Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ek/1425/2019

Uznesenie

D. súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516 proti povinnému L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX V. V., o vymoženie 1.634,25 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.09.2020 takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.09.2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 55,57 eur.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 10.09.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 111,14 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.04.2016, č. k. MK, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter. Povinný žiadal, aby exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Povinný poukázal na viaceré rozhodnutia najvyšších autorít napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. z l0. októbra 2011 (judikát č. R 66/2013 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č.5/2013) „Najvyšší súd Slovenskej republiky už v judikáte č.46/2012 uviedol, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa totiž exekučný súd v zmysle paragrafu 44 ods.2 Exekučného poriadku okrem iného zaoberá tiež tým, či rozhodnutie (exekučný titul) uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej .Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc. Ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť

nútený výkon rozhodnutia.", ďalej povinný poukázal na Ústavný súd SR z 24.02.2011 č. k. -19, na 1 a 2 , čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a ďalšie, kde bolo rozhodnuté v prospech spotrebiteľa. Podľa názoru povinného plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatenej rozhodcovskej doložky. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 19 z 24.02.2011 neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Povinný tvrdí, že v jeho prípade napriek tomu, že zmluva je spotrebiteľská, obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok: rozhodcovsku doložku, kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, čím mu bola odopretá spotrebiteľská ochrana. Na základe vyššie uvedeného povinný žiadal zastaviť exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

3. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, keď vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia). Oprávnený ďalej uviedol, že povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní využil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere v konaní uplatnil. Rozhodcovský súd posúdil všetky námietky povinného a ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku vysporiadal sa s týmito namietanými skutočnosťami. Povinný teda uplatnil v základnom konaní svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede. Zároveň oprávnený uviedol, že tvrdenie, že povinnému „bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa mohol vyjadriť k veciam, vec sa prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom“ je preto nedôvodné a účelové. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Oprávnený poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní, resp. ktoré uplatnil a bolo o nich rozhodnuté. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôraznil, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Oprávnený má za to, že exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva.

4. Podľa názoru oprávneného povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu

(porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. -56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.

5. Povinný tvrdí, že „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už zavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzatvorená alebo uzavretá neplatne.“ Oprávnený na tvrdenia povinného uviedol, že rozhodcovská zmluva je platne a individuálne dojednaná. Podľa ust. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Ďalej poukázal, že rozhodcovská zmluva číslo 8500025194 zo dňa 30.05.2013 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. V zmysle ust. je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy ( a nasl. ). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala definíciu neprijateľnej podmienky podľa resp. ods. 4 písm. r) . Podľa ust. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie

je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Na záver uviedol, že všetky namietané skutočnosti boli predmetom základného konania a v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní boli rozhodcovským súdom posúdené a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdil, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhol preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 111,14 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.634,25 eur vo výške 42,83 eur vrátane DPH/35,69 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 eur vrátane DPH/10,62 eur + 20 % DPH).

6. Následne vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie.

7. Exekučný súd po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, kde bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávnenému sumu 1.634,25 eur s príslušenstvom a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2016 a vykonateľnosť dňa 10.08.2016. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatnosť rozhodcovskej doložky, a to z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, najmä v nemožnosti zvolenia spôsobu riešenia prípadného sporu povinným a na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd po preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.05.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500025194, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide medzi zmluvnými stranami o dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslu rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy nemožno mať potom za to, že toto zmluvné

dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvod súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu podľa bodu 7, čo nevyužil a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 zmluvy a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu.

8. K skutočnosti uvádzanej povinným, že rozhodcovský súd nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky, existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, exekučný súd konštatoval, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade vydaného rozsudku rozhodcovského súdu (NS SR ). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu, ten je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku, ani preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy ako ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu. Rovnako nie je oprávnený preskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, ktoré mohol povinný uplatniť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd dodal, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom.

9. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 111,14 eur.

10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 2 písm. d), § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 199a ods. 2, § 199b a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku.

11. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd pochybil pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu, že sa nezaoberal riadne exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zle konštatoval v bode 19 uznesenia, ktorý povinný citoval a následne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2011 a sp. zn. zo dňa 10.10.2011 (judikát č. R 66/2013). Oprávnený a povinný uzatvorili v rovnaký deň, t. j. 30.05.2013 spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere aj

Rozhodcovskú zmluvu č. 8500025194, kde v bode 5 si účastníci dojednali spôsob riešenia sporov. Povinný dal do pozornosti právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 05.09.2013, v ktorom sa jedná o taký istý prípad ako jeho. Exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy a síce Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Ide o rozhodcovský súd, ktorému nebola založená právomoc na prejednanie sporu vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom úvere v spojitosti s Rozhodcovskou zmluvou uzavretou v rovnaký deň. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nebol výslovne dohodnutý účastníkmi zmluvného vzťahu, je nulitný právny akt, ktorý zároveň nie je exekučným titulom. Účastníci ním nie sú viazaní, nakoľko nevyvoláva žiadne právne následky. Svoj názor povinný opiera aj o konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, judikáty č. R 46/2012 a R 66/2013. S odkazom na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR povinný konštatoval, že rozhodcovský rozsudok ako právny úkon stáleho rozhodcovského súdu vydaný na podklade žaloby oprávneného je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko bol vydaný orgánom rozhodcovským súdom, ktorému nebola daná právomoc na rozhodcovské konanie v zmysle aj keď platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi.

