Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-57-2021.pdf
PDF · 143.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. W., narodený XX.X.XXXX a I. W., narodený XX.X.XXXX bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov: matky K. O., narodenej X.XX.XXXX, bytom Z. Z. XX, P., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov a otca A. W., narodeného XX.X.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov konaní o zvýšenie výživného, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/5/2020 - 109 zo dňa 17.02.2021, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku I. a IV. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého A. zo sumy 200.- Eur mesačne na sumu 350.- Eur mesačne, na maloletého I. zo sumy 100.- Eur na sumu 250.- Eur mesačne, počnúc dňom 19.10.2018, bežné výživné je otec povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/273/2011 zo dňa 14.05.2012.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého A. sumou vo výške 50.- Eur mesačne od 01.11.2018, ktoré bude poukazovať vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého A. zriadený matkou.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na sporiacej časti výživného za obdobie od 01.11.2018 do 26.10.2021 v sume 1800.- Eur do 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zriadený matkou.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého I. sumou vo výške 50.- Eur mesačne za obdobie od 01.11.2018, ktorú bude poukazovať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého zriadený matkou.
V. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na sporiacej časti výživného za obdobie od 01.11.2018 do 26.10.2021 v sume 1800.- Eur do 120 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet zriadený matkou.
VI. Matka je p o v i n n á zriadiť osobitný účet maloletého A. a maloletého I. a oznámiť ich názov a číslo účtu otcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Na nakladanie s prostriedkami na účtoch maloletých detí je p o t r e b n ý súhlas súdu.
VIII. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II., III. a V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého A. a I.. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 24P/273/2011 a to rozsudkom zo dňa 14.05.2012. Návrh podala matka na zvýšenie výživného poukazujúc na to, že od poslednej úpravy pomerov sa podstatne zvýšili pomery na strane maloletých detí. V čase poslednej úpravy deti nenavštevovali školu, matka bola na rodičovskej dovolenke. Obaja maloletí sú v súčasnosti žiakmi základnej školy. A. 2. stupňa a I. 1. stupňa základnej školy.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom č.k. 30P/5/2020-109 zo dňa 17.02.2021 rozhodol tak, že
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/273/2011 zo dňa 14.5.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého A. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 EUR mesačne na sumu 250 EUR mesačne a na maloletého I. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 EUR mesačne na sumu 170 EUR mesačne, ktoré bude uhrádzať otec vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.10.2018 opakovane do budúcna. II. Dlžné výživné u maloletého A. W. za obdobie od 19.10.2018 do 28.2.2021 vo výške 1.350 EUR je otec o p r á v n e n ý splácať v splátkach po 100 EUR mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. III. Dlžné výživné u maloletého I. W. za obdobie od 19.10.2018 do 28.2.2021 vo výške 1960 EUR je otec o p r á v n e n ý splácať v splátkach po 100 EUR spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. IV. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a . V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 ,5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
4. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na zistený skutočný stav veci podľa ktorého naposledy bolo rozhodnuté o výživnom v roku 2012. Porovnal pomery na strane maloletých detí A. bol vo veku 6 a I. vo veku 1 roka. Matka žila v tom čase v W. v prenájom byte. Otec maloletých žil a pracoval v G.. Maloletý A. je vo veku 14 rokov, navštevuje Ô. ročník základnej školy, ide o zdravé dieťa. Zvýšené náklady sú spojené s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, výletmi v škole ako aj vreckovým primeraným veku dieťaťa. Maloletý navštevuje ortopédiu, potrebuje ortopedické vložky, používa probiotiká a vitamíny za ktoré matka dopláca minimálne 20.- Eur a dáva mu mesačne vreckové. Sú to u oboch náklady spojené s nákupom oblečenia, obuvi, hygienických pomôcok a potrieb. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je živnostníkom. Na strane otca bolo zistené, že pracuje a žije v G.. Otec detí napriek viacnásobným urgenciám zo strany súdu nevydokladoval úplne svoje majetkové a príjmové pomery, preto súd vychádzal z daňových priznaní podávaných otcom na S. ako aj v G., jeho majetku, kde bolo preukázané, že je vlastníkom 3 izbového bytu v I., je naďalej spoločníkov jednej firmy v G.. Predtým bol spoločníkom v dvoch firmách. Otec maloletých detí uvádzal, že tieto firmy majú finančné problémy, čo súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Výška jeho súčasného príjmu nie je súdu známa, aj keď v čestnom vyhlásení adresovanom súdu uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vo v výške 2334,60 Eur, z ktorého uhrádza všetky svoje výdavky. Na druhej starne je zrejmé a logické, že ak otec maloletých detí takýto dlhý čas žije a pracuje v G., napriek tomu, že na S. má zabezpečené bývanie, a rodinné zázemie, jeho príjem musí byť dostatočný na to, aby sa naďalej rozhodol pre prácu a život v zahraničí, teda podstatne vyšší ako na S. a to aj po odpočítaní nákladov a výdavkov na bežný život a výdavkov spojených s pravidelným cestovaním na Slovensko. Výživné súdu zvýšil zo sumy 200,- Eur na sumu 250,- Eur, čo súd považoval k
veku dieťaťa a jeho potrebám za primerané a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Neboli zo strany matky preukázané také náklady na maloletého A., ktoré by odôvodňovali určenie vyššie výživného. Súd zároveň umožnil otcovi splatiť dlžné výživné u maloletého A. vo výške 1350,- Eur za obdobie od 19.10.2018, teda času podania návrhu matkou do 28.2.2021 v splátkach po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Rovnako u maloletého I. vo výške 1960,- Eur za obdobie od 19.10.2018 do 28.2.2021 v splátkach po 100,- Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniam
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok menil a vyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Poukazuje na to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza jeho rozhodnutie aj z nesprávneho právneho záveru. Súd správne zistil a uzavrel, že došlo k výraznej zmene pomerov, čím je daný dôvod pre zvýšenie výživného, avšak nestanovil rozsah na zvýšenie výživného postačujúci. Poukazuje na to, že matka špecifikovala výdaje oprávnených a poukazuje na to, že v konaní bolo nariadené súdom neodkladné opatrenie, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené s poukazom na to, že výživné zvýšené prekračuje rámec nevyhnutného výživného v zmysle § 366 CMP a vo veci prebieha súdne konanie, pričom bolo poukázané aj na dôkaznú situáciu. Poukazuje odvolateľka na to, že po zrušení neodkladného opatrenia sa žiadna situácia dôkazná nezmenila, otec predložil len čestné vyhlásenie o údajných príjmoch a výdajoch z G. čo nie je relevantným dôkazom. Poukazuje na to, že v zmysle súdnej praxe je stanovenie výživného v výške 20-30% čo je zo sumy, ktorú otec priznal pri tvrdenom príjme táto úroveň je do 700,- Eur. Súdom určené výživné tak nepredstavuje spodnú hranicu. Súd nepostupoval správne pokiaľ napriek tomu, že extrémne trval dlhý čas, kedy poskytol otcovi zdokladovanie príjmov a nepostupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nevychádzal z jeho predpokladaného príjmu, teda zo sumy 4287,60 Eur čo je dôvodné danú vyživovaciu povinnosť zistiť. Poukazuje na to, že otec má byť spoločníkom dvoch zahraničných subjektov, z toho mu plynú nadštandardné príjmy. Súd v konaní poukázal na to, že mal pohľadávku vo výške 55 000.- Eur. poukázal na to, že daň príjmu zaplatil vo výške 16 532.- Eur čím si zrejme chcel zdôrazniť, že má mať nižšiu formu výživného. Zatajil pred súdom, že používa a prevádzkuje motorové vozidlo rok výroby 2014 v hodnote asi 15 000,- Eur. Navrhuje, aby odvolací súd návrhu vyhovel.
