Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-70-2014.pdf
PDF · 204.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu 1/: G. F., A.. R., U.. X.X.XXXX, R. R. XXXX/XX, H. Ú., žalobcu 2/: K. F., A.. F., U.. X.X.XXXX, R. R. XXXX/XX, H. Ú., zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti žalovanému: D. A., A.. A., U.. XX.X.XXXX, R. D.U. XXX/XX, Ž. U. T., zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho práva,
rozhodol:
I. Súd určuje, Ž. G. F., A.. R., U.. X.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom R. XXXX/XX, H. Ú. a K. F., A.. F., U.. X.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, R. R. XXXX/XX, H. Ú., sú výlučnými vlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade Galanta - katastrálny odbor pre obec Veľké Úľany, katastrálne územie Nové Osady, na liste vlastníctva Č.. XXX, a to:
- pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere XXX G.,
- pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere XX G.,
- dom so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele Č.. XX/X,
- garáž so súpisným číslom XX, ktorá sa postavená na parcele č. XX/X.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhali určenia vlastníckeho práva na základe nasledovného skutkového stavu. Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti F. V., ktorý vznikol na základe úveru, ktorí nedokázali platiť, chceli prefinanocvoať predmetnú pôžičku a tým získať výhodnejšie mesačné splátky. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorý mal inzerciu v regionálnych novinách, kde ponúkal pôžičky, prefinancovanie pôžičiek. Na základe telefonického rozhovoru prisľúbil pomoc a po niekoľkých dňoch aj osobne prišiel za žalobcami. Povedal im, že bude potrebné zriadenie záložného práva na dom v U. O., v ktorom bývali a ktorý vlastnili. D. D. urobil fotky domu. Po niekoľkých týždňoch informoval žalobcov, že zmluva je hotová a treba ju podpísať u notára. Za týmto účelom sa žalobcovia stretli s pánom D. u notárky C.. D. v Galante v marci 2012. Najprv išiel k notárke pán D., kým žalobcovia čakali na chodbe spolu s rodičmi a priateľkou rodiny, K. R.. Po tom čo pán D. vyšiel z kancelárie, dal žalobcom podpísať zmluvu, o ktorej tvrdil, že je to zmluva o pôžičke. Na prvej strane bolo logo od OTP banky. Žalobcovia si chceli zmluvu prečítať, ale pán D. im to neumožnil tvrdiac, že nemá čas. Potom išiel pán D. opäť do kancelárie a po asi 15 min. zavolal dnu aj žalobcov, ktorí zaplatili za overenie podpisov. Po tom, čo vyšli z kancelárie pán D. zavolal G. A. o ktorej tvrdil, že je tichou spoločníčkou a následne s jej súhlasom vyplatil žalobcom sumu 1.000 Eur a prisľúbil, že o niekoľko dní dostanú pôžičku a zmluvy, ktoré podpísali dostanú o niekoľko dní poštou alebo osobne. Pán D. sa však následne neozval. Po niekoľkých týždňoch sa mu pokúsili žalobcovia dovolať, avšak neúspešne. Až v lete 2012 zdvihol telefón a znova im prisľúbil, že pôžičku dostanú. Pána D. však vedeli zastihnúť až v januári 2013, kedy im oznámil, že pôžička je vybavená, ale treba ešte podpísať nejakú zmluvu u notárky C.. D.. Následne žalobcovia opätovne išli k uvedenej notárke, pričom však už trvali na tom, že si zmluvu najprv prečítajú. Toto im už bolo umožnené a po prečítaní zistili, že sa jedná o nájomnú zmluvu. Žalobcovia nesúhlasili s podpísaním zmlúv, na čo sa im pán D. začal vyhrážať. Vtedy žalobcovia zistili, že dom v U. O. už nevlastnia. Podľa pána D. bolo treba dom prepísať na D. A., pokiaľ sa nevybaví pôžička. Žalobcovia vtedy zistili, že namiesto zmluvy o pôžičke podpísali kúpnu zmluvu zo dňa 30.3.2012, na základe ktorej svoje nehnuteľnosti predali Márii Ružičkovej, a to pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 742 m2, pozemok na parc. č. L.-V. XX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 35 m2, rodinný dom so súpisným číslom XX, ktorý sa nachádza na parcele Č.. XX/X, garáž so súpisným číslom XX, ktorá sa nachádza na parcele č. XX/X (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Galanta - katastrálnym odborom o povolení vkladu č. H. XXXX/XXXX zo dňa 11.5.2012. V predmetnom dome žili žalobcovia niekoľko rokov spolu s maloletými deťmi. Tento sami zrekonštruovali. Nemali dôvod predávať ho. Kúpnu zmluvu žalobcovia nikdy nevideli. Vyžiadali ju až z katastra. Vtedy zistili, že bola stanovená kúpna cena 70.000 Eur, ktorú im mala vyplatiť pri podpise zmluvy G. A., ktorú nepoznali a nikdy nevideli. Žiadnu sumu však od pani A. nedostali, iba spomínaných 1.000 Eur, ktoré im dal pán D.. Žalobcovia sa pokúsili skontaktovať aj s pani A., ale bez úspechu. Pán D. sa im vyhrážal násilným vysťahovaním, pričom žalobcovia sa v strachu o zdravie detí odsťahovali k rodičom žalobcu 2/. Po niekoľkých týždňoch žalobcovia zistili, že ich dom pani A. predala v septembri 2012 žalovanému, ktorý je súčasným vlastníkom nehnuteľností. Tento si do domu nasťahoval nájomníkov. Dňa 18.5.2012 mali žalobcovia údajne osobne prevziať rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, podpisy na doručenke však nie sú ich, čo je viditeľné aj voľným okom. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že pán D. a pani A. sú členmi organizovanej skupiny, ktorí podobným spôsobom podviedli aj iných ľudí. Vedú sa voči nim viaceré trestné konania. Vôľa žalobcov smerovala k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a nie k prevodu nehnuteľností, teda absentuje podstatná náležitosť právneho úkonu, a to vážnosť, z uvedeného dôvodu je úkon od počiatku absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež žalobcovia boli uvedení do omylu, čím je právny úkon postihnutý aj relatívnou neplatnosťou, ktorej sa žalobcovia domáhajú (§ 49a Občianskeho zákonníka). Je evidentné, že G. A. vedela o tom, že žalobcovia nemali v úmysle podpisovať kúpnu zmluvu. Naliehavý záujem podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., je daný, nakoľko podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 56/2003, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom žiadali, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. 2. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že on žalobcov o nehnuteľnosť nepripravil. Nehnuteľnosti nadobudol právoplatnou cestou od G. A. na základe úveru, ktorý spláca. Nerozumie tomu, prečo žalujú jeho, keď ich o nehnuteľnosti pripravil pán D. a pani T.. Nie je pravda, že si do nehnuteľnosti nasťahoval nájomníkov, práve žalobcovia si podvodným spôsobom nasťahovali nájomníkov, ktorých uviedli do omylu, že žalovaný je ich bratranec a dohodli sa na výške nájomného 300 Eur mesačne. Toto zistil, keď išiel skontrolovať nehnuteľnosť. K prešetreniu je potrebné predvolanie celej bytovej mafie, ktorá oberá ľudí o nehnuteľnosti už niekoľko rokov. On sa cíti rovnako ako žalobcovia obeťou podvodníkov. 3. Na pojednávaní dňa 11.6.2014 sa zúčastnili všetky strany. Žalobkyňa 1/ opísala skutočnosti zhodne so žalobou a doplnila, že prvé dve strany zmluvy čo podpisovala vedela prečítať, ale posledné strany jej pán D. nedal prečítať a povedal, že to pošle poštou a potom si to môžu prečítať. Prvýkrát boli u notárky v marci 2012 s tým, že sa mali založiť nehnuteľnosti kvôli pôžičke. Pán D. bol dnu u notárky asi 15 min, kedy žalobcovia čakali vonku s pani R.. Tam aj podpisovali papiere od OTP banky. Následne išli dovnútra k pani notárke, kde sa podpisovali do veľkej knihy v súvislosti s overovaním podpisu. Potom išli von z kancelárie, kde žalobkyňa 1/ povedala pánovi D., že potrebuje 1.000 Eur, na to on povedal, že najskôr zavolá G. A. s tým, či ona súhlasí, lebo ona je nejaká investorka. Aj s ňou volal a potom prišiel za žalobkyňou 1/, že súhlasí. Na to žalobkyni pán D. mal vyplatiť 1.000 Eur pred kanceláriou notárky v súvislosti s čím nepodpisovala žiadny doklad. Po tom čo žalobcovia nevedeli zastihnúť pána D., ozval sa v lete s tým, že pôžička sa vybavila a že sa stretnú v januári 2013 u notárky, C.. D.. Aj tam prišli a tam im predložil nejakú nájomnú zmluvu, čo nechápali prečo majú platiť nájom na svoj dom. Papier nepodpísali, pán D. sa rozhorčil a povedal, že ak to nepodpíšu budú mať problémy. Všetko sa udialo pred kanceláriou C.. D.. Ešte v januári 2013 prišiel za nimi do domu pán D. s tým, že žiadal kľúče a že sa musia vysťahovať. Následne sa vysťahovali k rodičom žalobcu 2/. Pán D. prišiel za nimi aj tam, kde opäť žiadal kľúče od domu a že nakoľko nepodpísali nájomnú zmluvu, dom sa bude predávať. Vôbec tomu nerozumeli a išli na kataster, kde zistili, že dom bol predaný G. A. v marci 2012, ktorá ho o 3 mesiace predala. To, že je vlastníkom žalovaný zistili v septembri 2013. Žalobca 2/ uviedol, že v januári 2013 boli u notárky iba on s manželkou a pánom D.. Súhlasil s tvrdeniami manželky. Trestné oznámenie podali až v januári 2014, nakoľko si mysleli, že k tomu potrebujú advokáta. Uviedol, že v januári 2013 prišiel pán D. pre kľúče a dohodli sa, že žalobca 2/ bude chodiť do domu kúriť, aby tam všetko nezmrzlo a pán Pajung povedal, že ak nájdu kupca, aby sa ozvali, s čím súhlasili. Nerozumeli tomu, ale pán D. im povedal, že dom už nevlastnia a oni chceli, aby boli všetci spokojní. V marci 2013 išiel na kataster kde zistil, že dom vlastní žalovaný. Na to volal pánovi D., ktorý nedvíhal telefón. V auguste, septembri 2013 prišiel žalovaný za nimi k rodičom žalobcu 2/. Kde sa ich pýtal, že prečo nasťahovali do domu podnájomníkov a oni mu uviedli, že aby to tam nezamrzlo. Žalobkyňa 1/ doplnila, že pri návšteve žalovaný uviedol, že to dá prešetriť nejakou advokátkou, či to bolo legálne alebo nie. Potom poslal sms, že to kúpil legálne. V novembri 2013 išla žalobkyňa 1/ na kataster so sesternicou s tým, že je to celé sfalšované. Išli aj na poštu, lebo chceli vedieť kto prevzal rozhodnutie z katastra, nakoľko žalobcom nikdy nebolo doručené. V dome bývajú nájomníci, ktorých zohnali a zmluva je medzi nájomníkmi a žalovaným. