Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_12Co-40-2020.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Subarea
12Co/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX U., t.č. F. C. U., právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Svrček, so sídlom Dončova 1443/5, 034 01 Ružomberok, proti žalovaným: 1/ W.. B. I., trvale bytom I. XX, XXX XX A. C. D., právne zastúpený advokátom JUDr. Tomáš Sisák, so sídlom Hroncova 1, 040 01 Košice, 2/ W.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX I., o zaplatenie 10.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 20C/30/2018-107 zo dňa 18. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ a vo výroku III. o trovách konania, a v tejto časti uznesenie zrušuje a konanie zastavuje.
II. Žalobcovi a ani žalovanej 2/ náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznáva.
III. Vo zvyšnej časti uznesenie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 161 ods. 1, 2, § 159, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie z fotokópie žaloby vo veci 10C/8/2018 zistil, že na Okresnom súde Poprad je vedené konanie, ktorým sa žalobca domáha od žalovaných zaplatenia sumy 10.000,- Eur s prísl., na základe rovnakých skutkových okolností ako v tomto konaní. Žaloba bola doručená súdu dňa 29.06.2018 o 09:23 hod. a je totožná so žalobou v tejto veci.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri preskúmaní procesných podmienok zistil prekážku iného prebiehajúceho konania 10C/8/2018 o tej istej veci. V danom prípade je splnená podmienka totožnosti strán, predmetu sporu, ako aj skutkových okolností, od ktorých žalobca odvodzuje svoje právo. S
poukazom na uvedené preto zastavil konanie, ktoré bolo začaté neskôr (o 11:23 hod.), teda konanie vedené pod sp. zn. 20C/30/2018 tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca tým, že podal opätovne rovnakú žalobu, procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy žalovaným.
6. Po vydaní uznesenia, ale skôr ako nadobudlo právoplatnosť žalobca podaním zo dňa 18.12.2019 doručeným súdu prvej inštancie v ten istý deň vzal žalobu voči žalovanej 2/ v celom rozsahu späť. Ohľadom náhrady trov konania navrhol, aby žalovanej 2/ právo na ich náhradu nepriznal, keďže ku dňu späťvzatia žaloby jej žiadne nevznikli. Zároveň v tomto podaní oznámil, že podaním zo dňa 18.12.2019 odoslaným v rovnaký deň vzal žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/8/2018 v celom rozsahu späť, keďže v obidvoch konaniach boli žaloby podané v ten istý deň, nemožno určiť, ktoré konanie začalo skôr.
7. Následne žalobca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej lej „C.s.p.“). Namietal, že skutkové zistenie súdu, že konanie ním začaté neskôr nie je správne. Z podacej pečiatky, ktorá je na žalobe nachádzajúcej sa v spise nevyplýva presný čas doručenia žaloby, nakoľko je tam uvedený len dátum 29.06.2018, hodina a minúta doručenia nie sú uvedené. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že konanie začalo o 11:23 hod.. Pokiaľ aj súdny úradník neskôr zapísal prijatie žaloby do nejakého zoznamu, či systému, nie je preukázané, aký bol časový odstup medzi vyznačením odtlačku podacej pečiatky a vyhotovením nejakého potvrdenia o začatí konania. Keďže nie je zrejmé, aký čas v tomto prípade uplynul, nie je možné bez pochybností ustáliť presnú hodinu a minútu začatia konania. Zároveň poukázal na to, že Civilný sporový poriadok v § 328 ods. 2 nepozná počítanie lehôt na hodiny. V súvislosti so začatím konania, s lehotami na vyjadrenie, odvolanie či iné úkony, vždy počíta s dňom ako najkratším možným časovým intervalom, nikdy nie s hodinou alebo minútou. Obdobne poukázal aj na prípady posúdenia premlčania či preklúzie. Pre posúdenie, ktoré konanie bolo začaté skôr je dôležité iba to, ktoré dni boli žaloby doručené na súd. Keďže v oboch prípadoch sa tak stalo 29.06.2018, nie je možné ustáliť, ktoré konanie začalo skôr. Aby súčasne neprebiehali dve konania o tom istom nároku voči tým istým subjektom, vzal dňa 18.12.2019 žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad späť, keďže v tomto konaní mu neboli doručené vyjadrenia žalovaných a skončenie tohto konania rozsudkom sa javilo ako vzdialenejšie v porovnaní s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov. Uviedol, že pokiaľ by odvolací súd potvrdil uvedené uznesenie, dostal by sa do situácie, že obidva konania sú zastavené, pričom z obsahu spisu nevyplýva, ktorú hodinu a minútu bola žaloba doručená na súd. Poukázal na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu by malo byť už konanie vedené na Okresnom súde v Poprade zastavené, preto nebude existovať prekážka litispendencie, ktorá by bránila pokračovaniu tohto konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, keďže neexistovali dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie, čo nie je rozhodnutím vo veci samej, prípade, že takéto dôvody zanikli.
