Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-93-2020.pdf
PDF · 144.29 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti o mal. P. Y., narodeného XX.XX.XXXX a mal. W. Y., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XX, X., deti rodičov matky Q. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. XX, X., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2 a otca P. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/250/2018 - 285 zo dňa 08.01.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi.
II. M e n í rozsudok vo výroku o úprave styku tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa se maloletými deťmi P. a W. po dobu do 30.04.2021 v každom štvrtom kalendárnom týždni v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Počnúc mesiacom máj 2021 otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi v každom štvrtom kalendárnom týždni od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.
Počnúc kalendárnym rokom 2022 je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatka od 9,00 hod. do veľkonočnej soboty do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi počas zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 16.00 hod. do 06.01. do 16.00 hod.. počas letných školských prázdnin každý rok v čase od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 19.00 hod.
Otec j e o p r á v n e n ý mal. P. a W. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase j e p o v i n n ý ich odovzdať matke v mieste jej bydliska.
Matka j e p o v i n n á maloleté deti P. a W. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich v mieste svojho bydliska.
Obaja rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že styk z vážnych dôvodov sa nebude môcť uskutočniť oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne 24 hodín pred začatím určeného styku.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. P. a W. prostredníctvom SKYPE v každom nepárnom kalendárnom týždni v piatok od 18.00 hod. do 18.30 hod.
Matka j e p o v i n n á zabezpečiť, aby maloleté deti boli dostupné na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a aplikácie SKYPE, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/273/2011-44 zo dňa 14.05.2012 vo výroku o úprave styku otca s mal. P..
III. M e n í rozsudok vo výroku o uložení výchovného opatrenia tak, že u k l a d á rodičom Q. U. a P. Y. a maloletým deťom P. a W. Y. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré vykoná P.. S. E., Psychologická ambulancia Prešov, Levočská 18 a to po dobu 6 mesiacov odo dňa začatia realizácie odborného poradenstva.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania sa stala zmena rozsahu styku otca s maloletými deťmi P. a W.. Otec podal návrh na zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia, ktorým bol upravený rozsah výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým synom. V priebehu konania žiadal upraviť iba rozsah styku.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/273/2011 zo dňa 14.5.2012 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi P. Y., nar. XX.X.XXXX a W. Y., nar. XX.X.XXXX vždy posledný víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a to na území Slovenskej republiky po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že prvé stretnutie otca s maloletými deťmi po právoplatnosti rozsudku sa uskutoční posledný víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. na území Slovenskej republiky. Následne po uplynutí 6 mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi posledný víkend v mesiaci v čase od 16.00 hod. od piatka do 16.00 hod. do nedele. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi druhý týždeň v mesiaci júl a druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas Veľkej noci je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok od 9.00 hod. Veľkého piatku do 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka. Počas zimných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny rok v čase od 23.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne pred bytom matky a v určený čas ho pred bytom matky na tom istom mieste vráti. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamieta. Ukladá rodičom maloletých detí výchovné opatrenie a to povinnosť zúčastňovať sa na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov konzultácii za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletých detí a zlepšenia ich vzájomnej dôvery vo vzťahu k maloletým deťom. Otec je povinný nahradiť trovy konania spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania vo výške 351,79 Eur. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“
3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 36, § 25 ods. 2,3 Zákona o rodine.
