Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-37-2021.pdf
PDF · 175.97 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1/ maloletú M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. D. 3, XXX XX R. H. a 2/ maloletú Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. 3, XXX XX R. H., obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov matky B.. K.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. 3, XXX XX R. H., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3/F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otca G.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D. X, XXX XX R., zastúpený advokátkou JUDr. Dianou Hrončekovou, so sídlom Komenského 10/B, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na zákaz styku a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/22/2020-1492 z 25. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na zákaz styku otca s oboma maloletými deťmi a zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31.05.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia konanie o zákaze styku otca s maloletými deťmi začalo na Okresnom súde Levice dňa 13.06.2017 na návrh matky, ktorá žiadala zmenu rozhodnutia Okresného súdu Levice v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi s odôvodnením, že matka má podozrenie, že otec sexuálne zneužíva obe maloleté deti. Okresný súd Levice rozhodoval vo veci o návrhu rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia a po presťahovaní sa matky do obvodu Okresného súdu Žiar nad Hronom postúpil dňa 16.04.2020 vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Žiar nad Hronom. O zákaze styku otca s maloletými deťmi už rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 7P/22/2020-1365 z 25.11.2020 a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/2/2021 z 27.01.2021 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31.05.2016, v ktorom upravil výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a upravil aj styk otca s maloletými deťmi. Styk otca s deťmi podľa rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 3P/19/2015 aj prebiehal. Po zmene správania sa oboch maloletých detí v negatívnom slova zmysle vyslovila matka podozrenie voči otcovi maloletých detí z konania vymykajúceho sa všetkým základným štandardom správania sa rodičov voči maloletým deťom a dňa 13.06.2017 podala na Okresný súd Levice návrh na zmenu rozhodnutia v časti úpravy styku. Konanie otca voči maloletým deťom bolo predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 zo 07.07.2017 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona,
ktoré bolo skončené uznesením vyšetrovateľa OR PZ Levice sp. zn. ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 zo 07.11.2019 zastavením trestného stíhania, keď orgány činné v trestnom konaní mali za nepochybné, že sa nestal skutok, za ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Okresný súd Žiar nad Hronom uvádzal, že sa oboznámil s dôkazmi vykonanými pred Okresným súdom Levice, ktoré vzhľadom na uplynutý čas od ich vykonania (3, 4 roky) podľa názoru Okresného súdu Žiar nad Hronom už neodzrkadlovali reálny stav v čase jeho konania a rozhodovania, z tohto dôvodu vypočul psychoterapeutky, ktoré obe maloleté deti navštevujú a ich výpoveď považoval za prioritný dôkaz pre svoje rozhodnutie. Maloletá M. sa od februára 2018 nachádza v starostlivosti G.. Y. R. a maloletá Q. od marca 2018 v starostlivosti G.. N. V.. Obe psychoterapeutky vypovedali pred súdom prvej inštancie, že liečba oboch maloletých detí je nutná aj do budúcna pre zabezpečenie zdravých podmienok pre vývoj maloletých detí tak po psychickej i somatickej stránke. Obe zhodne konštatovali, že stav maloletých detí sa po návšteve otca, resp. pri spomienke na otca zhoršil. Okresný súd Žiar nad Hronom si položil otázku, prečo dochádza k takému stavu u maloletých detí a zároveň si na ňu odpovedal, že „keď i obvinenie otca zo sexuálneho obťažovania maloletých detí v trestnom konaní a pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa nepreukázalo a nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, samotnú túto okolnosť, ktorá vyplýva z vyjadrenia psychoterapeutov, resp. niektorých znaleckých posudkov je nutné považovať za veľmi závažný symptóm, pričom samotné zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok sa skutočne mohol stať. Na jednej strane teda existuje vážna pochybnosť o konaní otca, ktorá vyplynula z chovania detí, ich výpovedí, ako aj posúdenia odborníkov, nie z podnetu matky voči otcovi, na druhej strane rázne odmietanie tvrdení matky a obviňovanie matky maloletých detí z bludovej poruchy. V prevedenom konaní bol produkovaný dôkaz, ktorý toto tvrdenie o bludovej poruche matky nepotvrdil a to znalecký posudok G.. D. č. 8/2018. V konaní bolo taktiež potvrdené jednoznačne výsluchom svedkýň, ale aj znaleckými posudkami veľmi zvláštne konanie detí, ktoré zjavne vykazuje viaceré znaky posttraumatického šoku, ktorých príčinou môže byť i sexuálne zneužívanie. V konaní existuje vykonaných veľa dôkazných prostriedkov a to predovšetkým vo forme znaleckých posudkov alebo odborných vyjadrení psychológov, ktoré si vzájomne protirečia. V tomto smere súd chcel odstrániť nezrovnalosti v dôkazných prostriedkoch vo forme nariadenia ústavného posúdenia uplatneného nároku ako kontrolného a zosúlaďujúceho úkonu, čo sa však súdu zrealizovať nepodarilo. Pri rozhodovacej činnosti pre súd vyplynuli signály, ktoré v konaní nemožno bagatelizovať a to neodôvodnený strach detí z otca, ktorý sa potvrdil chovaním detí, ako aj ich v výpovediach, resp. prejavoch vo forme kresby. Nebolo v konaní preukázané a zistené, že potreba psychoterapeutickej liečby, ktorá trvá do súčasnej doby by mala základ v inom podnete. Súd ďalej konštatuje, že v mnohých prípadoch, v ktorých dochádza k rozvodu manželstva rodičov maloletých detí dochádza taktiež k strate dôvery a strate citových väzieb medzi rodičmi a maloletými deťmi, resp. naopak, takto závažné dopady a prejavy ako v súdenej veci zo strany maloletých detí sa však vyskytujú len minimálne. Súd ďalej konštatuje, že otec sa s maloletými deťmi nestretával počas obdobia štyroch rokov. Je nutné konštatovať, že deti svojho otca prestali vnímať ako súčasť rodiny, pričom takýto vzťah je vylúčené obnoviť formou autoritatívneho rozhodnutia štátneho orgánu naviac v prípade, že vzťah maloletých detí k otcovi je traumatizovaný ich zážitkom. Súd má v ďalšom preukázané, že v prípade, že maloleté deti sa s otcom nestretávajú, dochádza k stabilizácii ich zdravotného stavu, k minimalizácii prejavov patologického charakteru, psychického, ale i somatického.“ Takto zistený skutkový stav podľa názoru súdu prvej inštancie s prihliadnutím na prioritný výsostný záujem maloletých detí odôvodňoval vyhovieť návrhu matky na zákaz styku otca s deťmi. 1.3 Právne posúdenie veci podriadil súd prvej inštancie ustanoveniu § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“), podľa ktorého sa môžu rodičia kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a citoval článok 5 zákona o rodine a článok 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“), v zmysle ktorých musí súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti sledovať najlepší záujem dieťaťa a ak je to vhodné, informovať dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania o veci samej. 1.4 Podľa bodu 17 odôvodnenia neušlo pozornosti súdu, že otec maloletých detí dňa 13.02.2018 podal návrh na zmenu výchovného prostredia u oboch maloletých detí a navrhol zverenie oboch maloletých detí do svojej výchovy a opatery a na vysvetlenie, prečo o tomto návrhu otca nerozhodol v bode 29 odôvodnenia okresný súd uviedol: „V danom prípade sa však súd domnieva, že priorita je vzhľadom na dĺžku konania otázka vyriešenia pôvodného návrhu na zákaz styku otca s maloletými deťmi.“ Na vysvetlenie svojho rozhodnutia ešte súd prvej inštancie dodal, že rozhodnutie o zákaze styku prijal i vzhľadom na jednoznačné vyjadrenia a konštatovania kolízneho opatrovníka v konaní, ktorého zákonnou povinnosťou je zisťovať a vyvodzovať závery výsostne v prospech maloletých detí.
