pochybenia. 22. K námietke otca, že mu od mája 2017 zamedzila kontakt s maloletými deťmi, uviedla, že po tom, ako Q. po prvýkrát začala hovoriť o zneužívaní otcom, šokovaná touto udalosťou nevediac, čo má robiť, prvýkrát deti nepripravila na stretnutie s otcom. Otec okamžite prvý dodnes posledný krát dňa 25. mája 2017 navštívil UPSVaR v Leviciach, kde sa posťažoval na nerealizované stretnutie s deťmi, v čom vidí rozpor v jeho vyjadrení v odvolaní, kde uvádza, že opakovane kontaktoval UPSVaR, aby mu pomohol pri styku s maloletými deťmi. Pred pracovníčkami dodal, že ho matka bude zrejme obviňovať zo sexuálneho obťažovania detí. Úrad kontaktoval matku, pričom úrad oboznámila s tým, s čím sa jej zdôverila maloletá Q.. Túto výpoveď považovali za závažnú a okamžite podali trestné oznámenie. Tvrdenie otca o opakovanom kontaktovaní úradu sa nezakladá na pravde. Ak by sa otec skutočne nedopustil sexuálneho zneužívania maloletých detí tak, ako to tvrdí, ako je možné, že hneď po prvom nerealizovanom stretnutí s maloletými deťmi reagoval tak, že kontaktoval UPSVaR, kde spomína potenciálne obvinenie zo sexuálneho obťažovania svojich detí, začal okamžite zháňať svedkov k zatiaľ neznámemu obvineniu, nezačatému trestnému a civilnému konaniu s odôvodnením, že bude vraj asi podozrivý zo sexuálneho zneužívania svojich detí. Od začiatku hovoril o zneužívaní oboch detí. Okamžite si zohnal psychiatričku MUDr. Pavlíkovú, ktorá bola ochotná pripísať matke bludovú poruchou, v ktorej odbornom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2017 sa už uvádza totožne so znením trestného oznámenia príčina nerealizácie styku s maloletými deťmi, t. j. podozrenie zo sexuálneho zneužívania len maloletej Q.. Otec sa v tom čase zákonným spôsobom nemal ako dostať k zneniu trestného oznámenia, no napriek tomu jeho znenie poznal alebo ho aspoň tušil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 6. 2017 k tomuto civilnému konaniu sa otec vyjadril, že sa o trestnom, ako aj civilnom konaní dozvedel až 16. 6. 2017. Potom vystáva otázka, ako je možné, že už dňa 11. 6. 2017 mal vypracované odborné vyjadrenie MUDr. Daniely Pavlíkovej, pred ktorou uviedol, že matka si naňho vymyslela sexuálne zneužívanie maloletých detí. 23. Ďalšou závažnou skutočnosťou je fakt, že otec v tom čase ako jediný hovoril o sexuálnom obťažovaní oboch maloletých detí, čo je zaznamenané v úradnom zázname UPSVaR z 25. 5. 2017 a zároveň to otec takto formuloval aj pred svojimi známymi, keď si medzi nimi zháňal svedkov ešte pred podaním trestného oznámenia. Ona však o sexuálnom zneužívaní aj maloletej M. ešte nemala vedomosť a tak isto sa o sexuálnom zneužívaní oboch detí nezmienil ani UPSVaR vo svojom trestnom oznámení. MUDr. Daniela Pavlíková vo svojom odbornom vyjadrení stanovila podozrenie na bludovú poruchu matky bez toho, aby ju mala možnosť čo i len vidieť. Matka má vedomosť o tom, že MUDr. Pavlíková je tak isto členkou Cirkvi Bratskej, preto tento podobne, ako ani neskôr vypracovaný súkromný znalecký posudok znalca K., nemožno vnímať ako objektívny a vypracovaný bez konfliktu záujmov. Otec nikdy žiadnu žiadosť o rozšírenie styku v prvej polovici roka 2017 nepodal, toto klamstvo mu poslúžilo k tomu, aby presvedčil MUDr. Danielou Pavlíkovú na vypracovanie odborného vyjadrenia, v ktorom popisuje bludovú poruchu matky bez toho, aby ju vyšetrila.
24. V rámci trestného konania bola pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Marta Pavlíková zo Zlatých Moraviec, ktorá vyvrátila závery uvedené v Odbornom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2017 o bludovej poruche matky, zhodnotila ju ako absolútne duševne zdravú osobu. Taktiež podstúpila vyšetrenie u znalkyne z odboru psychológia Mgr. Ľubici Duskovej Lejkovej, ktorá potvrdila všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť matky. 25. V trestnom konaní otec vyšetrovateľke počas výsluchu dňa 17. 8. 