7. Otec podal písomné vyjadrenie a navrhuje, aby odvolací súd považoval odvolanie matky za nedôvodné. Poukazuje na to, že súd nevzal do úvahy pri určení dlžného sumy, ktoré otec zaplatil na základe neodkladného opatrenia. Otec predložil relevantné dôkazy pokiaľ ide o daňové priznanie za rok 2019 doložil do spisu čestné prehlásenie o objektívnej príčine nepodania tohto priznania z dôvodu nečinnosti ostatných podielnikov a teda nie je možná aplikácia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, tak už nie je spoločníkom stavebnej firmy len autoservisu. Má uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom. Otec poukazuje na svoje výpovede pokiaľ ide o podnikanie a dlh v roku 2017. Nie je pravdou, aby zatajil užívanie motorového vozidla, uviedol, že motorové vozidlo užíva. Poukazuje na to, že s maloletými deťmi sa nestretáva. Ak by mal možnosť sa s nimi stretávať, tak by im kúpil oblečenie, poskytol im drobnú hotovosť a podobne.
8. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie otec a to proti výrokom, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto výrokoch zmenil návrh zamietol na zvýšenie výživného. Poukazuje na to, že predmetné konanie sa vedie na súde od roku 2018. Matka podala návrh na výživu len ako reakciu na to, že otec chcel zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti. Poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení pod sp. zn. 21Cop/1/2021 zo dňa 28.01.2021, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie a považoval výšku výživného za postačujúcu na uspokojenie základných životných potrieb. Poukazuje na to, že sa neuskutočňuje styk s maloletými deťmi. Matka sa nezúčastňuje v poradenskopsychologických služieb, konzultácii za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a nedochádza ani k skypovej komunikácii v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/93/2020 zo dňa 28.01.2021.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a odvolaniu otca nie je možné priznať úspech. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodňuje nasledovne.
Rekapitulácia skutočného stavu veci
10. Naposledy bolo o výške výživného zo strany otca pre maloletého A. a I. rozhodované súdom a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/273/2011. Ako správne zistil súd prvej inštancie obe maloleté deti boli v tom čase vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec nežil v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a matka žila v tom čase v W., otec v G.. Maloleté deti nenavštevovali základnú školu, matka bola na rodičovskej dovolenke. V čase súčasného rozhodovania maloletý A. navštevuje 2. stupeň základnej školy. Maloletý I. 1. stupeň základnej školy. Obom rodičom pribudli vyživovacie povinnosti. Matke pribudli dve k maloletým deťom Š. a K. a otcovi jedna k mal. A.. Príjem matky tvorí v súčasnosti rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 4 maloleté deti vo výške 309,42 Eur. vyživovacie povinnosti.
11. Otec maloletých detí žije v G. a pracuje s výnimkou určitého časového obdobia, kedy sa zdržiaval na území S..Z výsluchu otca zo dňa 20.05.2020 vyplynulo, že žije a pracuje v G., kde má stavebnú firmu, táto však je v dlhoch. Ďalej má autoservis, ktorý nemá žiaden príjem, štát im doplácal mesačne 500.- Eur mesačne., uviedol že je vlastníkom motorového vozidla A. A. ročník výroby 2004 a R. M. rok 2000. Ďalej uviedol, že vlastní byt v obci I., ktorý zdedil po svojich rodičov. Potvrdil, že spoločnosť, ktorú má v G. má pohľadávku voči určitej spoločnosti vo výške 55 0000.- Eur. Otec sa stal zamestnancom od 06.04.2020 za dohodnutých mzdových podmienok vo výške 580,- Eur mesačne (č.l. 16). Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. Má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému A.. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 č.l. 118-126 súdneho spisu 30P/250/2018 vyplýva, že otec mal v danom roku príjmy zo živnostenskej činnosti vo výške 131 474.