1.5 K výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo rozhodované o povinnosti úhrady náhrady trov konania (bez poukazu na ustanovenie zákona, o ktoré svoje rozhodnutie vo výroku o trovách konania oprel).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) uplatnil z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na zmenu výchovného prostredia oboch maloletých detí zverením do jeho výchovy a opatery. Nerozhodnutím o jeho návrhu z 13.02.2018 bolo porušené právo otca na spravodlivý proces v kontexte práva na prístup k spravodlivosti. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. je podľa otca naplnený tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne znalecké dokazovanie, ktoré uznesením z 02.10.2020 nariadil. V rámci znaleckého dokazovania otec navrhoval zodpovedať otázky pre toto konanie podstatné, na základe ktorých by bol spoľahlivo zistený skutkový stav pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov v tomto konaní a to, či ide o manipuláciu detí zo strany matky alebo či u maloletých detí existuje reálny zážitok z matkou tvrdeného sexuálneho zneužívania detí otcom. Súd upustil od svojho zámeru vykonať znalecké dokazovanie, bez ktorého nebolo možné správne zistiť skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle judikatúry v konaniach o zákaze styku s druhým rodičom je nevyhnutné odhaliť spoľahlivo pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie, resp. záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úloha každého rodiča má pri výchove dieťaťa význam, preto musí súd podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré však v tomto konaní neboli spoľahlivo zistené a preukázané. V rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 bol vypracovaný znalecký posudok č. 10/2019 znalkyňou v odbore psychológia a odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí PhDr. L. D. dňa 12.09.2017 vo veci posúdenia vierohodnosti výpovedí maloletých detí, ktorý vzhľadom na uskutočnené spoločné vyšetrenie otca, matky a oboch maloletých detí možno jediný považovať za objektívny. Z tohto vyšetrenia bol vyhotovený aj audiovizuálny záznam, ktorý vyvracia tvrdenia uvádzané matkou o sexuálnom zneužívaní maloletých detí otcom. Zo znaleckého posudku celkom jednoznačne vyplýva manipulácia maloletej M. dospelými (starými rodičmi, tetou, matkou) a sugestibilita obidvoch detí je potvrdená aj vo videách, ktoré nahráva matka. Znalkyňa pripustila, že fakty, ktoré uviedli maloleté deti ako masírovanie zadočku, kúpanie vo vani spolu s tatinom, chytanie cikáčika tatinovi sú reálne a deti ich zažili, ale podľa znalkyňa s pravdepodobnou blížiacou sa istote tieto aktivity nemali sexuálny podtón v zmysle sexuálneho zneužívania, ako to prezentuje matka a jej rodina. Po stretnutí u znalkyne dňa 08.09.2017 s obomi maloletými deťmi sa otec ešte nasledujúci deň 09.09.2017 za prítomnosti matky a v doprovode jej otca stretol s maloletou M., ktorá na prechádzke vôbec nebola uvoľnená a na uštipačné poznámky matky reagovala negatívne. Odvtedy otec svoje deti nevidel. Ak preto u maloletých sú symptómy, pre ktoré musia byť štyri roky od tohto vyšetrenia sledované u psychoterapeutov, každá u iného, pramene týchto problémov treba vidieť v domácom výchovnom prostredí matky a jej najbližšej rodiny. Nemožno opomenúť vlastné zistenia znalkyne, že matka každý argument znalcov alebo otca maloletých detí spochybňuje a je paranoidne nastavená. Otec poukazuje na fakt, že matka vyhľadala niekoľko psychológov pre obe maloleté deti, s ktorými nepokračovala v spolupráci, až kým nenašla osoby, ktoré zdieľajú jej názory. Upozornil, že obe maloleté deti navštevujú psychoterapeuta, u ktorého sa liečia na rovnaký posttraumatický syndróm; M. v starostlivosti G.. Y. R., Q. v starostlivosti G.. N. V., avšak žiadna z nich nemá klasifikáciu diagnostikovať posttraumatický syndróm a tento ani nediagnostikovali, ani jedna z nich nevedela sa jednoznačne vyjadriť k príčine symptómov pozorovaných u maloletých. Znalkyňa D.. D. doporučila sociálny dohľad nad rodinou z dôvodu, že s deťmi je zjavne manipulované a sú ovplyvňované dospelými. Otcom prednesený návrh na nariadenie výchovného opatrenia v tomto smere súd neakceptoval. O tom, že matka začala vytesňovať osobu otca zo života maloletých detí svedčí aj označenie otca deťmi ako „K.“. Maloleté deti žijú v uzavretom malom kruhu ľudí a preberajú negatívne nastavenie svojho okolia voči otcovi, ktoré pramení z konfliktného vzťahu medzi rodičmi a stali sa nástrojom matky na vysporiadanie jej negatívneho vzťahu k osobe otca. Zo strany maloletých detí ide celkom zjavne o predstieraný stav odmietania osoby otca. Skutočnou príčinou problémov maloletých detí, pre ktoré sú sledované každá u inej psychoterapeutky je podľa názoru otca vnútorný rozpor
maloletých detí prameniaci z ich nechuti ublížiť otcovi na jednej strane a na strane druhej negatívneho nastavenia matky a jej blízkych voči osobe otca, čo kladie na psychiku maloletých detí neúmerné požiadavky. Psychoterapeutky G.. N. V. a G.. Y. R. pripustili, že spúšťačom symptómov, ktoré sú u obidvoch maloletých detí popisované môžu byť rôzne zdroje, nevynímajúc výchovné domáce prostredie matky. Znalkyňa D.. L. D. v závere znaleckého posudku č. 10/2017 uviedla, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote negatívne prejavy v správaní obidvoch maloletých detí nepramenia zo sexuálneho zneužívania, ale pramenia z málo konzekventnej výchovy obidvoch detí. V najlepšom záujme maloletých detí bol súd povinný zisťovať v rámci nariadeného znaleckého dokazovania skutočnosti rozhodujúce pre toto konanie, čo neurobil. 2.1 Podľa odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vzťah maloletých detí k jeho osobe je traumatizovaný ich zážitkom. Ani jedno z maloletých detí nemá v sebe žiadny zážitok tvrdený matkou o údajnom sexuálnom zneužívaní a vo vzťahu k tomuto záveru nebol v súdnom konaní produkovaný žiaden dôkaz. Dôvod na zásah do rodičovských práv otca v tomto konaní preukázaný nebol. Posúdenie najlepšie záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil najlepší záujem oboch maloletých detí, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.