2017 uviedol, že maloleté deti ho videli močiť a následkom čoho si maloletá Q. mala začať uvedomovať svoju sexualitu a zrejme začala hovoriť doma o jeho cikáčiku. Vo výpovedi uvádzal, že boli na výlete v R. H., išli do kaviarne, kde bolo treba ísť na WC a on povedal M., aby išla aj ona, obe sa vycikali a bol s nimi zavretý v mužskej kabíne. Pomyslel si, že sa aj on vyciká. Ony dve sa pozerali, ako ciká a Q. odvtedy celý čas hovorila, že tatinko má cikáčika, ona má cikuľku, tatinko má pekného cikáčika. Ešte jej povedal, že to nesmie hovoriť. 26. Pred vyšetrovateľkou OR PZ Levice otec ponúka inú verziu, ako v prípade rozhovorov so znalcami MUDr. Danielou Pavlíkovou a MUDr. Andrém, ktorý si pravdivosť jeho tvrdení nemali možnosť nijako overiť, prípadne tak, ako to mohla urobiť vyšetrovateľka a konfrontovať otca aspoň s výpoveďou matky. V tejto verzii hovorí o zhode okolností, o zle pochopenej bežnej situácii, ktorú si matka nedopatrením vyložila ako sexuálne zneužívanie mladšej Q., z čoho vznikol celý problém. Podľa matky, ktorá najlepšie pozná maloleté deti, o ktoré sa dennodenne stará, sa javí ako vysoko nepravdepodobné, aby vtedy len dvojročná maloletá Q. hodnotila otcov pohlavný orgán tak, ako to uvádzal otec vo svojej výpovedi. S istotou môže povedať, že maloletá Q., ako aj maloletá M., nikdy nenazývali ženský pohlavný orgán ako cikuľka 27. Matka vo vyjadrení poukázala na obsah doterajšieho spisu, pričom konkrétne uviedla, z čoho pramení podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Všetko to začalo po tom, ako sa s maloletou Q. hrala pred poobedným spánkom hru na lietadlo, ktorú hrávala aj s otcom. Točila ju vo vzduchu a potom spolu padli na posteľ. Na to Q. s úsmevom povedala: „Maminka, pomasíruj ma na riťke, ako tatinko.“ Matka sa spýtala: „Myslíš na zadočku?" Maloletá Q. povedala: „Nie, na riťku. Takto. Škrab, škrab" a poškriabala si genitálie. V ten večer nabrala odvahu opýtať sa maloletej Q., čo jej ešte predtým robil, na to začala ukazovať, ako je otec strká prsty do genitálií a hovorila: „Maminka a bolí to, bolí“. Ďalej povedala, že jej tlačil „cikáčik na riťku (teda penis na genitálie) „a ja som mu musela tlačiť cikáčik“. V ten deň ešte povedala: „Tatinko zakľúčikuje a spraví tmu“. Tiež popisovala, ako pri popoludňajšom spánku u otca sa zobudí a vidí ako otec leží vedľa nej holý, nemá pyžamo, ani ona. Neskôr pri hre matku maloletá Q. vyzvala: „Dám ti vŕtalku do úst“. Matka sa spýtala: „Q., čo je vŕtalka?“ Q. odpovedala: „cikáčik.“ Inokedy sa Q. hojdala na hojdačke a opakovane sa pýtala či je cikáčik jedovatý. Na otázku matky prečo, táto odpovedala: „Lebo takto som ho cucala“. Ústami napodobnila ten pohyb a dodala: "a išlo mléko"… „ja ho už nechcem mať v ústach“. Taktiež počas rozhovoru so starým otcom z jej strany sa maloletá Q. vyjadrila: "musela som hryzkať cikáčik … tak pomalinky". Starý otec sa opýtal, že komu a maloletá Q. odpovedala "K..“ Tieto rozhovory a reakcie maloletej Q. sú tak isto uvedené v návrhu na zmenu rozhodnutia zo dňa 12. 6. 2017 a preto sa pýta, či otec si skutočne myslí, že len na základe toho, že maloletá Q. videla otca močiť na toalete, dokázala verbalizovať takéto slovné konštrukcie ako dvojročná. 28. K argumentom otca ohľadom návrhov na výkon súdneho rozhodnutia uviedla, že toto sa nezakladá na pravde, nakoľko Okresný súd Levice v skutočnosti len na základe jednostranných tvrdení otca bez overenia si faktov matke navrhol uložiť finančnú pokutu vo výške 1.000 EUR za marenie styku, pričom otec ponúkol niekoľko dátumov, z ktorých viaceré ani len nekorešpondovali so súdom stanovenými termínmi stykov. Potom bol však tamojší súd upozornený matkou na nesprávnosť takéhoto konania, načo súd nariadil výsluch matky maloletých detí v snahe overiť pravdivosť protichodných tvrdení rodičov, kedy sa tvrdenia otca opäť ukázali ako nepravdivé. Následne súd matke žiadne výzvy vo veci výkonu rozhodnutia nezasielal. 29. Námietky otca, že sa nevzdal styku s deťmi a naďalej chodil do Levíc boli vyvrátené tvrdeniami otca o vzdaní sa stretávania s maloletými deťmi, aby ich netraumatizoval. Skutočnosť je taká, že otec za maloletými deťmi ani do Levíc ani do R. H. nechodil. Má k dispozícii kamerové záznamy, kedy sa styk mal realizovať a ktoré preukazujú, že otec v súdom určený termín sa pred byt matky nedostavil. Ak otec spíše, že nevedel, že sa presťahovali do R. H., uviedla, že súd otcovi v skutočnosti nevyčíta to, že do R. H. za maloletými deťmi nechodil, pretože to je jeho právo, nie povinnosť. Problém je v tom, že otec opakovane tvrdí, že sa na stretnutie s deťmi dostavoval a matka mu však v styku mala brániť. 