Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-6-2020.pdf
PDF · 155.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfosovej v právnej veci žalobcu MK STAVING, spol. s. r. o., J. Jánošíka 1638/2, 960 01 Zvolen, IČO: 45 665 681, zast. advokátom JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou, J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102495986/2019, č. 102497205/2019, č. 102497708/2019 a č. 102496641/2019 všetky zo dňa 6. novembra 2019 takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I., II., III. štvrťrok 2013 a október, november a december 2013. Daňová kontrola začala 20.6.2017 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi doručené 25.5.2017. Daňová kontrola skončila 4.6.2018 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100919531/2018 zo dňa 10.5.2018 spolu s výzvou zo dňa 11.5.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole k zisteniam rozdielov dane za zdaňovacie obdobia I., II., III. štvrťrok 2013 a október 2013. Správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobia I., II., III. štvrťrok 2013 a október 2013 rozhodnutiami z 10.9.2018, ktoré boli rozhodnutiami žalovaného zo dňa 21.1.2019 zrušené a vrátené na ďalšie konanie z dôvodu zistených procesných pochybení. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil konanie o dokazovanie výsluchmi svedkov.
Prvostupňové administratívne rozhodnutia
2. Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101762097/2018 zo dňa 10.9.2018 žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 320.-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013; daň vyrubená podaným daňovým priznaním 11,32 Eur, daň zistená správcom dane 331,31 Eur, rozdiel dane 320.-Eur.
3. Správca dane rozhodnutím č. 101762674/2018 zo dňa 10.9.2018 žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 3142,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2013; daň vyrubená podaným daňovým priznaním 16,62 Eur, daň zistená správcom dane 3 159,02 Eur, rozdiel dane v sume 3 142,40 Eur.
4. Správca dane rozhodnutím č. 101763219/2018 zo dňa 10.9.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 2 089,91 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013. Nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 v sume 513,37 Eur a vyrubil daň v sume 1 573,54 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní mínus 513,37 Eur, daň zistená správcom dane 1 573,54 Eur, rozdiel v sume 2 086,91 Eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom daňovom období 12,19 Eur, časť nadmerného odpočtu vrátená správcom dane 501,18 Eur, rozdiel v sume na úhradu 2 086,91 Eur.
5. Správca dane rozhodnutím č. 101763800/2018 zo dňa 10. septembra 2018 žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 1 516,50 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013; daň vyrubená podaným daňovým priznaním 12,19 Eur, daň zistená správcom dane 1 528,56 Eur, rozdiel dane v sume 1 516,50 Eur.
6. Správca dane prvostupňové rozhodnutia zhodne odôvodnil zisteniami z vykonanej daňovej kontroly. Žalobca si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa AFARE s. r. o., Kremnica. K faktúram priložil zmluvy o sprostredkovaní rovnakého znenia uzatvorené 4.1.2013. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov o tom, že došlo k reálnemu plneniu podľa týchto zmlúv a faktúr. Žalobca predložil zoznam faktúr, ktorými boli fakturované dodávky sprostredkované spoločnosťou AFARE s.r.o.. Išlo o odberateľov ELMONT-ZH spol. s r. o. Žiar nad Hronom, REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. Ladomerská Vieska, Mgr. B. K. - GRATECH Budča. Správca dane ďalej v odôvodneniach rozhodnutí uviedol jednotlivé odpovede konateľov týchto spoločností na otázky, ktoré im boli položené správcom dane pri miestnom zisťovaní, ktoré vyhodnotil tak, že títo odberatelia žalobcu sa na žalobcu nakontaktovali prostredníctvom ich obchodných partnerov, a spoločnosť AFARE s.r.o. obchody nesprostredkovala. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že konateľ spoločnosti AFARE s.r.o. vo svojej výpovedi k daňovej kontrole tohto subjektu, podľa zápisnice z 9.2.2015, uviedol, že si nepamätá, aké sprostredkovania pre žalobcu v roku 2013 urobil. Teda ani on nevedel preukázať, že vykonal sprostredkovanie pre žalobcu. Rozhodnutia boli ďalej odôvodnené tým, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre priznať a odviesť. Avšak faktúra je dôkazom len vtedy, ak bola vystavená na základe reálneho plnenia, uskutočnenie ktorého je žalobca povinný preukázať, čo neurobil. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole. Uviedol, že správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov dňa 10.1.2018 za účelom, aby preukázal sprostredkovanie, resp. čo konkrétne bolo sprostredkované. Žalobca na základe tejto výzvy zaslal zoznam vydaných faktúr, v ktorých vyznačil faktúry, ktoré mali byť sprostredkované na základe zmluvy zo dňa 4.1.2013. Zamestnanci správcu dane vykonali preverovanie miestnymi zisťovaniami u daňových subjektov, ktoré boli vyznačené na predmetnom zozname, ktorým boli ELMONT-ZH spol. s r.o., Žiar nad Hronom, REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. Ladomerská Vieska a M.. B. K. - W., Budča. Z vykonaných miestnych zisťovaní bolo zistené, že tieto spoločnosti na žalobcu nakontaktoval ich obchodný partner BUČINA DDD spol. s r.o. a nie spoločnosť AFARE s.r.o., čo znamená, že táto spoločnosť sprostredkovanie deklarované na faktúrach neuskutočnila. Následne bolo žalobcovi zaslané oboznámenie s týmito zisteniami v zmysle § 45 ods. 1,, písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku.
7. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí ďalej dôvodil tým, že vo vyrubovacom konaní na základe právneho názoru odvolacieho orgánu FR SR vykonal ústne pojednávania, kde vypočul konateľov odberateľských spoločností REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. - T.. M. C., ELMONT-ZH spol. s r.o.
- B. C. a odberateľa M.. B. K. a tiež zamestnanca spoločnosti REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. - T.. B. Z.. Ďalej vypočul konateľa AFARE s.r.o. Q. E.. Správca dane umožnil žalobcovi, aby sa týchto výsluchov zúčastnil a mohol tak klásť svedkom otázky. Správca dane ďalej v odôvodneniach rozhodnutí vyhodnotil toto vykonané dokazovanie tak, že svedkovia T.. M. C., M.. B. K., p. B. C. a T.. B. Z. sa na žalobcu nakontaktovali cez ich dodávateľov BUČINA, BUČINA DDD, Prvá teplárenská, T.. J.. Obchody s týmito spoločnosťami prebiehali už v roku 2012 a to tak, že žalobca zaslal e-mailom cenovú ponuku, na základe čoho vystavili objednávky. Títo svedkovia nepoznali AFARE s.r.o. ani jej konateľa. Konateľ AFARE s.r.o. v jeho výpovedi na jednej strane povedal, že robil sprostredkovanie sám, keď bol konateľ, ale na druhej strane si nepamätal na priebeh a nevedel ani povedať, v čom spočívalo a nespomínal si, či pozná spoločnosti, pre ktoré mal vykonať sprostredkovanie. Na základe svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že AFARE s.r.o. uskutočňovala sprostredkovanie pre žalobcu.
Druhostupňové administratívne rozhodnutia
8. Žalovaný napadnuté rozhodnutia zhodne odôvodnil zisteniami správcu dane z daňovej kontroly a z doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní výsluchom svedkov - zástupcov daňových subjektov, ktorí mali byť spoločnosťou AFARE s.r.o. sprostredkovaní v roku 2013 ako odberatelia žalobcu. Konatelia týchto odberateľov a to T.. M. C., konateľ spoločnosti REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o., B., konateľ spoločnosti ELMONT-ZH spol. s r.o. a M. - GRATECH boli vo vyrubovacom konaní vypočutí ako svedkovia, ďalej bol vypočutý zamestnanec spoločnosti REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. T. a konateľ spoločnosti AFARE s.r.o. Q. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že z vykonaných zistení správcu dane a dôkazov vyplývajú nasledovné skutočnosti: Odberatelia, ktorí podľa žalobcu mali byť sprostredkovaní spoločnosťou AFARE s.r.o. svojimi výpoveďami pri miestnych zisťovaniach počas daňovej kontroly a ani svedeckými výpoveďami vo vyrubovacom konaní nepotvrdili, že v roku 2013 sa nakontaktovali, resp. že ich obchodné vzťahy so žalobcom vznikli prostredníctvom spoločnosti AFARE s.r.o., pretože: Obchody medzi žalobcom a daňovým subjektom REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. M., ELMONT- ZH s.r.o. prebiehali už v roku 2012, pričom zmluva o sprostredkovaní so spoločnosťou AFARE s.r.o. bola žalobcom uzatvorená 4.1.2013. Vypočutí svedkovia T. M., B. sa na žalobcu nakontaktovali sami cez ich dodávateľov (BUČINA DDD, Prvá teplárenská, T.). Obchody prebiehali tak, že žalobca zaslal e-mailom cenovú ponuku, následne bola vystavená objednávka. Nikto z vypočutých svedkov nepoznal dodávateľa fakturovaného sprostredkovaného obchodu a to spoločnosť AFARE s.r.o. ani jej konateľa. Ani u dodávateľa AFARE s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie sprostredkovanie, pretože konateľ tejto spoločnosti na jednej strane povedal, že sprostredkovanie robil on, keď bol konateľ, ale na druhej strane si nepamätal na priebeh a ani nevedel povedať, v čom konkrétne sprostredkovanie spočívalo. Uviedol, že niečo sa pre žalobcu robilo, ale nie je si istý, či v roku 2013. Boli to nejaké stavebné práce, dodávka tovaru, sprostredkovanie. Konateľ tejto spoločnosti si nespomínal, či pozná odberateľov uvedených žalobcom, pre ktorých mal byť pre žalobcu sprostredkovateľom. Týmito svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že AFARE s.r.o. uskutočnila sprostredkovanie týchto spoločností ako odberateľov pre žalobcu, čo bolo predmetom preverovaných faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach I., II., III. štvrťrok 2013 a október 2013. Výpoveďami týchto svedkov boli potvrdené zistenia správcu dane, ktoré správca dane získal miestnymi zisťovaniami vykonávanými počas daňovej kontroly u týchto subjektov. Žalobca predložil k daňovej kontrole faktúry a zmluvy o sprostredkovaní z 4.1.2013. V zmluvách bolo uvedené v bode 1, že sprostredkovateľ pre záujemcu zabezpečí uzatvorenie zmluvy o dielo, objednávky s treťou osobou na dodávku služieb, obchodu, materiálu, tovaru. V bode 2, že sa žalobca zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi províziu podľa predloženého vyúčtovania a dohody, vyúčtovanie bude prebiehať mesačne. Žalobca k faktúram žiadne vyúčtovania nepriložil, ktoré by sa vzťahovali k jednotlivých províziam v zmysle uzatvorenej zmluvy a ani mesačné vyúčtovania a nie je zrejmé za sprostredkovanie akých záujemcov, bola faktúra vystavená (náležitosti faktúry podľa § 74, písm. f) zákona o DPH).