3. K odvolaniu otca matka vo vyjadrení uviedla, že je postavené na klamstvách, zveličovaných skutočnostiach, ktoré sa nikdy nestali. S dôvodmi uvádzanými otcom sa Okresný súd Žiar nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici už vysporiadali v rámci konania o neodkladnom opatrení o zákaze styku. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí otec v tom, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na zmenu výchovného prostredia oboch maloletých detí. Okresný súd však v bode 29 predmetného rozsudku uviedol, že v danom prípade bola otázka vyriešená nariadením zákazu styku otca s maloletými deťmi. Bolo by zjavne nedôvodné sa opätovne zaoberať návrhom, ktorý už bol vyriešený nariadením neodkladného opatrenia najmä z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania. Navrhovanie ďalšieho skúmania maloletých detí je de facto návrhom na ich ďalšiu retraumatizáciu s neistým výsledkom, keďže skutočnosti, o ktorých maloleté deti svedčili, zažili s otcom vo veku 2 a 4 roky a v súčasnosti sú vo veku 6 a 8 rokov, pričom sa s otcom už 4 roky nestretli. Vystavenie detí opätovnému vyšetrovaniu označila G.. N. V. za nevhodné. Znalecký posudok D.. D. vyhotovený v trestnom konaní ako prvý, na ktorý sa otec odvoláva ako jediný objektívny, bol následne viackrát spochybnený. Matka zaslala okresnému súdu dňa 08.07.2020 návrh na doplnenie dokazovania, prílohou ktorého bolo odborné vyjadrenie D.. L., D.. č. 2/2020 zo 16. marca 2020, ktorá analyzovala doposiaľ vykonané znalecké dokazovania v trestnom konaní, aj správy od psychologičiek, ktoré dlhodobo pracujú s maloletými deťmi. D.. L., D.. zistila pri svojej analýze niekoľko pochybení pri vyšetrovaní znalkyňou D.. L. D., ktoré mohli mať vplyv na jej závery. Znalecký posudok D.. D. bol spochybnený už aj odborníkom na danú problematiku bývalým znalcom D.. F. U. z Čiech, ktorý vo svojom posúdení z 18.06.2019 veľmi pregnantne opísal a zdôvodnil fatálne chyby v posudku znalkyne D.. D.. Videozáznam zo skúmania maloletých detí D.. D. bol posúdený znalkyňou D.. L., D.., ktorá tu našla pochybenia. Za nepravdivé označuje matka tvrdenie otca, že znalkyňa PhDr. D. skúmala otca. Vyjadrenia D.. D. k duševnému stavu matky boli vyvrátené. Viaceré dôkazy v konaní rozporovali otcom vyzdvihovaný znalecký posudok D.. D., ktorému súd prvej inštancie správne pri hodnotení dôkazov nepriložil takú dôležitosť, akú žiada otec. Matka zdôrazňuje, že spochybnené boli len odborné vyjadrenia a znalecké posudky svedčiace v prospech otca. Ani jedna správa, odborné vyjadrenie, či znalecký posudok svedčiaci o pravdivosti výpovede maloletých detí a matky znalcami ani súdom spochybnené neboli. Matka sa stotožňuje s postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a prihliadol na najlepší záujem maloletých detí. 3.1 K tvrdeniam otca, že problémy maloletých detí je potrebné hľadať ich v domácom prostredí matka uviedla, že zlepšovanie zdravotného stavu maloletých detí od obdobia ako sa nestretávajú s otcom potvrdila aj G.. N. V. a konštatoval to aj Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Otec sa opäť vracia k svojmu pôvodnému plánu spred štyroch rokov pripísať matke vážnu psychiatrickú diagnózu napriek tomu, že toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom G.. D. a G.. N. M.. Traumu z údajnej otcom vyfabulovanej manipulácie detí matkou neobjavil doposiaľ žiaden znalec. Znalkyňa G.. M. M. navyše vo svojom znaleckom posudku manipuláciu detí zo strany matky vylúčila a u detí identifikovala mnohé indikátory sexuálneho zneužívania. Otec prekrúca fakty a pripisuje vyjadrenia osobám, ktoré neuviedli. G.. Y. R. na pojednávaní dňa 02.10.2020 pripustila, že zdrojom posttraumatickej stresovej poruchy môže aj byť aj niečo iné ako sexuálny útok rodiča alebo zneužívania, ale nie konkrétne u maloletej M., ale vo všeobecnosti u akéhokoľvek maloletého dieťaťa.
3.2 Pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. otec tvrdí, že súd neposúdil správne najlepší záujem maloletého dieťaťa, následne však v odvolaní predostiera súdu len svoj subjektívny pohľad, čo si pod týmto pojmom treba predstaviť. Ak sa preukáže, že dieťa stretnutie s rodičom odmieta a má z neho obavy, súd nemôže tieto skutočnosti ignorovať, ale musí zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Okresný súd najväčšiu váhu pripísal názorom a výpovediam maloletých detí, najmä výpovedi maloletej M. nahratej do zvukového záznamu jej tetou B. D., ktorej verbalizovala nečakane vynorené spomienky na prežitie traumy a dopodrobna opísala spomienky na sexuálne zneužívanie otcom, ktoré bolo následne analyzované a potvrdené znalkyňou D.. L., D.. ako vierohodné. Súd zohľadnil aj výpovede maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom počas jeho šetrenia v domácnosti matky 20.11.2020. Maloleté deti sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že otca nechcú vidieť. Súd vzal do úvahy aj kľúčové svedecké výpovede terapeutiek maloletých detí. Matka má za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že styk otca s maloletými deťmi je potrebné zakázať. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
4. Aj kolízny opatrovník maloletých detí navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na svedecké výpovede psychoterapeutiek maloletých detí, ktoré zhodne uviedli, že nie je vhodné, aby otec maloletých detí počas tohto procesu deti kontaktoval a stretával sa s nimi z dôvodu, že by to bolo pre ich správny psychický vývin a zdravie ohrozujúce. Maloleté deti počas pohovoru uviedli, že otca nechcú vidieť „nikdy v živote“. Styk otca s deťmi sa nerealizoval štyri roky, maloleté deti reagujú negatívne už len pri spomienke na otca. Vzhľadom na to, že privolaní znalci odmietli vyhotoviť znalecký posudok je pre úrad smerodajné vyjadrenie maloletých detí a psychoterapeutiek.