- Eur as výdaje vo výške 127 393,93 Eur. Ďalej otec predložil bez prekladu dôkazy o výške svojich príjmov v G. č.l. 128-139. Z daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 vyplynulo, že príjem otca bol vo výške 47 742,- Eur a výdaje vo výške 43 622,- Eur. Súd vyzval otca maloletých detí dňa 20.05.2020, aby predložil daňové priznanie podané v G. za rok 2019, účtovné doklady o svojich príjmoch a výdajoch v stavebnej firme a v autoservise, doklady o platení nájmov, poplatkov s bývaním, doklady o tom, či mu boli povolené splátky na platenie daní z príjmov a za odvody (č.l.14). Dňa 23.06.2020 oznámil otec súdu, že sa nezdržiava na území S., pracovne sa zdržiava v G. nemôže predložiť súdu požadované doklady v zmysle výzvy súdu. Otec v písomnom podaní zo dňa 10.08.2020 uviedol, že nie je vlastníkom osobného motorového vozidla na ktoré poukazuje matka, užíva podobný typ vozidla, avšak nájomcom tohto vozidla je spoločnosť XMB W., v ktorej je otec podielnikom ( č.l. 47 súdneho spisu). Podaním z dňa 04.09.2020 uviedol otec súdu, že nie je schopný predložiť daňové priznanie a príjmy a výdaje z podnikateľskej činnosti za rok 2019 keďže ich nemá predložené od svojej daňovej poradkyne na ktorú uviedol telefonický kontakt a je teda označenie menom, priezviskom. Y. G. K. ako štatutárny zástupca otca podala čestné vyhlásenie dňa 12.02.2021 v ktorom uviedla, že nemá podané daňové priznanie a má podaný odklad do 31.04.2021. V čestnom vyhlásení zo dňa 16.02.2021 otec uviedol, že súhrnný príjem v oboch spoločností mal vo výške 28 000.- Eur a jeho mesačný príjem je 2334,60 Eur na výdaje, na nájomné 1500,- Eur, na energiu 300,- Eur, náklady na réžiu auta, pohonné hmoty. Je spoločníkom len jednej z firmy, ktorá je vo finančných ťažkostiach. Má väčšie náklady ako príjmy.
12. Zo správy ÚPSVaR Poprad vyplynulo, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi A., I. a ďalšími dvomi maloletými deťmi v P.. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur mesačne. V roku 2020 maloletý A. navštevoval 8. ročník základnej školy v P.. Maloletý I. 3. ročník základnej školy.
Právne posúdenie veci
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 157 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Pri zmene výživného, pokiaľ ide o zníženie výživného, musí nastať výrazná zmena na strane povinného rodiča.
17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. A. a I. v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine z hľadiska zmeny pomerov na strane oprávnených maloletých detí, ako aj oboch rodičov. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie učinil odvolací súd do určitej miery odlišný skutkový záver ohľadne príjmov otca a vyhodnotenia jeho životnej úrovne, čo má dopad na stanovenie iného rozsahu výživného, než ho stanovil súd prvej inštancie. Svoje závery argumentuje nasledovne .
18. V prvom rade je potrebné uviesť, že obe maloleté deti sú stále odkázané na výživu svojich rodičov a nie sú schopné sa samostatne živiť. Ich odkázanosť bola preukázaná. Obe deti sú vo veku maloletých detí, obaja sú žiakmi základnej školy. Na strane maloletých detí nastala podstatná a výrazná zmena pomerov. Posledná úprava výživného bola realizovaná v roku 2012. Maloleté deti preukázateľne oproti času pôvodnej úpravy v roku 2012 zmenili svoje potreby, ktoré sa navýšili s ich pribúdajúcim vekom. Od poslednej úpravy výživného (rok 2012) sa s ich vývojom navýšili náklady pravidelne vynakladané na stravu či ošatenie. Na strane maloletého A. výrazná zmena spočíva v tom, že je už dokonca žiakom druhého stupňa základnej školy oproti stavu pôvodného konania, kedy ním nebol. Rovnako maloletý I. sa stal žiakom základnej školy, v čase pôvodnej úpravy mal maloletý 1 rok . S nástupom na základnú školu, s nástupom na druhý stupeň základnej školy sú bez pochýb spojené zvýšené výdavky, ktoré už súvisia so štúdiom týchto maloletých detí. Na strane oprávnených došlo k nárastu výdajov v porovnaní s dobou, kedy naposledy bolo výživné určené. Došlo k preukázateľnému subjektívnemu zvýšeniu životných nákladov z vyššie opísaných dôvodov, vývoj maloletých detí, nástup na základne školy. Nepochybne, na strane oboch maloletých detí došlo aj k objektívnemu vývoju ich životných nákladov. Náklady na ich výživu sa teda navýšili a je potrebné konštatovať, že ide o relevantnú zmenu pomerov na strane maloletých detí.
19. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí je potrebné uviesť, že mesačné náklady na výživu maloletých detí tvoria pravidelné a nepravidelné platby. Matka v priebehu konania špecifikovala a preukazovala náklady na výživu oboch maloletých detí. Náklady na maloletého A., súvisia s jeho stravovaním, ošatením, hygienickými potrebami, drogériou, zdravotnou starostlivosťou, školskými potrebami, náklady, ktoré súvisia s plnením školskej dochádzky, náklady na mobilný telefón, náklady na vreckové a sporenie. K nákladom, ktoré boli vyčíslené matkou treba pripočítať aj nepravidelné platby, ktoré sa vyskytnú na strane oboch maloletých detí ako je napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných potrieb, pomôcok, liekov prípadne možností pobytov v škole prírode a podobne, ktoré netvoria nepravidelné mesačné náklady. Ďalej je potrebné pripočítať pomernú časť nákladov na zabezpečenie bývania, poplatky, ktoré súvisia s bývaním, platením nákladov na energiu, vodu, komunálne poplatky za odpad, daň z nehnuteľnosti. Ide o pomernú časť nákladov na každého člena domácnosti v ktorej maloleté deti spoločne s matkou, jej manželom a dvomi maloletými ďalšími deťmi žijú. Výdaje na výživu maloletých detí nie sú neprimerané a korešpondujú so súčasnou dobou a potrebami maloletých detí.
20. Dieťa má právo okrem uspokojovania základných biologických, fyziologických potrieb, potrieb vzdelania, potrieb osobného rozvoja a ich naplnenia uspokojovať svoje určité životné potreby vo vzťahu k životnej úrovni, ktorá odzrkadľuje aj mieru schopnosti jeho povinných rodičov. Pojem výživné nie je definovaný v Zákone o rodine alebo v inom právnom predpise úplne. Možno však vyvodiť, že ide o majetkové plnenie, ktoré poskytuje osoba povinná osobe oprávnenej za účelom zabezpečenia úhrady ich životných potrieb. Nejde teda len o zabezpečenie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale o zabezpečenie všetkých nákladov oprávnenej osoby v materiálnej i nemateriálnej sfére v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o rodine pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Výživné je teda označované ako výživné v užšom slova zmysle a v širšom význame sa rozumie ako označenie celého inštitútu rodinného práva, teda označenie pre súhrn práv a povinnosti. Súčasťou tohto právneho vzťahu je potom povinnej osoby plniť vyživovaciu povinnosť a tomu korešponduje nárok na výživné osoby oprávnenej.
21. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme.
22. Pokiaľ ide o otázku možností, schopností a majetkových pomerov otca súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri stanovení výšky výživného a pri zohľadnení tohto zákonného kritéria poukázal na to, že otec v priebehu konania predložil doklady o svojich príjmoch a výdajoch iba čiastočne a to aj napriek viacerým výzvam súdu . Predložil daňové priznanie, ktoré podal na území S. za rok 2018, z ktorého vyplýva jeho príjem vo výške 131 474,- Eur a výdavky vo výške 127 393 Eur. O výške jeho príjmu na území G. za rok 2018 bol predložený dôkaz o to o zostatku na výpočet daňového priznania vo výške 32 438 Eur. Z daňového priznania za rok 2019 vyplýva jeho príjem vo výške 47 742,- Eur a výdaje 43 622,- Eur .Vychádzal z čestného vyhlásenia v ktorom otec uviedol, že má príjem z oboch spoločností vo výške 28 000,- Eur. Jeho mesačný čistý príjem sa z týchto spoločností je vo výške necelých 2 400,- Eur z ktorého uhrádza všetky výdaje.
23. Odvolací súd pristúpil nanovo k zhodnoteniu stanovenia schopností a možností otca pre určenie novej vyživovacej povinnosti ako samostatne zárobkovo činnej osoby otca vychádzajúc z námietok oboch rodičov voči stanovenému rozsahu výživného súdom prvej inštancie . V zmysle§ 63 ods. 2 Zákona o rodine je rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činností podliehajúcej daní z príjmu povinný preukázať tieto príjmy súdu a predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitných predpisov. Ak rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
24. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjem aj z inej než závislej činnosti tzv. vyšetrovacia zásada prelomená ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmu povinného, ktorý je stanovený ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu z inej než závislej činnosti.