9. Žalovaný ďalej napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že odpočet dane z pridanej hodnoty je viazaný na skutočné plnenie, teda na reálne dodanie tovaru alebo služby. V prípade žalobcu správca dane spochybnil reálnosť plnenia, ktoré by žalobcu oprávnilo na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa AFARE s.r.o., platiteľ dane, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žaloba predložil faktúru, pokladničné doklady o hotovostnej platbe, zmluvu o sprostredkovaní a tvrdil, že fakturované plnenie mu bolo dodané. Dodávateľská faktúra sama ako dôkaz nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby nestačí deklarovať len po formálnej stránke. Doklady predložené ku kontrole, aj keď by formálne spĺňali právne náležitosti (v tomto prípade neobsahovali dostatočne rozsah a druh dodanej služby), nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžf/40/2011 na podporu toho, že na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie predmetného tovaru alebo služby, a navyše platiteľom uvedeným na faktúre ako dodávateľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemôže si platiteľ uplatniť nárok odpočet dane z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, písm. a) a v § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V prípade že daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemá byť nárok na odpočet dane uznaný. Takéto závery vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR rozsudky sp. zn. 2Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012 a ďalšie. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sprostredkovanie obchodov dostatočne hodnoverne nepreukázal, nakoľko k fakturovanému sprostredkovaniu okrem faktúr poskytol len zoznam svojich odberateľov, ktorých mu mala sprostredkovať spoločnosť AFARE s.r.o. a súčasne vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že došlo k dodaniu fakturovaného sprostredkovania od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu.
10. Žalovaný ďalej v odôvodneniach rozhodnutí tiež uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. K namietaným nedostatkom náležitostí rozhodnutí uviedol, že pobočka daňového úradu a kontaktná miestnosť daňového úradu sú organizačnými zložkami daňového úradu. Prvostupňové rozhodnutia vydal Daňový úrad Banská Bystrica, čo je zrejmé z výrokov prvostupňových rozhodnutí, v ktorých je uvedené že Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5) zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubuje žalobcovi rozdiel dane... Rozhodnutia sú opatrené okrúhlou úradnou pečiatkou Daňového úradu Banská Bystrica, pričom rozhodnutia boli podpísané vedúcou oddelenia daňovej kontroly ako osobou oprávnenou na takýto úkon.
11. Žalovaný aj ostatné odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. K odvolacej námietke predčasného ukončenia daňovej kontroly bez vypočutia zamestnancov, ktorí zabezpečovali obchody žalovaný uviedol, že vo veci sprostredkovania obchodov uzatvorených so spoločnosťou REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. bol vypočutý aj zamestnanec tejto spoločnosť T., pričom žalobca bol o termíne výsluchu upovedomený, avšak si zásielku neprevzal. Svedok vypovedal zhodne ako konateľ tejto spoločnosti, pričom predmetom preverovania bola reálnosť uskutočnenia sprostredkovania obchodu spoločnosťou AFARE s.r.o. a nie konkrétny obchod medzi týmto subjektom a žalobcom, ktoré správcom dane neboli spochybnené. Ani subjekt AFARE s.r.o. nevedel preukázať reálnosť sprostredkovania predmetných obchodov. K námietke, že nebol vypočutý T., prostredníctvom ktorého boli uskutočňované obchody s odberateľom M. - GRATECH žalovaný uviedol, že svedok M. uviedol vo svojej výpovedi, že tovar objednával sám, a že T. tovar prevzal od žalobcu. Tiež potvrdil, že konateľa spoločnosti AFARE s.r.o. nepozná. K námietke, že nebol vypočutý zamestnanec odberateľa ELMONT-ZH p. W. pričom z výpovede Jakuba Koštu vyplynulo, že išlo o zamestnanca, ktorý zabezpečoval obchodné rokovania, žalovaný uviedol, že z výpovede B. vyplynulo, že táto spoločnosť obchodovala s žalobcom aj v roku 2012, a že sa na žalobcu nakontaktovali prostredníctvom spoločnosti BUČINA DDD spol. s r.o.. Správca dane nepredvolal O., nakoľko konateľ ELMONT-ZH spol. s r.o. B. mal vedomosť o obchodoch so žalobcom, vedel uviesť, že kontakt na žalobcu získal zamestnanec W. cez BUČINU DDD spol. s r.o. a zdaniteľné obchody sa už uskutočnili aj v roku 2012. Tiež vedel, že zamestnancovi bola zaslaná cenová ponuka od žalobcu e-mailom a následne bola žalobcovi zaslaná objednávka a po vykonaní prác im bola doručená faktúra. K námietke žalobcu, že nebol vypočutý svokor konateľa sprostredkovateľa AFARE s.r.o., ktorý uviedol, že obchody so žalobcom zabezpečoval prostredníctvom svokra, žalovaný uviedol, že Q., konateľ AFARE s.r.o. bol vypočutý za účasti konateľky žalobcu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany. Vo výpovedi uviedol, že konateľka žalobcu mu je známa, že s jej firmou v minulosti spolupracoval, vykonávali pre nich nejaké stavebné práce, ktoré si ale nepamätal aké a nevedel, či to bolo v roku 2013. Vedel, že sa niečo pre žalobcu robilo, nejaké stavebné práce, dodávka tovaru, sprostredkovanie. Na otázku, aké sprostredkovanie bolo vykonávané, odpovedal, že toto robil on, keď bol konateľom, ale nepamätá si priebeh, v čom konkrétne sprostredkovanie spočívalo. Po nahliadnutí do faktúr vyhlásil, že ich vyhotovil on, a že boli uhradené v hotovosti. Na otázku, či pozná predmetných odberateľov žalobcu, uviedol, že si nepamätá. Z tejto výpovede nevyplýva, že obchodné rokovanie a zabezpečenie sprostredkovania vykonával jeho svokor, ako to tvrdil žalobca v odvolaní.