5. V reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu otec zopakoval a rozvinul dôvody odvolania. Poprel tvrdenie matky, že okresný súd v bode 29 odôvodnenia rozsudku uviedol, že v danom prípade bola otázka jeho návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyriešená nariadením zákazu styku otca s maloletými deťmi. Tvrdenie matky, že návrh otca na ďalšie skúmanie detí je návrhom na ich retraumatizáciu je účelové a v rozpore s tvrdením predneseným na pojednávaní dňa 25.06.2021, kedy na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania matka trvala a na retraumatizáciu maloletých detí nepoukazovala. Znalecký posudok D.. D. bol vypracovaný po vyšetrení maloletých detí. Odborné vyjadrenie D.. L., PhD. bolo vypracované na súkromnú objednávku matky bez akéhokoľvek vyšetrenia maloletých detí. Matkou zdokumentované vyjadrenia maloletých detí sú z obdobia ich veľmi útleho veku, pričom ani v jednom z vyjadrení maloletých detí nie je popisované správanie osoby otca, ktoré by malo vykazovať znaky matkou tvrdeného sexuálneho zneužívania. Opakovane poukázal otec na to, v akom prostredí žijú maloleté deti od rozchodu rodičov a upozornil na odborné články týkajúce sa vnímania a reprodukcie prežitého maloletými deťmi vo veku 3, 4 rokov a po zlomovom 7 roku. Znalkyňa D.. D. popísala správanie sa maloletých detí v jeho prítomnosti, čo podľa otca znamená, že deti k nemu prechovávajú vnútorne pozitívny vzťah, ale navonok sa snažia prejavovať vo vzťahu k jeho osobe spôsobom stotožňujúcim sa s ich bezprostredne najbližším okolím, t. j. odmietaním, negatívnym nastavením a žiadna zo psychoterapeutiek tento vnútorný konflikt oboch maloletých detí neposudzovala. Maloleté deti boli vyšetrené len znalkyňou D.. D. a na podnet matky G.. M. M., avšak žiadnej z týchto znalcov nebola zadaná úloha skúmať, či deti nie sú manipulované matkou. Odmietanie otca zo strany detí je vyvolaný zámerným pôsobením matky, ktorej sú deti zverené do osobnej starostlivosti. 5.1 V tomto súdnom konaní nebol vypracovaný žiaden znalecký posudok. Súd prvej inštancie nevykonal nariadené dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by bol spoľahlivo zistený skutkový stav pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov a to, či u maloletých detí ide o manipuláciu zo strany matky alebo či u maloletých detí existuje reálny zážitok s matkou tvrdeného sexuálneho zneužívania detí otcom. Tvrdenie matky, že súd najväčšiu váhu pripísal názorom a výpovediam maloletých, najmä výpovedi maloletej M. nahratej zo zvukového záznamu jej tetou B. D. nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie, že maloletá dopodrobna opísala spomienky na sexuálne zneužívanie otcom je v rozpore s objektívnou realitou.
6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní zaujal otec kritický postoj. Poukázal na to, že znalkyňa D.. D. doporučila sociálny dohľad nad rodinou z dôvodu, že s deťmi je zjavne manipulované a sú ovplyvňované dospelými. Kolízny opatrovník sa nevyjadril, aké opatrenia boli z jeho strany v tomto smere vo vzťahu k rodine a ochrane oboch detí prijaté a vykonané. Úrad vo svojej zákonnej povinnosti zostal absolútne nečinný a jeho vyjadrenie k veci, že vychádza z informácií získaných vypočutím maloletých detí a zo svedeckých výpovedí psychoterapeutiek je vzhľadom na osobitné
okolnosti danej veci neodborné a arbitrárne bez potrebného preskúmania a zodpovedania znalcom zisteného ovplyvňovania maloletých dospelými. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka nesleduje najlepší záujem maloletých detí.
7. V poradí druhom vyjadrení zo dňa 23.09.2021 matka s poukazom na analýzu D.. F. U. a odborné vyjadrenie D.. L., D.. opätovne vyvracia názory otca na znalecký posudok vyhotovený D.. D., ktorý ona za správny neuznáva. Popiera tvrdenie otca, že v tomto súdnom konaní neboli vypracované žiadne znalecké posudky a oponuje poukazom na tri odborné vyjadrenia a znalecké posúdenie maloletých detí znalkyňou G.. M. v súdnom konaní nespochybnené. Matka obviňuje otca z fabulácií a klamstiev aj vo vzťahu k prostrediu, v ktorom maloleté deti žijú a spôsobu ich života, kde uvádza, že maloleté deti chodia do školy, na krúžky, majú množstvo kamarátov, s ktorými sa navštevujú, chodia na výlety a sú vyslovene až nadštandardne obľúbené deťmi aj dospelými. Za nepravdivé označila tvrdenia otca, že matka prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 25.06.2021 trvala na vykonaní znaleckého dokazovania. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva opak, že matka trvala len na preskúmaní dovtedy podaných znaleckých posudkov, audio a videonahrávok, aby neboli deti opätovne traumatizované. Tvrdenia otca o psychickej poruche matky boli vyvrátené znalkyňou G.. N. M.. V závere vyjadrenia matka uvádza „znepokojivé fakty“ vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru Levice vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí, z ktorých matka nadobudla dojem, že otec získaval z trestného konania nezákonné informácie. Matka vyjadruje nesúhlas aj s hodnotením vyjadrenia kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní zo strany otca. Zaujíma názor, že ÚPSVaR Banská Štiavnica odvádzal odbornú prácu, každé jedno vyjadrenie úradu či správa vychádzala z preskúmania situácie v domácnosti matky, v ktorej maloleté deti žijú. Inak to bolo za pôsobenia kolízneho opatrovníka v osobe ÚPSVaR Levice, na činnosť ktorého sa otec nesťažoval a opäť vyjadruje podozrenie, že otec mal podporu ÚPSVaR-u Levice a orgánov policajného zboru v okrese Levice. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zdôrazňuje pasáž, v ktorej sa okresný súd vyjadroval k spôsobu skončenia trestného konania, že samotné zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok sa skutočne mohol stať, keď z iných dôkazov vyplynulo „veľmi zvláštne konanie detí, ktoré zjavne vykazuje viaceré znaky posttraumatického šoku, ktorých príčinou môže byť sexuálne zneužívanie“.
8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravuje Civilný mimosporový poriadok v § 111 a nasledujúce. I na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 C. m. p.), ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Odlišnosti konania podľa Civilného mimosporového poriadku od konaní vedených podľa Civilného sporového poriadku sú vyjadrené v ustanovení § 62 C. m. p., podľa ktorého možno odvolanie odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať aj do rozhodnutia o odvolaní a v § 63, ktoré pripúšťa v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy, čo súvisí so systémom úplnej apelácie zavedeným v mimosporových konaniach a uplatnením vyšetrovacieho princípu zakotveného nielen v článku 6 C. m. p. (súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci; súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli), ale aj priamo v § 35 a § 36 C. m. p. o povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať všetky dôkazy, aj nenavrhnuté účastníkmi, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Práve z dôvodu, že aj odvolací súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočného stavu veci, nie je odvolací súd podľa § 65 C. m. p. viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ani odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 a jeho povinnosťou je preskúmať celý postup okresného súdu predchádzajúci rozhodnutiu vo veci samej, či na jeho podklade bol zistený skutočný stav veci.
9. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, čo považoval za skutočný stav veci odôvodňujúci rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi, keď v odôvodnení tento súd iba popísal, čoho a na základe akých dôvodov sa matka v konaní domáhala, ako sa v konaní bránil otec, vyjadrenia kolízneho opatrovníka podľa bodu 3 a bodu 30 odôvodnenia sú diametrálne odlišné. K dôkazom predloženým do súdneho spisu účastníkmi konania súd prvej inštancie zaujal názor, že sú neaktuálne a za základ svojho rozhodnutia vzal iba vyjadrenie psychoterapeutiek maloletých detí na pojednávaní dňa 02.10.2020, v zmysle ktorých deti vykazujú viaceré znaky posttraumatického šoku, príčina ktorého ale zistená nebola. Okresný súd poukázal na trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí L., výsledok ktorého spochybnil (zastavenie trestného stíhania nevylučuje, že skutok sa skutočne mohol stať) a v ďalšom texte odôvodnenia už vyslovil závery, že „vzťah maloletých detí k otcovi je traumatizovaný ich zážitkom“, avšak neuviedol, z akých dôkazov záver o traumatizovanom
zážitku detí s otcom vyvodil. Za súdom označený „takto zistený skutkový stav“ možno podľa dôvodov rozhodnutia považovať len skutočnosti, že sa maloleté deti s otcom z dôvodu obvinenia otca matkou zo sexuálneho zneužívania maloletých detí od roku 2017 nestretávajú, žiaden dôkaz však nesvedčí pre záver, že toto obvinenie sa zakladá na reálnych skutočnostiach. Ak nebol zistený skutočný stav veci, nemôže súd konštatovať, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby otec vo vzťahu k nim rodičovské práva a povinnosti nevykonával či už formou úpravy styku alebo osobnou starostlivosťou, ktorej sa otec domáhal návrhom z 13.02.2018, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Nezrozumiteľné je odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 29, ktoré má vysvetľovať, z akého dôvodu súd o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nekonal a nerozhodol. Z vety „v danom prípade sa však súd domnieva, že priorita je vzhľadom na dĺžku konania otázka vyriešenia pôvodného návrhu na zákaz styku otca s maloletými deťmi“ by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie mieni pokračovať v konaní po vyriešení prioritnej otázky, či je vhodné, aby sa maloleté deti s otcom stretávali. Tomu však nezodpovedá forma rozsudku o veci samej, ktorý nie je označený ako čiastočný rozsudok podľa § 213 C. s. p. 9.1 Odvolací súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k názoru, že odvolanie otca je dôvodné v plnom rozsahu, súd prvej inštancie vo veci úpravy styku rozhodol bez zistenia skutočného stavu veci, bez vykonania a vyhodnotenia dôkazov okrem výsluchu svedkýň G.. N. V. a G.. Y. R., v dôsledku čoho nemohol vec správne právne posúdiť a nerozhodnutím o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti porušil právo otca na spravodlivý proces, do ktorého patrí aj prístup k súdu. 9.2 Odvolací súd je v prvom rade súdom prieskumným, ktorého úlohou nie je nahrádzať konanie na súde prvej inštancie, ale rozhodnúť podľa § 34 C. s. p. o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vzhľadom na zistené pochybenia zo strany súdu prvej inštancie a potrebu vykonaného dokazovania v tomto konaní dospel odvolací súd k názoru, že sú splnené podmienky pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 C. s. p.), pretože nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, vzhľadom na jeho rozsah.
10. Spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní otca má 1596 strán. Podstatnú časť súdneho spisu však tvoria rozsiahle podania rodičov (ich právnych zástupcov) a opakovane predkladané listinné dôkazy, rozhodnutia súdov o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia a s nimi súvisiace odvolania, vyjadrenia, repliky a dupliky účastníkov. 10.1 Konanie začalo 13.06.2017 na Okresnom súde Levice, kam matka doručila návrh na zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v časti styku otca s maloletými deťmi spojený s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31. mája 2016 o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a schválení ich rodičovskej dohody v znení, že sa maloleté deti M. a Q. na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej M. sumou 400,- € mesačne, na maloletú Q. sumou 300,- € mesačne a styk bol upravený s maloletou M. a maloletou Q. na každý piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod., s maloletou M. na každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do 18.00 hod., s maloletou Q. na každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do 11.00 hod. a znovu od 14.00 hod. do 18.00 hod. (prerušenie styku z dôvodu spánku maloletej Q. v domácnosti matky). Dôvodom pre zákaz styku otca s maloletou podľa návrhu matky malo byť podozrenie na sexuálne zneužívanie maloletých detí otcom. Matka trestné oznámenie na otca nepodala. Orgány činné v trestnom konaní začali konať vo veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania na základe oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorý sa o matkou tvrdenom skutku dozvedel len potom, ako ÚPSVaR Levice kontaktoval matku po sťažnosti otca, že matka dohody o úprave styku nedodržuje. Otec od počiatku popiera, že by sa k maloletým dcéram choval inak, ako ich otec a styku s deťmi sa domáhal nielen návrhom doručeným Okresnému súdu Levice 21.06.2017 na č. l. 45 spisu, v ktorom žiadal rozšíriť styk oproti úprave v rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125, ale aj v konaní o výkon rozhodnutia na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Em/3/2017. Dopytom na Okresný súd Levice Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho konania zistil, že návrh na výkon rozhodnutia vo veci sp. zn. 10Em/3/2017 vzal otec 24.02.2021 späť. Okresný súd Levice ustanovil za kolízneho opatrovníka maloletým deťom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorý v prvotnom vyjadrení z 26.06.2017 uviedol, že upozornil matku na potrebu oznámenia podozrenia zo sexuálneho zneužívania detí orgánom činným v trestnom konaní a keď tento úkon neuskutočnila matka, trestné oznámenie podal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor
kriminálnej polície Levice dňa 07.06.2017 (jeho kópia je založená na str. 64 spisu). Obsah uznesenia o začatí trestného stíhania za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, preto že „od presne nezisteného dňa pravdepodobne od júla 2016 v M. v byte na ul. C. č. XXXX/XX doposiaľ nestotožnený páchateľ, pravdepodobne otec maloletých detí, sa nevhodne správal k maloletej Q. a v mesiaci august 2016 sa nevhodne správal aj k maloletej M.