Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoZm-5-2020.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
31CoZm/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: X. K., nar. XX. M. XXXX, bytom N. B. X. XXX, proti žalovanému: W. M., nar. X. M. XXXX, J. XXX/XXX, M., o zaplatenie 18.256,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. marca 2018 č. k. 25CbZm/1/2016-38, v spojení s opravným uznesením z 18. mája 2020 č. k. 25CbZm/1/2016-129, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 278, § 279 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré strany riadne predvolal. Žalobca bol poučený, že ak sa bez vážneho dôvodu nedostaví na pojednávanie, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. Predvolanie bolo žalobcovi doručené do dátovej schránky dňa 26.1.2018 o 5.55 hod. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia a žalovaný navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Pretože boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalovaného v plnom rozsahu, ktorému však žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 20.3.2018 zaslal žalobca súdu elektronický dokument ohľadom jeho zrejmej neprítomnosti na pojednávaní, pretože nevedel, či ho stihne. Žiadal súd prvej inštancie, aby konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Zo zápisnice z pojednávania žalobca zistil, že súd nedisponoval jeho žiadosťou o konanie v neprítomnosti z vážnych rodinných dôvodov, keď žalobca musel odcestovať za synom (ktorý mal nehodu) do Anglicka. Rovnako sa do spisu nedostalo ani jeho vyjadrenie. Žalovaný na pojednávaní nepoprel svoj záväzok voči žalobcovi. V zápisnici o pojednávaní chýba zápis o vykonaní dokazovania listinami, ktoré žalobca súdu predložil. Následne žalobca na výzvu súdu doplnil, že predmetné podanie je i odvolaním proti rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (č. l. 102 spisu).
3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že od neho nikdy nevzal žiadnu pôžičku a nepodpísal mu žiadne dodatočné zmenky. Žalobca zneužil osobné údaje žalovaného a použil zmenky, ktoré mu podpísal za účelom splatenia dlhu bývalej družky.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný podpísal zmenky dobrovoľne, vo veci prebehlo na súde konanie a následne exekúcia. Tu žalovaný nenamietal, že zmenky nepodpísal. Žalobca nezneužil žalovaného údaje. Listiny na preukázanie nároku žalobca súdu predložil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.
6. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
7. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a/ podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b/ procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
11. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní a len na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1008 s.).
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol na pojednávanie nariadené na deň 22.3.2018 o 9.00 hod., na ktorom sa súčasne rozhodlo napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, riadne a včas predvolaný, keď predvolanie mu bolo doručené dňa 26.1.2018, z čoho je zrejmé, že lehota na prípravu bola zachovaná (§ 178 ods. 2 CSP). V predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 20.3.2018 doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom oznámil, že možno nestihne pojednávanie a v takom prípade žiada konať v jeho neprítomnosti s tým, že na žalobe trvá v plnom rozsahu. Uviedol, že má syna v Anglicku u sestry a tento tam mal nehodu, preto dnes odlieta za ním a vo štvrtok ráno by sa mal vrátiť (č. l. 46 spisu). K uvedenému nepripojil žalobca žiadne listiny.
13. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalobca poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalobca svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.
14. Existenciu vážnej okolnosti bol pritom povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Hoci možno konštatovať, že žalobca ospravedlnil včas svoju neúčasť na pojednávaní, okolnosti tvrdené v tomto podaní neboli ničím preukázané. Následnú argumentáciu žalobcu o tom, že letenka bola elektronická (nie je zrejmé, čo žalobcovi bránilo túto letenku vytlačiť, príp. predložiť potvrdenie o platbe za letenku) a doklad o ošetrení syna nemá, pretože poplatok bol uhradený v hotovosti a uvedený doklad eviduje lekárske zariadenie v šifrovanej elektronickej podobe, považuje odvolací súd za účelovú. Fotokópiu neidentifikovateľného mobilného telefónu bez uvedenia dátumu, kde sa nachádzali sms správy mobilného operátora, ktoré zasiela pri prekročení štátnej hranice, nepreukazuje, že žalobca sa predmetného pojednávania dňa 22.3.2018 o 9.00 hod. nemohol zúčastniť. Navyše žalobca ani neuviedol, kedy sa zo zahraničia vrátil.
15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci boli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a to vzhľadom na vyššie uvedené. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že súd prvej inštancie nedisponoval ospravedlnením žalobcu, nakoľko i v takomto prípade tieto podmienky splnené boli, pretože žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami (vážne okolnosti preukázané neboli ani v odvolacom konaní).
16. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Ak potom za danej situácie žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle ust. § 278 C.s.p. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.3.2019 sp. zn. 2 Cdo 105/2018).
17. Odvolací súd dodáva, že rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený, či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci. Takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, neobstojí. Na pojednávaní po splnení formálnych podmienok súd obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2018, sp. zn. II. ÚS 369/2018).
18. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol daný, odvolanie odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
19. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení čl. 4 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keďže žalobca podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov
konania pri zastavení konania. Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, nebola náhrada trov odvolacieho konania žalovanému priznaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.2.2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.