12. Žalovaný k odvolacej námietke nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že toto obsahuje všetky skutočnosti, ktoré správca dane zistil, tiež ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých postupoval a podľa ktorých preverované odpočítanie dane hodnotil, preto je námietka nedostatočného odôvodnenia neopodstatnená. K otázke výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že vykonané výsluchy svedkov nepreukázali sprostredkovanie spoločnosťou AFARE s.r.o.. Žalovaný k poukazu žalobcu v odvolaní na rozhodnutia súdov, z ktorých bolo odcitované, uviedol, že správca dane v rozhodnutiach uviedol procesné úkony, ktoré vykonal, kontrolné zistenia z toho vyplývajúce, zistenia
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, čím napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Odôvodnenie rozhodnutí obsahuje aj dôvody, pre ktoré nebolo uznané odpočítanie dane z fakturovaného sprostredkovania.
Žalobné body
13. Žalobca sa včas podanými žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí. Namietal ich nezákonnosť pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
14. Žalobca v žalobách tvrdil, že žalobca z dôvodov na strane konateľky žalobcu (problémy syna so sluchom, starostlivosť o maloletú dcérku, štúdium na VŠ) nemala časový priestor pre to, aby sa naplno venovala firme, a preto zvolila spoluprácu so svojim známym, p. E., ktorý zastupoval spoločnosť AFARE s.r.o.. Tento ju na základe informácií od svojho švagra M., ktorý pracoval v BUČINE DDD nakontaktoval na obchodných zástupcov spoločností, pomocou kontaktov v BUČINE DDD z úseku MTZ a technického úseku údržba, z internetu, keď vo väčšine prípadov s nimi komunikoval telefonicky. Pokiaľ spoločnosti, ktoré dodávali do BUČINY DDD nemohli tovar dodať, či už konkurenčne (vysoká cena, alebo termín dodania), tak oslovili žalobcu a pokiaľ bol žalobca konkurencie schopný, tak obchod bol zrealizovaný. Vyúčtovanie odmeny za sprostredkovanie prebiehalo mesačne na základe dopytov a obchodov, ktoré sa reálne uskutočnili a ziskovosti. Faktúry boli vystavené štvrťročne.
15. Žalobca v žalobách uviedol, že to, že konatelia spoločností sa nevedeli vyjadriť, kto konkrétne obchod objednal, či bol obchod sprostredkovaný, prípadne že nepoznali spoločnosť AFARE s.r.o., ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť obchody nesprostredkovala. Podľa žalobcu konatelia obchodných partnerov žalobcu podnikajú dlhšie časové obdobie a robia desiatky obchodov, z čoho logicky vyplýva, že nemajú prehľad o všetkých obchodoch a o tom, ako došlo k ich dojednaniu. Pre žalobcu obchody sprostredkoval pracovník AFARE s.r.o. a nie jej konateľ, a ten konal so zamestnancami odberateľov, a preto ich konatelia nemali vedomosť o konkrétnych skutkových okolnostiach obchodných prípadov. Správca dane nezistil skutkový stav riadne, keď nevykonal výsluch svedkov p. W.šlo o osoby, ktoré komunikovali priamo so p. K., ktorý zastupoval AFARE s.r.o. a správca dane sa tým nezaoberal. Žalobca preto navrhol vypočutie týchto osôb. Žalobca uvedené skutočnosti namietal v odvolacom konaní, čo ostalo bez odozvy.
16. Správca dane nepostupoval počas daňovej kontroly v súčinnosti so žalobcom, ak mal dôvodné pochybnosti, tieto vôbec neodkomunikoval so žalobcom a nesnažil sa o riadne objasnenie skutkového stavu. Ak by sa správca dane snažil o správne určenie dane, vykonal by výsluch týchto zamestnancov, ktorí mali na starosti predmetné obchody. Podľa žalobcu možno hovoriť aj o prieťahoch v konaní bez toho, aby sa správca dane zaoberal vecou do hĺbky. Kontrola bola ukončená formálne ešte pred skončením dokazovania.