“, bol Okresnému súdu Levice oznámený e-mailovou poštou z 13. júla 2017 (č. l. 95 a 96 spisu). Od rozhodnutia o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k. 10P/139/2017-98 dňa 13.07.2017 až do rozhodnutia Krajského súdu v Nitre uznesením č. k. 7CoP/42/2017-371 dňa 12.10.2017 konal Okresný súd Levice len vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým nebolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené na č. l. 227 spisu uvádzala, že sa maloleté deti s otcom stretli 15.07.2017, čo malo za následok, že sa maloletá Q. začala pocikávať, mávala nočné mory, nekontrolovateľné záchvaty plaču a srdu a pred blížiacim sa ďalším termínom styku 29.07.2017 maloletá M. odmietala ísť na styk s otcom a postupne matke začala rozprávať, čo jej otec robil. Pre účely súdneho konania sa otec maloletých detí podrobil znaleckému skúmaniu u G.. B. K., PhD., MHA, súdneho znalca Ministerstva spravodlivosti SR z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a sexuológia, ktorý v znaleckom posudku č. 42/2017 vyslovil záver, že v prípade vyšetrovaného G.. K. L. sa jedná o duševne zdravého človeka aj čo sa týka štruktúry jeho osobnosti z psychiatrického hľadiska, teda také správanie voči jeho dieťaťu ako to opisuje jeho manželka znalec vylučuje a sexuálnu deviáciu (pedofíliu) u otca nezistil. Matka otcom predložený súkromný znalecký posudok spochybňovala. Otec už v podaní z 19.09.2017 na č. l. 334 spisu navrhol, aby si Okresný súd Levice vyžiadal od OR PZ Levice kópiu celého trestného spisu ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017, v ktorom sa už v tom čase mal nachádzať znalecký posudok D.. L. D., vrátane audiovizuálnej dokumentácie znalkyne o priebehu vyšetrenia. Adresovanie tejto žiadosti súdu zdôvodňoval otec tým, že on sám nie je obvinený v trestnom konaní a tieto nahrávky a posudok k dispozícii nemá. Znalecký posudok č. 10/2017 vo veci posúdenia vierohodnosti výpovede maloletej M. L. a Q. L. vypracovaný znalkyňou D.. L. D. pre účely trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru pod ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 bol doručený Krajskému súdu v Nitre (č. l. 339 spisu), ktorý v uznesení č. k. 7CoP/42/2017, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného súdu Levice o nariadení neodkladného opatrenia o styku otca s deťmi poukázal na predložené listinné dôkazy a už vtedy vytkol Okresnému súdu Levice, že nemal pre rozhodnutie vo veci osvedčené základné skutočnosti tvrdené matkou a vytkol Okresnému súdu Levice, že sa nezaoberal listinami a videozáznamami, ktoré už v čase jeho rozhodovania tvorili súčasť spisu. K týmto dôkazom (ani iným predloženým v ďalšom konaní) sa v napadnutom rozsudku nevyjadruje ani Okresný súd Žiar nad Hronom, iba súhrnne označuje dôkazy predložené súdu pred rokom 2020 za neaktuálne. 10.2 Vec sa pred Okresným súdom Levice nedostala do štádia prejednávania vo veci samej z dôvodu opakovaných návrhov matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými chcela docieliť, aby sa otec s deťmi nestretával (13.06.2017 zamietnutý uznesením Okresného súdu Levice č. k. 10P/139/2017-404 zo 16.11.2017, ďalší návrh 17.01.2018, o ktorom rozhodol Okresný súd Levice uznesením č. k. 10P/139/2017-577 z 19.02.2018 tak, že ho zamietol). K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 17. januára 2018 pripojila matka znalecký posudok č. 7/2017 znalkyne G.. F. N., vypracovaný na žiadosť matky za účelom posúdenia relevantných skutočností vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, osobitne posúdiť vierohodnosť matky so záverom o vierohodnosti verbálnych výpovedí matky a nezistených sklonov k zámernej leživosti, či k skresľovaniu skutočností a znalecký posudok č. 56/2017 vypracovaný znalkyňou G.. M. M. na žiadosť matky, u ktorej boli vyšetrené obe maloleté deti opakovane na jeseň roku 2017, ktorá upozornila, že „závery posudku sa okrem iného odvíjajú od vstupných, v tomto prípade najmä heteroanamnestických údajov, v tomto prípade bola zadávateľom matka, teda aj zodpovednosť za pravdivé vykreslenie situácie a poskytnutie pravdivých údajov nesie rodič“, čím vlastne sama znalkyňa spochybnila vyslovené závery svojho posudku, ktoré pri iných vstupných údajov mohli byť iné. Okresný súd Žiar nad Hronom sa nevyporiadal ani s týmito dôkazmi predkladanými matkou.
11. Otec nespokojný s priebehom súdneho konania na Okresnom súde Levice dňa 13.02.2018 navrhol vylúčiť na samostatné konanie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa súd už mohol zaoberať vecou samou, vypočuť účastníkov a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je v ich záujme zotrvanie v osobnej starostlivosti matky alebo je potrebné ich zveriť otcovi a súčasne podal návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti tvrdiac zmenu pomerov na strane rodičov spočívajúcich v tom, že matka zneužíva deti a núti ich stotožniť sa s tým, že ich otec sexuálne zneužíva obzvlášť hrubým spôsobom. Za účelom zistenia príčiny správania sa maloletých
detí, ktoré verbalizujú sexuálne zneužívanie otcom navrhol vykonať znalecké dokazovanie ústavom v kombinácii znalca psychológa a psychiatra a po vykonaní tohto znaleckého dokazovania rozhodnúť o jeho návrhu na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Obsahom návrhu na zverenie detí do starostlivosti otca bol aj návrh na nariadenie výchovného opatrenia vo forme dohľadu a podrobeniu sa psychologickému poradenstvu celej rodiny. O týchto návrhoch Okresný súd Levice ani Okresný súd Žiar nad Hronom vôbec nekonali, neprejednali ho, neskúmali zmenu pomerov oproti stavu, kedy Okresný súd Levice rozsudkom o rozvode manželstva rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
12. Súbežne s konaním vo veci starostlivosti o maloleté deti prebiehalo aj trestné konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Leviciach, o stave ktorého sa Okresný súd Levice priebežne informoval a žiadal obstarané podklady v rámci vyšetrovania a to aj znalecký psychiatrický posudok č. 8/2018 vyhotovený G.. G. D., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia vyžiadaný OR PZ Levice na posúdenie, či matka detí trpí duševnou poruchou a ako je schopná reprodukovať vnímané udalosti. Znalkyňa nezistila u matky žiadnu duševnú poruchu, preto jej schopnosť reprodukcie udalostí aj v čase výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní nebola ovplyvnená.
13. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 10P/139/2017-577 z 19. februára 2018, ktorým Okresný súd Levice návrh matky zamietol, v odôvodnení svojho uznesenia 7CoP/22/2018-724 z 24. mája 2018 znovu poukázal na účastníkmi konania predkladané dôkazy v konaní a zadovážené z vyšetrovacieho spisu a upozornil Okresný súd Levice, že ich objektivitu musí posúdiť v konaní o veci samej.
14. Po opakovanej urgencii otca, aby súd konal o veci samej a predložení ďalšieho dôkazu otcom - správy z polygrafického vyšetrenia otca zo dňa 15.05.2018 nariadil Okresný súd Levice pojednávanie na 08.11.2018, ktoré bolo zmarené v dôsledku podaného dovolania matkou proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre o neodkladnom opatrení. Pre nepriaznivý zdravotný stav matky bolo odročené pojednávanie nariadené na 30. apríla 2019, ďalšie pojednávanie určené na deň 17.09.2019 odročené pre kolíziu na strane právneho zástupcu otca a prvé pojednávanie vo veci samej pred Okresným súdom Levice sa uskutočnilo až dňa 08.10.2019, na ňom vypovedali matka, otec a matka informovala súd, že sa maloleté deti podrobujú terapii u psychológov G.. V. a G.. R. a na otázku sudkyne, či bola u detí diagnostikovaná psychiatrom choroba matka uviedla: „U psychiatra som s deťmi nebola, avšak obe deti majú posttraumatickú stresovú poruchu diagnostikovanú psychologičkou a extrémnu separačnú úzkosť“. Súd nezisťoval, z akého dôvodu vybrala matka maloletým deťom rôzne terapeutky.
15. Na žiadosť Okresného súdu Levice doručil do súdneho spisu vyšetrovateľ OR PZ Levice znalecký posudok č. 38/2018 vyhotovený Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, vypracovaný na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí L., účelom ktorého bolo odstrániť rozpory medzi znaleckým posudkom D.. L. D. vypracovaným pre účely trestného konania a súkromným znaleckým posudkom G.. M. M. predloženým matkou, výsledky ktorého ovplyvnili rozhodnutie vo veci trestného stíhania za zločin sexuálneho zneužívania, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa zo 07.11.2019 sp. zn. ČVS: ORP-399/1-VYS-LV-2017 zastavené s odôvodnením, že je nepochybné, že sa nestal skutok, za ktorý sa vedie trestné stíhanie.