4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil skutočný stav, z ktorého vyplýva, že rodiča maloletých detí nežijú spoločne, naposledy bolo rozhodnuté o pomeroch maloletých detí rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 24P/273/2011 zo dňa 14.05.2012. Manželstvo rodičov je rozvedené, otec je zaviazaný prispievať na ich výživu vo výške spolu 300,- Eur mesačne. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Z výsluchu maloletých detí zistil, že P. býva spolu s mamkou a
cez letné prázdniny na mesiac až mesiac a pol chodí k otcovi do Holandska. Počas zimných prázdnin a cez Veľkú noc, prichádza ocko na Slovensko. Takýto systém mu vyhovuje, nechce na tom nič meniť. S ockom si telefonuje, keď je u babky, pretože doma s ockom nemôže telefonovať, keďže mama si to neželá. Chodí do 6. ročníka na Základnú školu v X.. Tak ako sa stretáva s ockom doposiaľ, by sa chcel stretávať aj naďalej, s mamkiným priateľom vychádza dobre, aj s ockovou priateľkou, ktorá je v Holandsku, ktorá s ním tam žije. Maloletý W. uviedol, že spolu s bratom bývajú s mamkou, jej priateľom, ďalšími dvoma súrodencami. Cez letné prázdniny chodia k otcovi do Holandska, cez zimné prázdniny a cez Veľkú noc chodí ocko tu za nimi, takto by to chcel aj naďalej. Maloletý W. na záver uviedol, že chce povedať, že ocko si do W. vodí frajerky, ale už nepamätá ako vyzerajú, alebo kedy to naposledy bolo, len teraz si na to spomenul, tak to chcel povedať.
5. Vychádzal aj zo záverov znalkyne z odboru psychológia, F.. U. C., v znaleckom posudku číslo 122/2019 ktorá zhodnotila, že vzťah maloletého P.a a W.a k matke možno hodnotiť ako silne citovo sýtený a pozitívny. Vzťah matky k deťom je rovnako pozitívny, vrelý, matka poskytuje deťom zázemie a zabezpečuje napĺňanie ich potrieb. Vzťah maloletého P.a W.a k otcovi vykazuje negatívne znaky. Obe maloleté deti otca negujú, negatívne opisujú, skúsenosti a zážitky s ním kriticky interpretujú, negatívne hodnotia otca, odsudzujú otcov rodinný život a jeho postoje, jeho konanie. Toho času sa ich prežívanie väzby k otcovi javí ako negatívne, ako stresujúce najmä u maloletého P.a. Pričom W. skôr formálne nasleduje brata v jeho postoji. Znalkyňa skonštatovala, že u oboch detí sú prítomné znaky odmietania otca, ktoré vychádzajú z postojov a prežívania ich matky, teda obaja maloletí pravdepodobne odmietajú otca i pod vplyvom matky (vedomým či nevedomým). Vzťah otca k maloletým deťom je kladný a citovo primerane prežívaný. Matka maloletých detí má potrebné osobnostné a emocionálne predpoklady na výchovu maloletých detí, je spôsobilá vytvárať im vhodné výchovné prostredie a adekvátne stanovovať výchovné hranice, saturovať potreby maloletých detí. Má však tendenciu vlastné intenzívne negatívne pocity voči otcovi detí zdieľať s maloletými a pravdepodobne pod vplyvom vlastnej úzkosti negatívne deťom interpretovať ich zážitky, čím nepodporuje ale naopak skôr narúša ich vzájomný vzťah. Otec maloletých detí je osobnostne emocionálne menej zrelý, jeho výchovný štýl je skôr liberálny a menej autoritatívny, vo vzťahu k synom mal viac kamarátsky prístup ako rodičovský. Otec má k synom vybudovaný citový vzťah, má potenciál a ochotu svoj prístup vhodne prispôsobovať potrebám detí. Na deti je pozitívne citovo naviazaný, má ich veľmi rád, akceptuje dôležitosť matky. Aktuálne rodičia spolu nekomunikujú žiadnou formou. Matka komunikáciu odmieta, k osobe otca detí vyjadruje odstup a odpor. Toho času rodičia nie sú schopní spoločne kooperovať ani nachádzať spoločné dohody a konsenzy. K forme starostlivosti o maloleté deti, znalkyňa zhodnotila, že realizovaným psychologickým vyšetrením sa ako najvhodnejšia forme starostlivosti u oboch maloletých detí javí osobná starostlivosť matky a styk s otcom upraviť formou posledného víkendu v mesiaci od piatka do nedele, počas letných prázdnin formou jedného týždňa v mesiaci júl a jedného týždňa v mesiaci august a ostatné prázdniny a sviatky ponechať striedavou formou. V prípade odmietania styku zo strany maloletých detí sa javí ako najvhodnejšie poskytnúť obom deťom pomoc pri znovu nadväzovaní dôvery k otcovi.