30. Pokiaľ otec v odvolaní zopakoval, že na dvere domu matky v R. H. nebúchal a sedel celý čas v aute, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože otec dňa 7. 11. 2020 rovnako aj 21. 11. 2020 sa takmer hodinu prechádzal pred jej domom a po náprotivnej strane ulice, búchal na dvere, na čo sa matka vyklonila z okna a prosila ho, aby tak neurobil, pretože maloleté deti ešte viac vystraší. Následne sa jej niekoľkokrát vyhrážal, že zavolá políciu.
31. Pokiaľ otec navrhuje, aby jej deti boli odňaté a zverené do jeho starostlivosti a svoje tvrdenie podporuje vyfabulovanou verziou o jeho údajnom vymazaní, poukázala na to, že otec sa snaží zdiskreditovať terapeutky maloletých detí, diagnózu u detí popiera. Otcovi už diagnóza post traumatickej stresovej poruchy vyplývajúca z terapií, popísaná terapeutkami vyhovovať zrazu začala, tu už ju použil ako fakt v bode 10 svojho odvolania. Tiež mu neprekáža to, čo v bode 7, z čoho vyplýva, že otec už v tejto časti odvolania rešpektuje a potvrdzuje závery terapeutiek, snaží sa ich však otočiť proti matke. Svedkyňa Mgr. Y. R., klinická psychologička, na pojednávaní potvrdila, že traumy, s ktorými maloleté deti trpia, sa viažu iba na osobu otca. Otec, ktorý maloleté deti už 3 roky nenavštívil, ich vykresľuje v tomto odvolaní ako bláznov, ktorých treba ešte bláznivejšej matke úplne odobrať. Tento svoj plán verbalizoval už minimálne začiatkom júla 2017, čo dosvedčila aj jeho kamarátka z cirkevného zboru E. L., a to v čestnom vyhlásení zo dňa 15. 11. 2017, kde na adresu otca uviedla, že na inom spoločenskom stretnutí približne začiatkom júla 2017 pre ňu povedal najšokujúcejšiu vetu na adresu svojej bývalej manželky, a to v tom zmysle, že ak sa jej (Q. D.) nepodarí dokázať sexuálne zneužívanie a on jej dokáže bludovú poruchu, tak jej zoberie deti. Jeho úmyslom bolo teda vymyslieť vhodnú psychickú diagnózu, pokúsiť sa ju dokázať. Túto diagnózu prvýkrát u nej spomína v súkromnom odbornom vyjadrení psychiatričky MUDr. Daniely Pavlíkovej, s ktorou sa dôverne poznal. Traumu otcom vyfabulovanej manipulácií detí matkou neobjavil doteraz žiaden znalec. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová vo svojom znaleckom posudku manipuláciu detí zo strany matky vylúčila a u detí identifikovala mnohé indikátory sexuálneho zneužívania. Na záver spomenula fakt, že otec sa dlhodobo opieral o posudok znalkyne Piačkovej. Po jeho spochybnení znalkyňou PhDr. Kopanyiovou a PhDr. Tomášom Novákom PhD., ho už nespomína, pokúsil sa postaviť svoje odvolanie na posudku Ústavu pre znaleckú činnosť vypracovaného znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou. 32. V roku 2020 sa skutkový stav v tomto prípade zásadným spôsobom zmenil, pretože pribudli kľúčové svedectvá terapeutiek maloletých detí z niekoľkoročnej terapie a hlavne 2 hodiny trvajúce svedectvo dnes už 8 ročnej maloletej M., ktorá do detailov opisuje sexuálne zneužívanie jej otcom. Preto je vysoko pravdepodobné, že situácie sexuálneho zneužívania M. zažila tak, ako ich opisuje. Je vysoko pravdepodobné, že zážitky neboli M. vymyslené, ale musela situácie reálne zažiť a vnímať, inak by nevedela takto veku primerane a postupne odhaľujúco popísať. Z dlhodobej terapie maloletých detí vyplýva, že maloletým deťom sa darí čoraz lepšie, neprítomnosť otca im výrazne prospieva, traumy sa pomaly liečia. Krátkodobo sa ich psychický stav zhoršil po dvoch aktuálny návštevách otca v R. H. v novembri 2020. 33. V replike otec uviedol, že matka sa v 13 stranovom vyjadrení snaží odvolaciemu súdu navodiť dojem, že sexuálne zneužil deti, a preto je nevyhnutné jeho styk s nimi zakázať. Súd sa zavádza klamstvami dúfajúc, že tisíckrát povedaná lož sa stane pravdou. Opakovane poukázal na trestné konanie, ktoré bolo právoplatne zastavené, pretože sa skutok nestal, paradoxne však sexuálne zneužívanie nebolo príčinou, pre ktorú mu súd prvej inštancie zakázal styk. Styk mu zakázal, pretože by vychádzal z nesprávneho skutkového záveru, že styk riadne nerealizoval a neprejavil ozajstný záujem o deti. V odvolaní podrobne opísal, ako sa realizoval styk po rozvode. Súd mu styk taktiež zakázalo preto, lebo vec nesprávne právne posúdil v otázke neodkladnosti ako základného predpokladu pre neodkladné rozhodnutie. 