8. Žalobca podaním zo dňa 30.01.2020 adresoval súdu prvej inštancie dve podania, prvé označené ako „Žaloba“ a druhé podanie označené ako „Žiadosť o znovuzačatie mojej žaloby voči B. I. o sumu 10 000 € + príslušenstvo.“ V druhom podaní žalobca uviedol, že dňa 19.12.2019 cestou svojho advokáta vzal žalobu späť vedenú a podanú na Okresnom súde v Poprade. Dňa 07.01.2020 mu prišlo uznesenie Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/8/2018-46 o zastavení konania, preto žiada, aby bolo konanie na Okresnom súde v Prešove, č.k. 20C/30/2018-107 obnovené. Ak je to nemožné, tak podáva novú žalobu.
9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to vo vzťahu k zisteniu naplnenia podmienok trvania prekážky litispendencie.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce na predmetný prípad aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.
14. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
15. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
16. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
17. Odvolací súd sa najprv zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby.
18. Žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné.
19. Žalobca má dispozičné právo k žalobe. Môže ju zobrať späť i po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Dôvodom nepripustenia späťvzatia je nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov. V predmetnom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to vo vzťahu k žalovanej 2/, pričom žalobca neuviedol dôvod takéhoto čiastočného späťvzatia. Vzhľadom na to, že sa čiastočné späťvzatie týka výroku o zastavení konania aj vo vzťahu k žalovanej 2/ a vo výroku o trovách konania, odvolací súd po tom, čo zistil, že žalovaná 2/ sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila, pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu špecifikovanom žalobcom, a v tomto rozsahu zrušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ ako aj výrok III. o trovách konania a konanie zastavil.
20. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúcom napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
21. V predmetnom prípade žalobca vzal žalobu čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, tzn. že za čiastočné zastavenie konania je procesne zodpovedný žalobca, a teda tento nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej 2/ podľa obsahu spisu trovy konania nevznikli a ani si ich v zastavenej časti neuplatnila, preto odvolací súd náhradu trov konania v zastavenej časti konania nepriznal žalobcovi a ani žalovanej 2/.
22. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu proti uzneseniu, ktorým konanie zastavil.
23. Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach upravuje procesné podmienky ako zákonom stanovené predpoklady pre konanie a rozhodovanie vo veci, t.j. podmienky bez splnenia ktorých nemôže súd dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Uvedené podmienky je súd povinný skúmať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, a to už od jeho začatia až do skončenia. V teórii civilného práva sa tieto podmienky kategorizujú do štyroch skupín, a to vecné procesné podmienky (žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), podmienky na strane účastníkov/strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (ne bis in idem), kde sa zaradzuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) a prekážka skôr začatého konania (litispendencia). Ako bolo uvedené už vyššie, skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu, a to počas celého priebehu konania, s výnimkou skúmania podmienky všeobecnej miestnej a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného, a to pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V prípade, ak súd zistí nedostatky v procesných podmienkach, musí skúmať, či sú tieto nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné. O odstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach ide vtedy, ak sa súd po ich zistení pokúsi tieto odstrániť, či už vlastným postupom alebo výzvou tej sporovej strane, na ktorej tento nedostatok vznikol. V prípade, ak ide o neodstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach, alebo ak nedošlo k odstráneniu odstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, je dôvod na zastavenie konania. V prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol aj napriek uvedeným nedostatkom, potom konanie trpí vadou nesplnenia procesných podmienok.