6. Súd pristúpil k zmene už stanoveného rozsahu styku otca s maloletým P. a stanovil rozsah styku u maloletého W.a. Vyhodnotil skutočný stav z ktorého vyplýva potreba zmeny, stanovil postupnosť styku a nenašiel existenciu prekážok pre zákaz styku otca. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti sú na matku silne citovo naviazané, matke dôverujú, preberajú jej názory. Vyhodnotil, že matka je výrazne negatívne nastavená voči otcovi maloletých detí, čo sa na maloleté deti, ktoré žijú s matkou v spoločnej domácnosti a dôverujú jej plne prenáša a odmietajú stretávať sa s otcom z dôvodu strachu vyvolaného či už vedomým alebo nevedomým konaním a správaním sa matky maloletých detí. Z uvedeného dôvodu mal za potrebné s oboma rodičmi, ale predovšetkým s matkou maloletých detí psychologicky pracovať, aby sa naučila otcovi dôverovať a tým mohol styk otca s maloletými deťmi opätovne prebiehať bez problémov a strachu detí z otca.
7. Súd zároveň uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie a to povinnosť zúčastňovať sa na referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Prešov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a zlepšenia vzájomnej dôvery vo vzťahu k maloletým deťom.
8. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o stretávaní sa otca s maloletými deťmi. Otec zanedbáva starostlivosť o deti a priaznivý ich vývoj. Poukazuje na to, že deti sa zo styku, ak sa realizoval u otca, vrátili zanedbane hrubo, dokonca v tom istom oblečení, vracal ich neskoro, pod vplyvom alkoholu. Maloletému kúpil elektronickú cigaretu, čo negatívne vplýva na vývoj maloletých detí. Žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletými deťmi. Uviedla, že takto žiť ďalej nechce. Syn P. jej povedal, že otec ho zobral do garáže, kde ho nútili piť alkohol. Rozpráva W.ovi, že ako sú ona a jej manžel zlí ľudia. Deti sú negatívne, negatívne hodnotia otca, odcudzujú jeho rodinný život a jeho postoje. Otec je osobnostne, emocionálne menej zrelý, jeho výchovný štýl je liberálny. Má za to, že znalecké dokazovanie nebolo urobené dôkladne. P.a naviac trápi trauma z toho, že ako ho otec ho opil, no znalkyňa sa ho vôbec nepýtala. Znalkyňa sa nezaujímala, že maloletý sa vyjadril, že skočí pod vlak, pokiaľ bude musieť ísť k otcovi. S takýmto rozsudkom nesúhlasí, pretože nie je v záujme maloletých detí. Navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Má za to, že súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku F.. U. C. a správne vyhodnotil, že deti vykazujú negatívne znaky voči otcovi pod vplyvom správania matky. Otec na deti netlačí, ale je potrebné spolupracovať s matkou, aby ich viedla k tomu, aby sa takéto stretávanie s otcom aj realizovalo.
11. Matka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca a uviedla, že zotrváva na výhradách k znaleckému posudku. Ona sa s manželom o deti príkladne stará, trávia spolu dovolenky, chodia do prírody, majú spoločný program. Je neuveriteľné, že ako otec tvrdí, že o deti sa zaujíma.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho časti o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku a pre zmenu v časti rozsahu styku a uloženia výchovného opatrenia postupom podľa ustanovenia § 387 a § 388 CSP.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k napadnutému výroku jeho rozhodnutia o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku. Odvolací súd považuje prijaté závery súdu vo vzťahu k týmto častiam napadnutého rozhodnutia za správne a poukazuje na ne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky udáva.
