Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/247/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobcov: 1. G. F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX H. S., 2. K. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX H. S., obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, 924 01 Galanta, proti žalovanému: D. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX Q. U. T., zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -442 zo dňa 19. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. - 455 zo dňa 22. novembra 2018 výrokom I. určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade, sú výlučnými vlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Galanta

- katastrálny odbor pre obec H. S., katastrálne územie U. O., na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku na parc. č. KN-C 67/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, pozemku na parc. č. KN-C 67/3, zastavená plocha a nádvorie o výmere 35 m2, domu so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele č. 67/1 a garáže so súpisným číslom XX, ktorá sa postavená na parcele č. 67/3 (v ďalšom texte „predmetné nehnuteľnosti"). Výrokom II. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom III. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (v ďalšom texte ,,katastrálny zákon"), (v ďalšom texte „ "), (v ďalšom texte ,,"), , , (v ďalšom texte „").

1.2. Vecne odôvodnil rozsudok tým, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu. Z vykonaného dokazovania zistil, že formou inzerátu mal C. D. ponúkať vybavenie úverov a ich reštrukturalizáciu. Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti F. V., a.s., ktorý chceli refinancovať, a tým získať výhodnejšie

mesačné splátky, za tým účelom kontaktovali C. D.. Žalobcovia boli v predmetnom čase bezpodielovými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. C. D. informoval žalobcov, že bude potrebné zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a po niekoľkých týždňoch ich informoval, že zmluva je hotová a je potrebné podpísať ju u notára. Následne sa žalobcovia stretli 30. Marca 2012 s C. D. u notárky JUDr. Plachej v Galante. C. D. predložil žalobcom na podpis listiny, na ktorých bolo logo OTP banky, prešli si len úvodné strany zvyšok nečítali, pretože C. D. im povedal, že sa ponáhľa a potom si to prečítajú. Po podpísaní dokumentov vošiel C. D. do kancelárie notárky, kde bol asi 15 minút, keď vyšiel z kancelárie povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Keď mu žalobkyňa povedala, že potrebuje 1.000 eur, C. D. telefonoval s niekým, o kom tvrdil, že to je G. A., investorka a následne dal sumu 1.000 eur priamo do rúk žalobkyne. Po podpise listín sa žalobcovia snažili skontaktovať s C. D., podarilo sa im to až v lete 2012, kedy im C. D. povedal, že pôžičku vybavil a že sa stretnú v januári 2013. Vtedy im dal podpísať nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, ktorú si už prečítali, nepodpísali ju, C. D. si vyžiadal kľúče, mal sa im vyhrážať a povedal im, že sa musia vysťahovať. Vtedy žalobcovia zistili, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v januári 2013sa z predmetných nehnuteľností vysťahovali. V marci 2013 žalobcovia na katastri nehnuteľností zistili, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný. Z rozhodnutia Správy katastra Galanta zo dňa 11. mája 2012 č. V 1032/2012 vyplýva, že tento povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou. Právne účinky vkladu nastali 11. mája 2012. Na doručenkách sú podpisy osôb, ktoré vystupujú ako žalobcovia a ktorí podpismi potvrdzujú prevzatie rozhodnutia V 1032/12. Žalobcovia popreli pravosť podpisov. Z uznesenia KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 3.7.2015 o spojení trestnej veci C. D. a Q. T. na spoločné konanie stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva súd prvej inštancie zistil, že C. D. a Q. T. sú stíhaní pre zločin podvodu formou spolupáchateľstva, kde sú opísané skutočnosti v súlade s výpoveďami žalobcov v tomto konaní. Z uznesenia vyplýva, že na základe dohody s C. D. sa malo jednať iba o dočasný prevod nehnuteľností, ktorým mala investorka G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s následným vybavením úveru pre žalobcov a spätný prevod na žalobcov. Investorku zabezpečila Q. T., pričom investorka G. A. poskytla Q. T. sumu 21.766 eur, z ktorej sumy bola žalobcom vyplatená suma 1.000 eur. Suma 11.193 eur bola použitá na vyplatenie zvyšnej čiastky úveru spol. F. V. a.s. a suma 253,40 eura bola použitá na vyplatenie exekúcie viaznucej k predmetným nehnuteľnostiam. Zvyšok sumy si ponechala Q. T.. Následne bol dňa 15. augusta 20102 vo H. a.s. vybavený úver na dlžníka D. A., teda žalovaného vo výške 77.716,80 eura, ktorý sa za sľúbenú províziu cca 2.000 eur stal úverovým dlžníkom a následne aj vlastníkom predmetných nehnuteľností. Prostriedky z úveru vo výške 22.800 eur boli prevedené na účet G. A. ako vrátenie investovanej sumy spolu s províziou a suma 22.450 eur na účet patriaci D. T., ktorým disponovala Q. T. a C. D.. Uvedeným konaním uviedli stíhaní žalobcov do omylu a spôsobili im škodu vo výške minimálne 72.100 eur. Z oznámenia prokurátora zo dňa 26. Februára 2018 vyplýva, že na obv. C. D. a Q. T. vo veci OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 bola podaná obžaloba. Z tvrdení žalobcov potvrdených výpoveďami svedkyne K. R. mal súd za preukázané, že žalobcovia mali v úmysle refinancovať existujúcu pôžičku a z toho dôvodu malo byť zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia nemali v úmysle previesť sporné nehnuteľnosti na G. A., kúpnu zmluvu dňa 30.2.2013 podpísali na základe uvedenia do omylu C. D., že podpisujú zmluvu o pôžičke, z titulu ktorého je potrebné zriadiť záložné právo na predmetné nehnuteľnosti. G. A. musela o tomto omyle vedieť, nakoľko žalobcov ako predávajúcich nikdy nestretla a kúpnu cenu (ako podstatnú náležitosť zmluvy) s nimi nedojednala, nezaplatila ju predávajúcim a ani im ju zaplatiť nemienila. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na skutočnosti uvádzané svedkami, a teda že obdobným spôsobom boli uvedení do omylu aj mnohí ďalší. Na základe uvedených skutočností je kúpna zmluva ohľadne predmetných nehnuteľností medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.3.2012 absolútne neplatná.