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2012. Žalovaný sa nevie vyjadriť k okolnostiam predaja nehnuteľnosti na G. A.. V čase uzatvorenia zmluvy nič nebránilo tomu, aby žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti od G. A.. V kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2012 je na podpisovej strane uvedené meno G.Á. A., preto žalobcovia museli vedieť, že jej predmetné nehnuteľnosti predávajú. Žalovaný bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a prípadné rozhodnutie a vyhovenie žalobe by malo horšie následky voči nemu ako voči žalobcom. O tom, že žalobcovia nie sú zapísaní ako vlastníci vedeli najneskôr od marca 2013, ale trestné oznámenie podali až začiatkom roka 2014. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol v dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny. To, že sú v dome nájomníci zistil náhodne, keď navštívil dom v auguste 2013, kde našiel 5-člennú rodinu. Títo mu uviedli, že sú tam v nájme na základe dohody s vlastníkom, pánom F.. Na to išli všetci za žalobcami a žalobca 2/ mu ukázal papier, kde bol jeho podpis sfalšovaný na splnomocnení, na základe ktorého žalobca 2/ uzatvoril nájomnú zmluvu s tým, že im bolo uhrádzané nájomné. Žalobcovia uviedli, že keď podpisovali zmluvu, tak v zmluve nebolo meno pani A., len dve čiary. Žalobcovia sa vyjadrili, že pôžička vo vzťahu k Tatra Credit asi bola vyplatená, pretože keď si zobrali tento úver, tak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola založená. Keď sa stretli so žalovaným zostatok úveru bol asi 10.000 Eur. Pôžičku nezaplatili oni, ale pán D. povedal, že to vybaví. Súd predbežne posúdil, že spornou platnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A., nakoľko žalobcovia tvrdia, že boli uvedení do omylu. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K. R., ktorá uviedla, že niekedy v marci 2012 sa dostavila spolu so žalobcami k notárke v Galante, boli tam aj rodičia žalobkyne 1/. Žalobcovia jej uviedli, že si idú zobrať pôžičku a idú podpisovať zmluvu. Pán D. dal žalobcom viac papierov s tým, že na prednom liste bolo logo OTP Banky s tým, aby to podpísali, čo aj urobili. Videli len prvú stranu, pán D. im nedovolil nahliadnuť do papierov, začal listovať a zastavil sa na poslednej strane, aby túto podpísali. Žalobcovia to podpísali bez toho, aby to prečítali. Potom pán D. zobral papiere a spolu so žalobcami išli do kancelárie notárky. Potom pán D. niekomu zavolal a potom povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Sumu 1.000 Eur dal pán D. priamo do rúk žalobkyni 1/. Svedkyňa B.. N. D. uviedla, že sa skontaktovala s pánom D. kvôli úveru cez firmu L. R.. Povedal jej, že musia dočasne previesť jej nehnuteľnosť, aby mal investor istotu, že sa mu vrátia finančné prostriedky. V tejto súvislosti podpísali kúpnopredajnú zmluvu. Za tri týždne bola zapísaná ako vlastníčka G. A. a vtedy jej pán D. vyplatil 18.400 Eur. Následne bola nehnuteľnosť prevedená na ďalšiu osobu. Svedkyni bola spôsobená škoda 261.000 Eur. Podala trestné oznámenie na pána D., pani T. a pani A.. Vec je vedená na ORPZ Žilina pod č. O.-XXX/X-O.-Q.-XXXX. V predmetnom konaní G. A. uviedla, že bola nútená pánovi D. klamať, nakoľko sa jej vyhrážal. 4. Na pojednávaní dňa 6.10.2014 sa zúčastnili všetky strany. Svedkyňa D. O., sesternica žalobkyne 1/ uviedla na pojednávaní okolnosti, na základe ktorých mali byť podvedení aj rodičia žalobkyne 1/ pani A.. Túto kontaktovala po tom, čo jej otec žalobkyne 1/ povedal, že boli ňou podvedení. Stretli sa s pani A. pred OD Universál v Galante osobne. Požiadala pani A., aby priniesla aj zmluvy ohľadne nehnuteľností žalobcov. Opýtala sa jej, odkiaľ zohnala peniaze na nadobudnutie sporných nehnuteľností žalobcov v hodnote 70.000 Eur, ako aj na nehnuteľnosti rodičov žalobkyne 1/. Na to uviedla, že si požičala od rodičov a že ona zaplatila 10 tis. Eur, pani T. 10 tis. Eur a z týchto súm sa vyplácalo záložné právo. Zvyšné peniaze mali byť provízia pre pani T. a pána D.. Pani A. svedkyni mala ďalej uviesť, že žalobcovia sa musia obrátiť na pána Rákociho, lebo jemu predala nehnuteľnosti asi 3 mesiace po tom čo ich nadobudla. Ďalej jej uviedla, že podlžnosť voči Tatra Credit mal vyplatiť pán D.. Pani A. uviedla, že nepozná žalobcov. Zmluvy a príjmový doklad jej odovzdal pán D. a pani T.. Pán D. predstavil pani A. žalovaného ako bratranca žalobcov, ktorému mu mal pomôcť. Svedkyňa G.. G. A. uviedla, že nepozná strany v konaní. Sporné nehnuteľnosti nadobudla tak, že ju oslovila pani T., že má pre ňu investíciu, že ona zaplatí časť a zvyšok doplatí pani T.. Nehnuteľnosť nevidela, iba na fotke. Svedkyňa mala investovať 21.500 Eur plus kolky. Kúpna cena bola 70 tis. Eur. Pani T. ju navštívila doma, kde bol prítomný aj manžel svedkyne. Svedkyňa pani T. odovzdala 21.500 Eur a kolky s tým, že pani T. podpísala príjmový doklad. Svedkyňa podpísala kúpne zmluvy, ktoré doniesla pani T.. Iné podpisy na zmluvách asi neboli. O pár dní prišla opäť pani T. a priniesla zmluvy a podpísaný návrh na vklad aj od žalobcov a príjmový doklad na 70 tis. Eur. Na doklade bola označená svedkyňa ako osoba, ktorá odovzdala peniaze, ale ona peniaze neodovzdávala. Peniaze odovzdal buď pán D. alebo pani T.. Pani T. priniesla aj papier, že bola vyplatená nejaká pôžička v sume 11.300 Eur. Z peňazí, ktoré investovala ona bola vyplatená pôžička v Tatra Credite. Nehnuteľnosť následne predala pani T. pánovi A.. Svedkyňa nebola osobne prítomná pri uzatváraní zmlúv so žalobcami ani žalovaným. Zmluvu, ktorú mala podpísať s pánom A. videla až v banke. Svedkyňa mala z predaja zisk 1.000 Eur. Myslí si, že kúpna cena pre pána A. bola taká istá ako v prípade žalobcov. Peniaze od pána A. prišli svedkyni z banky v sume 21.500 Eur, na výpise z účtu je uvedené, že išlo o hypoúver. Na zmluve bol uvedený ešte jeden účet, išlo o účet syna pani T.. 5. Okresný súd Martin na dožiadanie tunajšieho súdu dňa 26.5.2017 vypočul svedka C. D., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany. Svedok uviedol, že pozná žalobcov. V rokoch 2011 až 2012 pracoval pre realitnú kanceláriu FC Real, ktorej konateľkou bola Q. T.. Realitná kancelária sa zaoberala sprostredkovaním predaja a výkupu zadlžených nehnuteľností. Od jedného z tipérov dostal tip na žalobkyňu 1/, že potrebuje vyriešiť svoju nehnuteľnosť. Volal žalobkyni 1/, aby si pripravila všetky podklady na predaj nehnuteľnosti. O pár dní mu zavolala a išiel k nim domov. Kúpu sprostredkoval s pani T.. Nafotil nehnuteľnosti. Doklady od nehnuteľností aj od tiarch odovzdal do notebooku pani T.. Po niekoľkých týždňoch mu pani T. oznámila, že našla kupujúcu pani Ružičkovú. Nebol pri jednaniach o cene medzi pani A. a pani T.. Bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A.. Zmluvy boli nachystané, všetci sa stretli na chodbe v Galante u notára. Žalobcovia si zmluvu prečítali. Keď im bolo všetko jasné išli k notárovi všetci traja podpísať návrh na vklad, zmluvu a overiť podpisy na zmluve a podpísať a overiť plnú moc na jeho meno na vyplatenie nebankovky, kde mali ťarchu. G. A. nebola osobne prítomná, zmluvu podpísala predtým, dala ju pani T. a tá ju dala jemu aj s peniazmi od pani A.. Keď vyšli od notára, žalobcovia mu dali 3 ks zmluvy, 2 ks návrhu na vklad a 1 ks plnú moc. On im vyplatil peniaze podľa dohody a prepočítal im peniaze potrebné na vyplatenie nebankovky. Žalobcovia sú maďarskej národnosti, ale nemal s nimi žiadny jazykový problém, rozumeli mu všetko. 