17. Žalobca namietal, že správca dane rozhodnutia nedostatočne odôvodnil, nakoľko sa obmedzil na strohé citácie vykonaných dôkazov, bez akéhokoľvek vysvetlenia príčinných súvislostí, ktoré ho viedli k rozhodnutiu s takým obsahom a aké úvahy ho viedli k danému rozhodnutiu. Správca dane sa nevysporiadal s rozpormi, ktoré v konaní vznikli. Rozhodnutie oprel hlavne o svedecké výpovede, ktoré boli v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom výpovede neboli jednoznačné a nepreukazovali, že by k sprostredkovaniu obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami ELMONT-ZH spol. s r.o., REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o., M.-GRATECH nemalo dôjsť.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám zopakoval dôvody napadnutých rozhodnutí. K žalobným dôvodom uviedol, že žalobca reálne uskutočnenie fakturovaného sprostredkovania spoločnosťou AFARE s.r.o. pre žalobcu nepreukázal a ani preverovaním správcu dane v tejto spoločnosti a ani v spoločnostiach, ktoré podľa označenia žalobcu mali byť sprostredkované, sa predmetné dodanie nepreukázalo. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný, aby preukázal, čo konkrétne bolo faktúrami od dodávateľa AFARE s.r.o. fakturované, pričom na výzvu uviedol len to, že boli poskytnuté služby na základe zmluvy o sprostredkovaní a priložil zoznam odberateľských faktúr, na ktorom boli vyznačení odberatelia, ktorí mali byť sprostredkovaní spoločnosťou AFARE s.r.o. s tým, že k
týmto faktúram sa po takom dlhom čase môže vyjadriť len toľko. Na výzvu správcu dane neboli predložené žiadne skutočnosti o tom, ako k reálnemu sprostredkovaniu došlo, nebolo predložené žiadne vyúčtovanie, hoci táto povinnosť vyplývala pre dodávateľa priamo zo zmluvy o sprostredkovaní. Konateľka vo svojom vyjadrení neuviedla žiadnu osobu, s ktorou by za spoločnosť AFARE s.r.o. mala konať. Mená O. uvádza až v žalobe. Ani z výpovedí konateľa spoločnosti AFARE s.r.o. Q. z 9.2.2015 obsiahnutej v zápisnici o ústnom pojednávaní a ani z jeho výpovede ako svedka vo vyrubovacom konaní nevyplýva, že by za spoločnosť AFARE s.r.o. mala konať iná osoba, ako jej konateľ, ktorý uviedol, že si nepamätá konkrétne, aké sprostredkovanie jeho spoločnosť vykonala. Ďalej, že konateľku žalobcu pozná jeho svokor, ktorý je zo Zvolena a pre žalobcu jeho spoločnosť vykonávala nejaké stavebné práce, pričom si nepamätal nič konkrétne. Povedal, že sprostredkovanie robil on, keď bol konateľ, ale nepamätal si jeho priebeh, ani v čom konkrétne spočívalo. Tiež si nepamätal odberateľské spoločnosti, ktoré mali byť sprostredkované. Z výpovede Q. jediného spoločníka a konateľa AFARE s.r.o. nevyplýva, že by za spoločnosť AFARE s.r.o. mala konať iná osoba, ako to uvádza žalobca v žalobách. Preto tieto žalobné námietky nie sú opodstatnené.
19. Žalovaný k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu nevypočutia zamestnancov obchodných partnerov zotrval na tom, ako túto námietku zodpovedal v napadnutých rozhodnutiach. K tvrdeniu žalobcu, že obchodných partnerov oslovoval p. Belaj, uviedol, že z výpovede vypočúvaných osôb, takáto skutočnosť nebola preukázaná. Žalovaný zdôraznil, že odberatelia žalobcu, ktorí mali byť sprostredkovaní spoločnosťou AFARE s.r.o., nepotvrdili svojimi výpoveďami pri miestnych zisťovaniach počas daňovej kontroly, ani svedeckými výpoveďami vo vyrubovacom konaní, že v roku 2013 vznikli ich obchodné vzťahy so žalobcom prostredníctvom AFARE s.r.o., pretože obchody medzi žalobcom a týmito spoločnosťami prebiehali aj v roku 2012, pričom zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená 4.1.2013. Vypočutí svedkovia sa na žalobcu nakontaktovali sami cez svojich dodávateľov BUČINA DDD, Prvá teplárenská, T.. Obchody prebiehali tak, že žalobca zaslal e-mailom cenovú ponuku a následne bola vystavená objednávka. Nikto zo svedkov nepoznal AFARE s.r.o. ani jej konateľa Q.. Ani na strane AFARE s.r.o. nebolo preukázané, že táto sprostredkovala predmetné obchody, pretože konateľ spoločnosti na jednej strane povedal, že sprostredkovanie robil on, keď bol konateľ, ale na druhej strane si nepamätal na priebeh a ani nevedel povedať, v čom konkrétne sprostredkovanie spočívalo. Nespomínal si, či pozná spoločnosti odberateľov.
