Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/284/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Marenčin PT, spol. s r.o., IČO: 36 750 611, so sídlom: Jelenia 6, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: AK Balara, s.r.o., IČO: 36 858 528, so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Izraelská obchodná komora na Slovensku, IČO: 30 787 211, so sídlom: Kúpeľná 1, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35 872 900, so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 6.705,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. -218 zo dňa 13. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. -218 zo dňa 13. decembra 2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 13.12.2016 č. k. -218 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.705,- €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 14.11.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia doplatku kúpnej ceny vo výške 6.705,-€, vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, ktorú strany konkludentne uzatvorili, a v ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vyhotoviť a dodať 500 kusov publikácií „Pocta Chatamovi Soférovi“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť celú kúpnu cenu za dielo. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, cenu diela výslovne nepotvrdil a ani po telefonických urgenciách žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu spätnú väzbu. Zálohová faktúra č. XXXXXXXX, vystavená žalobcom na sumu 6.000,- €, bola žalovaným v plnej výške uhradená. Druhá vystavená faktúra č. 20125334, splatná dňa 13.11.2012, na zvyšnú sumu 6.705,- €, v ktorej už bola zohľadnená predošlá uhradená platba, ostala neuhradená. Žalovaný rozporoval e-mailové doručenie návrhu celkovej ceny za dielo dňa 22.10.2012 žalobcom, vzhľadom na čo nemohol reagovať, žiadnu kalkuláciu neprevzal. Zároveň rozporoval faktúru č. 2XXXXXXX na sumu 6.705,- €, keď mal za to, že suma za vydanie publikácie nezodpovedá reálne vykonaným prácam na diele z dôvodu, že k predmetnej faktúre nebola pripojená presná špecifikácia prác súvisiacich s vydaním knihy, ceny z kalkulácie nákladov na výrobu knihy sa odlišujú od cien uvedených v liste žalobcu, adresovanému žalovanému zo dňa 16.11.2012 (cena za sadzbu v liste zo dňa 16.11.2012 je stanovená vo výške 7,50 €, vo vyúčtovaní priloženom k návrhu je cena za sadzbu vo výške 7,- €). Mal za to, že v predmetnej faktúre boli zahrnuté aj práce, ktoré neodsúhlasil. Žalovaný argumentoval tiež nejasnosťou spôsobu zúčtovania preddavku a jeho použitia pri zhotovení diela.

3. Žalobca ďalej uviedol vo vyjadrení, že prax medzi stranami, keďže išlo o dlhšiu spoluprácu, bola taká, že cena diela bola uhrádzaná sčasti preddavkovo a zostatok následne po zhotovení a odovzdaní ceny diela, čo dokladoval vystavenými faktúrami. Z listu žalovaného zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že žalobca a žalovaný mali za sebou niekoľko publikácií, pri ktorých vydávaní spolupracovali. Išlo v prevažnej miere o nepredajné tituly. Žalovaný v predmetnom liste uviedol, že za knihu Pocta Chatamovi Soférovi zaplatil žalobcovi vopred a v dobrej vôli a bez získania akéhokoľvek predbežného rozpočtu ako zálohu 6.000,- €, avšak po tom, ako od žalobcu dostal poslednú vyúčtovaciu faktúru, rozhodol sa prikročiť k pozastaveniu doúčtovacej platby a opätovnému vyjasneniu si pravidiel spolupráce. V liste žalobcu žalovanému zo dňa 04.12.2012 žalovaný poukazuje na to, že kalkulácia ceny bola žalovanému zaslaná až 22.10.2012 , t.j. 7 dní odo dňa úhrady zálohovej faktúry, pričom táto bola v priebehu vykonania diela niekoľkokrát menená.

4. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu za účelom ustálenia, či žalobcom uplatnená cena diela bola cenou primeranou, nariadil v konaní znalecké dokazovanie, znaleckou organizáciou CM-CENTRUM, s.r.o., so sídlom: Sasinkova 1069/7, Piešťany, z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, odvetvie: Kontrolling. V predloženom znaleckom posudku č. 27/2016 bolo konštatované, že jednotlivé ceny tlačiarenských úkonov a položiek, uvedených v kalkulácii ceny diela, zaslanej žalobcom štatutárovi žalovaného dňa 22.10.2012 sú cenami, ktoré v tom čase boli adekvátnymi na trhu. Posudzovať by sa mala celková kalkulácia za dielo, lebo tá je pre odberateľa podstatná, nakoľko každá jednotlivá firma má špecifické podmienky a je zložité porovnávať ceny čiastkových operácií, ktoré sa pri výrobe diela musia vykonať. Znalecká organizácia konštatovala, že na základe obdržaných cenových ponúk a následnej osobnej konzultácie s majiteľmi tlačiarenských firiem by cena za predmetné dielo oscilovala od 11.500,- € do 12.500,- €. Žalovaný sa nestotožnil so závermi znaleckého dokazovania a argumentoval s poukazom na rozsudok Nejvyššího soudu ČSFR sp.zn. č. R 1/1981 a s dôrazom na a nasl. , podľa ktorého je možné, aby sa zmluvné strany dohodli aj na stanovení ceny za dielo, ktorá je nižšia, resp. rozdielna od ceny, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo, v čase uzavretia zmluvy za obdobných podmienok. Zaviazaním žalovaného na úhradu 6.705,- € by tak došlo k prelomeniu zásady zmluvnej voľnosti strán.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami bola uzatvorená konkludentne zmluva o dielo podľa a nasl. , ktorou sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, ktorá cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z vyjadrení žalobcu i žalovaného vyplynulo, že sporný prípad nebol prvým obchodným prípadom medzi žalobcom a žalovaným. Najprv bola žalobcom zaslaná zálohová faktúra, následne po zhotovení a odovzdaní diela bola uhradená zvyšná časť ceny diela. Z nariadeného znaleckého dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že cena za zhotovenie diela - publikácie, predstavuje cenu v danom čase a mieste obvyklú a nejde o cenu neprimerane vysokú. Žalovaný nesplnenie povinnosti oznámil žalobcovi až listom zo dňa 06.11.2012, neskôr listami z 04.12.2012 a 06.03.2013, pričom dielo prevzal od žalobcu už dňa 30.10.2012. E-mail o vyúčtovaní mal odísť od žalobcu do e-mailovej schránky žalovaného dňa 22.10.2012. Napriek neskôr popieranému tvrdeniu žalovaného sa na č. 1. 63 uvádza, že predmetná kalkulácia bola žalovanému dňa 22.10.2012 zaslaná, a teda žalovaný o nej vedel. Reakcia z jeho strany však prišla žalobcovi ako odpoveď až o niekoľko dní neskôr t.j. dňa 06.11.2012.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade, že žalovaný považoval cenu za dielo za neprimeranú, mohol túto uhradiť, a následne sa súdne domáhať jej vrátenia. Z predložených dôkazov podľa súdu prvej inštancie bolo dôvodné, že suma 6.000,- € nemohla byť od počiatku žalobcom považovaná za konečnú cenu za dielo, keďže aj žalovaný operuje s pojmom „zálohová faktúra“ a nejde o prvý obchod medzi zúčastnenými stranami. Súd prvej inštancie mal za to, že iný výklad dohody zmluvných strán s poukazom na prax, ktorá medzi stranami roky bola zaužívaná, by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíval by právnu ochranu. Dospel k záveru, že iný postup by bol zároveň v rozpore s dobrými mravmi, kde poukázal na ustanovenie ods. l , kedy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa a . Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil, že z predložených dôkazov je dôvodné, že suma 6.000,- € nemohla byť od počiatku žalobcom považovaná za cenu za dielo ako za konečnú sumu, keďže aj žalovaný operuje s pojmom „zálohová faktúra" a nejde o prvý obchod medzi zúčastnenými stranami. Odvolával sa pritom aj na zaužívanú prax medzi stranami, pričom sa však uvedenou zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami týkajúcou sa cenotvorby pri predchádzajúcej spolupráci nezaoberal, tak ako žalovaný opakovane uvádzal. Žalobca celkovú cenu diela vo výške 11.550,- € odôvodňuje ako cenu obvyklú a primeranú. Pre potvrdenie týchto tvrdení sa odvoláva v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2014 aj na doterajšiu prax medzi sporovými stranami, kedy cena diela bola uhrádzaná z časti preddavkovo a zostatok následne po zhotovení a odovzdaní diela, čo preukázal aj faktúrami na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi v minulosti. Uvedenú skutočnosť žalovaný nerozporuje, iba upresňuje, že predmetná faktúra sa týka diela - publikácie Stratené Mesto. Poukazuje na to, že z prvej faktúry týkajúcej sa publikácie Stratené Mesto je zrejmé, že fakturovaná suma pozostávala z ceny grafických návrhov sadzby a obálky spoločne v sume 333,32 € a zo sadzby 960 normostrán a 3,00 € za stranu, spolu 2.400,- € bez DPH. Z druhej faktúry týkajúcej sa diela Stratené Mesto je zrejmé, že fakturovaná suma pozostávala z nákladu a tlače publikácie spolu v sume 4.383,33 €. V tejto súvislosti žalovaný namieta, že takáto obdobná špecifikácia ceny vo faktúre zo dňa 11.10.2012 pri diele Pocta Chatamovi Soférovi, ktoré je predmetom tohto sporu, chýba. Rovnako do dnešného dňa žalobca nešpecifikoval ani spôsob použitia zaplatenej sumy vo výške 6.000,- €. Žalovaný rovnako nesúhlasí ani so samotným tvrdením obvyklosti a primeranosti ceny diela, nakoľko už len z porovnania jednotkových cien za vykonané práce na diele Pocta Chatamovi Soférovi a žalobcom predloženými faktúrami za dielo Stratené Mesto vyplýva, že niektoré jednotkové ceny sú pri diele Pocta Chatamovi Soférovi cca o 100% vyššie ako pri diele Stratené Mesto, ktoré bolo vydané v roku 2011 v rovnakom náklade 500 ks, pričom celková suma za dielo bola v sume 8.539,98 €. Okrem toho, dielo Stratené Mesto bolo vyhotovované ako prvopis, na základe rukopisov poskytnutých zo strany žalovaného, pričom dielo Pocta Chatamovi Soférovi pozostáva z troch častí, z ktorých dve časti sú obsahovo zhodné resp. vychádzajú z diel vydaných žalobcom v priebehu roka 2012. Podľa názoru žalovaného je teda nemysliteľné, aby jednotková cena vykonanej práce na diele, ktoré možno považovať za súborné dielo, bola o viac ako 100% vyššia, ako práca na prvopise vychádzajúca z rukopisov autorov. Vzhľadom na uvedené trvá žalovaný na tom, že vykonané práce v zmysle špecifikácie záverečnej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.10.2012 nezodpovedajú reálnej hodnote vykonanej práce, v porovnaní s predchádzajúcou praxou sporových strán, a sú teda umelo nadhodnotené. Žalovaný nesúhlasí zároveň so závermi Znaleckého posudku, ktoré považuje za neúplné, nakoľko pri vymedzení zadania znalcovi nebolo uvedené, z akého skutkového stavu má znalec vychádzať, k čomu má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Dielo pozostáva z troch častí, z ktorých dve časti sú obsahovo zhodné s dielami vydanými žalobcom v priebehu roka 2012 , uvedené dve časti bezo zmeny sadzby, korekúr a retušovania fotografií použil žalobca aj pri tvorbe diela Pocta Chatamovi Soférovi, a táto skutočnosť podstatne ovplyvňuje cenu diela, s čím sa však znalec sa v rámci svojej činnosti vôbec nezaoberal. Znalecký posudok podľa názoru žalovaného neodstránil pochybnosť o správnosti fakturovanej ceny za dielo. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku bez toho, aby ho hodnotil ako každý iný dôkaz, pričom podľa názoru žalovaného prehliadol jeho neúplnosť. Skutočnosťami, ktoré žalovaný uvádzal na podporu svojich tvrdení ohľadom nadhodnotenia ceny za dielo, sa súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nezaoberal, nevysvetlil, prečo ich nepovažuje za relevantné. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného sa dopustil chyby v procese dokazovania, pretože nepostupoval v súlade s ustanoveniami a nasl. a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný ďalej vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Nariadené znalecké dokazovanie považuje za predčasné. Ozrejmuje, že za viac ako 3 roky vyrobili v spolupráci asi 10 publikácií, pričom textovú časť väčšinou pripravoval pán Žiak (štatutár žalovaného) a väčšinu obrazového materiálu dodával žalobca ako vydavateľstvo. Každá publikácia pred tlačením bola odobrená aj pánom Žiakom a ústne si dohadovali kalkuláciu a spôsob platby, pričom platby riešili čiastočne ako zálohové platby a niekedy zálohová platba sa rovnala konečnej platbe. Žalobca a žalovaný zhodne uviedli, že v danom prípade sa dohodli na úhrade sumy vo výške 6.000,- €. Súd prvej inštancie však napriek súhlasnej výpovedi oboch štatutárnych zástupcov účastníkov ďalej neskúmal, či došlo medzi účastníkmi k inej dohode o stanovení ceny za dielo a nariadil predčasne znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nemôže odôvodňovať oprávnenosť žalovaného nároku výlučne na podklade vystavenia faktúry č. 20125334 a záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku, pokiaľ medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o stanovení konečnej ceny za dielo znalcom. Rozhodnutím, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k úhrade sumy 6.705,- € výlučne na podklade výsledkov znaleckého dokazovania svedčiaceho v prospech žalobcu, došlo k prelomeniu princípu zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Žalovaný navrhuje v odvolaní napadnutý

rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu k namietaným skutkovým zisteniam uviedol, že žalovaný pri posudzovaní primeranosti ceny za dielo porovnávaním s inými publikáciami nezohľadnil skutočnosť, že väčšina publikácií zhotovených pre žalovaného v rámci projektu Stratené mesto bola nepredajná. Do komerčného predaja bola použiteľná len slovenská mutácia niektorých publikácií. Kalkulácie ceny za dielo pri nepredajných a predajných publikáciách sa líšili, pričom vyššia cena za komerčne použiteľné publikácie kompenzovala nižšie ceny publikácií, ktoré neboli predmetom komerčného predaja. Z tohto dôvodu nie je možné porovnávať cenové kalkulácie jednotlivých publikácií v rámci projektu Stratené mesto. Ďalším dôvodom neporovnateľnosti kalkulácií sú technické rozdiely tlače. Okrem toho zhotovenie diela - publikácií Pocta Chatamovi Soférovi - bola žalovaným požadovaná v relatívne veľmi krátkom čase. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že súd ustanovil znaleckú organizáciu na vyhotovenie znaleckého posudku v tej fáze sporu, kedy boli už stranami predložené všetky listinné dôkazy a prednesené vyjadrenia strán sporu. Žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania po predložení všetkých dôkazov, ktoré preukazovali uzavretie dohody strán sporu o výške ceny za dielo, pre prípad, že by súd z listinných dôkazov a výpovedí strán sporu nemal za preukázanú dohodu strán sporu o cene za dielo. Nemohlo teda dôjsť k predčasnému nariadeniu znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalovaný namieta, že priznanie práva na zaplatenie ceny za dielo, na základe záverov znaleckého posudku je prelomením princípu zmluvnej voľnosti zmluvných strán zo strany súdu, keď zmluvné strany si môžu dohodnúť aj cenu nižšiu ako je obvyklá za porovnateľné dielo, žalobca uvádza, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody strán sporu o výške ceny za dielo, ktorá by sa líšila od ceny za dielo, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalovaný považoval svoju úhradu vo výške 6.000,- € za preddavok ceny za dielo a nie za celkovú cenu za dielo, čo je preukázané zálohovou faktúra č. XXXXXXXX, v ktorej bola fakturovaná „záloha na dodanie kníh“, a ktorú žalovaný uhradil bez námietok. Okrem toho v liste zo dňa 06.11.2012 žalovaný uvádza, že svoju platbu vo výške 6.000,- € považoval za „zálohu“, a nie za konečnú cenu za dielo. Žalobca preukazoval okrem toho listinnými dôkazmi - e-mailom zo dňa 22.10.2012 (teda 8 dní pred odovzdaním diela) zaslaným štatutárovi žalovaného, prílohou ktorého bol rozpočet celkovej ceny za dielo, ďalej ďalšími e-mailami na danú e-mailovú adresu dokazujúcimi, že cez daný e-mail komunikovali so žalovaným v období pred aj po odoslaní celkového rozpočtu ceny za dielo. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi potvrdil, že používa danú e-mailovú adresu - ziak@bestmail.sk. Taktiež právny zástupca žalovaného listom zo dňa 04.12.2012 potvrdil skutočnosť, že kalkulácia celkovej ceny za dielo diela bola žalovanému zaslaná dňa 22.10.2012. Až po prevzatí diela začal žalovaný namietať výšku ceny za dielo. Pritom žalovaný mal dostatočný časový priestor pred prevzatím diela (od 22.10.2012 do 30.10.2012, teda 8 dní) na to, aby buď oznámil svoj nesúhlas s navrhnutou cenou za dielo, alebo aby namietol, že úhradou preddavku vo výške 6.000,- € už uhradil celkovú cenu za dielo, alebo aby odmietol dielo (publikácie) prevziať, pretože nesúhlasí s cenou za dielo a považuje ju za neprimeranú. Žalovaný žiadny nesúhlas nevyjadril a vyjadreniu k navrhnutej celkovej cene za dielo sa vyhýbal až do momentu, kým mu boli odovzdané publikácie. Žalobca má za to, že prevzatím publikácií vyjadril žalovaný konkludentný súhlas s rozpočtom celkovej ceny za dielo v zmysle . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca počas priebehu konania nikdy neuviedol tieto fakty pre rozdielnu kalkuláciu cien, aj to i napriek skutočnosti, že na rozdiely medzi cenami za dielo poukazoval žalovaný už vo svojom prvom písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 03.09.2013, ako aj na pojednávaní dňa 22.01.2015 a v písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2015. Žalobca najprv vo vyjadrení odôvodňoval stanovenie výšky ceny za dielo tým, že išlo o komerčne predajnú publikáciu a následne v doplnení vyjadrenia konštatuje, že publikácia, ktorej cena je predmetom sporu, komerčnou publikáciou nebola, čím podľa názoru žalovaného len potvrdil zmätočnosť stanovenia ceny za dielo a jej neprimeranosť. Do dnešného dňa nepredložil žalobca žalovanému podrobné vyúčtovanie, na aké činnosti/položky bola pri vydaní publikácie použitá suma 6.000,- € uhradená žalovaným dňa 15.10.2012.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné, ako vecne a právne správne potvrdiť (, ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.01.2021. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný, právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom.

11. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

12. Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

13. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20160701?ucinnost=07.01.2021>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci ustálil, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vyhovel žalobe je vecne správny ( ). Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že z opisu skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca a žalovaný spolu uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vyhotovil a dodal 500 kusov publikácií „Pocta Chatamovi Soferovi“. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Rovnako tak z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že ústna zmluva o dielo bola odplatná, pričom medzi stranami sporu zostala sporná konečná cena za realizáciu diela. Žalobca vyfakturoval cenu za realizované dielo vo výške zálohy t.j. vo výške 6.000,- €, a následne vo výške doplatku ceny za dielo po jeho odovzdaní t.j. vo výške 6.705,- € t.j. v konečnej sume vo výške 12.705,- €. Žalovaný ako svoju obranu v rámci konania vo veci samej nepoprel uzavretie zmluvy o dielo, ani odplatnosť zmluvy ako takej, ale ako svoju obranu uvádzal, že suma vo výške 6.000,- € ktorá bola uhrádzaná ako záloha za dielo je konečnou sumou za vyhotovené dielo. Taktiež namietal, že žalobca nedoručil žalovanému žiadne vyúčtovanie. V rámci svojej obrany poukázal na to, že znalecký posudok vypracovaný vo veci nezohľadnil zaužívanú prax medzi zmluvnými stranami, a rovnako nezohľadnil skutočnosť, že uvedené dielo je potrebné považovať za súborné dielo (spolu s ďalšími dvoma časťami diela vyhotovenými v roku 2012), pričom pri predchádzajúcich dvoch častiach, ktoré sú podľa žalovaného obsahovo zhodné, je cena posledného diela navýšená o viac ako 100%. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo, pričom je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy, a následne v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán, ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu. Na základe uvedeného je potrebné uviesť, že tak ako už bolo vyššie uvedené, všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v danom prípade jasne určené, a preto možno konštatovať platné uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami sporu. Je potrebné ale pripomenúť, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, a nie určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že cenu diela určia 1) v zmluve alebo 2) spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena dohodnutá v zmluve jedným zo spôsobov vyššie uvedeným, ani ustanovená osobitnými predpismi, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi diela cenu primeranú ( ). Inak povedané, aj na situáciu, ktorá vznikla medzi stranami sporu má zákon v tomto prípade jednoznačnú odpoveď a to práve prostredníctvom ustanovenia t.j. v danom prípade bolo potrebné zo strany objednávateľa uhradiť zhotoviteľovi primeranú cenu za vykonané dielo. Keďže

medzi stranami sporu absentovala dohoda o cene za vykonané dielo, za týmto účelom žalobca navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia CM - CENTRUM, spol. s r.o., ktorá v rámci svojho znaleckého posudku dala odpoveď na znaleckú otázku: „... Či sú jednotkové ceny úkonov a položiek uvedených v kalkulácii ceny diela zaslanej zo strany navrhovateľa odporcovi dňa 22.10.2012 (t.j. cena za sadzbu, cena za zanášanie korektúr, cena za rešeršovanie a retuš fotografií, ku ktorým má navrhovateľ autorské práva, cena za grafický návrh obálky, cena technickej realizácie obálky, cena tlače a cena dopravy) cenami, ktoré sa platia za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok...“. Znalecká organizácia v rámci záveru svojho znaleckého posudku uviedla, že: ....Jednotlivé ceny tlačiarenských úkonov a položiek uvedených v kalkulácii ceny diela zaslanej zo strany navrhovateľa štatutárnemu zástupcovi odporcu dňa 22.10.2012 sú cenami, ktoré v tom čase boli adekvátnymi na trhu. Zároveň znalecká organizácia uviedla, že v tomto prípade by sa mala posudzovať celková kalkulácia za dielo, lebo tá je pre odberateľa podstatná, nakoľko každá jednotlivá firma má špecifické podmienky a je zložité porovnávať ceny dielčich operácií, ktoré sa pri výrobe diela musia vykonať. Ak by sa žalovaný obrátil na inú tlačiarenskú firmu, uviedli, že na základe cenových ponúk, ktoré obdržali, by cena za dielo oscilovala na úrovni od 11.500,- € do 12.500,- €. Uvedené konštatovali na základe konzultácií pri osobných stretnutiach s majiteľmi uvedených tlačiarenských firiem....“. Z uvedeného záveru preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že cena za dielo účtovaná žalobcom žalovanému v konečnej sume t.j. vo výške 12.705,- € bola cenou primeranou za realizované dielo, a preto, keď súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na doplatok ceny diela vo výške 6.705,- €, spolu s úrokom z omeškania rozhodol vecne správne. Argumenty žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že znalecký posudok vypracovaný vo veci nezohľadnil zaužívanú prax medzi zmluvnými stranami a rovnako nezohľadnil skutočnosť, že uvedené dielo je potrebné považovať za súborné dielo (spolu s dvoma časťami diela vyhotovenými v roku 2012), pričom pri predchádzajúcich dvoch častiach, ktoré sú podľa žalovaného obsahovo zhodné je cena posledného diela navýšená o viac ako 100%, považuje odvolací súd za neopodstatnené, nakoľko znalecká organizácia riadne vypracovala znalecký posudok, na základe dobre položenej znaleckej otázky, pričom žalovaný mal možnosť navrhnúť znalcovi zohľadnenie všetkých skutočností tvrdených v rámci podaného odvolania, navyše pri uplatňovaní trestnoprávnej zodpovednosti za nepravdivý znalecký posudok. Z obsahu spisu ani z tvrdenia žalovaného v priebehu prvoinštančného konania nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že pri tomto diele išlo iba o takzvanú tretiu časť súborného diela, tak ako to tvrdí žalovaný. Takýto dôkaz nebol ani zo strany žalovaného v priebehu prvoinštančného konania navrhnutý. Ak by totiž išlo o súborné dielo, k uvedenému by bola uzavretá iba jedna zmluva, pričom z tejto zmluvy by bolo zrejmé, že od žalobcu sa požaduje vypracovanie súborného diela, zloženého z troch častí, a nebolo by potrebné uzatvárať na každé dielo samostatnú zmluvu, tak ako tomu je v danom prípade. Inak povedané, ak takáto dohoda, z ktorej by vyplývalo vytvorenie súborného diela medzi zmluvnými stranami absentuje, respektíve v rámci konania medzi stranami sporu nebola preukázaná, potom sa ani žalovaný nemôže účinne brániť uvedenými tvrdeniami, hlavne ak tieto tvrdenia žalovaného popiera druhá zmluvná strana t.j. žalobca. Na základe uvedeného odvolací súd tento odvolací dôvod žalovaného považoval za neodpodstatnený. Rovnako pokiaľ ide o argumenty žalovaného ohľadom tvrdenia, že zálohovú cenu, ako aj zálohovú faktúru vo výške 6.000,- € považoval za konečnú cenu za dielo neobstoja, a to hlavne z dôvodov, ktoré v rámci svojho odôvodnenia už uviedol aj súd prvej inštancie. Odvolací súd iba zopakuje, že žalovaný v rámci svojej korešpondencie so žalobcom uvádzal pojem „záloha“ a „ zálohová faktúra“, preto tvrdenia žalovaného, že uvedenú cenu diela považoval za konečnú cenu diela, nemajú oporu v žiadnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným a nevyplývajú ani zo žiadneho dôkazu, ktorý žalovaný mohol v rámci svojej obrany predložiť. Rovnako účelovo vyznieva tvrdenie žalovaného, že na email, ktorého používanie v konaní pred súdom prevej inštancie žalovaný, respektíve jeho štatutárny zástupca potvrdil, nebolo zo strany žalobcu doručené záverečné vyúčtovanie týkajúce sa diela, na čo bola následne zo strany žalobcu doručená žalovanému aj konečná faktúra na sumu vzťahujúcu sa k doplatku diela vo výške 6.705,- €. Podľa názoru odvolacieho súdu účelovosť tvrdenia žalovaného spočíva v tom, že na jeho email, ktorého užívanie potvrdil štatutárny zástupca žalovaného v rámci konania pred súdom prvej inštancie, mu neprišlo vyúčtovanie žalobcu, hoci pred vyúčtovaním a po vyúčtovaní komunikáciu z uvedeného emailu ďalej so žalobcom realizoval. Na základe vyššie uvedeného sa javí tento argument žalovaného ako účelový. Odvolací súd v závere svojho rozhodnutia poukazuje na to, že žalobca na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so žalovaným vypracoval požadované dielo, pričom odplatnosť realizácie diela nebola medzi stranami sporu sporná. Žalovaný predmetné dielo od žalobcu riadne prevzal, pričom dielo ako také nereklamoval, a voči žalobcovi žiadne vady diela neuplatnil. Na základe uvedeného vznikla žalovanému povinnosť doplatiť obvyklú cenu za realizované dielo, z dôvodu, že medzi stranami sporu absentovala dohoda

o cene diela. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z vyhotoveného znaleckého posudku č. 27/2016, ktorý v rámci svojho záveru potvrdil obvyklosť a adekvátnosť ceny za dielo požadovanej zo strany žalobcu. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( , ).

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 100%.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).