15. Vychádzajúc z odvolania matky, nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi, nevyhoveniu jej návrhu na zákaz styku, a podáva odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie. Námietky matky vo vzťahu k úprave styku sa dotýkajú nesprávneho posúdenia rodičovských predpokladov na strane otca zabezpečovať tento styk. Poukazuje na to, že maloleté deti sa odmietajú sa s otcom stretávať a prejavujú svoju vôľu. Mal. P. výslovne uviedol, že pokiaľ sa má stretávať s otcom, ublíži si.
16. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zhodnotil dokazovanie a závery skutočného stavu správne smerujú k záveru tak ako ho učinil súd prvej inštancie, že je potrebná zmena pôvodného súdneho rozhodnutia. Treba podotknúť, že sa táto zmena pôvodného súdneho rozhodnutia dotýka len vo vzťahu k mal. P.ovi, pretože pôvodným rozhodnutím súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24P/273/2011 došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností len k mal. P.ovi, pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. P.. Súd zhodnotil aj potrebu stretávania sa otca s mal. W., pričom stretávanie aj prebiehalo s obidvoma deťmi. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu, že v danej veci nie sú dané žiadne relevantné dôvody pre prijatie záveru o potrebe zákazu styku otca s maloletými synmi.
17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.
18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
19. Súd pri rozhodovaní o zákaze otca správne vyhodnotil najlepší záujem maloletých a otázku zásahu do rodičovského práva otca podieľať sa na ich výchove. Otázka potreby posúdenia ochrany detí s realizáciou zásahu do rodičovského práva otca bola správne vyhodnotená. Súd prvej inštancie posúdil záujem maloletých tak, že považoval za potrebné aby došlo v ich záujme k úprave styku otca s maloletými a nie k jeho zákazu.
20. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine a judikatúry súdov je zákaz styku rodiča s dieťaťom považovaný za vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. „ Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny vyplýva, že všeobecné súdy majú za povinnosť procesnými prostriedkami, ktoré im zveruje slovenský právny poriadok vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi jedným z rodičov a maloletým dieťaťom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu krajným opatrením „( porovnaj ÚS SR III. ÚS 665/2014 zo dňa 26. júna 2016).
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vylúčenie styku rodiča s dieťaťom je významným zásahom do rodičovského práva a do rodičovskej zodpovednosti. Ide o prostriedok ultima ratio, ktorý je možné využiť len vtedy, ak sú dané mimoriadne závažné okolnosti. Platí pritom, že pre zbavenie rodiča, aby sa podieľal na výchove svojho dieťaťa nepostačuje sama o sebe skutočnosť, že zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje, aby došlo k stretávaniu sa . Vzájomné právo rodiča a dieťaťa na styk má byť zaručené s výnimkou prípadov, kedy by takýto kontakt ohrozoval zdravý vývoj dieťaťa.
22. Z obsahu skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo rodičov je rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. 24P/273/ 2011-44 zo dňa 14.05.2012. Týmto rozhodnutím bol aj upravený styk otca s mal. P.. Z obsahu pôvodného rozhodnutia súdu nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré sa neupravil styk aj s mal. W.. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozsahu novej úpravy styku otca s mal. P. a o úprave styku s mal. W., vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 122/2019 F.. U. C., odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality z ktorého vyplýva, že vzťah maloletých detí k otcovi vykazuje negatívne znaky, avšak podľa názoru znalkyne tieto znaky odmietania vychádzajú z postojov a prežívania ich matky, teda obaja maloletí pravdepodobne odmietajú otca i pod vplyvom matky vedomím, či nevedomím. Matka má tendenciu vlastné intenzívne negatívne pocity voči otcovi zdieľať s maloletými a pravdepodobne vplyvom vlastnej úzkosti negatívne deťom interpretovať ich zážitky, čím nepodporuje, ale naopak narúša ich vzájomný vzťah. Vo vzťahu k otcovi konštatovala znalkyňa, že má k synom vybudovaný citový vzťah, má potencionál a ochotu svoj prístup vhodne prispôsobovať potrebám detí, je na nich citovo naviazaný, má ich rád, na strane neho dochádza k kritickému sebahodnoteniu a otvorene svoje zlyhania a nedostatky. Zároveň znalkyňa odporučila, aby vzhľadom na nekomunikáciu rodičov žiadnym spôsobom v prípade odmietania styku zo strany dieťaťa sa javí vhodné poskytnúť im pomoc pri znovu nadväzovaní dôvery k otcovi.
23. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva zistenie, že komunikácia medzi rodičmi neprebieha, rodičia nezvládli rozpad rodiny a celú vzniknutú situáciu, nie sú schopní komunikovať žiadnym spôsobom o potrebách a záujmoch maloletých detí. Matka odmieta uznať úlohu otca pri výchove maloletých detí s tvrdením, že je to tak preto, lebo otec nie je zodpovedným rodičom. Otec uznáva úlohu matky v živote maloletých detí a zdá sa, že nepoužíva žiadne manipulatívne postoje a metódy.
24. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku a zo záverov celého vykonaného dokazovania nie je možné súhlasiť s tvrdením matky, ktoré podáva aj v odvolaní s návrhom na zákaz styku otca s maloletými deťmi . Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na závery znaleckého dokazovania. Tieto nesmerujú k zákazu styku otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie vzal do úvahy závery znaleckého dokazovania a veľmi citlivo s prihliadnutím na všetky zistenia a na odborné závery pristúpil k záveru ,že nie je žiaduce, aby došlo k zákazu styku. Pri rozhodovaní bral na zreteľ, že maloleté deti odmietajú komunikovať s otcom a nebola zistená nevyhnutnosť požadovaného opatrenia, tak ako to žiada matka v podobe zákazu styku. Závery dôkazov dovoľujú prijať záver, že vzťah detí s otcom je potrebné a nevyhnutné revitalizovať, postupne budovať vzťah, nájsť vhodnú formu a opatrenia pre vytvorenie priaznivých podmienok pre styk, ale nie styk zakázať.
25. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).
26. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
27. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 09.06.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
28. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú. Iste je , že nedokážu prekonať nezhody , vzájomné nepochopenie a hľadieť len na záujem a šťastie svojich detí, ktoré potrebuje oboch rodičov. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
29. Posledným kritériom pre vyhodnotenie návrhu matky je prianie maloletých detí . V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti.
30. Súd prvej inštancie názor detí zistil, tie pred súdom uviedli, že v tom čase, keď sa styk realizoval chodili za ockom do Holandska na mesiac až pol, počas zimných prázdni a Veľkú noc prichádzal ocko na Slovensko, takýto systém im vyhovuje, nechcú na tom nič meniť, s ockom si telefonujú, keď sú u babky,
pretože doma s ockom nemôže telefonovať, keďže mama si to neželá. Ide o výsluch mal. P.a. Chcel by sa stretávať tak ako doposiaľ. Mal. W. uviedol, že si ocko vodí aj frajerky, ale už si nepamätá ako vyzerajú, lebo si na to nespomenul. Z výsluchu maloletých detí súdom nevyplýva odmietanie detí byť s otcom a tráviť s nim čas, práve naopak vyplýva, že vyhovuje im spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi. Zo záverov už vyššie popísaného znaleckého posudku vyplýva, že deti majú momentálne odmietavý a negatívne prežívajú vzťah k otcovi, čo je pravdepodobne v dôsledku negatívneho nastavenia matky vo vzťahu k deťom. Pri vyhodnocovaní názoru maloletých detí, ktoré v priebehu súdneho konania bolo zistené nie je možné prijať záver, aby ich názor nebol rešpektovaný
31. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C.c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č. 18249/02, bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Rozumová a emocionálna vyspelosť dieťaťa je dôležitá. Potrebné je zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritérium.
32. Súd vyhodnotil aj pranie maloletých detí P.a a W.a, tento názor aj odvolací súd koriguje, pretože vzhľadom na zistené závery je zrejmé, že deti momentálne odmietajú otca, ale je to pod vplyvom práve správania a negatívneho správania matky. Pred súdom prvej inštancie svoj názor prezentovali a ten nebol odmietavý. Zmena ich postoja v priebehu konania vyplýva , zo zistení že prijímajú vedome či nevedome názory matky, ktorá otca odmieta.