25. Súd prvej inštancie na jednej strane poukazuje na to, že otec nepredložil dostatočne dôkazy o svojich príjmových a majetkových pomerov ale nepristúpil k použitiu danej zákonnej domnienky .Predpokladom pre použitie domnienky je kumulatívne splnenie zákonom vyžadovaných skutočností, teda existencia vyživovacej povinnosti, skutočnosť, že povinný rodiča má príjmy z inej než závislej činnosti a činnosť podlieha dani z príjmov a povinný rodič si túto povinnosť nesplní, teda nepreukáže alebo nepredloží doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a svojich príjmov. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20 násobok sumy životného minima.
26. V prejednávanej veci odvolací súd má za to, že je dôvodné aplikovať zákonnú domnienku o príjmoch otca. Vyhodnocujúc predložené dôkazy otca o výške jeho príjmov a výdajoch je zrejmé, že otec ako povinný rodič predložil súdu daňové priznania k dani z príjmov za rok 2018 a 2019 podaného na území S.. Predložil listinný dôkaz o príjmoch za rok 2018 na území G.. K daňovému priznaniu za rok 2019 na území G. predložil čestné vyhlásenie svojej daňovej poradkyne, ktorá uviedla, že došlo k odkladu pre možnosť podania daňového priznania do 31.04.2021. Dôvodom pre takýto postup ma byť skutočnosť, že viacerí členovia firmy sú neprítomní a nereagovali na výzvu a že žiadateľ je členom dvoch verejnoobchodných spoločností a na určenie na rozdelenie kapitálu a ziskov je potrebné potvrdenie a podpis všetkých členov spoločností. Súd prvej inštancie v priebehu konania opakovane vyzýval otca na predloženie potrebných listinných dôkazov, ktoré by preukazovali jeho príjmy a jeho majetkové pomery na území S. a G.. Výzvou (č.l. 10) žiadal súd otca o predloženie dôkazov o svojich príjmoch a v prípade ak podniká daňové priznania. Ďalšia výzva bola realizovaná súdom na pojednávaní dňa 20.05.2020 (č.l. 14), kedy súd vyzýva otca za predloženie daňového priznania za rok 2019 a všetkých účtovných dokladoch o príjmoch a výdajoch v oboch spoločnostiach, ktoré pred súdom uviedol, náklady, ktoré súvisia s jeho výdajmi ako aj dôkazy o tom, či má povolenie na splatenie daní a príjmy z príjmov a odvody. Od uvedeného času tieto dôkazy neboli súdu predložené s výnimkou daňového priznania na území S., ktoré bolo súdu predložené (č.l. 19 až 35). Následne vzhľadom na tvrdenie matky, že vlastní motorové vozidlo model B. X. XXXX oznámil súdu, že dané auto má byť v režime nájomnom pre spoločnosť XMB W. v ktorej je otec podielnikom (č.l. 47). Dôkazy o tom, že v tejto spoločnosti je otec spoločníkom a žiadne listinné dôkazy, ktoré by smerovali k preukázaniu príjmov z tejto obchodnej spoločnosti okrem potvrdenia, že v nájomnom režime má byť dané motorové vozidlo ako majetok spoločnosti resp. ako majetok leasingovej spoločnosti, však už súdu nepredložil. Dňa 16.02.2020 predložil súdu čestné vyhlásenie v ktorom uviedol aký je jeho príjem z oboch spoločností predpokladane na území G. a jeho mesačný príjem má byť 2334,60 Eur.