34. Právny zástupca zároveň pripojil samostatné vyjadrenie otca na štyroch stranách vytlačených drobným písmom. Zdôraznil v ňom, že počas celého sporu prihliada predovšetkým na deti a snaží sa, aby boli čo najmenej stresované. Správanie matky vníma ako choré a bludové, pretože dcéram nikdy neublížil. Od útleho veku sa o ne staral, boli pre neho všetkým. Trávil s nimi väčšinu svojho voľného času, po rozvode pravidelne chodil z Bratislavy do Levíc každý týždeň, aby s nimi mohol byť čo najviac. 35. Matka sa snaží upriamiť pozornosť na skutok, ktorý sa nestal. Už viac ako 3 roky sa s deťmi nestretol. V roku 2020 poslal 82 SMS správ, kde ju prosí o stretnutie s deťmi, alebo sa dopytuje na ne, ich zdravotný stav, prospech atď. Pravidelne posiela SMS správy na sviatky alebo narodeniny, kde praje deťom všetko najlepšie, spolu s darčekmi, ktoré im nie je ochotná odovzdať. Pravidelne a načas splatí súdom stanovené výživné na obe deti vo výške 700 EUR mesačne. Matka zavádza, keď tvrdí, že nebol podrobený žiadnemu znaleckému skúmaniu nariadeným súdom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní, nakoľko absolvoval všetko, čo od neho požadovala vyšetrovateľka. Taktiež nad rámec toho absolvoval vyšetrovanie na detektore lži dňa 15. 5. 2018, kde sa preukázateľne potvrdilo, že svoje deti nijako sexuálne nezneužíval. Matke ponúkol možnosť, aby určila spôsob alebo odborníka, kde by postúpil akékoľvek vyšetrenie, ktorému by ona verila. Na túto výzvu nereagovala. 36. Absolvoval vyšetrenie u MUDr. Ivana Andrého, PhD., MHA, súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie a odvetvia psychiatria a sexuológia, ktoré trvalo niekoľko dní od 4. 7. 2017 do 31. 7. 2017, kde znalec preukázal, že sexuálne správanie popísané matkou znalec vylučuje. Súčasťou znaleckého posudku bol psychologický rozbor a falopletyzmografické bolo vyšetrenie vykonané dňa
14. 7. 2017 RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., klinickým psychológom, kde konštatuje: „Záznam nie je charakteristický pred deviáciou v zmysle pedofílie v zmysle jednoznačnej preferencie maloletých objektov pred dospelými." Matka zavádza, ak tvrdí, že by sa osobne poznal so znalcom alebo ich spájalo akékoľvek kresťanské spoločenstvo. Matka obviňuje všetkých odborníkov, ktorí nezdieľajú jej objektívne nepodložený názor. Hovorí o nich, že si svoju prácu nevykonali čestne, podávala na nich rôzne udania. Matka prekrúca fakty. Jeho tvrdenie, že sa sám rozhodol, že nechce deti traumatizovať s tým, že by si uplatňoval styk tak, že by prišiel po deti za prítomnosti polície, aj keď má právo na styk, je vytrhnuté z kontextu, nakoľko na pojednávaní vysvetlil, že ak matka mu bráni v styku, nebude sa násilím dožadovať stretnutí. Keď matka uvádza, že nemá záujem sa stretnúť, nie je pravda. Matku žiadal o stretnutie cez SMS, tiež o upresnenie miesta stretnutia, nakoľko sa v uvedených termínoch nenachádzala v mieste trvalého pobytu. Za maloletými deťmi chodil do Levíc a hneď ako sa dozvedel, že žijú v R. H., začal chodiť tam. Ak matka uvádza, že má kamerové záznamy, takisto má aj 82 SMS správ len z roku 2020, kde sa domáha stretnutí. Pri návšteve 7. 11. 