6. Na pojednávaní dňa 19.10.2017 súd vec predbežne posúdil tak, že vzhľadom na znenie § 470 ods. 2 CSP a na ústavno-právnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán bude súd v danej veci posudzovať otázku naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby, teda podľa § 80 písm. c/ OSP. V zmysle judikatúry žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľností vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd bude posudzovať platnosť kúpnej zmluvy medzi G. A. a žalobcami podľa Občianskeho zákonníka, ďalej bude brať do úvahy judikatúru (Uznesenie NS SR z 30.05.2012 sp. zn. 6Cd/107/2011) v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má sám, rovnakou vadou by bol postihnutý aj následný právny úkon. V tomto ohľadne však súd uviedol, že bude brať do úvahy aj nález ÚS SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, v zmysle ktorého ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Teda súd má za to, že by sa mal zaoberať otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodných vlastníkov vs. vlastnícke právo nadobúdateľa) a individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. S ohľadom na už vykonané dokazovanie a pre účely smerovania strán k potrebám ďalšieho dokazovania, súd predbežne vyhodnotil kúpnu zmluvu medzi žalobcami a G. A. ako neplatnú s tým, že konštatoval, že ani dokazovanie v tejto časti nie je skončené. Splnomocnený zástupca žalobcov uviedol, že v prípade, že súd nemá na základe doterajšieho dokazovania za preukázané, že kúpna zmluva medzi žalobcami a G. A.u je neplatná, navrhuje prerušiť toto konanie do skončenia trestného konania vedeného na KR PZ Žilina, č.k.: ČVS:KRP-14/2-VYS- ZA-2014. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že pôvodná kúpna zmluva je platná, nakoľko spĺňa všetky náležitosti v zmysle OZ. Prerušenie prebiehajúceho súdneho konania ponechal na uváženie súdu. Ohľadne dobromyseľnosti žalovaného niet žiadnej pochybnosti, nakoľko tento nemal žiadnu vedomosť o vzťahu medzi G. A. a žalobcami a nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere. Vzhľadom na prednesy splnomocnených zástupcov strán súd konštatoval, že predbežne vyhodnotil pôvodnú kúpnu zmluvu za neplatnú a že ani v tomto ohľade nie je skončené dokazovanie. Na základe uvedeného súd nerozhodoval o návrhu na prerušenie konania, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu podmienil tým, že súd by nemal na základe doterajšieho dokazovania preukázanú neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy, a teda v opačnom prípade na návrhu netrval. Súd upozornil strany na okolnosť, ktorú v danom štádiu konania nemal za preukázanú, t.j. aby zamerali dokazovanie na otázku dobromyseľnosti žalovaného. 7. Na pojednávaní dňa 24.9.2018 bol uskutočnený výsluch žalovaného. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že pracuje ako vodič, momentálne v Č. L. s príjmom približne 1.400 Eur vrátane diét. Bez diét 600 Eur. Chodí na týždenné turnusy. Vyráža v nedeľu a vracia sa v piatok. V roku 2012 bol som zamestnaný v spoločnosti Bring. Príjem mal variabilný, približne podobný ako v súčasnosti. Vtedy býval doma dva-tri týždne, niekedy mesiac. Pracoval 2 mesiace, bolo to prispôsobované podľa potreby. Má ukončené SOU bez maturity a má nadstavbu v odbore elektromechanik. Vlastní nehnuteľnosti v U. O., H. Ú., X-B. R. H. R. U. R., súpisné číslo nevedel presne a dom v T. U. H., súpisné číslo nevedel. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol v auguste 2012. Sporné nehnuteľnosti mu ukázal C. D. najprv na fotografiách a asi dva týždne pred podpisom zmluvy tam išli osobne. Videl nehnuteľnosti aj zvnútra, má kľúče od bráničky, od domu. Nikto sa v nehnuteľnostiach nenachádzal. S pani A. sa osobne nestretol nikdy. Zmluvy mu pán D. priniesol až pri podpisovaní. Nehnuteľnosti neužíval, mal dohodu s C. D., že mu zoženie nájomníkov a z ich nájmov bude platiť hypotekárny úver. Stav meračov elektromeru, vodomeru a plynomeru sa nevykonával. Nezisťoval či má niekto prihlásený trvalý pobyt na predmetnej nehnuteľnosti. Až v roku 2014 zistil, že tam niekto býva. Žalobcovia sfalšovali jeho podpis s tým, že uviedli, že je ich bratranec a ubytovali tam celú rodinu. Nehnuteľnosti kúpil ako investíciu do budúcna, že tam budú nájomníci, pričom z nájomného bude uhrádzať úver. Bol v U. O. v lete, očistil tam porast, ale nerobil väčšie úpravy nakoľko prebieha súdne konanie. Teraz je nehnuteľnosť prázdna. Nehnuteľnosti nadobudol z prostriedkov banky VÚB, na úver. Kúpne ceny za nehnuteľnosti boli uhradené priamo z účtu banky. Niečo išlo pani A.Č., niečo pani T., banka mu odmietla poskytnúť informáciu o vlastníctve účtov. D. T. stretol raz v U. R.. Dôveroval p. D.. Vedel o tom, že časť ide p. A., ale ohľadne zvyšku nevedel. Ohľadne nadobudnutia sporných nehnuteľností žalovaný uviedol nasledovné: „Bolo to cez p. D., ktorého mi odporučil bratranec Ľ. A. začiatkom roka 2012. Bratranec ma oslovil s tým, či nemám záujem investovať do nehnuteľnosti, takúto skúsenosť som predtým nemal, ale zaujalo ma to, nakoľko som mal na to príjem. V predmetnom čase som žil v rodinnom dome, ktorý bol v mojom vlastníctve H. Ž. U. T., ktorý som v roku 2017 predal kvôli zdravotným problémom mamy, ku ktorej som sa následne presťahoval. V máji 2012 som sa stretol s p. D. vo Zvolene, myslím že to bol hotel U. J. alebo niečo podobné. Prítomný bol p. D., môj bratranec a ja. Pán D. mi nepovedal žiadne konkrétnosti ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti, dôveroval som mu, následne sa uskutočnilo stretnutie priamo v banke VÚB v U. R., kam prišiel p. D. E. D.. T., z čoho usudzujem, že p. T. mala vedomosť o celej veci. Myslím si, že boli dohodnutí aj s pani riaditeľkou pobočky VÚB, nakoľko k podpisu došlo po otváracích hodinách banky. Prítomný bol aj syn pani T., avšak tento sa nachádzal mimo priestorov banky, do veci nezasahoval. Pán D. prišiel už so zmluvami, ktoré boli podpísané zo strany p. A.Č., podpisoval som kúpnopredajné zmluvy a úverové zmluvy.“...“...Po podpise som kontaktoval P. D. viackrát, chcel som zistiť, či zabezpečí sľúbených nájomníkov. Pokusy trvali 2-3 mesiace, kontaktoval som aj p. T., ktorá povedala, že s tým nemá nič spoločné. Telefónne číslo na p. T. mi dala myslím p. H., asi pol roka po podpise zmluvy.“ Uviedol, že osobne si bol pozrieť iba jednu nehn., tú H. U. O.. Cena bola určená na základe znaleckých posudkov, banke dôveroval. Listy vlastníctva k nehnuteľnostiam overoval cez internet, neradil sa s právnikom, webovú stránku nevedel uviesť. Aktuálne údaje o listoch vlastníctva mu poslala asi Q. H., ktorá bola asi asistentkou p. D., a tom tým, že mu cez telefón uviedla čísla LV, toto sa udialo po osobnej obhliadke nehnuteľnosti v U. O.. Je možné, že mu uvedené informácie poskytol bratranec. Pána D. nepoznal pred stretnutím vo Zvolene. Pán D. vystupoval ako maklér, akoby mal realitku. On navrhol aj financovanie. Za predmetné nehnuteľnosti už zaplatil asi 30.000 Eur. V trestnom konaní bol vypovedať v Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Žiline a v Nitre. Nemal žiadne pochybnosti o kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2012. Výhodu v kúpe nehnuteľností videl v tom, že mu tam p. D. zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Cenu nehnuteľností vnímal ako trhovú. 8. Splnomocnený zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol (skrátené), že podvodným konaním žalobcovia ako aj ďalšie minimálne desiatky osôb a rodín prišli o svoje nehnuteľnosti. Scenár bol rovnaký, osoba D. K. T. „sprostredkovali obchod“, kvázi kupujúci boli G. A., G. Š. alebo ďalšie osoby. Následne, tieto osoby previedli na spriaznené osoby tieto nehnuteľnosti nadobudnuté podvodným konaním. To sa stalo aj žalobcom. Mali nevýhodnú pôžičku od spol. F. V., nejednalo sa síce o vysokú sumu, ale chceli prefinancovať túto pôžičku, aby nemuseli platiť vysokú úroky. V súvislosti s touto pôžičkou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v U. O.. Tiež chceli prefinancovať pôžičku, na základe ktorej bolo a je aj v súčasnosti zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve rodičov žalobcu 2/ vo H. Ú.. Zo zvyšku peňazí chceli vykonať niektoré rekonštrukcie na dome. Žalobcovia naďalej do dnešného dňa uhrádzajú pôžičku, ktorú chceli pôvodne prefinancovať. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorý mal riadnu inzerciu v regionálnych novinách. Nakoľko v trestnej veci sú žalobcovia poškodení, majú informácie, ktoré predložili aj súdu, že osoba D. je vo väzbe, pričom osoby ako D. K. T.