33. S prihliadnutím aj na vyslovené názory maloletých detí, dôležitým pre korigovanie tohto názoru boli aj pre odvolací súd viaceré skutočnosti zistené v konaní, tak ako to vyplýva zo záverov vykonaného dokazovania, deti odmietajú otca len v dôsledku správania sa matky, ako už bolo uvedené. Vyhodnocujúc záujem maloletých detí za dôležité považuje odvolací súd nie rezignovať na správanie matky, ktorá tvrdí, že koná síce v záujme maloletých detí, ale má snahu eliminovať otca zo života maloletých detí. Maloleté deti majú právo na oboch rodičov a odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je presvedčený, že je potrebné, aby nedošlo k pretrhnutiu väzby medzi otcom a deťmi, pretože každé nanútené pretrhnutie väzby môže spôsobiť vážnu traumu v živote oboch maloletých detí. Ako už bolo konštatované nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletých detí, pokiaľ súd nepristúpi k zákazu styku otca s maloletými deťmi.
34. Matka v podanom odvolaní namieta, že súd sa nevyrovnáva s prejavom mal. Marka, konkrétne jeho čestným vyhlásením, kedy maloletý prehlasuje, že pokiaľ dôjde k styku otca, tak skočí pod vlak. Súd tento dôkaz vyhodnocoval v kontexte s inými dôkazmi. Ustanovená znalkyňa, vo svojom výsluchu pred súdom prvej inštancie sa vyjadrila k tomuto listinnému dôkazu, pričom uviedla, že je neprirodzené, aby dieťa vo veku mal. P.a písalo čestné prehlásenie a nejaví sa jej čestné prehlásenie ako autentické. Na P.ovi pri vyšetrení nepozorovala taký strach z otca, aby mal tendenciu si nejakým spôsobom ublížiť. K interakcií pri znaleckom vyšetrení nedošlo, avšak to bolo z dôvodu, že matka počas vyšetrenia sa správala tým spôsobom, že reagovala tak, že sa skrývala v aute, pôsobila vystrašene a takto ovplyvňovala aj maloleté deti namiesto toho, aby prišla a deti upokojila. Na P.ovi pozorovala samotný jeho strach z celého tohto vyšetrenia, nie však strach z otca, ak bol vystresovaný z aktuálnej situácie (č.l. 280 súdneho spisu). Daná námietka nie je dôvodná.
35. Úprava styku otca s maloletými deťmi je nevyhnutná a je v záujme maloletých detí. Z vyššie uvedených dôvodov potvrdil odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
36. Predmetom prieskumu vzhľadom na podané odvolanie sa stal aj výrok úpravy rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Vzhľadom na to, že matka odmieta stretávanie sa otca so synmi z dôvodov, ktoré už boli vyššie popísané, podrobil odvolací súd prieskumu aj správnosť záverov súdu ohľadne určeného rozsahu stretávania sa otca s maloletými deťmi.
37. Pokiaľ súd pristúpil k úprave styku otca s maloletým dieťaťom, mal na zreteli nájdenie najvhodnejšieho modelu, aby mohli fungovať vzťahy medzi otcom a synmi. Úlohou súdu je prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletých detí.
38. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.
39. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané.
40. Vzhľadom na zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva dôležitá potreba , aby došlo k revitalizácií vzťahu medzi otcom a dieťaťom je správny jeho postup, pokiaľ zvolil formu postupnosti styku. Po zisteniach vyplávajúcich zo skutočného stavu pristúpil odvolací súd k čiastočnej zmene rozsahu styku pokiaľ ide o nastavenie postupného navykacieho režimu. Z dôvodu revitalizácie pristúpil k zmene rozsahu styku po dobu do 30.04.2021 kedy je stanovený rozsah styku bez prespávania maloletých detí u otca a styk sa bude v navykacom režime realizovať v každom štvrtom kalendárnom týždni v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. V ostatnej časti styk upravený súdom prvej inštancie je dôvodný.