2020 matka nebola schopná urobiť ani minimálny ústupok a poslať mu video, kde by deti povedali, že s ním nechcú byť. 37. Pokiaľ matka upozorňuje na traumatizujúcu situáciu z R., kde náhodne uvidel vo výklade staršiu dcéru M., ako večeria spolu s matkou, so starou mamou a matkinou sestrou, Q. sa hrala v detskom kútiku. Do reštaurácie nevošiel, len cez výklad komunikoval s dcérou, ktorá sa najprv potešila, usmievala sa, potom uvidela matkinu reakciu a začala sa odťahovať. Matka vybehla von a obviňovala ho zo sexuálneho zneužívania, urážala jeho aj jeho priateľku nevyberaným hrubým spôsobom a správala sa nepríčetne. V tom čase M. mala 6 rokov a údajne zažila panický záchvat. Toto stretnutie naozaj bolo traumatizujúce, nakoľko sa matka správala ako zmyslov zbavená, vrieskala na ulici v centre R.. Jej reakcia bola traumatizujúca pre každého, kto v ten večer išiel náhodne okolo. Toto stretnutie nepriamo vyhodnotil aj on ako pre deti traumatizujúci zážitok. Pokiaľ napísal, že M. má 8, počká nejaký čas, má to iný význam, ide o to, že bude rešpektovať M. prianie, ak nebude chcieť byť s ním. 38. Od začiatku sporu tvrdí, že deti nikdy sexuálne ani akýmkoľvek spôsobom neobťažoval. Deti ľúbi a nikdy im neublížil. Matka SMS správu zo dňa 2. 12. 2019 zámerne skrátila a snaží sa dokázať, že ponúka opakovane inú verziu. Matka vytrhla z kontextu iba malú časť textu, na základe ktorého si potvrdzuje svoj konštrukt: „Naše deti povedali strašne veľa blbostí a hlúpostí hlavne, keď boli malinké, nikdy by som však nečakal, že ty ako dospelý človek to zoberieš vážne a nám zo života peklo.“ Celé znenie SMS je však iné a v úplne inom kontexte ako uvádza matka: „Ahoj, veľa som dnes rozmýšľal nad naším rozhovorom a jednu vec ti chcem napísať. Naše deti povedali strašne veľa blbostí a hlúpostí, hlavne keď boli malinké, nikdy by som však nečakal, že ty ako dospelý človek to zoberieš vážne a urobíš nám za života peklo … toto, čo sa deje, je len a len tvoja zodpovednosť! Dnes si sa ma pýtala, čo je môj návrh, ale otázka je, čo navrhuješ ty? Už nikdy nehovor, že som ich zneužil, lebo z toho vyvodím konsekvencie !!!!! Ja som našim deťom neublížil a nikdy som ich nezneužil“. 39. Závery Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatri číslo 38/2008 vypracované súdnou znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou, sú jasné, znalkyňa vylúčila sexuálne obťažovanie. Poukázal na audiovizuálny záznam z vyšetrenia detí znalkyňou PhDr. Piačkovou, ktoré sa udialo na objednávku vyšetrovateľky dňa 12. 9. 2017 v Liptovskom Mikuláši, kde na stretnutie sa dostavil po dohode s vyšetrovateľkou a znalkyňu. O tomto stretnutí matka nemala vôbec vedieť, nakoľko sa malo skúmať, ako deti budú reagovať na jeho prítomnosť. Už vtedy sa s deťmi nestretával, preto znalkyňa navrhla, aby doniesol malé darčeky. Deti ani matka nevedeli, že je v druhej časti ordinácie, kde počul rozhovor detí so znalkyňou, bolo to veľmi stresujúce stretnutie kvôli okolnostiam, za ktorých sa stretnutie konalo. Po desiatich minútach ho sestrička poprosila, aby prešiel do miestnosti, kde boli deti spolu s matkou. Deti boli nervózne a nevedeli, ako sa majú správať, nakoľko sa pozerali na matku, ktorá bola zhrozená z jeho prítomnosti. Deti boli sprvoti odťažité, ale po niekoľkých minútach uistení znalkyňou, že všetko bude v poriadku, sa rozbehli k nemu. Začali ho objímať, bozkávať a veľmi sa tešili, že sú zas spolu. Toto bolo jedno z posledných stretnutí, ktoré absolvoval a má v pamäti, ako sa deti na neho tešili a ako bola matka schúlená v rohu miestnosti, tvárila sa znechutene a išlo ju z tej situácie roztrhnúť. Maloletá M. sa pýtala mamy, prečo už nemôže chodiť a že ona by chcela aj so Q. byť s ním. Matka sa tvárila nezúčastnene a ešte mu dovolila vidieť deti, počas celého stretnutia tam bol matkin otec, čo bolo stresujúce pre všetkých, išiel 5 m za nimi a správal sa veľmi čudne. Po tomto stretnutí mu už neumožnila vidieť deti. Bolo to posledné stretnutie, ktoré bolo normálne, ktoré nebolo ovplyvnené matkou a jej nenávisťou, prípadne bludovou poruchou. Matka konšpiruje ohľadom toho, ako ovplyvňoval znalkyňu, ako bol presne oboznámený s vyšetrovacím spisom, čo nie je pravda. Matka nepoznala dôvod a účel stretnutia, nakoľko to bola vyšetrovacia metóda a jeho účasť bola nariadená vyšetrovateľkou. Zo stretnutia odišiel presvedčený o pozitívnom výsledku, nakoľko aj slepý by musel vidieť, ako boli deti manipulované matkou a ako sa tešili z jeho prítomnosti. Stanovisko znalkyne nepoznal, ale bol presvedčený, že bude