1. 3. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) žalovaného ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností. Zistil, že žalovaný nadobudol v auguste 2018 viaceré nehnuteľnosti, vrátane predmetných nehnuteľností, pričom nevedel uviesť ich súpisné čísla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si nezistil stav nehnuteľností na liste vlastníctve, o týchto nič nevedel a je spochybnené, že bol osobne na obhliadke sporných nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že cenu nehnuteľností vnímal ako trhovú a výhodu v kúpe nehnuteľností videl v tom, že mu tam C. D. zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa ani nespráva ako vlastník predmetných nehnuteľností, pretože tieto neužíva, nehnuteľnosti sú zanedbané, žalovaný neuhrádza včas daň, výzvy správcu dane nepreberá. Rovnako je zvláštne financovanie sporných nehnuteľností a nehnuteľností v T. U. H., nakoľko na základe zmluvy o poskytnutí

flexihypotéky medzi H. a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 15.08.2012 bol poskytnutý úver v sume 77.716,80 eura, pričom podľa príslušných kúpnych zmlúv mali byť z úveru zaplatené prostriedky vo výške spolu 114.000 eur. Žalovaný si žiadnym spôsobom neoveroval, či kúpna cena bude vyplatená predávajúcim. Na základe všetkých uvádzaných okolností súd vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, tieto neužíva v dobrej viere ako vlastník a súd mu neposkytne ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.marca 2012 je absolútne neplatná, súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovia sú tak vlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele 1/1. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalovaný spláca úver na financovanie predmetných nehnuteľností.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a a . Konštatoval, že vzhľadom na úspech žalobcov v konaní, nenašiel dôvody hodné osobitného zreteľa na oslobodenie od náhrady trov konania u žalovaného, a preto ho zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie , a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. 1. Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie bral do úvahy iba dôkazy svedčiace v prospech žalobcov a nezaoberal sa dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného, pretože by potom mal vyhodnotiť aj skutočnosti v tom smere, že v kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, ktorou žalobcovia predali nehnuteľnosť G. A. bolo uvedené, že je kupujúca o čom mali predávajúci - žalobcovia vedomosť. Takisto je nelogické tvrdenie žalobcov, že pôžičkou chceli opraviť dom ale zároveň je to v rozpore s tvrdením žalobcov v ich trestnom oznámení, že peniaze z pôžičky chceli použiť na splatenie dlhu voči spoločnosti F. V. a. s.. Súd prvej inštancie mal individuálne zhodnotiť všetky skutočnosti v konaní tvrdené a preukázané. Žalovaný uviedol, že sa žalobcovia podpísali aj na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30.03.2012 kde je jednoznačne uvedený účel kúpa nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie zaoberal iba vôľou žalobcov ako predávajúcich, ale mal sa zaoberať aj vôľou druhej strany a to kupujúcej G. A.. So zreteľom na okolnosti prípadu tak nemohlo byť kupujúcej zrejmé, že prejav vôle žalobcov nie je vážny k predaju nehnuteľnosti a v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby je teda potrebné považovať právny úkon za platný. Taktiež bolo potrebné skúmať aj z hľadiska , kde zákon stanovuje dve podmienky neplatnosti právneho úkonu urobeného v omyle, t. j. nielen urobenie právneho úkonu v omyle osobou, ktorá ho urobila ale aj osoba, ktorej bol právny úkon určený omyl vyvolala, čo sa v konaní nepotvrdilo. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval vzťah žalovaného a C. D., ktorý vystupoval ako realitný maklér, ktorý mu ukázal nehnuteľnosť, žalovaný si zistil stav na liste vlastníctva, pomohli mu vybaviť úver a banka zriadila bez problémov k nehnuteľnosti záložné právo a poskytla mu úver, ktorý dodnes spláca. Žalovaný poukázal na nedbalosť žalobcov pri podpisovaní právnych úkonov o ktorých obsahu sa nemali možnosť presvedčiť, ako sa snažia presvedčiť, že nevedia čo podpisovali a že im zmluvy nedali prečítať a napriek tomu predmetné zmluvy podpísali a podpísali aj príjmový pokladničný doklad a teda s ohľadom na všetky okolnosti sa správali nedbalo pri uzatváraní právnych úkonov a nevyužili čas medzi uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2012 do 12.09.2012, kedy bola uzavretá zmluva medzi žalovaným a G. A. t. j. 4 mesiace, kedy mohli podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a toto konanie mohli dať zapísať do poznámky k predmetnému listu vlastníctva, z