12. Ďalej povinný v sťažnosti citoval čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1 a prílohu ods. 1 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , poukázal na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editoriál SA proti Roció Murciano Quintero, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SI, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -19 zo dňa 24.02.2011 a sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2012, sp. zn. zo dňa 18.09.2012 a sp. zn. zo dňa 15.12.2011 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.06.2016. Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. Nikto nemá právo odňať mu ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s podľa čl. 46, čl. 47, čl. 48 a toto právo nemá ani súd. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa zásadnej novelizácie Exekučného poriadku vykonanej platí s účinnosťou od 23.12.2015 právna úprava štvrtá veta Exekučného poriadku, ktorú povinný citoval. Preto povinný navrhuje, aby súd po dôkladnom preskúmaní všetkých uvedených skutočností a po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov vydal rozhodnutie, že exekúcia sa zastavuje a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.

13. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinný svoju sťažnosť odôvodnil tým, že opätovne spochybňuje platnosť rozhodcovskej zmluvy a teda zákonnosť exekučného titulu. K tomu oprávnený uviedol, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní využil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere v konaní uplatnil. Rozhodcovský súd posúdil všetky námietky povinného a ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, vysporiadal sa s týmito namietanými skutočnosťami. Povinný teda uplatnil v základnom konaní svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.1997, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť, resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia a ani rozhodovať o dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu -

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať, rušiť či meniť rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 18 odôvodnenia.

14. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného uvádzajú, že povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy oboznámiť sa s obsahom všetkých podpisovaných dokumentov a teda aj rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený zdôrazňuje, že prípadné nevyužitie práva povinného oboznámiť sa s obsahom toho čo podpisuje, jeho nedbalosť pri vstupovaní do záväzkového vzťahu a ľahkovážnosť pri podpisovaní predložených dokumentov nemôžu byť v prospech povinného a na ťarchu veriteľa. Povinný mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi, ktoré robil. Jeho tvrdenia považuje oprávnený za účelové s úmyslom namietať nulitnosť exekučného titulu a zastavenie exekučného konania. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu povinného vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami zo strany povinného a dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho dojednania a je platným právnym úkonom. Oprávnený sa stotožňuje so záverom súdu týkajúcim sa posúdenia rozhodcovskej zmluvy uvedeným v bode 17 odôvodnenia.

15. Oprávnený zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou.

16. V ostatnom sa pridržiavajú doterajších vyjadrení a predložených listinných dôkazov. Vzhľadom na uvedené oprávnený rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica nevyhovel sťažnosti povinného, túto sťažnosť zamietol ako v celom rozsahu nedôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.09.2020 ako vecne správne potvrdil. Zároveň navrhol, aby súd oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie tohto vyjadrenia k sťažnosti povinného vo výške 55,57 eur vrátane DPH.

17. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

19. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

20. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

21. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

22. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

23. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

25. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a podľa písm. f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

26. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

27. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

28. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v 1. časti sťažnosti zopakoval len tie isté argumenty (neplatne uzavretá rozhodcovská doložka, nepodrobenie spotrebiteľskej zmluvy kontrole a neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky), ktoré uviedol

v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody, v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne.

32. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že základnou otázkou, ktorú povinný namieta v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti, je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd musí konštatovať, že v ustanovení je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. , ktorý novelizoval s účinnosťou od 1. marca 2010, zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

33. Je nesporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500025194 uzavretá dňa 30.05.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Ďalej nie sú v konaní pochybnosti, že v prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.05.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500025194, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše v rozhodcovskej zmluve je vyjadrená možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu (článok 7 zmluvy) ako aj vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (článok 5 zmluvy). Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému ako spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie akéhokoľvek protiplnenia od oprávneného. Podpisom zmluvy povinný výslovne súhlasil, že rozhodcovské konanie bude vedené v písomnej forme a zároveň sám nenavrhol, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto neobstojí námietka povinného, že boli porušené jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. Na potvrdenie uvedeného vychádzajúc z toho, že každá nová úprava zvyšuje ochranu spotrebiteľa možno uzavrieť, že uvedené závery (individuálnosť dojednania osobitnou formulárovou zmluvou k spotrebiteľskej zmluve) platia, nakoľko i v novej právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského práva v zákonodarca stanovil možnosť formulárovej

zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním.