potvrdzovať jeho nevinu z obvinenia. V tom čase nemal žiadne informácie od vyšetrovateľky ani od znalkyne. Matka rovnako konšpiruje ohľadom jeho údajnej možnosti nahliadať do trestného spisu počas vyšetrovania. Spis v čase vyšetrovania nevidel, ani nepoznal presné znenie, či jeho časti. Napriek tomu však vedel, z čo ho matka obviňovala ešte pred podaním trestného oznámenia, nakoľko sa mu matka sústavne vyhrážala, že pôjde do väzenia, ak bude trvať na stretávaní sa s dcérami. Zdôverila sa ich spoločnému známemu, ktorý mu prezradil, z čoho ho chce matka obviniť ešte predtým, ako bolo podané trestné oznámenie. Matka ho nepodala osobne ihneď, ako sa to dozvedela, čakala na majetkové vyrovnanie, ktoré sa uskutočnilo 11. 5. 2017 v Bratislave a kde ho matka prvýkrát obvinila zo sexuálneho obťažovania mladšej dcéry Q.. Následne kontaktoval psychiatričku MUDr. Danielu Pavlíkovú, s ktorou sa v tom čase nepoznal, aby mohol zistiť, čo zapríčinilo toto zvláštne správanie matky, tá mu následne vypracovala odborné vyjadrenie, v ktorom popisuje matkine správanie ako bludovú poruchu. O trestnom konaní ako aj civilnom konaní sa dozvedel až 16. 6. 2017. Záverom uviedol, že netuší, na základe čoho matka prišla k presvedčeniu sexuálneho obťažovania. Bludová psychóza matky alebo manipulácia matky spolu s rodinou sa mu javí ako jediná logická alternatíva. 40. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 CSP potvrdil. 41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď prihliadol na najvyšší záujem dieťaťa. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP). 42. V rozhodovanom prípade okresný súd nesprávne použil ust. § 365 ods. 1, 2 CMP, pretože maloleté deti sa neocitli bez akejkoľvek starostlivosti, nakoľko sa o ne riadne stará matka. Taktiež súd neurčuje inú osobu v rozhodnutí, pretože nejde o deti zanedbané, týrané a pod., v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia súd konkrétne v tomto prípade neurčí osobu, do dočasnej starostlivosti ktorej sa zveruje maloletý (fyzická osoba, detský domov, krízové stredisko a pod.), keďže o deti je postarané. Taktiež nemožno aplikovať ust. § 367 CMP. V tomto námietky otca uvedené v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sú dôvodné. 43. Z ust. § 325 CSP vyplýva, že povinnosti, ktoré možno uložiť strane sú uvedené príkladom, teda nie vyčerpávajúco, čo je vyjadrené slovkom „najmä“. Na daný prípad možno aplikovať § 325 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého bolo možné otcovi uložiť, aby sa niečoho zdržal alebo niečo znášal, teda, aby sa zdržal stretávania sa s deťmi a znášal obmedzenie rodičovských práv. Ostatné ustanovenia okresný súd aplikoval správne. 44. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). Okresný súd dôsledne vychádzal z právnej úpravy a pri rozhodovaní prihliadol na najlepší záujem maloletých detí. 45. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a konanie zastavil. Odvolací súd v prípade, že by otcovi vyhovel, mohol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť, zrušiť by ho mohol iba v prípade, ak by vec vracal okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež v prípade, že by súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh matky by zamietol, nemohol by rozhodovať o zastavení konania. Odvolací súd skúmal, či neexistujú dôvody pre zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že prekážka veci rozhodnutej sa pri neodkladnú opatrení neaplikuje, okrem toho sú tu nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré súd zohľadňuje. 46. Otec v odvolaní namieta nesprávne zistený skutkový stav. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd rozhodoval o neodkladnom opatrení, kde svoje závery nevyvodzuje na základe vykonaného dokazovania, ako je tomu pri rozhodovaní vo veci samej, ale vychádza z overenia tvrdených skutočností. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na účel neodkladného opatrenia, pričom dospel k záveru, že uplatnený návrh je prípustný a dôvodný, keďže sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1 CSP, hoci nesprávne aplikoval ustanovenie § 367 CMP. Správne zdôraznil, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj z dôvodu verejného záujmu. Zdôraznil, že pri rozhodovaní treba osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy, teda rozhodnutie neodôvodňoval s poukazom na zistený skutkový stav. Pri rozhodnutí vychádzal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. H., pričom práve tento orgán je najviac povolaný na prácu v teréne a môže bližšie súdu poskytnúť dôležité informácie. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky. Okresný súd predovšetkým však prihliadol na výpoveď svedkýň, ktoré boli vypočuté na pojednávaní, a to Mgr. N. V. a Mgr. Y. R., zo strany ktorých prebieha psychoterapeutická pomoc maloletým deťom už od roku 2018, pričom odporučili, aby sa nateraz styk otca s deťmi nerealizoval, pretože by to mohlo znovu spustiť psychotraumatické prejavy. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava taktiež vykonal šetrenie u otca. Okresný súd vychádzal aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka z vyššie uvedenej správy, ktorý na základe aktuálnych informácií získaných vypočutím maloletých detí, z výpovedí psychoterapeutiek vyslovil záver, že realizácia styku maloletých detí s otcom vzhľadom na prebiehajúci liečebný proces detí je ohrozujúca pre psychické zdravie detí, navrhol návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Okresný súd s prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, najmä na výpovede detí považoval návrh matky za dôvodný. Pri rozhodovaní súd prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, ich vyjadrenie, reakcie vo vzťahu k otcovi, pričom zdôraznil, že je potrebné nanovo vybudovať vzťah s deťmi, teda okresný súd a priori do budúcna nevylúčil možnosť stretávania sa otca s deťmi, ale zdôraznil potrebu budovania vzťahu. Odvolací súd k tomu dodáva, že okresný súd predovšetkým prihliadol na momentálnu situáciu vo vzťahu k psychoterapeutickému liečebnému procesu u maloletých detí, pretože pokiaľ by tak neurobil, konal by v priamom rozpore so záujmom maloletých detí. V takomto prípade nie sú najvýznamnejšie argumenty otca, jeho práva, pričom bolo osvedčené, že deti majú z otca strach. 47. Hoci pri rozhodovaní okresný súd vychádzal pri rozhodovaní predovšetkým z toho, že maloleté deti už dlho podstupujú psychoterapeutickú liečbu, je nespochybniteľné, že tento stav existuje a bolo osvedčené, že po stretnutí, resp. po návšteve otca sa tento stav zhoršuje. Nastáva otázka, prečo k takémuto stavu u detí došlo. Z doterajšieho konania síce vyplynulo, že obvinenie otca zo sexuálneho obťažovania detí v trestnom konaní sa nepreukázalo a toto bolo zastavené, odvolací súd dané okolnosti nenecháva bez povšimnutia a považuje ich za veľmi závažné aj napriek tomu, aký bol výsledok trestného konania. Otec tvrdí, že sa takéhoto konania nedopustil, pričom odkazuje na závery trestného konania, zároveň však poukazuje na to, že matka trpí bludovou psychózou. Hoci trestné konanie bolo zastavené, to nevylučuje, že skutok, sa skutočne mohol stať. Na jednej strane tu existuje vážna pochybnosť o konaní otca, ktorá vyplynula z chovania detí, ich výpovedí ako aj posúdenia odborníkov, nie z podnetu matky voči otcovi, na druhej strane rázne odmietanie tvrdení matky, obvinenie matky z bludovej poruchy. V konaní bol produkovaný dôkaz, ktorý toto tvrdenie otca nepotvrdil. Bolo potvrdené ale zvláštne konanie detí, ktoré zjavne vykazuje viaceré znaky sexuálneho zneužívania, čo bolo potvrdené viacerými dôkazmi, hoci niektoré dôkazy, napr. v trestnom konaní to nepotvrdzujú. Existujú teda protichodné dôkazy, naviac, od znalcov, či psychológov. Nie sú nevýznamné matky o prepojení otca k tvorcom vyjadrení, či posudkov, čo otec popiera. Hodnovernosť nie je účelom konania o neodkladnom opatrení, ale sú významné pre rozhodnutie vo veci. Súd však nemôže neprihliadať na vážne signály a dôkazy, ktoré vyvracajú otcove tvrdenia, preto pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ich okresný súd správne vyhodnotil a prihliadal na ne. 48. Pre odvolací súd z obsahu spisu vyplynuli signály, ktoré nemožno bagatelizovať, a to neodôvodnený strach detí z otca, ktorý sa potvrdil chovaním detí, ich výpoveďami. Nebolo zistené, že potreba psychoterapeutickej liečby by mala základ v inom podnete. Strach z blízkej osoby je jedným zo znakov sexuálneho obťažovania. Je pomerne časté správanie sa detí o rozvode, ak