ktorého by sa mohla tretia osoba dozvedieť o existencii dôvodov vylučujúcich dobromyseľnosť nadobudnutia. Žalovaný ako dobromyseľný nadobúdateľ nemal nijakú možnosť dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva z prevodu o zákonom určenom správnom konaní (v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 03.05.2017). Žalovaný ďalej uviedol, že sa stará o nehnuteľnosť s prihliadnutím na všetky okolnosti a svoje možnosti. Žalovaný taktiež poukázal na to že predmetnú nehnuteľnosť kupoval prostredníctvom hypotekárneho úveru a nemal možnosť overiť si, či predávajúca G. A. prijala od neho peniaze, pretože predávajúca nikdy nenamietala, že by jej nebola vyplatená kúpna cena. Súd prvej inštancie mal aj zvážiť nespravodlivý dopad vyhlásenia zmluvy za neplatnú medzi žalobcami a G. A., pretože žalovaný za nehnuteľnosť riadne zaplatil sumu 70.000,- eur a to prostredníctvom hypotekárnej banky. Takisto sa žalovaný nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že

neboli splnené podmienky hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pretože žalovaný nemá inú možnosť, ako sa brániť nie svojou vinnou zapríčinenou tomto stavu. Na záver poukazuje na nezodpovedné konanie žalobcov, ktorí si svojím konaním privodili tento stav, a preto navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktorí uviedli, že súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie v rámci ktorého okrem iných bol preštudovaný aj trestný spis, kde je jednoznačne preukázané, že okrem žalobcov bolo ďalších minimálne 35 osôb podvedených obdobným spôsobom ako žalobcovia. V rámci súdneho konania bola vypočutá aj svedkyňa, ktorá sa tiež stala obeťou podvodného konania osôb, ktorí takto konali aj v prípade žalobcov. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal za akých okolností malo dôjsť k podpísaniu pôvodných kúpnych zmlúv medzi žalobcami a pani A., kto bol prítomný pri uzatváraní zmluvy, či bola vyplatená kúpna cena. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil ako neplatnú. Žalovaný nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali opak platnosti kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie následne skúmal aj dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva (žalovaného) s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016 sp. zn. s poukazom na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Žalobcovia chceli prefinancovať nevýhodnú pôžičku od spoločnosti F. V. a. s., a v súvislosti s touto pôžičkou zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že tvrdenia žalobcov sú nelogické, nakoľko tvrdia, že pôžičku chceli použiť na opravu domu, ale v trestnom oznámení uvádzali, že mali dlh, ktorý chceli prefinancovať. Žalobcovia vždy tvrdili, že chceli prefinancovať dlh a zo zvyšku peňazí chceli vykonať rekonštrukciu domu, čo poukazuje na skutočnosť, že nikdy nechceli predať predmetnú nehnuteľnosť. Poukázali aj na nezrovnalosti pri doručovaní rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nehnuteľnosti v prospech G. A., pretože sa nejedná o podpisy žalobcov na doručenke, čo je možné zistiť voľným okom pri porovnaní podpisov na zmluve a predmetnej doručenke. Predmetnú skutočnosť súd správne konštatoval vo svojom rozhodnutí. V priebehu súdneho konania bolo preukázaných viacero priamych aj nepriamych dôkazov, dokazujúcich absenciu dobromyseľnosti žalovaného a to, že žalovaný vlastní viaceré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v priebehu niekoľkých dní, pričom si nepamätá ani súpisné čísla nadobudnutých nehnuteľností, ktoré má vo vlastníctve. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že žalovaný kúpil nehnuteľnosť v auguste 2012 a kľúče od nehnuteľnosti si pýta prostredníctvom pána D. až v januári 2013. Dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho je naštrbená aj v tom, že si nepamätá za akým účelom kúpil nehnuteľnosť. Žalobcovia na záver vyjadrenia uviedli, že je nemožné, aby suma 70.000 eur a suma 44.000 eur bola vyplatená z úveru vo výške 77.716,80 eura, čo podľa predmetných kúpnych zmlúv nie je možné uskutočniť, žalovaný však na pojednávaní dňa 24.09.2018 potvrdil, že kúpy nehnuteľností, ktoré nadobudol, boli financované z prostriedkov hypotekárneho úveru. Podľa žalobcov žalovaný v priebehu konania nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, okrem toho, že predložil list vlastníctva, podľa ktorého v čase keď kupoval nehnuteľnosť, táto nebola zaťažená nijakým spôsobom. Následne sa k tomuto dôkazu vyjadroval zmätočne, nevedel uviesť kedy, kde a ako skontroloval, že na nehnuteľnostiach nie sú žiadne ťarchy, od koho mal list vlastníctva, a preto všetky predložené dôkazy preukazujú absenciu dobromyseľnosti.