24. Podstatou prekážky litispendencie (skôr začatého konania) je zabrániť, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. K vzniku tejto prekážky dochádza už v okamihu, keď na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má (i) rovnaké sporové strany (resp. rovnakých účastníkov v prípade mimosporových konaní), (ii) rovnaký predmet konania a (iii) rovnaké skutkové okolnosti od ktorých sa odvodzuje právo. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne na to, aby prekážka litispendencie vznikla, v opačnom prípade nemožno hovoriť o naplnení prekážky litispendencie. V prípade, ak dôjde k naplneniu prekážky litispendencie, súd po zistení jej naplnenia konanie zastaví - spravidla dochádza k zastaveniu konania, ktoré začalo neskôr.
25. Z hľadiska teórie civilného práva sa prekážka litispendencie zaraďuje medzi odstrániteľné prekážky konania, čo znamená, že táto môže byť odstránená napr. aj späťvzatím jedného z dvoch návrhov na začatie konania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 497/2011-13 zo dňa 02.11.2011, kde k otázke litispendencie a späťvzatia žaloby uviedol: „Ústavný súd z podania a vyžiadaného spisu krajského súdu zistil, že na okresnom súde boli začaté v tej istej veci dve konania, čo v čase podania neskoršieho podania predstavovalo vadu v konaní. Na základe dispozičného úkonu vzatia späť žalobcu došlo neskôr k zastaveniu skôr začatého konania, čím bola vada v konaní zhojená. V tomto štádiu už teda namietaná vada v konaní nemohla mať za následok porušenie ústavou zaručených základných práv účastníkov konania. V čase, keď vo veci rozhodoval okresný súd a tiež aj krajský súd, prebiehalo na súde už len jedno konanie, tvrdená prekážka začatej veci už bola odstránená aj keď neprávoplatným rozhodnutím, otázku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu nemožno odvolať, takže nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces v konaní, v ktorom vystupoval ako žalovaný. Ústavný súd dospel k záveru, že v dobe rozhodovania súdu prvého i druhého
stupňa bola už prekážka litispendencie odstránená. Krajský súd sa svojím postupom a rozhodnutím nedopustil sťažovateľom tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, len rozhodol o tom, aby sa pokračovalo v neskoršie začatom konaní, pretože konanie, ktoré začalo ako prvé, bolo právoplatne zastavené. Ak sa sťažovateľ odvoláva na rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 320/09, v tomto prípade bola opačná situácia ako v preskúmavanom prípade, pokiaľ ide o späťvzatie žaloby.“
26. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 6Cdo/204/2016 zo dňa 27.09.2017, ktoré v obdobnej otázke zaujalo nasledujúce stanovisko: „Prekážka litispendencie môže byť ale odstránená napr. tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. O takúto situáciu ide aj v danom prípade, pričom s otázkou neexistencie tejto žalovanými namietanej procesnej prekážky konania sa dostatočne vysporiadal odvolací súd v rozsudku, v odôvodnení ktorého správne konštatoval, že vzhľadom na právoplatné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5C/89/2014 prekážka litispendencie odpadla. Právoplatným zastavením skôr začatého konania totiž prekážka litispendencie voči konaniu v prejednávanej veci bola odstránená a nebránila pokračovaniu v tomto konaní a rozhodnutiu vo veci samej.“
27. Odvolací súd zistil, že po vydaní napadnutého uznesenia právny zástupca žalobcu ešte v ten istý deň, ako vydané napadnuté uznesenie, t.j. 18.12.2019 o 17:09 hod. (č.l. 111 a nasl.) doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako: „Späťvzatie žaloby voči žalovanej v II. rade“ v ktorom okrem iného zároveň oznámil, že podaním zo dňa 18.12.2019 odoslaným v rovnaký deň vzal žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10C/8/2018 v celom rozsahu späť, keďže v obidvoch konaniach boli žaloby podané v ten istý deň, nemožno určiť, ktoré konanie skôr. Z mailovej komunikácie asistentiek Okresného súdu Poprad a Okresného súdu Prešov, ktorá je súčasťou spisu (č.l. 113 - 114) vyplýva, že vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 10C/8/2018 bolo dňa 19.12.2019 doručené späťvzatie žaloby a dňa 30.12.2019 bolo konanie zastavené. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že dispozičným úkonom žalobcu v tej istej veci vedenej na Okresnom súde Poprad došlo k zastaveniu skôr začatého konania, a teda došlo k odpadnutiu prekážky litispendencie, ktorá tak už nebráni v prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že odvolacia námietka žalobcu ohľadom odpadnutia prekážky litispendencie bola dôvodná.