20. Žalovaný k námietke procesného pochybenia, ktoré malo spočívať v tom, že daňová kontrola bola ukončená pred skončením dokazovania uviedol, že daňová kontrola bola ukončená riadne doručením protokolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole v zákonom stanovenej lehote. Pre dokazovanie pri správe daní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom správca dane považoval dôkazy, ktoré šetrením získal a vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach za dostačujúce. Počas daňovej kontroly nevykonal požadované svedecké výpovede, pretože vyhodnotil, že nemajú vplyv na závery a výsledok vo veci preverovaného odpočítania dane z fakturovaného sprostredkovania. Toto bolo doplnené v rámci vyrubovacieho konania.
21. Žalovaný k námietkam nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správcu dane uviedol, že rozhodnutia správcu dane majú náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto je neopodstatnené tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli náležite odôvodnené, žalovaný sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Žalovaný nezistil dôvody, pre ktoré by prvostupňové rozhodnutia mali byť zrušené. Žalovaný navrhol, aby správny súd žaloby zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo, zistil, že žaloby neboli dôvodné.
23.Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
25.Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e) a f) Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
26.Podľa § 45 ods. 2, písm. c), d) a e) Daňového poriadku (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
27.Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28.Podľa § 19 ods. 1, prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané zdaňovacie obdobia (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
29.Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30.Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
31.Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
32. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. (5) Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
33.Podľa § 74 ods. 1, písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. (1) Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
34. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorým boli potvrdené rozhodnutia správcu dane Daňového úradu v Banskej Bystrici, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I., II., III. štvrťrok 2013 a október 2013 z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom vo včas podaných správnych žalobách.
35. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovanie administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP.
36. Predmet súdneho prieskumu bol teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúmal, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie a na rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
37. Správny súd z obsahu podaných žalôb zistil, že žalobca vo svojich žalobách v prvej časti označenej ako „Sumarizácia postupu orgánu verejnej správy, rozsah správnej žaloby“ uviedol opis priebehu konania. V ďalšej časti „Skutkové okolnosti prípadu pred vydaním rozhodnutí“ uviedol svoje tvrdenia, ktorými popisoval dôvody, pre ktoré využíval sprostredkovateľské služby spoločnosti AFARE s.r.o. a spôsob, ako k nim malo dochádzať. Žalobné body žalobca uplatnil v ďalšej časti žalôb, v ktorých v podstate konkrétne namietal nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nevykonania výsluchov p.. Navrhol vypočuť tieto osoby a pána K. ktorý mal vykonávať činnosť pre spoločnosť AFARE s.r.o.. Namietal procesné pochybenie správcu dane a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí.
38. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacích obdobiach I., II., III. štvrťrok 2013 a október 2013 z faktúr od dodávateľa AFARE s. r. o. Kremnica. Týmito faktúrami bolo fakturované plnenie: „na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 4.1.2013 sumu“. Žalobca k faktúram pripojil výdavkové pokladničné doklady o hotovostnom zaplatení fakturovanej čiastky. Správca dane vyzval žalobcu na doplnenie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia k faktúram od dodávateľa spoločnosti AFARE s. r. o.., pričom vyšpecifikoval všetky faktúry, ku ktorým sa výzva vzťahuje a uviedol, že je potrebné preukázať aj, čo bolo zmluvou o sprostredkovaní sprostredkované, a to s poukazom na znenie zmluvy o sprostredkovaní bod 1. Takouto výzvou správca dane jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti nie sú preukázané a ktoré je potrebné, aby daňovník preukázal. Bol to žalobca, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z týchto faktúr, preto bolo len na ňom, či má dôkazy, ktorými je možné preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre vznik práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Neobstoja preto odvolacie námietky, že správca dane so žalobcom nepostupoval v úzkej súčinnosti a svoje dôvodné pochybnosti so žalobcom vôbec neodkomunikoval.
39. Žalobca predmetnej výzve správcu dane, aby na svoje tvrdenia predložil dôkazy, v podstate nevyhovel, keď vo vyjadrení k výzve uviedol len to, že faktúry boli vystavené spoločnosťou, ktorá žalobcovi poskytovala služby na základe zmluvy o sprostredkovaní a k vyjadreniu priložil faktúry, ktoré boli vystavené žalobcom s tým, že išlo o faktúry, v ktorých sa jednalo o predaj tovaru, materiálu alebo služieb uvedeným spoločnostiam. Tiež uviedol, že sa k faktúram po dlhom odstupe času môže vyjadriť len toľko. Žalobca teda nedisponoval žiadnym dokladom mimo faktúry s neurčitým predmetom a dokladu o zaplatení faktúry v hotovosti, z ktorého by bolo možné objektívne zistiť, čo bolo predmetom fakturácie a ani žiadnym dôkazom o tom, že fakturované plnenie bolo žalobcovi reálne dodané. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v predchádzajúcom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne žalobcovi vysvetlili, prečo samotné faktúry môžu byť dôkazom o vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty len vtedy, keď majú materiálny základ, čo znamená vtedy, keď fakturované plnenie bolo aj daňovníkovi reálne dodané. Je tomu tak z dôvodu právnej úpravy obsiahnutej v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorej právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, prvá veta zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru.
40. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza tvrdenia, ktorými opisuje priebeh sprostredkovania, tak takéto tvrdenia ani počas daňovej kontroly a ani počas nasledujúceho daňového konania nepredkladal. Tu je na mieste zdôrazniť, že daňovník má právo a povinnosť predkladať svoje tvrdenia o skutočnostiach rozhodných pre správne určenie dane tak v daňovej kontrole ako aj v daňovom konaní, avšak samotné tvrdenia nestačia na preukázanie, že daňovníkovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňovník musí byť schopný svoje tvrdenia aj preukázať. Ako správne uviedol žalovaný v odôvodneniach rozhodnutí podľa Daňového poriadku (§ 24) dôkazné bremeno leží na daňovníkovi.
41. Správca dane napriek dôkaznej núdzi na strane žalobcu pristúpil k verifikácii údajov uvedených v predložených faktúrach preverovaním na strane odberateľských spoločností miestnymi zisťovaniami a na strane dodávateľa, pričom na strane dodávateľa tieto skutočnosti preveroval nahliadnutím do daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná za obdobné zdaňovacie obdobia u tohto dodávateľa. Miestne zisťovania neskôr vo vykonanom vyrubovacom konaní doplnil o dokazovanie výsluchom konateľov odberateľských spoločností a dodávateľskej spoločnosti v postavení svedkov, čím umožnil žalobcovi realizovať právo účasti na takýchto výsluchoch a klásť svedkom otázky. Správny súd zistil, že správca dane a žalovaný tieto dôkazy vyhodnotili podľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom ich hodnotenie, ako je uvedené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (bod 8 až 12 tohto rozsudku), nevykazovalo žiadny rozpor s obsahom výpovedí svedkov a ani s obsahom predložených listín a jeho hodnotiace úvahy ani netrpia žiadnou chybou v logickom uvažovaní.
42. Konateľ dodávateľa žalobcu tvrdil, že vykonal sprostredkovanie uvedené na faktúrach bez toho, aby vedel čokoľvek o predmetnej poskytnutej službe. Nevedel, čo bolo sprostredkované a ani komu bolo sprostredkované. Správny je záver, ktorý z toho vyplýva a to, že sa týmto dokazovaním dodanie na strane dodávateľa nepotvrdilo, a teda ani nepreukázalo. Na strane odberateľov žalobcu sa nenašiel žiadny dôkaz o tom, že obchody medzi týmito odberateľmi a žalobcom sprostredkovala tretia osoba spoločnosť AFARE s.r.o.. Žalobca to v žalobných námietkach ani nenamietal, tvrdil len to, že dokazovanie nebolo úplné.
43. Žalobca v žalobných námietkach namietal, že skutkový stav nebol zistený dostatočne, keď neboli vypočutí okrem konateľov odberateľov ELMONT-ZH spol. s r. o. aj zamestnanec p. W., REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o. aj zamestnanec T. a u odberateľa Mgr. B. - GRATECH aj zamestnanec T.. Takéto námietky neboli dôvodné. Jednak pracovník p. T. vypočutý bol a vypovedal zhodne s tým, ako konateľ spoločnosti REMA TIP TOP INCO-SK spol. s r.o., a to, že sprostredkovateľa nepoznajú a na žalobcu sa nakontaktovali prostredníctvom svojich obchodných partnerov, ktorých vymenovali, a medzi ktorými spoločnosť AFARE s.r.o. nefigurovala. Výslovne uviedli, že túto spoločnosť ani jej konateľa nepoznajú. Ostatní dvaja pracovníci skutočne neboli vypočutí. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal nevypočutie svedkov, ktorých vypočutie ani v daňovej kontrole a ani vo vyrubovacom konaní nenavrhol. Uviedol, že vychádzal z predpokladu, že budú vypočutí správcom dane, lebo boli spomenutí konateľmi pri výsluchu svedkov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom podľa odseku 1, písm. a) platí, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, preukazuje daňový subjekt. Správca dane tak postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď pri absencii ďalších návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania, dôkazy, ktoré získal počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania vyhodnotil a vyvodil z nich skutkové závery, ktoré následne právne posúdil. Žalovaný sa so žalobnou námietkou nevykonania dokazovania náležite vysporiadal. Žalobca namietal, že správcovi dane mala z výpovedí konateľov vyplynúť potreba vypočutia ďalších osôb. Žalovaný dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nebolo takéto dokazovanie vypočutím O. vykonané, vysvetlil, prečo vypočutie týchto osôb by nepomohlo k zisteniu nových skutočností a to z dôvodu, že odberateľ Mgr. JU. výslovne uviedol, že obchody dohadoval so žalobcom on a O. bol len zobrať tovar, pričom kontakt získal prostredníctvom T., tiež že obchody so žalobcom vykonával aj v predchádzajúcom období. Taktiež sa podrobne zaoberal vyhodnotením výpovede B., konateľa spoločnosti ELMONT-ZH, ktorý síce uviedol, že obchody mal na starosti zamestnanec p. W., ale zároveň uviedol aj to, že obchody so žalobcom boli jeho spoločnosťou uskutočnené už aj v predchádzajúcom období v roku 2012, pričom na žalobcu sa nakontaktoval prostredníctvom BUČINA DDD spol. s r.o. a obchody prebiehali tak, že žalobca zaslal cenovú ponuku e-mailom p. W. a následne odberateľ vystavil objednávky. Tiež výslovne uviedol, že spoločnosť AFARE s.r.o. nepozná. Žalovaný z takéhoto obsahu vykonaných výsluchov správne dospel k záveru, že odvolacia námietka bola neopodstatnená. Podrobne vyhodnotil aj výpoveď Q., konateľa spoločnosti AFARE s.r.o., z ktorej nevyplýva, že by obchodné rokovania na zabezpečenie obchodov, sprostredkovanie pre žalobcu vykonával jeho svokor, ako to tvrdil žalobca v odvolaní, pretože svokra uvádzal len v súvislosti so stavebnými prácami. Správca dane však faktúry za stavebné práce od spoločnosti AFARE s.r.o. z nároku na odpočítanie dane nevylúčil. Preto nebol dôvod predvolávať svokra Q. na vypočutie ako svedka. Námietka bola žalovaným v súlade s obsahom tejto výpovede vyhodnotená ako neopodstatnená.