4. Žalovaný v odvolacej replike reagujúc na vyjadrenie žalobcov k absencii jeho dobromyseľnosti uviedol, že nie je nič zvláštne na tom, že vlastní aj iné nehnuteľnosti na území Slovenska, vlastnícke právo nie je nijakým spôsobom obmedzené, je to jeho ústavné právo. Pohnútky a dôvody kúpy nehnuteľnosti súdu prvej inštancie presne ozrejmil a tiež aj spôsob ich financovania. Žalovaný uviedol, že riadne spláca všetky úvery a sú to len domnienky žalobcov, že s prihliadnutím na príjem 600 eur a diéty je ťažko predstaviteľné, že spláca uvedené úvery. Takisto sú len domnienky žalobcov, že chcel zatajiť iné nehnuteľnosti. Tvrdenie o tom, že predmetné úvery spláca nebolo nijakým spôsobom rozporované počas súdneho konania a už len z logiky veci vyplýva, že pokiaľ by žalovaný úvery nesplácal, tak by banka pristúpila k predčasnému splateniu úverov a začala by s výkonom záložného práva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi

odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

6. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom k žalobnému návrhu - určovacej žalobe, súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle písm c) . Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tento záujem jestvuje, túto skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre prvoinštančný súd, tak aj pre súd odvolací. Z uvedeného dôvodu naliehavý právny záujem žalobcov na určení skúmal aj odvolací súd. V preskúmavanom konaní je žalovaný zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom žalobcovia tvrdia, že predmetné vlastnícke právo svedčí v ich prospech. Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žalobným návrhom uplatnenom určení.

7. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či má konanie pred súdom prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a správne vec právne posúdil, keď svojím rozhodnutím určil žalobcov za vlastníkov predmetných nehnuteľností, pričom v závislom výroku o náhrade trov konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania.

8. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, vymenované v ustanovení , , podstatné však je, aby takéto pochybenie bolo tej intenzity, že malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol, v akom pochybení v postupe súdu prvej inštancie má spočívať táto iná vada (okrem ďalších v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov). Podľa ustálenej súdnej praxe takýmto pochybením môže byť napríklad nesplnenie si poučovacej povinnosti, postup súdu pri vykonávaní dôkazov v rozpore s príslušnými ustanoveniami (najmä s - , , ). Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd nezistil také vady v konaní súdu prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tak konštatuje, že odvolací dôvod uplatnený žalovaným poukazom na (nekonkretizovanú) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neobstojí.