27. Civilný mimosporový poriadok je vo svojich základných princípoch stanovuje povinnosť súdu zistiť skutočný stav. Ustanovenie § 63 ods. 2 zákona o rodine má sa použiť vtedy ak rodič odmieta doklady sprístupniť, alebo ak ich nepredloží. Podľa názoru odvolacieho v danej veci konanie otca ako povinného rodiča v priebehu súdneho konania dôvodí aplikovať nevyvrátiteľnú právnu domnienku o výške jeho príjmov. Možné je zhodnotiť, že otec nepredložil všetky podklady, ktoré by ho hodnoverným spôsobom mohli preukázať objektívne zhodnotenie súdom jeho možností a schopnosti a jeho majetkové pomery. Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že otec je spoločníkom dvoch spoločností, ktoré podnikajú na území G.. Za rok 2018 bol otcom predložený dôkaz /v pôvodnom jazyku/ o výške jeho príjmu na území G. za rok 2018 o zostatku na výpočet daňového priznania vo výške 32 438 Eur. Dôkazy o príjmoch otca na území G. za rok 2019 žiadne predložené neboli a súd si nevedel obstarať dané dôkazy sám. Akceptujúc, že nedošlo k podaniu daňového priznania za rok 2019 na území G. však je možné konštatovať, že v priebehu času, ktorá uplynula od výzvy súdu na predloženie dôkazov o výške príjmu bolo povinnosťou otca predložiť dôkazy, ktoré by ten príjem preukazovali. Nejde len o daňové priznanie, predsa v priebehu kalendárneho roka, ktorý je daňovým rokom má otec iné dôkazy o svojich príjmoch za daný rok či už ide o dôkazy o príjmoch a výdajoch v rámci pokladničnej knihy, knihy došlých faktúr, alebo niečo čo je podobné a z čoho sa vychádza a pri výpočte daní z príjmov na danom území. Takisto nepredložil žiadne dôkazy o jeho výdajoch, ktoré ho navyše súd aj žiadal. Nepredložil dôkazy o tom, že aký má majetok. Napriek tomu čestne vyhlásil, že jeho príjem je z dvoch spoločností v G. vo výške cez 28 000.- Eur. Neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali i majetkové pomery vo spoločnostiach otca, aby bola zistená hodnota majetku spoločnosti prípadne zistené benefity, ktoré by mohli plynúť z účasti v tejto obchodnej spoločnosti vrátane výplat zisku. Nepredložil dôkazy o svojich výdajoch teda, ktoré ide o platenie nájomného, náklady, ktoré má teda spojené s bývaním, splatením poistení, životných poistení a podobne.
28. Vo vzťahu k príjmom za rok 2018 a 2019, ktoré mal dosahovať na území S. a tak je potrebné uviesť, že nepredložil účtovnú závierku, výkaz majetku, ziskov, strát a pohľadávok, ktoré by umožnili súdu bližšie špecifikovať teda jeho príjmy a výdaje. Rovnako nepredložil pokladničnú knihu, knihu došlých faktúr a podobne. Dôvodom pre aplikáciu danej zákonnej domnienky o výške príjmu je pre odvolací súd aj konanie otca, ktorý žiadnym spôsobom súdu neozrejmil svoje príjmy z inej než závislej činnosti v spoločnosti XMB W.. Až po predložení dôkazu matkou, že vlastní motorové vozidlo v značnej hodnote predložil podanie súdu o tom, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom predtým oznámil konajúcemu súdu, že je spoločníkom ďalšej obchodnej spoločnosti, z ktorej má príjmy, aké sú príjmy tejto spoločnosti, zisk spoločnosti, jej výdaje, jej majetok. Vyhodnocujúc aj
dané konanie otca, ktorý nepredložil súdu žiadne dôkazy na zhodnotenie svojich majetkových pomerov v danej obchodnej spoločnosti považuje odvolací súd dané konanie ako špekulatívne.
29. V prejednávanej veci tak má za to odvolací súd, že je dôvodné použiť aplikáciu domnienky v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 a že výšku príjmu povinného rodiča je potom pre tento prípad jednoznačne stanovená zákonom. Vychádzajúc zo zákona 601/2003 Z. z o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s opatrením č. 174/2020 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny S. z 19.06.2020 je tak potrebné vychádzať, že suma životného minima upravená zákonom a daným opatrením na neplnoleté, nezaopatrené dieťa je 241,83 Eur mesačne. Pri uplatnení 20 násobku danej sumy je možno vychádzať z predpokladaného príjmu otca vo výške 4287,60 Eur mesačne.
30. Vychádzajúc tak z predpokladaného príjmu otca je dôvodné zmeniť rozsah stanoveného bežného výživného a navýšiť ho u maloletého A. zo sumy 200,- Eur na sumu 350,- Eur a u maloletého I. zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2018. Preukázateľné od 01.10.2018 existovala zmena pomerov na strane oprávnených detí a povinného otca.
31. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná, sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov. Vychádzajúc zo sumy 4287 Eur predstavuje bežné výživné pre maloletého A. percentuálne 8% a maloletého I. 5% z daného príjmu otca.
32. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium na ktoré je potrebné prihliadnuť pri stanovení rozsahu je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Matka zabezpečuje vo výraznej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti. Potreba zabezpečenie výdajov na výživu maloletých je vo zvýšenej miere prenesená na otca.
33. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd ma za to, že je potrebné rozhodnúť aj o uložení sporiacej časti výživného napriek tomu, že to nebolo účastníkmi v priebehu konania navrhnuté. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o výživnom platí pre maloletých vyšetrovacia zásada a teda ak má súd preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutočného stavu je potrebné rozdeliť výživné na spotrebnú časť a sporiacu časť v súlade so zákonom o rodine a najlepším záujmom maloletých detí. Pri otázke rozhodovania o tvorbe úspor súd odvolací vychádzal z predpokladaného príjmu otca a prihliadol na jeho celkovú životnú úroveň, ktorá vyšla v konaní najavo. Bežné výživné, ktoré je stanovené bude zodpovedať mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb oboch maloletých detí, pričom bežné výživné neslúži na vytváranie peňažnej úspory na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa a za účelom zabezpečenia nákladov na štúdium, bývanie, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky, ktoré presiahnu bežnú spotrebu dieťaťa. Tvorba úspor znamená tiež určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého v súvislosti s jeho vzdelaním, bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti aj zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča. (Porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp. zn. III. ÚS 154/2016.)
34. Odvolací súd tak rozdelil výživné, ktoré má plniť otec na bežné výživné a zároveň sumu 50,- Eur na každého z maloletých synov určil na tvorbu úspor. Aktuálne mesačné potreby deti pokryje bežné výživné. Z tohto dôvodu tak odvolací súd zároveň stanovil povinnosť matke zriadiť osobitný účet po vyhlásení rozsudku na meno maloletého A. a I.. Odvolací súd má za to, že aplikačná prax
sa k realizácii ustanovenia § 63 ods. 3 zákona o rodine postavila tak, že osobitný účet sa zväčša zriaďuje až po rozhodnutí súdu. Súd nezisťuje či bol účet zriadený, je to povinnosťou oprávneného rodiča vrátane oznámenia príslušných údajov povinnému rodičovi. ( Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/14/2021).
35. Odvolací súd stanovil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok na sporiacej časti výživného za obdobie od 01.11.2018 do 26.10.2021 v sume 1800.- Eur za dané obdobie u každého z maloletých detí do 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zriadený matkou. Danú lehotu považuje za primeranú pre stanovenie danej povinnosti, má za to, že to neohrozí závažným a vážnym spôsobom plnenie si základných životných výdajov na strane povinného rodiča.
36. Ponechanie doposiaľ stanoveného výživného, ktoré je od roku 2012 by znamenalo posunúť výrazne zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život oboch maloletých detí na druhého rodiča, ktorý sa osobne o detí stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom, teda v danom prípade matka. Je potrebné ďalej uviesť, že pri stanovení nového rozsahu výživného prihliadol odvolací súd aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a matky.
37. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody nepovažuje odvolací súd za dôvodné odvolanie otca a dôvody ním uvádzané. Námietky otca nie sú spôsobilé pre prijatie iného záveru než o dôvodnosti zvýšenia výživného pre oboch maloletých synov . Námietky o nedôvodnosti potrieb maloletých detí , ktoré odôvodňuje aj s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu o zrušení súdom nariadeného neodkladného opatrenia v konaní nie sú správne a dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné upraviť a bezodkladne pomery na strane účastníkov konania, keďže výživné zo strany otca bolo platené. Otázky zisťovania zmeny pomerov na strane oprávnených detí a povinného rodiča sa stali predmetom veci samej.
38. Za daného stavu a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku./ I. až VII./
39. Vo vzťahu k výške dlžného výživného, vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stavu veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).
40. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené bežné výživné zo strany otca v rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie jeho výšky. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného so stanovením doby jeho splatenia. Nanovo rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).