28. K odvolacej námietke právneho zástupcu žalobcu týkajúcej sa nemožnosti určenia presnej hodiny doručenia návrhu na súd odvolací súd uvádza, že presnú hodinu a minútu doručenia žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad mal súd prvej inštancie preukázanú na základe vyžiadania kópie žaloby Okresným súdom Poprad, ktorá bola opatrená podacou pečiatkou Okresného súdu Poprad a z ktorej vyplývali údaje uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Údaje o doručení žaloby na súd prvej inštancie v predmetnej veci zase vyplývali z Potvrdenia o prijatí podania (č.l. 2), ktoré v zmysle § 139 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy účinnom v čase začatia konania (ďalej len „Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy“), bol povinný vydať súd podávateľovi žaloby. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že predmetné konanie bolo začaté neskôr. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle už vyššie spomenutého Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, a to konkrétne z § 136 pojedávajúcom o podacej pečiatke vyplýva, že táto obsahuje označenie súdu, dátum, hodinu a minútu, kedy podanie došlo, či bolo doručené osobne, alebo poštou, údaje o počte rovnopisov a príloh a zaplatení súdneho poplatku, pričom hodina a minúta prijatia podania sa na podacej pečiatke vyznačí, len ak je to pre konanie potrebné. Rovnako odvolací súd poukazuje aj na znenie § 121 ods. 1 C.s.p., ktorý k otázke počítania lehôt stanovuje, že lehoty môžu byť podľa C.s.p. určené podľa hodín, týždňov, mesiacov a rokov. Z uvedeného tak vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že Civilný sporový poriadok nepozná počítanie lehôt na hodiny nie je správne a práve pri skúmaní prekážky litispendencie je dôležité aj skúmanie, presného časového údaja v prípade, ak žaloby boli podané v rovnaký deň. K tvrdeniu žalobcu, že, nie je možné preukázať aký bol časový odstup medzi vyznačením odtlačku podacej pečiatky na rovnopis žaloby a vyhotovením potvrdenia o začatí konania, odvolací súd uvádza, že ak k takémuto prípadnému časovému odstupu aj dochádza, tento však môže byť v rozmedzí pár minút a nie niekoľko hodín, ako to bolo v predmetnom prípade, pretože v zmysle už vyššie spomenutého § 136 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy vydáva súd zároveň podávateľovi žaloby aj Potvrdenie o podaní žaloby, ktoré sa mu vydáva hneď pri podaní žaloby (ak táto bola podaná osobne), alebo sa odovzdáva pri prvom procesnom úkone súdu voči podávateľovi (napr. vyrúbenie správneho poplatku za podanie žaloby,
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a pod.). Z uvedeného dôvodu tieto argumenty žalobcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
29. .Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vo zvyšnej časti uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a v zmysle § 391 C.s.p. v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať - posúdiť dôvodnosť žalobcovho uplatneného nároku v merite veci - následne vo veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).