Á. sú obžalovaní z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Žalobcovia potom čo v roku 2013 zistili, že boli podvedení, spočiatku mali obavy, nakoľko pán D. sa im vyhrážal so slovami, že „vie ktorú školu navštevujú deti žalobcov“. Tieto slová vyslovil v januári 2013, keď žalobcov chcel donútiť k tomu, aby podpísali nájomnú zmluvu, podľa ktorej budú mať v nájme svoj vlastný dom, za ktorý budú musieť platiť nájomné. Žalobcovia odmietli a D. D. sa začal správať veľmi agresívne. Neskoršie však žalobcovia zistili, že to neboli iba oni, ktorých tieto osoby takýmto spôsobom podviedli a preto sa odhodlali začať právne kroky. Z trestného spisu je preukázané, že takýmto spôsobom podviedli okrem žalobcov minimálne ďalších 35 osôb. Podvodné konanie sa uskutočňovalo veľmi sofistikovaným spôsobom a nejedná sa o ojedinelé prípady. Kataster zmluvným stranám posiela do vlastných rúk rozhodnutie o povolení vkladu. Nakoľko žalobcovia vôbec nevedeli o tom, že podpísali nejakú kúpnu zmluvu, logicky ani nedisponovali takouto zmluvou, ani návrhom na vklad a tiež ani rozhodnutím katastra o povolení vkladu. Dňa 22.11.2013 však vyžiadali z katastra všetky súvisiace dokumenty, podľa ktorých, zistili aj to, že dňa 18.5.2012 mali žalobcovia údajne osobne prevziať predmetné rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech G. A.. Podpisy na doručenke však nie sú podpisy žalobcov. To, že sa nejedná o ich podpisy možno zistiť voľným okom, ak sa porovnajú podpisy na zmluve a na doručenke. Čiže je evidentné, že nejaká osoba alebo osoby, si dali záležať na tom, aby žalobcovia sa dozvedeli o tej skutočnosti, že svoje nehnuteľnosti už nevlastnia čím neskôr. Čo sa týka absencie dobromyseľnosti žalobcovia nie nadarmo navrhli vykonať dôkaz, aby úrad geodézie a kartografie zaslal súdu aktuálne vlastnícke práva žalobcu k nehnuteľnostiam v rámci územia Slovenskej republiky. Žiaľ úrad vedel poskytnúť jedine aktuálny stav. To znamená že ten zoznam nemusí byť konečný, nakoľko žalovaný mohol v minulosti vlastniť aj iné nehnuteľnosti, ktoré medzičasom mohol previesť na iné osoby, pôvodný vlastníci mohli odkúpiť svoje vlastné domy aby sa nemuseli súdiť. V priebehu konania bolo preukázaných viacero priamych aj nepriamych dôkazov preukazujúcich absenciu dobromyseľnosti žalovaného: 1. Žalovaný nie je podnikateľ v oblasti realít alebo nevykonáva podobnú činnosť. Žalovaný je kamionista, ktorý podľa jeho slov sa väčšinou nachádza a aj v čase kúpy nehnuteľností sa nachádzal väčšinou v zahraničí na cestách. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 24.9.2018 súdu potvrdil, že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredné odborné učilište bez maturity, pričom nikdy predtým nevykonával podobnú činnosť súvisiacu s realitami. Jeho mesačný príjem ak nerátame diéty je 600 Eur. Je minimálne zvláštne, že takáto osoba vlastní podľa listinných dôkazov viaceré nehnuteľnosti v rôznych kútoch Slovenska. O to zvláštnejšie je, že všetky tieto nehnuteľnosti nadobudol v ten istý deň resp. v priebehu pár dní. 2. Je zvláštne, že dobromyseľný kupujúci si nepamätá ani súpisné čísla rodinných domov a bytov, ktoré sú v jeho vlastníctve. (zápisnica z pojednávania zo dňa 24.9.2018 str. 2). 3. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.9.2018 tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť v U. O. predtým, než ho kupoval bol osobne pozrieť a vykonal obhliadku aj zvnútra, pričom v dome nikto nebol. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé. Žalobcovia v priebehu konania ako aj v rámci trestného konania vypovedali a tvrdia to aj v súčasnosti, že predmetný dom aktívne obývali až do januára 2013, kedy pán D. ich chcel donútiť k podpisu nájomných zmlúv. Vtedy si agresívnym spôsobom a vyhrážkami vypýtal kľúče od domu. Do tej doby ani pán D. a ani žiadna iná osoba sa nemohla dostať do domu. Čiže jednak žalovaný sa nemohol dva týždne pred podpisom zmluvy t.j. v júli alebo v auguste 2012 bez vedomia a bez súhlasu žalovaných sa vôbec dostať do domu. Ak by chcel vykonať obhliadku domu, zistil by, že v dome sú žalobcovia a ich deti. Avšak žalovaný na pojednávaní tvrdil, že dom bol prázdny. 4. „Dobromyseľný kupujúci“ kúpil dom bez toho, aby sa presvedčil o tom, v akom stave je predmetná nehnuteľnosť. 5. „Dobromyseľný kupujúci“ si nevšimol tú skutočnosť, že v jeho rodinnom dome niekto býva do januára 2013. Čiže absenciu dobromyseľnosti preukazuje aj čudné správanie sa žalovaného ohľadne kúpi nehnuteľnosti. Žalovaný si kúpi nehnuteľnosť bez toho, aby osobne vykonal obhliadku a prekontrolovať nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť kúpi v auguste 2012, avšak kľúče od svojej nehnuteľnosti, za ktorú údajne zaplatil vlastné peniaze si pýta prostredníctvom pána D. až v januári 2013. 6. Sám žalovaný potvrdil na pojednávaní dňa 24.9.2018, že sa nevykonával pri prevzatí žiaden odpočet plynu, elektriny ani vody. Pre dobromyseľného kupujúceho je samozrejmosťou, že pri prevzatí predmetu kúpy sa uskutoční odpočet plynu, elektriny, vody atď., aby sa mohlo zistiť pri koncoročnom vyčíslení, aké množstvo spotrebovali predchádzajúci vlastníci a aké množstvo nový vlastník. 7. Pri otázke, ktorú položil právny zástupca žalobcov žalovanému dňa 24.9.2018 či vie uviesť stav meračov plynu, vody atď. k dátumu kúpy možno logicky očakávať od dobromyseľného kupujúceho odpoveď, že vie uviesť tento stav podľa preberacieho a odovzdávacieho protokolu, ale stav plynomeru nemôže uviesť, nakoľko dom nemá zavedený plyn. Na absenciu plynomeru v U. O. žalovaného upozornil samotný právny zástupca žalobcov. 8. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.6.2014 pred súdom uviedol, že: „Ja som kúpil dom v dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny“. Ale na pojednávaní dňa 24.9.2018 už žalovaný tvrdil niečo iné. Tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť nekupoval pre svoje užívanie, ale chcel nehnuteľnosti dať do prenájmu. Dobromyseľný kupujúci si pamätá za akým účelom kupuje nehnuteľnosť. 9. V prípade ak dobromyseľná osoba kupuje nehnuteľnosť, je to z toho dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť chce užívať pre svoje účely alebo účely svojej rodiny. Ďalšou možnosťou je, že dobromyseľná osoba kúpi nehnuteľnosť za tým účelom, že nehnuteľnosť zrenovuje a následne predá za výhodnejšiu cenu. Ale žalovaný predmetné nehnuteľnosti nikdy neužíval. O. H.L. Ú. potvrdila, že žalovaný nemá prihlásený ani trvalý a ani prechodný pobyt na predmetnej adrese. Ako je vidno z predložených fotografií, ktoré predložil na pojednávaní dňa 24.9.2018 PZ žalobcov, dom je neobývaný a chátra. Pred vchodom do domu od roku 2013 do júla 2018 bola taká burina, že sa človek nevedel dostať do domu. Ak teda chcel nehnuteľnosti použiť ako investíciu, je logické, že nenechám dom chátrať, lebo sa mi vložené peniaze nikdy nevrátia. Je tiež logické, že nenechám, aby ma odpojili od elektriny. Dodávateľ elektriny súdu potvrdil, že so žalovaným na predmetnom odbernom mieste neeviduje a ani neevidoval zmluvný vzťah o dodávke elektriny. So žalobcami evidovali zmluvný vzťah do 27.3.2013, kedy už žalobcovia neobývali dom a „dobromyseľný“ žalovaný faktúry za elektrinu neuhrádzal. (viď. čl. 279) 10. Dobromyseľný kupujúci si neplnil riadne ani svoje povinnosti ohľadne platenia dane z nehnuteľnosti. Priznanie k dani z nehnuteľnosti podal až v máji 2015 na výzvu správcu dane a daňové povinnosti si splnil až v roku 2016, avšak od 2016 nemá uhradenú daň a ani mieste poplatky za odvoz komunálneho odpadu, hoci bol na to viackrát vyzvaný. (viď Oznámenie O. H.. Ú. zo dňa 20.2.2018, čl. 336). 11. Ďalej čo sa týka absencie dobromyseľnosti žalovaného, poukazujeme na jeho samotné vyjadrenia na čísle listu 42, že on za to nemôže, že žalobcov podviedli, že nie on podviedol žalobcov ale to bola pani A. od ktorej kúpil rodinný a tým pádom by bolo potrebné predvolať celú bytovú mafiu. Toto vyjadrenie nám dáva obraz o dobromyseľnosti žalovaného. 12. Je zvláštne aj to, že ak žalovaný vedel o tom, že došlo k podvodnému konaniu, ktoré súvisí v jeho nehnuteľnosťami, pričom reálne hrozí, že nie je vlastníkom týchto nehnuteľností s prihliadnutím na zásadu nemo plus iuris, prečo nebodal trestné oznámenie na pána D. alebo na pani T., prípadne na pani A., ktoré osoby teda mali podviesť nie iba žalobcov ale aj samotného žalovaného? Je samozrejmosťou dobromyseľného nadobúdateľa, že sa bude brániť a chrániť svoje vlastnícke právo. Žiadne kroky však žalovaný neuskutočnil. Ak je teda dobromyseľný nadobúdateľ, je na mieste otázka, prečo neinicioval právne kroky voči týmto osobám? Údajne sa uspokojil žalovaný iba s tým, že sa snažil pánovi D. zavolať, ale ten už nedvíhal telefón. 13. Zvláštne je aj správanie sa žalovaného pri kúpe nehnuteľností. Bez akejkoľvek skúsenosti potom čo sa raz stretol s pánom D. vo Zvolene prikývol na kúpu viacerých nehnuteľností (nakoľko žalovaný okrem žalovanej nehnuteľnosti kúpil aj iné nehnuteľnosti). Ďalšie stretnutie sa už odohrávalo priamo v banke v U. R., čo však bolo čudné (avšak zrejme nie pre žalovaného), že toto stretnutie sa odohralo a zmluvy sa podpisovali v banke po riadnych otváracích hodinách. Zmluvy podpisoval bez toho, aby sa s kupujúcou stretol. Dokonca kúpne zmluvy na ďalšie nehnuteľnosti podpisoval bez toho, aby predmetné nehnuteľnosti osobne videl. (viď. zápisnica zo dňa 24.9.2018 str. 5). Javilo sa mu to za dobrý nápad, nakoľko si kúpu viacerých nehnuteľností mohol finančne dovoliť. Toto tvrdenie žalovaného je ťažko predstaviteľné, s prihliadnutím na jeho príjem 600 Eur (nakoľko diéty slúžia na výdavky zamestnanca ako strava atď.). 