16. Na č. l. 1239 je žurnalizované podanie matky (jej právneho zástupcu) adresované Okresnému súdu Levice dňa 30. januára 2020, ktorým odpovedá a predkladá listiny na žiadosť súdu, medzi iným aj potvrdenie o návšteve školy maloletou M. z 27.01.2020 vydané Súkromnou základnou školou R. v R. H. o tom, že maloletá M. v školskom roku 2019/2020 je žiačkou prvej triedy tejto školy, bez oznámenia zmeny bydliska maloletých detí, o ktorom sa Okresný súd Levice dozvedel z oznámenia ÚPSVaR Levice z 29.01.2020, ktorý dal Okresnému súdu Levice na vedomie, že matka žije s deťmi na adrese R. H. a túto skutočnosť na žiadosť Okresného súdu Levice potvrdila matka v podaní zo 07.02.2020 tvrdiac, že sa tak stalo na doporučenie terapeutiek maloletých detí, aby s maloletými deťmi opustila prostredie, ktoré im môže pripomínať traumatické zážitky z minulosti a tento stav trvá už od mesiacov august, september 2019. Na základe tejto skutočnosti rozhodol Okresný súd Levice o prenesení miestnej príslušnosti vo veci na Okresný súd Žiar nad Hronom, kde bola vec zapísaná pod sp. zn. 7P/22/2020. Okresný súd Žiar nad Hronom už na 27.07.2020 nariadil prvé pojednávanie, pred ktorým doručila matka Okresnému súdu Žiar nad Hronom odborné vyjadrenie D.r. K. L., PhD. k posúdeniu procesu odhaľovania susp.
sexuálneho zneužívania u maloletých detí na základe odborných vyjadrení vypracované na objednávku matky a ďalšie odborné vyjadrenie tej istej znalkyne na posúdenie zvukovej nahrávky maloletej M. v kontexte procesu odhaľovania susp. sexuálneho zneužívania maloletej vypracované tiež na objednávku matky. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 27.07.2020 súd prvej inštancie vypočul prítomnú matku, otca, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, žiadne dokazovanie na tomto pojednávaní nevykonal a odročil ho na 02.10.2020 za účelom výsluchu G.. V. a G.. R. s tým, že následne nariadi znalecké dokazovanie ústavom a žiadal od rodičov predložiť otázky na znalecký ústav. Ani na tomto pojednávaní nebol prejednávaný návrh otca na zmenu výchovného prostredia, z dôkazov navrhnutých účastníkmi vykonal okresný súd iba výsluch G.. N. V. a G.. Y. R. a pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. V dopytoch adresovaných konkrétnym znalcom Okresný súd Žiar nad Hronom uvádzal, že chce požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku v konaní o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom L. a uviedol aj otázky, ktoré by mal znalec zodpovedať. Po neúspešnom pokuse uložiť znaleckú úlohu konkrétnym znalcom či znaleckým organizáciám okresný súd nariadil pojednávanie na 25.06.2021 a o návrhu matky na zmenu rozvodového rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi rozhodol bez vykonania dôkazov navrhovaných účastníkmi konania.
17. O zákaze styku otca s maloletými deťmi rozhodol súd prvej inštancie už pred rozhodnutím vo veci samej na základe návrhu matky uznesením č. k. 7P/22/2020-1365 z 25. novembra 2020, ktorý ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej pod sp. zn. 7P/22/2020 na Okresnom súde Žiar nad Hronom s odôvodnením, že otec sa po dlhej dobe, kedy sa s deťmi nestretával, namiesto toho, aby si po rokoch postupne budoval s deťmi vzťah, pristúpil ku krajne nevhodnému a k deťom značne necitlivému riešeniu situácie tým, že keď s ním deti odmietli na styk v novembri 2020 ísť, vyhrážal sa políciou, teda zvolil silové riešenie, ktoré vystavuje deti stresu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku neodkladným opatrením vychádzala aj zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý uskutočnil šetrenie v domácnosti matky a maloletých detí 20. novembra 2020, kedy v rámci rozhovoru s matkou boli dopytované aj maloleté deti ohľadne vôle stretnúť sa s otcom, ktoré odpovedali záporne. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/2/2021 z 27. januára 2021 potvrdil uznesenie okresného súdu, odôvodnenie ktorého bolo inšpiráciou Okresného súdu Žiar nad Hronom pre rozhodnutie o veci samej, čo vyplýva z porovnania dôvodov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/2/2021 v bode 47 a rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v bode 28 skoro doslovne zhodnom v častiach, kde súdy poukazujú na prebiehajúcu psychoterapeutickú liečbu maloletých detí, ktorých stav sa po návšteve otca zhoršuje a k výsledku trestného konania vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí L. uvádzajú, že výsledok trestného konania, ktoré bolo zastavené nevylučuje, že skutok sa skutočne mohol stať.
18. Senát prejednávajúci vec 17CoP/37/2021 s týmto názorom nesúhlasí.
19. Trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletých detí, z ktorého bol podozrivý ich otec, bolo zastavené podľa uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach zo 07.11.2019 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého môže prokurátor zastaviť trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Oprávnenie policajta zastaviť trestné stíhanie podľa tohto zákonného ustanovenia, ak nebolo vznesené obvinenie vyplýva z § 215 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. V dôvodoch uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach zo 07.11.2019 sú popísané dôkazy, z ktorých pri zastavení trestného stíhania, pretože sa skutok nestal, vyšetrovateľ vychádzal. Boli vyhodnotené dôkazy svedčiace v prospech tvrdení uvádzaných v trestnom oznámení aj vyvracajúceho jeho obsah. Vyšetrovateľ vzhľadom na námietky k znaleckému posudku D.. L. D. a predložený znalecký posudok G.. M. M., ktorých závery sa líšili, pribral do konania Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s. r. o., so sídlom Nové Zámky, ktorý vyšetril maloleté deti a na základe jeho záverov dospel k názoru, že sa skutok, z ktorého matka obviňovala otca detí, nestal.
20. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo 16. decembra 2014 sp. zn. III. ÚS 725/2014 konštatoval, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je determinované hodnotením zadovážených dôkazov, pri ktorom sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Ak dôkazy nedávajú dostatočný podklad na vedenie trestného stíhania, resp. na jeho pokračovanie v trestnom stíhaní, nie je možné v trestnom stíhaní pokračovať, pretože ústava negarantuje nikomu „právo na trestné stíhanie iného“. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorú posudzoval ústavný
súd v označenom unesení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Tz/29/94 zo 6. februára 1996 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 11/1996, podľa ktorého pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (teraz § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) nepostačuje len zistenie, že o existencii skutku sú pochybnosti vyplývajúce z rozporov vo vykonaných dôkazov, ktoré sa nepodarilo odstrániť. Aplikácia tohto ustanovenia predpokladá istotu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
21. Odvolací súd poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 725/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 11/1996 mieni vzhľadom na názor Okresného súdu Žiar nad Hronom a senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/2/2021, že zastavenie trestného stíhania vo veci zločinu sexuálneho zneužívania preto, že je nepochybné, že sa skutok nestal, neznamená v skutočnosti, že sa skutok nestal a je naďalej možné zotrvať na názore, že obvinenia matky vo vzťahu k otcovi možno považovať za pravdivé a že maloleté deti skutočne zažili s otcom traumatizujúci zážitok, ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 28 napadnutého rozsudku upozorniť, že kým nie je výsledok trestného konania vo veci zločinu sexuálneho zneužívania vyvrátený, je potrebné z neho vychádzať. 21.1 Súd prvej inštancie si mal v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 15CoP/21/2021 všimnúť aj pasáže, kde odvolací súd zdôrazňoval, že v konaní o neodkladnom opatrení súd svoje závery nevyvodzuje z vykonaného dokazovania, ale z aktuálnej situácie, ktorá po šetrení kolízneho opatrovníka v domácnosti detí vyžadovala okamžitú dočasnú úpravu do rozhodnutia o veci samej, ku ktorej má okresný súd pristupovať veľmi citlivo vzhľadom na závažnosť predmetu konania a nie vytrhnúť iba určité pasáže bez kontextu s ostatnou časťou odôvodnenia.
22. Osobitnú úpravu dokazovania Civilný sporový poriadok neobsahuje, z tohto dôvodu aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je potrebné aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o dokazovaní (o spôsobe vykonávania dôkazov, dôkazných prostriedkov, hodnotení dôkazov), ktoré ukladajú súdu vykonávať dôkazy na pojednávaní alebo aj mimo pojednávania za splnenia zákonných podmienok upravujúce, čo môže byť dôkazným prostriedkom (najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka), o povinnosti súdu hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivosti prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 185, 187, 188, 191 C. s. p.). Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, kde je súd podľa § 35 C. m. p. povinný zistiť skutočný stav veci súd nielen môže, ale je aj povinný vykonať iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 C. m. p.). 22.1 Procesný postup súdu prvej inštancie vykazuje nedostatky v procese dokazovania z dôvodu, že dôkazy zákonom predpísaným spôsobom nevykonal, listinné dôkazy predkladané účastníkmi konania neprečítal, nevyhodnotil a z popisu obsahu súdneho spisu súdom prvej inštancie a odvolacím súdom je už na prvý pohľad zrejmé, že okrem rozhodnutí, ktoré citoval okresný súd v bode 4 až 15 odôvodnenia svojho rozsudku mal prihliadnuť na množstvo informácií vyplývajúcich zo súdneho spisu, vyhodnotiť každú jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pretože iba tak mohol dospieť k správnemu názoru, či je návrh matky na zákaz styku maloletých detí s otcom, prípadne návrh otca na zmenu výchovného prostredia a uloženie výchovného opatrenia dôvodný.
23. Nie je zdôvodnené v rozsudku okresného súdu, prečo podriadil návrh matky na zmenu úpravy styku pod ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o rodine, ktorý upravuje možnosť rodičov nežijúcich spolu kedykoľvek sa dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností s tým, že ak sa nedohodnú, môže sa súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prípadne upraviť styk aj s blízkymi osobami, keď sa matka návrhom na zákaz styku a otec návrhom na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti domáhali zmeny pôvodného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré pripúšťa ustanovenie § 26 zákona o rodine (ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností). Pokiaľ už súd o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol a to rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125 z 31.05.2016, mal súd prvej inštancie zamerať dokazovanie na zistenie, či od tohto rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností v ktorejkoľvek časti.
24. Na základe obsahu spisu sa zatiaľ javí, že nastala podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ale príčina zmeneného stavu podľa názoru odvolacieho súdu zistená nebola. Vzťah otca a maloletých detí evidentne dobrý nie je, zistil to aj kolízny opatrovník pri návšteve maloletých detí v ich prirodzenom prostredí dňa 20.11.2020. Čo však viedlo k tejto situácii nevyplýva ani zo svedeckých výpovedí psychoterapeutiek maloletých detí G.. V. a G.. R., ktoré tvrdia, že poskytujú maloletým deťom psychoterapeutickú pomoc pre posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá ale u detí psychiatrom diagnostikovaná nebola a príčina strachu detí z otca doteraz objasnená nebola.
25. Odvolací súd nebagatelizuje tvrdenia matky o existencii strachu maloletých detí z otca ani zistenia kolízneho opatrovníka, že maloleté deti skutočne otca odmietajú. Zrušením tohto rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie mieni iba dosiahnuť, aby sa zistila skutočná príčina strachu detí z otca z dôvodu, že sexuálne zneužívanie detí otcom je veľmi vážne obvinenie, ktoré nie je možné považovať za dôvod odmietania otca deťmi, pokiaľ spáchanie tohto skutku skutočne preukázané nebolo. Otec predložil množstvo dôkazov vyvracajúcich obvinenie matky, matkou predkladané odborné vyjadrenia spochybňujú znalecké posudky vypracované pre účely trestného konania a javí sa, že žiadnemu zo znalcov alebo znaleckému ústavu sa do hodnotenia predchádzajúcich posudkov nechce. Ak však má byť objektívne zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie sa nevyhne znaleckému dokazovaniu za účelom zistenia príčin odmietavého vzťahu maloletých detí k otcovi, ak rodičia zotrvajú na svojich návrhoch, pretože súd nemá odborné znalosti na to, aby maloleté deti vo veci vypočul a sám príčinu, prečo sa deti nechcú stretávať s otcom, zistil. Ak by rodičia tvrdiaci, že im ide o blaho a najlepší záujem detí prejavili navzájom dobrú vôľu a podriadili by sa namiesto znaleckého dokazovania výchovnému opatreniu podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, podľa ktorého môže súd uložiť maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu, bolo by možné v jeho priebehu zistiť, či strach detí z otca je skutočný alebo len preberajú tvrdenia matky o tom, že im otec v minulosti ubližoval.
26. Zákon o rodine priznáva obom rodičom rovnocenné rodičovské práva a povinnosti, ktorých súčasťou je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 zákona o rodine), dieťa má právo podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, pokiaľ záujem dieťaťa, ktorý musí byť sledovaný pri každom rozhodovaní súdu vo vzťahu k maloletým deťom nevyžaduje odlišnú úpravu. Zakázať styk rodiča s maloletým je podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine možné taktiež len v záujme maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie si musí v prvom rade ujasniť, čo je predmetom súdneho konania a ak konanie začalo na návrh účastníka, musí rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 212 ods. 2 C. s. p.). Nároky uplatnené v konaní musí podriadiť pod správne zákonné ustanovenia a dokazovanie zamerať na zistenie rozhodujúcich skutočností pre prijatie záveru o ne/dôvodnosti návrhov. Vzhľadom na charakter veci musí súd prvej inštancie vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci a to zákonom predpísaným spôsobom, jeho výsledky vyhodnotiť, závery, ktoré z dôkazov vyvodil zrozumiteľne popísať v dôvodoch rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé aj úvahy súdu, ktoré ho priviedli k zvolenému spôsobu rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania, ak návrh na rozhodnutie zo strany účastníkov podaný bude.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).