41. Odvolací súd vyhodnotil potrebu vytvoriť možnosť vzájomnej komunikácie aj prostredníctvom Skypu. Súčasná úroveň technického pokroku už za bežné formy komunikácie ľudstva považuje komunikáciu prostredníctvom Skypu a teda web kamery, výpočtovej techniky, a niet preto prekážky, aby práve v takomto prípade, ktorý je možné považovať za odôvodnený, o úprave styku s rodičom bolo rozhodnuté takýmto spôsobom. Technické možnosti (prístup k PC, nainštalovanie kamery, nainštalovanie statusu na Skype, spustenie prenosu) zabezpečí matka. Odvolací súd daný styk považuje sa dôvodný a správny ako aj stanovený jeho čas s prihliadnutím na vek maloletého P.a a W.a.
42. Súd prvej inštancie uložil rodičom výchovné opatrenie zúčastňovať sa na referáte psychologických služieb, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a zlepšenia ich vzájomnej dôvery vo vzťahu k maloletým deťom. Tieto závery vychádzajú zo zistení, že komunikácia medzi rodičmi nie je žiadna, matka otca vníma negatívne a je najvhodnejšie, aby mu začala mu dôverovať, pretože aj znalkyňa vnímala otca, že urobil výchovné rozhodnutia, ktoré boli negatívne, bol si to však ochotný priznať a je ochotný spolupracovať aj s matkou, a preto je potrebné, aby komunikácia medzi rodičmi sa obnovila. S názorom súdu o potrebe uloženia opatrenia v zmysle ustanovenia § 37 ods, 2 písm.d/ Zákona o rodine odvolací súd súhlasí.
43. Podľa § 37 ods. 2písm.d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
44. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
45. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
46. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že existuje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci rodine maloletých detí P.a a W.a, pričom odborné poradenstvo
vytvorí aj edukáciu v otázke prístupu k maloletým deťom a rodičov k sebe navzájom. Súd prvej inštancie uložil odborné poradenstvo len rodičom za účelom zlepšenia ich komunikácie, odvolací súd zastáva názor, že je nevyhnutné vzhľadom na závery zistené znalkyňou uložiť odborné poradenstvo aj maloletým deťom. Rozhodol sa tak pre špecializované psychologické poradenstvo a zmenil napadnutý výrok a uložil obom rodičom, ako aj maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať konzultácie s klinickým psychológom po dobu 6 mesiacov a to v intervaloch, ktoré určí klinický psychológ. Termín prvého stretnutia je nastavený na deň 28.02.2021 o 8.00 hod. Ďalšie termíny stretnutí budú dohodnuté vzájomne s klinickým psychológom.
47. Účelom tohto výchovného opatrenia je odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychicky, fyzicky alebo sociálny vývin dieťaťa a tiež riziko vzniku prehlbovania krízovej situácie v rodine, odstránenie negatívneho dopadu vzájomných konfliktov medzi rodičmi na vzťah maloletých detí k otcovi, zistenie miery zodpovednosti rodičov a možnosti zmeny v ich prístupe k maloletým deťom a navzájom.
48. Súd prvej inštancie bude podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine hodnotiť účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré je v rozhodnutí uvedené. Vyhodnotí prístup oboch rodičov a ich snahu o nápravu negatívneho vzťahu medzi rodičmi a revitalizáciu vzťahu medzi maloletými deťmi a otcom. Nerešpektovanie uloženého opatrenia niektorým z rodičov sa vyhodnotí ako možná rodičovská nezodpovednosť s dopadom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
49. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd pristúpil k zmene výroku, ktorým bolo uložené odborné poradenstvo rodičov maloletých detí tak ako je to uvedené vo výroku III. rozsudku.
50. Opätovne odvolací súd pripomína, že záujmom dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s obidvoma rodičmi a ujma, ktorá vznikne zo strany väzby k jednému z rodičov v dôsledku manipulácie s druhým rodičom je veľmi vážna. Akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti.“ (Jurgen Rudolf).
51. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cd56/2011).
52. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).