44. Správny súd nevyhovel žalobcovmu návrhu, aby boli osoby vypočuté v súdnom konaní pred správnym súdom z dôvodu, že konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd nie je súdom skutkovým. Podľa § 119 Správneho súdneho poriadku, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, správny súd na základe tejto námietky preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda či žalovaný mal dostatočné podklady na vydanie napadnutého rozhodnutia. Ako bolo vyššie uvedené žalobca nedisponoval okrem faktúr a dokladov o zaplatení, resp. zmluvy o sprostredkovaní, žiadnymi dokladmi a dôkazmi, ktorými by vedel preukázať splnenie podmienky nevyhnutnej pre uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a to, že pri fakturovanej službe dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a teda že žalobca prijal služby sprostredkovania od svojho dodávateľa. Táto rozhodná skutočnosť nebola zistená ani z dôkazov, ktoré zhromaždil správca dane, keď preveroval fakturované dodávky na strane dodávateľa a na strane žalobcových odberateľov pri obchodoch, o ktorých žalobca tvrdil, že boli sprostredkované dodávateľom AFARE s.r.o.. Žalobca namietal, že podstatné pre zistenie skutkového stavu je skutočnosť, že dodávateľ mal faktúry zaevidované vo svojom účtovníctve. K tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti rozhodné pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú upravené v § 49 a nasl. zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňovníkovi tak vzniká právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie vtedy, keď dodávateľ faktúru zaeviduje vo svojom účtovníctve, ale vtedy, keď odberateľ od dodávateľa príjme fakturované plnenie.
To znamená, keď dodávateľovi vznikne daňová povinnosť. Je výlučne na daňovníkovi, ktorý si právo na odpočet dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní uplatní, aby si zabezpečil dôkaz o tom, že fakturované zdaniteľné plnenie prijal a že ho prijal od platiteľa dane z pridanej hodnoty uvedeného na faktúre. Žalobca žiadnym takýmto dôkazom nedisponoval a preverovaním správcom dane u iných daňových subjektov - dodávateľa žalobcu a odberateľov žalobcu sa nepotvrdila dodávka fakturovaných sprostredkovateľských služieb.
45. Žalobné námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nemali oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Nezákonnosť rozhodnutia administratívneho orgánu spočívajúca v jeho nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov môže byť naplnená vtedy, keď administratívne rozhodnutie nemá odôvodnenie vôbec alebo vtedy, keď odôvodnenie neobsahuje skutkové dôvody. Tiež vtedy, keď skutkové dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, nevychádzali z vykonaného dokazovania, alebo boli založené na dokazovaní, ktoré nebolo vykonané, resp. nebolo vykonané v súlade so zákonom. Tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie skutkových zistení, prípadne keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami účastníka konania. Napadnuté rozhodnutia takýmito chybami netrpia, ich odôvodnenia majú všetky náležitosti, ktoré pre odôvodnenie rozhodnutia v daňovom konaní vyžaduje Daňový poriadok v § 63 ods. 5.
46. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, že daňová kontrola bola ukončená skôr, ako bolo ukončené dokazovanie. Jednak táto námietka nebola konkretizovaná, pričom správny súd za žalobcu žiadne všeobecne uplatnené námietky nie je oprávnený konkretizovať a jednak z obsahu protokolu vyplýva, aké kontrolné úkony a dokazovanie bolo v priebehu daňovej kontroly vykonané, sú tam popísané všetky úkony správcu dane a aj zistenia, ktoré boli z nich správcom dane urobené. Z toho vyplýva, že žiadne zistenie urobené v daňovej kontrole, nebolo urobené tak, že by nevyplývalo z jednotlivých kontrolných úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly urobil. Inak povedané, protokol z daňovej kontroly neobsahuje žiadne ničím nepodložené skutkové zistenie, pre ktoré by boli dôkazy zhromažďované až v následnom vyrubovacom konaní. Predmetná námietka preto nebola dôvodná a nemohla obstáť.
47. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo v žalobách uplatnených námietok nezákonnosti nebola dôvodná. Správny súd preto žaloby podľa § 190 SSP pre ich nedôvodnosť zamietol. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 49. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.