14. Žalovaný tvrdil, že prekontroloval list vlastníctva na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti v U. O. zapísané. Na otázku súdu však nevedel uviesť ako a kde si to prekontroloval. Spočiatku tvrdil, že na internete, ale nevedel uviesť ani internetovú stránku, neskôr tvrdil, že mu to možno ukázala tretia osoba. 15. Logickou obranou dobromyseľného kupujúceho je na preukázanie dobromyseľnosti tá skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti kupoval a financoval z úveru. Je však zvláštne, že žalovaný nevedno z akých dôvodov sa aktívne neobhajoval a nepreukázal svoju dobromyseľnosti práve úverovou zmluvou. Tiež tú skutočnosť, že má vo vlastníctve viaceré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v priebehu pár dní až do oznámenia Úradu geodézie a kartografie pred súdom tajil. Z uvedeného dôvodu na pojednávaní dňa 12.2.2018 PZ žalobcov navrhol, aby žalovaný predložil všetky kúpne zmluvy na základe ktorých boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nadobudnuté vrátane príslušných úverových zmlúv, z ktorých bola kúpa financovaná. Súd uznesením uložil povinnosť aby tieto listinné dôkazy doručil súdu. PZ žalobcov boli doručené listinné dokumenty a to kúpna zmluva medzi žalovaným a pani A. ktorá sa týka kúpy nehnuteľností v kat. území U. O. a tiež úverová zmluva, z ktorej bola financovaná nehnuteľnosť o ktorú sa vedie toto sporové konanie. Spolu s listinnými dôkazmi však bolo doručené aj vyjadrenie PZ žalovaného, že ďalšie listinné dôkazy nepredložia aj napriek uzneseniu súdu. Po preskúmaní Prílohy k úverovej zmluve č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012 (čl. 350) a tiež kúpnych zmlúv medzi žalovaným a Máriou Ružičkovou zo dňa 3.8.2012 (čl. 234 a čl. 403) je evidentné, z akého dôvodu žalovaný nechcel súdu predložiť navrhovaný dôkaz. Podľa kúpnej zmluvy (čl. 234) medzi žalovaným D. A. (kupujúci) a G. A.B. (predávajúca) zo dňa 3.8.2012 predmetom kúpi je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v U. O. (žalované nehnuteľnosti). Podľa predmetnej zmluvy kúpna cena bola určená na sumu 70.000 Eur, ktorú sumu kupujúci (žalovaný) uhradí z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého z VÚB a.s. To znamená, že kúpa bola financovaná zo spomínaného úveru (Zmluva o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012) (čl. 347). Základné podmienky úveru sú uvedené v prílohe (čl. 350). Bankou poskytnutú sumu 70.000 Eur mal žalovaný zaplatiť podľa kúpnej zmluvy tak, že 21.750 Eur ešte v ten deň vyplatil k rukám predávajúcej a zvyšok kúpnej ceny 48.250 Eur na rôzne účty. Podľa prílohy k úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012, žalovanému bola poskytnutá celková čiastka úveru 77.716,80,- Eur. viď čl. 350. Podľa bodu 11. Predmetnej Zmluvy o poskytnutí flexypôžičky str. 4: „Nehnuteľnosť je určená v prílohe Základné podmienky úveru. Nehnuteľnosť ako Objekt úveru je nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom financovania prostredníctvom tohto Úveru.“ Podľa Základných podmienok úveru bod. 5 (str. 2) Objekt úveru sú jednak nehnuteľnosti v kat. území Nové Osady (žalované nehnuteľnosti) a tiež nehnuteľnosti v kat. území Hlboké nad Váhom (čl. 350). Zjednodušene povedané, z predmetného úveru bola financovaná jednak nehnuteľnosť v U. O. a tiež nehnuteľnosti v T. U. H.. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2013 (čl. 403) znova medzi žalovaným D. A. ako kupujúcim a predávajúcou G. A. je predmetom kúpny nehnuteľnosť v kat. území T. U. H. a to rodinný dom so súpisným číslom 233 a ďalšie pozemkové nehnuteľnosti. Podľa predmetnej zmluvy kúpna cena bola dohodnutá na sumu 48.000,- Eur, pričom suma 44.000,- Eur podľa zmluvy mala byť vyplatená na základe hypotekárneho úveru poskytnuté z VÚB a.s., čiže z toho istého úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 15.8.2012 z ktorej boli financované aj žalované nehnuteľnosti v Nových Osadách. Je nemožné, aby suma 70.000 Eur a suma 44.000 Eur bola vyplatená z úveru vo výške 77.716,80 Eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.9.2018 na otázku PZ žalobcov potvrdil, že kúpa nehnuteľností ktoré nadobudol boli financované z prostriedkov úveru od VÚB a.s. (viď zápisnica zo dňa 24.9.2018 str. 4). Obsah kúpnych zmlúv bol vyhotovený tak, aby tá konkrétna zmluva bola v súlade s úverovou zmluvou. Osoby ktoré podviedli žalobcov a žalovaný zrejme nepočítali s tým, že sa budú kontrolovať všetky zmluvy. 16. Dobromyseľný kupujúci si nekontroloval ani to, komu posiela kúpnu cenu, resp. komu patrí číslo účtu, kde posiela údajne svoje vlastné peniaze získané z úveru. Na pojednávaní dňa 24.9.2018 žalovaný potvrdil, že vedel o tom, že iba časť išlo predávajúcej D. A., ale nevedel uviesť kam išiel zbytok. Účelom nálezu ústavného súdu SR, je chrániť dobromyseľných nadobúdateľov vlastníckeho práva, kde s prihliadnutím na všetky okolnosti sa dá vylúčiť akákoľvek absencia tejto dobromyseľnosti. V tomto prípade existuje viac ako tucet priamych aj nepriamych, listinných dôkazov a aj dôkazov spočívajúcich nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného na základe zvláštnych okolností. V rámci konania bola preukázaná existencia špekulatívnych okolností za akých kupujúci (žalovaný) nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Zmätočné vyjadrenia žalovaného, ohľadne za akým účelom nadobudol predmetné nehnuteľnosti sú navzájom v absolútnom rozpore. Preukázanie dobromyseľnosti je v danom prípade skôr úlohou strany, ktorá tvrdí, že bola dobromyseľná. Žalovaný však v priebehu konania nepreukázal žiadnym spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere. Skôr naopak. V rámci konania boli preložené dôkazy, ktoré preukazujú absenciu dobromyseľnosti. Súd musí skúmať všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu, pričom ak nemožno preukázať s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu dobromyseľnosť žalovaného, na právny úkon medzi žalovaným a predávajúcou G. A. sa v plnej miere bude vzťahovať zásada nemo plus iuris. 9. Splnomocnený zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol (skrátené), že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom, že nepreukázali že by právny úkon neurobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne alebo že by ho urobili v omyle a že tento omyl v nich vyvolala alebo o ňom vedela G. A.. Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a G. A. jednoznačne vyplýva že G.. G. A. vystupovala ako kupujúca a teda už z tohto je zrejmé že z ohľadom na všetky skutočnosti museli vedieť že vlastnícke právo v nehnuteľnosti prevádzajú a nepodpisujú zmluvu o pôžičke. Tak isto je nelogické tvrdenie žalobcov, že pôžičku chceli použiť na opravu domu a zároveň je to v rozpore s tvrdením v zmysle ich trestného oznámenia že mali dlh voči spoločnosti Tatra Credit a. s., ktorý vznikol z úveru a ktorý nedokázali platiť. Potom je nelogické, že by znovu žiadali o pôžičku ale chceli nehnuteľnosť predať a preto pristúpili k podpisu kúpnej zmluve, pričom ich podpisy sú riadne overené. Tak isto aj z uznesenia KRPZ v Žiline zo dňa 03.07.2015 ČVS: L. - XX/X
- H. - Q. - XXXX na strane 13 vyplýva, že sa malo v zmysle dohody jednať o prevod nehnuteľností. To že išlo o prevod nehnuteľností a nie pôžičku museli žalobcovia vedieť okrem iného aj s toho, že na príjmovom pokladničnom doklade z 30.3.2012, kde sú uvedení ako príjemcovia sumy 70.000 Eur je jednoznačne uvedený účel Kúpa nehnuteľnosti. Tak ako vyplýva z výpovede svedka C. D. z týchto prevzatých prostriedkov ho splnomocnili na zaplatenie zostatku z pôžičky voči spoločnosti Tatra Credit, čo aj vykonal a čo je aj preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.3.2012. Ak by aj súd zotrval na predbežnom vyhodnotení pôvodnej kúpnej zmluvy medzi žalobcami a G. A. ako neplatnej, potom musí zhodnotiť vzhľadom na okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným jeho dobromyseľnosť a poskytnúť jeho vlastníckemu právu rovnakú právnu ochranu ako žalobcom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol dobromyseľný z ohľadom na všetky skutočnosti v tom, že v čase prevodu nebránili žiadne skutočnosti ako i zákonné predpoklady prevodu a nadobudnutia vlastníckeho práva. Pred kúpou nehnuteľnosti si túto osobne prezrel a zistil stav na LV a tak ako vyplýva z jeho výpovede na ostatnom pojednávaní, nemal dôvody neveriť bezchybnosti prevodu vlastníckeho práva. Financovanie kúpy nehnuteľnosti zabezpečoval prostredníctvom hypotekárneho úveru a teda mal za to, že aj banka pred poskytnutím úveru si overila bezchybnosť nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke právo je predmetom tohto sporu. Nakoľko mal žalovaný za to, že sprostredkovateľ C. D. pracuje pre realitnú kanceláriu, nejavilo sa mu nezvyčajným, že tento zabezpečoval všetky úkony súvisiace z prevodom tj. vrátane ohliadky nehnuteľnosti, odovzdania kľúčov ako i zabezpečenia úveru a podpisov zmlúv. To, že C. D. pracoval pre realitnú kanceláriu je zrejmé aj z vykonaného dôkazu výsluchom svedka C. D. zo dňa 26.5.2017. Z predložených dokladov je zrejmé že žalovaný spláca uvedený úver, ktorého splatenie je zabezpečené záložným právom v prospech uvedenej nehnuteľnosti. Poukázal na rozpory žalobcov, ktorí si svoje výpovede prispôsobovali podľa potreby a žalobu podali až po dvoch rokoch od prevodu vlastníckeho práva využijúc pri tom trestné konania v iných veciach. Z výpisu z originálu listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného neboli žiadne zákonné prekážky k prevodu vlastníckeho práva. Žalobcovia sa správali nedbalo pri podpisovaní právnych úkonov, nakoľko mali dostatok času (15 min.) na oboznámenie sa s obsahom kúpnej zmluvy. Ďalej sa správali nedbanlivo keď nevyužili čas medzi uzavretím kúpnej zmluvy medzi nimi ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou do času kedy bola uzavretá zmluva medzi žalovaným. Mohli podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a takéto konanie zapísať do poznámky k predmetnému listu vlastníctva, z ktorého by sa tretia osoba mohla dozvedieť o existencií dôvodov vylučujúcich dobromyseľnosť nadobudnutia. Z ohľadom na všetky okolnosti žalovaný ako dobromyseľný nadobúdateľ nemal nijakú možnosť dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva z prevodu o zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. (nález Ústavného súdu SR spisová značka I. US 151/2016 z 03.5.2017). Preto súd má zvážiť a zohľadniť nespravodlivý dopad, ktorý by vyhoveným žalobe vyvolal voči žalovanému, ktorý za nehnuteľnosť riadne zaplatil sumu 70.000 Eur, a to prostredníctvom hypotekárnej banky, v ktorej požiadal o poskytnutie úveru a ktorý úver do dnešného dňa pravidelne spláca, pričom z výpovede žalovaného je zrejmé, že do dnešného dňa uhradil okolo 30.000 Eur. Na druhej strane sa žalobcovia zbavili dlhu voči Tatra Credit a. s., ako i exekúcie, ktorá bola voči nim vedená. Tak isto je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že prípadné regresné nároky v prípade vyhovenia žaloby zo strany žalovaného voči predávajúcej G. A.L. sú zrejme ťažko vymožiteľné a zbytočne budú žalovaného zaťažovať. Na základe uvedeného žiada žalobu zamietnuť. Pri posudzovaní nárokov na náhradu trov konania navrhol, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalovaný konanie nezavinil. Na pojednávaní dňa 24.9.2018 strany vyhlásili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd na pojednávaní dňa 22.10.2018 po vyhlásení uznesenia, ktorým skončil dokazovanie odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 19.11.2018, kedy vyhlásil rozsudok tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. 10. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: rozhodnutie Správy katastra Galanta zo dňa 11.5.2012 č. H. XXXX/XXXX (č.l. 7-8), vrátane doručeniek (č.l. 13), kúpna zmluva medzi žalobcami a G. A. ohľadne sporných nehnuteľností zo dňa 30.3.2012 (č.l. 9-12), list vlastníctva Č.. XXX, L..Ú.. U. O. zo dňa 1.2.20104 (č.l. 15), informácie na webe ohľadne osôb D., A. (č.l. XX-XX, XX-XX), inzerát C. D. zo dňa 25.7.2010 ohľadne poskytovania pôžičiek (č.l. 20), článok ohľadne Q. T.. (č.l. 45-46), oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu (č.l. 47-50), príjmové doklady na (č.l. 67-68), spis Okresného úradu Galanta, V 2692/2012, V 2809/2012 (č.l. 80b), potvrdenie, že G. A. bola predvolaná na políciu k vyšetrovacím úkonom (č.l. 69), odpoveď notárky JUDr. Janky Plachej zo dňa 3.11.2014 (č.l. 93), uznesenie KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, ČVS: L.-XX/X-H.-Q.-XXXX zo dňa 3.7.2015 o spojení trestnej veci C. D. K. Q. T. na spoločné konanie stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva (č.l. 193-211), lustrácia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalovaným zo dňa 14.11.2017 (č.l. 244) a lustrácia v historických záznamoch (č.l. 245-246), list vlastníctva č. 2869, k.ú. R. U. R. zo dňa 5.12.2017 (č.l. 257-260), kópia originálu listu vlastníctva Č.. XXX, k.ú. U. O. (Č..M.. XXX-XXX), odpoveď ZSE zo dňa 17.1.2018 (č.l. 279-280), zápisnice o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených v trestnej veci (č.l. 288-326), oznámenie Obce Veľké Úľany zo dňa 20.2.2018 (č.l. 336), kúpna zmluva medzi Máriou Ružičkovou a žalovaným zo dňa 15.8.2012, zmluva o poskytnutí flexihypotéky medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane prílohy zo dňa 15.8.2012, znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností č. 35/2012 zo dňa 20.4.2012 (č.l. 345-371), oznámenie zo dňa 26.2.2018 o podaní obžaloby na obv. C. D. K. Q. T. vo veci OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 (č.l. 379-381), znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v k.ú. T. U. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 20.4.2012 (č.l. 386-402), kúpna zmluva medzi G. A. a žalovaným zo dňa 3.8.2012 (k.ú. Hlboké nad Váhom; č.l. 403), kúpna zmluva medzi L. Š. a žalovaným zo dňa 1.8.2012 (k.ú. R. U. R.; č.l. XXX), zmluva o financovaní bývania medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane prílohy zo dňa 1.8.2012 (č.l. 406-412), fotografie sporných nehnuteľností z 6/2018 (č.l. 419). 11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 12. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 14. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy dňa 30.3.2012 (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 15. Podľa 37 ods. 1 § OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 17. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: 19. Z inzerátu C. D. zo dňa 25.7.2010 vyplýva, že tento mal ponúkať vybavenie úverov, ich reštrukturalizácií. Žalobcovia mali dlh voči spoločnosti Tatra Credit, a.s., ktorý chceli refinancovať, a tým získať výhodnejšie mesačné splátky. Za týmto účelom kontaktovali C. D., ktorého našli prostredníctvom inzerátu. C. D. uviedol, že od jedného z tipérov dostal tip na žalobkyňu 1/, že potrebuje vyriešiť svoju nehnuteľnosť. Nekonkretizoval kto mal byť týmto tipérom a v tomto ohľade sa javí ako hodnoverné tvrdenie žalobcov, že ho kontaktovali na základe inzerátu. Na základe telefonického rozhovoru im prisľúbil pomoc a po niekoľkých dňoch aj osobne prišiel za žalobcami. Žalobcovia boli v predmetnom čase bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností v U. O. (sporných nehnuteľností). C. D. im povedal, že bude potrebné zriadenie záložného práva na dom v U. O., v ktorom bývali a ktorý vlastnili. C. D. urobil fotky domu. Po niekoľkých týždňoch informoval žalobcov, že zmluva je hotová a treba ju podpísať u notára. Za týmto účelom sa žalobcovia stretli s C. D. u notárky JUDr. Plachej v Galante 30.3.2012. Podpísanie dokumentov prebehlo tak, že žalobcovia, rodičia žalobkyne 1/ a K. R. išli k notárke JUDr. Plachej v Galante, tu sa stretli s C. D.. C. D. tvrdil, že boli prítomní on a žalobcovia. To, že tam bola prítomní aj K. R. a rodičia žalobkyne 1/ potvrdzuje výpoveď svedkyne K. R.. C. D. dal žalobcom podpísať dokumenty, na ktorých bolo logo OTP banky, prešli si len úvodné strany, ale žalobcovia tvrdia, že zvyšok nečítali, lebo C. D. im povedal, že sa ponáhľa a potom si to prečítajú. C. D. uviedol, že žalobcovia si dokumenty pred podpisom prečítali. Teda ide o tvrdenie proti tvrdeniu, avšak výpoveď žalobcov potvrdzuje výpoveď svedkyne K. R., ktorá rovnako tvrdí, že žalobcovia si dokumenty neprečítali. Z kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná žalobcami dňa 30.3.2012 vyplýva, že kúpna cena v sume 70.000 Eur mala byť vyplatená v plnej výške pri podpise zmluvy k rukám predávajúcich, ktorí prevzatie mali potvrdiť svojimi podpismi. Kupujúca prehlásila, že preberá ťarchu, záložné právo, ktoré je zriadené na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech Tatra credit a.s. Predávajúci sa zaviazali fyzicky odovzdať nehnuteľnosti kupujúcej do 90 dní od podpísania zmluvy. V zmluve je upravené, že žalobcovia splnomocnili G. A. na zastupovanie v konaní pred správou katastra v Galante. V zmluve sa nachádza prehlásenie, že túto podpísali zmluvné strany na základe slobodného a vážneho prejavu vôle po jej prečítaní na znak čoho ju podpísali. Podpisy zmluvných strán sú notársky osvedčené. C. D. išiel po podpísaní dokumentov následne sám do kancelárie notárky a bol tam asi 15 min. Keď vyšiel z kancelárie povedal žalobcom, že im pošlú pôžičku na účet. Žalobkyňa 1/ mu povedala, že potrebuje 1.000 Eur. Na to C. D. telefonoval s niekým o kom tvrdil, že to je G. A.O. ako investorka. Sumu 1.000 Eur dal C. D. v deň podpisu dokumentov priamo do rúk žalobkyni 