9. Dôvody odvolania žalovaného ďalej spočívali v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

11. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo

d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

12. K odvolacej námietke žalovaného smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a poukazuje na ich správnosť. Z dôvodu vyrovnania sa s námietkami žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie bral do úvahy len dôkazy v prospech žalobcov a zaoberal sa len ich vôľou a nie aj vôľou G. A. v postavení kupujúcej, dodáva nasledovné:

13. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že v dôsledku podvodného konania C. D. a G. A. podpísali dňa 30. marca 2012 kúpnu zmluvu v domnení, že podpisujú zmluvu o pôžičke, pričom v kúpnej zmluve boli uvedení ako predávajúci predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 70.000 eur a G. A., ktorú nepoznali a nikdy nevideli, bola uvedená ako kupujúca. G. A. neskôr nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou na žalovaného.

14. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že kúpna zmluva je dvojstranným, konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Ide teda o právny úkon, základom ktorého je zhodný, súhlasný prejav vôle strán. Pojmovým znakom kúpnej zmluvy je tak záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa strany dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Pokiaľ medzi predávajúcim a kupujúcim v nedôjde k dohode o týchto dvoch podstatných náležitostiach, k vzniku zmluvy nemôže dôjsť. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, je naviac potrebné aby bola kúpna zmluva uzavretá v písomnej forme.

17. Citované ustanovenie § 37 ods. 1 zakotvuje zákonné predpoklady náležitosti vôle a prejavu vôle tak, aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Pokiaľ právny úkon nespĺňa niektorý zo zákonných predpokladov - napr. vážnosť, je absolútne neplatný. Právny úkon nebol urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré s takýmto prejavom normy súkromného práva spájajú.

18. V preskúmavanej veci bolo pre posúdenie danosti nároku žalobcov nevyhnutné zistiť náležitostí vôle zmluvných strán - či ich voľa a konanie smerovali dňa 30. marca 2012 ako predávajúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy s Mgr. G. A. ako kupujúcou predmetných nehnuteľností za 70.000 eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad civilného procesu podľa ktorej každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( v spojení s ). Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie uvedených podstatných náležitostí, pričom z výsluchu žalobcov a svedkyne K. R., ktorá bola prítomná pri podpisovaní zmluvy, mal preukázané, že vôľa žalobcov smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke. To bol účel, za ktorým kontaktovali C. D., ktorý inzeroval pomoc pri reštrukturalizácii úverov, hypotekárnych úveroch a spotrebných úveroch (detail inzerátu je založený v súdnom spise). Súd prvej inštancie sa ako s nevierohodnou vyrovnal aj s výpoveďou C. D., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že žalobcovia si pred podpisom zmluvu prečítali a po podpise zmluvy im vyplatil peniaze určené podľa dohody. Súd prvej inštancie tu poukázal na výpoveď svedkyne K. R., ktorá bola prítomná pri podpisovaní zmlúv a súhlasne so žalobcami uviedla, že C. D. na chodbe u notárky v Galante predložil žalobcom niekoľko listín, na prednom liste bolo logo OTP banky, na ďalšie strany nedovolil nahliadnuť s tým, že sa ponáhľa, rýchlo prelistoval na poslednú stranu, ktorú predložil žalobcom na podpis a títo uvedeným spôsobom zmluvu podpísali. Následne

povedal žalobcom, že pôžičku im pošlú na účet. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na skutočnosť, že C. D. bol obvinený a je stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva a bola na neho podaná obžaloba. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebola preukázaná vážna vôľa žalobcov uzatvoriť kúpnu zmluvu s Mgr. G. A.. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že kúpna zmluva zo dňa 30. marca 2012 medzi žalobcami a Mgr. G. A. je neplatná. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle citovaného . Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.

19. Súd prvej inštancie v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 16. marca 2016 podrobne skúmal dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou od Mgr. G. A. ako predávajúcej a dospel k záveru, že žalovaný nekonal v dobrej viere. Ústavný súd v citovanom náleze poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 28. januára 2016, v ktorom zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.

20. Mgr. G. A. sa nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože ako správne konštatoval súd prvej inštancie kúpna zmluva so žalobcami nebola uzatvorená platne, ide o absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie na zistenie, či žalovaný bol dobromyseľným nadobúdateľom predmetných nehnuteľností a s poukazom na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že žalovaný dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností nebol. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami a vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie, pričom konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť závery súdu prvej inštancie.

21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu, ktorú aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil ani iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, súd sa v ňom zaoberá všetkými pre rozhodnutiu podstatnými skutočnosťami. Odvolacie námietky žalovaného sú teda nedôvodné. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko samotné vyššie uvedené zistenia odôvodňujú vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením ako vecne správny potvrdil.

24. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s , aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).