ich úprava styku niekedy obťažuje, ale ani v týchto prípadoch deti nemajú stresové reakcie, tie majú skôr z chovania rodičov, ktorí nemyslia na najlepší záujem detí, ale „bojujú“ medzi sebou a deti sú ich nástrojom. Aj v prípade, že došlo k rozpadu rodiny, ak je zachovaná primeraná interakcia rodiča a dieťaťa, stretávanie nie je problémom, a už vôbec nie takým, kde by deti vykazovali také chovanie, ako v tomto prípade. Hoci skutočne nedošlo k stretnutie otca s deťmi 3 roky, nastáva aj otázka, či nedošlo k odcudzeniu sa detí voči otcovi, ktorého časom prestali vnímať ako súčasť rodiny a načo poukazuje okresný súd, ak zdôrazňuje potrebu vybudovania vzťahu. Vzťah sa ale ťažko vybuduje, ak príčinou ich vzťahu k otcovi je ich zážitok s otcom, hoci otec to popiera. 49. V konaní bolo zistené vekovo neprimerané sexualizované správanie detí s vekovo primeraným slovníkom. Práve takto matka spozornela a zistila možnosť sexuálneho zneužitia detí. Jej obavy nevyplynuli z bludov, ale z obavy o zdravie detí, ak by tomu tak nebolo, deti by nemuseli podstupovať psychoterapeutickú liečbu. Matka reagovala na správanie detí, pričom nastáva otázka, či bol dôvod zájsť až tak ďaleko, aby si naštudovala možné prejavy sexuálne zneužívaných detí a tieto im vsugerovala,
naučila ich. Otázne je, prečo by deťom takto ubližovala, teda iba z dôvodu, aby obmedzila otca, resp. ho vytesnila zo života detí? Hoci deti sú manipulovateľné, toto nebolo zistené, deti práve komunikujú spontánne, hoci si deti vymýšľajú, je to pravda, ale nie o týchto veciach, pretože nemajú k tomu žiadne vedomosti, nie sú schopné pochopiť určité veci, tak ich potom opisujú rečou obrazov, niečo naznačia, majú neobvyklé chovanie, prejav hry s bábikami, často tieto veci vyjadria kresbou, čo aj deti robia. Taktiež je tu prítomnosť nedôvodnej agresivity ako prítomného znaku. Aj keby matka deti ovplyvňovala smerom, že došlo k ich sexuálnemu obťažovaniu, ťažko uveriť, že by deti tieto skutočnosti neuviedli, skôr naopak, odpovede smerujú vo vzťahu k chovaniu otca k nim. Skôr naopak, deti vykazujú typické chovanie, ak vo vzťahu k otcovi uvedú, ale s dodatkom, že im zakázal o tom hovoriť. Existuje aj ďalší znak, keď sa dieťa skrýva, schová, napr. do skrine. Ide o náznak chovania, ktoré má svoju príčinu. 50. Nie je nepovšimnuteľná ani zmienka matky o tom, že otec realizoval skutočne záujem o stretnutie až teraz z dôvodu, že deti mohli zabudnúť na niektoré udalosti. Z trestných konaní je nepochybná otázka vzťahu času a deju, keď dochádza k prirodzenému úbytku pamäťového materiálu detí z dôvodu niekoľkoročnej medzery od týchto skutkov a retraumatizácii detí, k čomu sa prikláňajú aj súdni znalci. 51. Súd upriamuje pozornosť na čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého: 1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa. 2. Tieto ochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych programov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa zverilo, ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia, oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého zaobchádzania s deťmi zahŕňajú takisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov. 52. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti sa stotožnil so závermi okresného súdu, že nateraz je pre deti lepšie, ak nastane obmedzenie stretávania sa s otcom až do konečného rozhodnutia vo veci samej, a to aj vzhľadom na nimi podstupujúcu liečbu. Deti sú staršie, je nepredvídateľné, ako prípadne budú reagovať na obnovu stretávania sa s otcom, či ju budú akceptovať alebo nie, či to bude z ich vlastnej vôle, alebo vôle matky. Bude potrebné veľmi citlivo k veci pristúpiť tak, aby výsledkom bol najlepší záujem detí. Ak je pravda, že otec sa daného chovania nedopustil, na vybudovaní vzťahu môžu pracovať, pretože ak si deti vymýšľali, ako tvrdí otec, existuje nádej. Ak skutočne k chovaniu otca došlo, bez ohľadu na to, či bol za to postihnutý v trestnom konaní a či je o tom sám presvedčený, že sa nedopustil žiadneho závadného chovania, bude obtiažne vynucovať budovanie vzťahu. 53. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).