1/ tak ako uviedla, čo potvrdila svedkyňa K. R.. C. D. tvrdí, že podpise dokumentov vyplatil žalobcom sumu podľa dohody, čo predstavuje sumu 70.000 Eur. G. A. je na príjmovom doklade označená ako osoba, ktorá odovzdala peniaze žalobcom dňa 30.3.2012, ale z jej výpovede vyplýva, že ona peniaze neodovzdávala. Tvrdí, že odovzdala Q. T. iba sumu 21.500 Eur a kolky. Svedkyni D. O. mala G. A. uviesť, že Q. T. zaplatila iba 10.000 Eur a ďalších 10.000 Eur mala zaplatiť Q. T.. Z uvedeného je zrejmé, že G. A. nevyplatila žalobcom sumu 70.000 Eur podľa kúpnej zmluvy a listinný dôkaz - príjmový doklad na č.l. 13 nemôže byť toho potvrdením. Tvrdenie žalobcov je potvrdené výpoveďou svedkyne K. R., že do rúk žalobkyni 1/ C. D. vyplatil sumu 1.000 Eur dňa 30.3.2012. Výpoveď C. D. sama o sebe je preto nedôveryhodná. Žalobcovia uviedli, že keď podpisovali zmluvu, tak v zmluve nebolo meno kupujúcej. Svedkyňa G. A. uviedla, že keď jej priniesla Q. T. zmluvy k podpisu, iné podpisy na zmluvách asi neboli. C. D. tvrdí, že zmluvu podpísala ako prvá G. A.. Vzhľadom k tomu, že na predmetnej kúpnej zmluve je predpísané meno G.. G. A. mohlo byť žalobcom jej meno týmto známe. Žalobcovia tvrdia, že C. D. im povedal, že zmluvy, ktoré podpísali dostanú o niekoľko dní poštou alebo osobne. C. D. uviedol, že žalobcovia mu (po podpise) dali 3 ks zmluvy, 2 ks návrhu na vklad a 1 ks plnú moc. Teda ani z výpovede C. D. nevyplýva, že by im odovzdal akékoľvek dokumenty podpísané dňa 30.3.2012. Žalobcovia sa snažili skontaktovať s C. D. po podpise dokumentov v marci 2012 a podarilo sa im to až v lete 2012. Vtedy im C. D. povedal, že pôžičku vybavil a že sa stretnú v januári 2013. Vtedy im mal dať podpísať nájomnú zmluvu na sporné nehnuteľnosti, ktorú si už prečítali a nepodpísali. C. D. si vyžiadal kľúče, mal sa im vyhrážať a povedal im, že sa musia vysťahovať. Vtedy zistili, že nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Následne sa (teda približne v januári 2013) vysťahovali. Žalobcovia išli na kataster v marci 2013, kedy zistili, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný. V auguste 2013 prišiel žalovaný za žalobcami k rodičom žalobcu 2/ s otázkou, prečo nasťahovali do domu nájomníkov. Oni uviedli, že aby to tam nezmrzlo. Bolo preukázané tvrdením strán, že nájomníkov nasťahovali do nehnuteľnosti žalobcovia. V novembri 2013 išla žalobkyňa 1/ na kataster so sesternicou s tým, že je to celé sfalšované. Išli aj na poštu, lebo chceli vedieť kto prevzal rozhodnutie z katastra, nakoľko žalobcom nikdy nebolo doručené. Z rozhodnutia Správy katastra Galanta zo dňa 11.5.2012 č. H. XXXX/XXXX vyplýva, že tento povolil vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a G. A. ako kupujúcou. Právne účinky vkladu nastali 11.5.2012. Na doručenkách (č.l. 13) sú podpisy osôb, ktoré vystupujú ako žalobcovia a ktorí podpismi potvrdzujú prevzatie rozhodnutia H. XXXX/XX. Žalobcovia tvrdia, že podpisy na doručenkách nie sú ich. Súd konštatuje, že skutočne pri porovnaní podpisov je aj voľných okom zreteľné, že podpisy žalobcov na kúpnej zmluve zo dňa 30.3.2012 a na doručenkách zo dňa 18.5.2012 sú odlišné. 20. Žalobcovia doručili dňa 2.4.2014 Okresnej prokuratúre Galanta oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu, kde opisujú skutočne zhodne so žalobou a žiadajú, aby vec bola riadne prešetrená. Z výpovede svedkyne B.. N. D. ktorá je bez pomeru k stranám vyplýva, že C. D. a G. A. ju uviedli do omylu obdobným vzorcom ako v prípade žalobcov. Z výpovede svedkyne D. O., sesternice žalobkyne 1/ vyplýva, že aj rodičia žalobkyne 1/ mali byť obdobným spôsobom ako žalobcovia podvedení C. D. a že aj táto vec je v štádiu vyšetrovania políciou. Z uznesenia KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, Č.: L.-XX/X-H.-Q.-XXXX zo dňa 3.7.2015 o spojení trestnej veci C. D. a Q. T. na spoločné konanie stíhaných za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva (č.l. XXX-XXX; E.. XX-XX) vyplýva, Ž. C. D. K. Q. T. sú stíhaní pre zločin podvodu formou spolupáchateľstva, kde sú opísané skutočnosti v súlade s výpoveďami žalobcov v tomto konaní. Z uznesenia vyplýva, že na základe dohody s C. D. sa malo jednať iba o dočasný prevod nehnuteľností, ktorým mala investorka G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s následným vybavením úveru pre žalobcov a spätný prevod na žalobcov. Investorku zabezpečila Q. T., pričom investorka G. A.Ž. poskytla Q. T. sumu 21.766 Eur, z ktorej sumy bola žalobcom vyplatená suma 1.000 Eur. Suma 11.193 Eur bola použitá na vyplatenie zvyšnej čiastky úveru spol. Tatra Credit a.s. a suma 253,40 Eur bola použitá na vyplatenie exekúcie viaznucej k predmetným nehnuteľnostiam. Zvyšok sumy si ponechala Q. T.. Následne bol dňa 15.8.20102 vo VÚB a.s. vybavený úver na dlžníka D. A., teda žalovaného vo výške 77.716,80 Eur, ktorý za sľúbenú províziu cca 2.000 Eur stal úverovým dlžníkom a následne aj vlastníkom nehnuteľností. Prostriedky z úveru vo výške 22.800 Eur boli prevedené na účet G. A. ako vrátenie investovanej sumy spolu s províziou a suma 22.450 Eur na účet patriaci D. T., ktorým disponovala Q. T. a C. D.. Uvedeným konaním uviedli stíhaní žalobcov do omylu a spôsobili im škodu vo výške minimálne 72.100 Eur. Z oznámenia prokurátora JUDr. Matúša Harkabusa zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že na obv. C. D. a Q. T. vo veci OKP KR PZ Žilina pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 bola podaná obžaloba. 21. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe, že on sa cíti rovnako ako žalobcovia obeťou podvodníkov. Na pojednávaní dňa 11.6.2014 žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrom úmysle pre svoje užívanie a užívanie svojej rodiny. Vo výsluchu dňa 24.9.2018 žalovaný uviedol, že bol nakontaktovaný na Jozefa Pajunga prostredníctvom svojho bratranca Ľ. A. začiatkom roka 2012. Bratranec ho oslovil s tým, či nemá záujem investovať do nehnuteľnosti, takúto skúsenosť predtým nemal. Nehnuteľnosti kúpil ako investíciu do budúcna, že tam budú nájomníci, pričom z nájomného bude uhrádzať úver. V máji 2012 sa stretol s C. D. vo Zvolene. Tento vystupoval ako maklér. Prítomný bol C. D., bratranec a on. C. D. mu nepovedal žiadne konkrétnosti ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti. Následne sa uskutočnilo stretnutie v banke VÚB v Novej Bani, kam prišiel C. D. K. Q. T.. K podpisu došlo po otváracích hodinách banky. Prítomný bol aj syn pani T., tento sa nachádzal mimo priestorov banky. C. D. prišiel už so zmluvami, ktoré boli podpísané zo strany G.Á. A., podpisoval kúpnopredajné zmluvy a úverové zmluvy. Po podpise kontaktoval C. D. viackrát, chcel zistiť, či zabezpečí sľúbených nájomníkov. Pokusy trvali 2-3 mesiace, kontaktoval aj Q. T., ktorá povedala, že s tým nemá nič spoločné. Žalovaný uviedol, že sporné nehnuteľnosti mu ukázal C. D. najprv na fotografiách a asi dva týždne pred podpisom zmluvy tam išli osobne. Videl nehnuteľnosti aj zvnútra, má kľúče od bráničky, od domu. Nikto sa v nehnuteľnostiach nenachádzal. Z výpovede žalobcov vyplýva, že do januára 2013 obývali sporné nehnuteľnosti. V uvedenom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Vo voľnom opise udalostí však žalovaný neuviedol nič o prezretí si nehnuteľností a uviedol, že C. D. mu neuviedol nič ohľadne vlastníctva nehnuteľností, preto tvrdenie, že si tieto prezrel pred podpisom zmluvy sa nejaví ako hodnoverné. Žalovaný pracuje ako vodič s príjmom približne 1.400 Eur vrátane diét, bez diét 600 Eur. Má ukončené SOU bez maturity a má nadstavbu v odbore elektromechanik. Vlastní nehnuteľnosti v U. O., H. Ú., X-B. R. H. R.U. U. R., N. H. T. U. H.. Súpisné čísla nevedel uviesť. Všetky nehnuteľnosti nadobudol v auguste 2012. Uvedené tvrdenie korešponduje s lustráciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalovaným zo dňa 14.11.2017 (č.l. 244) k 14.11.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom okrem uvedených nehnuteľností aj rodinného domu v Ž. U. T., ktorý predal v roku 2017. Z listu vlastníctva Č.. XXXX, k.ú. R. U. R. (Č..M.. XXX) vyplýva, že ohľadne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného prebieha súdne konanie. S G. A. sa žalovaný osobne nestretol nikdy. Stav meračov elektromeru, vodomeru a plynomeru sa nevykonával. Nezisťoval či má niekto prihlásený trvalý pobyt na predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudol z prostriedkov banky VÚB, na úver. Kúpne ceny za nehnuteľnosti boli uhradené priamo z účtu banky, časť išla G. A., zvyšok inam, nevedel konkretizovať. Uviedol, že listy vlastníctva k nehnuteľnostiam overoval cez internet, ale webovú stránku nevedel uviesť, potom, že možno mu ich poskytla p. H., možno bratranec. 