34. Pokiaľ povinný namieta nepodrobenie spotrebiteľskej zmluvy kontrole a neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, súd musí v súlade so zásadou rovnocennosti exekučných titulov s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd je rozsudkom rozhodcovského súdu viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Zároveň súd dodáva, že po novele Exekučného poriadku má exekučný súd navyše obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu a to aj spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul, ktorý vydal stály rozhodcovský súd ako subjekt na to oprávnený, ktorého činnosť je pod dohľadom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tieto námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní (spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Pokiaľ povinný namieta nepodrobenie spotrebiteľskej zmluvy kontrole a neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, mal sa brániť v základnom konaní či už podaním žalobnej odpovede po doručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie (čo aj povinný učinil a v žalobnej odpovedi bol dokonca ochotný uhradiť rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a medzičasom uhradenou sumou, keď namietal len neuvedenie údaju o termíne konečnej splatnosti a údaju o RPMN, v dôsledku čoho považoval zmluvu za bezúročnú a za poplatkov), resp. sa mohol po doručení rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) žalobou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, no povinný tak neurobil. Exekučný súd má za to, že zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní dáva dostatočne dlhú lehotu (3-mesiace) na podanie takéhoto procesného úkonu s tým, že rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po márnom uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní poskytuje spotrebiteľovi v dostatočnej miere možnosť obrany pred nepriaznivými účinkami vydaného rozhodcovského rozsudku. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže totiž spotrebiteľ (povinný) namietať i skutočnosti vyplývajúce z ochrany spotrebiteľa. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti teda nie sú opravným prostriedkom. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Keďže exekučný súd za žiadnych okolností nesmie preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku, neobstoja žiadne námietky povinného, ktoré mal uplatniť pred vznikom exekučného titulu.

35. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti citoval a poukázal na rôzne rozhodnutia okresných alebo krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, exekučný súd ich nemohol vziať na zreteľ, nakoľko nemajú súvis s prejednávanou vecou, resp. vychádzali z úpravy exekučného práva pred novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 a nezohľadňovali ani prijatý o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, za účinnosti ktorého bol exekučný titul vydaný a ktorým bola do nášho právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/ EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013).

36. Pokiaľ povinný v 2. časti sťažnosti namietal, že exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorému nebola založená právomoc na prejednanie sporu v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na to, že túto obranu použil povinný prvý krát až v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, nemôže exekučný súd na ňu s poukazom na uplatňovanie koncentračnej zásady podľa § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku prihliadnuť. V právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je totiž stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých sa má relevantná obrana pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie,

ktorý síce môže podať i opakovane ale s rozličnými účinkami a zároveň s možnosťou opakovaného podávania takýchto návrhov určil vo väzbe na efektívnosť exekučného konania, že povinný v každom jednom návrhu na zastavenie exekúcie musí riadne po skutkovej a právnej stránke vyšpecifikovať dôvody nedôvodnosti, resp. neprípustnosti exekúcie, nakoľko ich už následne nebude môcť relevantne podať. Stanovil tak preto, aby exekučný súd vedel, čo je predmetom obrany a vedel kam má smerovať svoju procesnú činnosť. Ak teda existuje relevantný dôvod zastavenia exekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, je ho povinný predložiť súdu na posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný. Táto povinnosť sa týka aj povinného spotrebiteľa. Určením povinnosti uviesť všetky skutočnosti zákonodarca zároveň zotrel akékoľvek privilegované dôvody (napr. nevykonateľnosť exekučného titulu), pre ktoré by exekučný súd po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému mohol zastaviť exekúciu ex offo bez väzby na procesný úkon povinného a jeho obsah. Inými slovami povedané v novom exekučnom konaní sa už neuplatňuje princíp oficiality v štádiu rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie a štádiu po ňom.

37. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade článkom 48 ods. 2 SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať.

38. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol prihliadnuť na namietanú právomoc rozhodcovského rozsudku rozhodnúť spor. Tento povinným uvádzaný dôvod bolo možné v zmysle Exekučného poriadku uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie, keď povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal len neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepodrobenie spotrebiteľskej zmluvy kontrole a neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník ponechával v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp. zvýšenia nákladov konania. Takéto kalkulačné konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní.

39. S poukazom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10.09.2020 zamietol.

40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

42. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

43. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

44. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti povinného proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 10.09.2020 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 35,69 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 10,62 eur, spolu suma 46,31 eur + 20 % DPH, t. j. 55,57 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.