22. Z odpovede ZSE zo dňa 17.1.2018 (č.l. 279-280) vyplýva, že k 17.1.2018 a ani nikdy predtým neevidovali zmluvu o dodávke elektriny na odberné miesto ohľadne sporných nehnuteľností. Zo zápisnice o výsluchu žalobcov ako svedkov - poškodených v trestnej veci (č.l. 288-326) súd nezistil žiadne rozpory žalobcov v porovnaní s ich tvrdeniami v tomto konaní. Z oznámenia Obce H. Ú. zo dňa 20.2.2018 (č.l. 336) vyplýva, že žalovaný podal priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2013 a 2014 až na základe výzvy správcu dane dňa 25.5.2015. Daňové povinnosti si žalovaný splnil až do roku 2016. Ku dňu 20.2.2018 neuhradil vyrubenú daň z nehnuteľnosti a miestny poplatok za odvoz komunálneho odpadu za rok 2017. Bol dvakrát vyzvaný, avšak výzvu si ani raz neprevzal. Z fotografií sporných nehnuteľností z júna 2018 (č.l. 419) je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú zanedbané. 23. Z tvrdení žalobcov, ktoré sú potvrdené výpoveďami svedkyne K. R. vyplýva, že mali v úmysle riešiť existujúcu pôžičku jej refinacovaním a z toho dôvodu sa malo zriadiť záložné právo k sporných nehnuteľnostiam. Strana žalovaného poukázala na uznesenie KR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 3.7.2015, kde sa uvádza, že sa malo jednať iba o dočasný prevod nehnuteľností, ktorým mala investorka G. A. garantovaný návrat finančných prostriedkov s následným vybavením úveru pre žalobcov a spätný prevod na žalobcov. Avšak z tvrdení žalobcov a aj z uznesenia vyplýva, že žalobcovia mali za to, že sporné nehnuteľnosti budú len formou zabezpečenia pre investora. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia si zmluvu neprečítali pred podpisom, zmluvu im C. D. neodovzdal po jej podpise, kúpnu cenu 70.000 Eur v zmysle zmluvy im nevyplatil, vyplatil iba sumu 1.000 Eur. Rozhodnutie katastra o vklade vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech G. A. nebolo žalobcom doručené dňa 18.5.2012. S C. D. sa im podarilo skontaktovať až v lete 2012, kedy im povedal, že sa stretnú ohľadne pôžičky v januári 2013, kedy sa stretnutie aj uskutočnilo a vtedy sa dozvedeli, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. V marci 2013 zistili, že vlastníkom je žalovaný. Je pravda, že až 11.2.2014 podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a dňa 2.4.2014 Okresnej prokuratúre Galanta doručili oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu. K prevodu sporných nehnuteľností v prospech žalovaného však došlo už dňa 15.8.2012, teda je veľmi málo pravdepodobné, že by žalobcovia bez právnického vzdelania v tak krátkom čase zistili, že nie sú vlastníkmi, nakoľko nemali k dispozícii žiadne dokumenty, z ktorých by vyplýval prevod vlastníctva. 24. Zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť, ale taktiež absencia omylu a tiesne. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že vôľa žalobcov nebola vážna, lebo títo nemali v úmysle previesť sporné nehnuteľnosti na G. A., a títo podpísali kúpnu zmluvu dňa 30.2.2013 na základe uvedenia do omylu C. D., že podpisujú zmluvu o pôžičke, z titulu ktorého je potrebné zriadiť záložné právo na sporné nehnuteľnosti. G. A. prinajmenšom musela o tomto omyle vedieť, nakoľko žalobcov ako predávajúcich nikdy nestretla a kúpnu cenu (ako podstatnú náležitosť zmluvy) s nimi nedojednala, nezaplatila ju predávajúcim a ani im ju zaplatiť nemienila. Súd tiež prihliadol na skutočnosti uvádzané v bode 20 rozsudku, a teda že obdobným spôsobom boli uvedení do omylu aj mnohí ďalší. Na základe uvedených skutočností súd je kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností medzi žalobcami a G.A. A. zo dňa 30.3.2012 absolútne neplatná. 25. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi nehnuteľností nakoľko žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd sa v konaní zaoberal otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností. Pri kolízii princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a princípu ochrany dobrej viery, pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní (nález ÚS SR zo dňa 16.3.2016, sp. zn. I.ÚS 549/2015). Z dokazovania, ktoré je podrobne opísané vyššie vyplýva, že žalovaný nadobudol v auguste 2018 viaceré nehnuteľnosti, vrátane sporných nehnuteľností. Nevedel uviesť ich súpisné čísla. Najprv uviedol, že sporné nehnuteľnosti si zabezpečil pre užívanie seba a rodiny, neskôr vraj ako investíciu. Zo zmätočných výpovedí žalovaného má súd za to, že si žalovaný neoveril stav nehnuteľností na liste vlastníctva pred podpisom kúpnej zmluvy. V konaní sa bránil tým, že z úplného listu vlastníctva (čo je nesporné z listinného dôkazu na č.l. 270 a nasl.) je zrejmé, že v čase prevodu sporných nehnuteľností nič nebránilo tomuto prevodu, avšak tento listinný dôkaz bol zabezpečený až v priebehu tohto konania. Žalovaný sa bráni ďalej tým, že žalobcovia neboli opatrní, keď si neprečítali zmluvy, ktoré podpisovali, pritom mali dosť času na to (15 min.), aby sa oboznámili s obsahom. Avšak aj žalovaný uviedol, že C. D. nepoznal pred stretnutím vo Zvolene, ale že mu dôveroval. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že nezistil stav nehnuteľností na liste vlastníctve, o týchto nič nevedel a je spochybnené, že bol osobne na obhliadke sporných nehnuteľností. Zmluvy podpísal v banke po otváracích hodinách. Teda ak vytýka žalovaný žalobcom, že neboli obozretní, to isté je možné vytknúť žalovanému. Cenu nehnuteľností vnímal ako trhovú. Žalovaný uviedol, že výhodu v kúpe nehnuteľností videl v tom, že mu tam C. D. zabezpečí nájomníkov, z čoho bude platiť predmetný úver. Vzhľadom na okolnosti procesu uzatvárania zmlúv je možné konštatovať, že aj žalovaný zobral na seba neprimerané riziko, ak jediná výhoda spočívala v zabezpečení nájomníkov C. D., ktorého predtým vôbec nepoznal, pritom nájomníkov si mohol zabezpečiť aj žalovaný ako vlastník sám. Žalovaný sa ani nespráva ako vlastník sporných nehnuteľností, nakoľko tieto nijak neužíva, sporné nehnuteľnosti sú zanedbané, žalovaný neuhrádza včas daň, výzvy správu dane nepreberá. Rovnako je zvláštne financovanie sporných nehnuteľností a nehnuteľností v Hlbokom nad Váhom, nakoľko na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 15.8.2012 bol poskytnutý úver v sume 77.716,80 Eur, pričom podľa príslušných kúpnych zmlúv mali byť z úveru zaplatené prostriedky vo výške spolu 114.000 Eur. Žalovaný si nijak neoveroval či kúpna cena bude vyplatená predávajúcim. Aj ohľadne nehnuteľností v R. U. R., ktoré vlastní žalovaný sa vedie súdny spor. Na základe všetkých uvádzaných okolností súd vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, tieto neužíva v dobrej viere ako vlastník a súd mu neposkytne ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva ohľadne sporných nehnuteľností medzi žalobcami a G. A. zo dňa 30.3.2012 je absolútne neplatná, súd rozhodol, že žalobcovia sú tak vlastníkmi sporných nehnuteľností v podiele 1/1. Súd nepovažuje dané rozhodnutie za nespravodlivé ani napriek skutočnosti, že žalovaný spláca úver na sporné nehnuteľnosti, ktorého splácanie nijak nepreukázal. Bolo preukázané, že žalobcom nebola uhradená suma 70.000 Eur a tak by im v prípade opačného rozhodnutia vznikla škoda. Pritom žalobcovia sa bránili podaním žaloby i trestného oznámenia a žalovaný napriek svojmu tvrdeniu, že bol tiež podvedený C. D. K. Q. T., nepodnikol žiadne právne kroky. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Pri posudzovaní nárokov na náhradu trov konania strana žalovaného navrhla, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalovaný konanie nezavinil. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.3.2014. Až vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.5.2014 sa žalovaný prvýkrát vyjadril k žalobe (predtým len žiadal odročenie pojednávania), a to tak, že on sa cíti rovnako ako žalobcovia obeťou podvodníkov, t.j. ešte pred vydaním ústavného nálezu (ÚS SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015), ktorým bola prelomená zásada, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv než má sám. Je pravda, že v danom čase nebol žalovaný ešte právne zastúpený, ale bol súdom riadne poučený o možnosti zastúpenia. Následne v priebehu konania bolo vykonané dokazovanie, z ktorého súd vyhodnotil, že žalovaný nebol dobromyseľný pri nadobudnutí sporných nehnuteľností, preto si sám zavinil, že sa ocitol v spore pozícii žalovaného, pričom na svojej obrane trval až do skončenia dokazovania. Vzhľadom na úspech žalobcov v konaní súd nenachádza dôvody hodné osobitného zreteľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného vo vzťahu k žalobcom, ktorí sú solidárne oprávnení k úhrade trov konania spoločne a nerozdielne. Nakoľko v súvislosti s výsluchom svedkyne na pojednávaní dňa 11.6.2014 vznikli trovy, ktoré boli následne uhradené svedkyni zo štátnych prostriedkov (č.l. 62; 153), súd rozhodol, že tieto trovy dôkazu nahradí strana neúspešná v tomto konaní v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.