Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-75-2020.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Subarea
24CoE/75/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mostová 2, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti povinným: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, X. W., 4/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.08.2020 č.k. 2Er/901/2009 - 39 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného.
Stranám trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Druhým výrokom návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. S odkazom na § 7 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní exekučný súd uviedol, že oprávnenému bolo zo strany súdneho exekútora doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený podal proti upovedomeniu námietky v zákonom určenej lehote 30 dní, kde namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami zákona, že doručené upovedomenie o zastavení exekúcie vyhotovené súdnym exekútorom neobsahuje zákonom určené náležitosti, že je z toho dôvodu nepreskúmateľné. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený v námietkach neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z., že oprávnený svoje tvrdenia a námietky o rozpore so zákonom nijako nešpecifikoval. Exekučný súd preto námietky oprávneného zamietol ako nedôvodné s tým, že vo veci boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie ex lege podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. Vo vzťahu k námietke o tom, že sa malo konať s iným oprávneným, keďže došlo k postúpeniu exekvovanej pohľadávky, súd uviedol, že ak nebolo v priebeh konania rozhodnuté o zmene účastníka na strane oprávneného, súd koná s pôvodným oprávneným. Návrh na prerušenie konania exekučný súd zamietol s odkazom na § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že exekučný súd nezistil, aby boli v konaní splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa osobitných predpisov, nezistil rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ani dôvod na prerušenie konania podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Uznesenie bolo vydané sudcom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, kde navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Poukázal na to, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, na rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom rozhodol nesprávne obsadený súd, keď namiesto vyššieho súdneho úradníka
rozhodol sudca. V odvolaní oprávnený opakovane poukázal na upovedomenie exekútora o zastavení exekúcie bez zákonných náležitostí, na absenciu rozhodnutia súdu o návrhu na podanie návrhu na Ústavný súd SR, a na to, že rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené a je tak nepreskúmateľné.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
5. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
6. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. upravuje § 10 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
7. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu sudcu o námietkach odvolanie nie je prípustné, odvolací súd sa zaoberal zákonnosťou tohto postupu exekučného súdu. Samotná skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, však nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019, kde ústavný súd o.i. poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a sťažovateľ tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. Pl. ÚS 10/2019-11 zo dňa 30.01.2019 uviedol, že ustanovenia, ktoré ukladajú právomoc vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o istých otázkach, nemožno vykladať príliš formalisticky. Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca, čo môže vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nepôsobí žiaden vyšší súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práce. Napriek kogentnosti § 262 ods. 2 CSP takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario), čo sa udialo aj v tomto prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.
8. Tento právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné analogicky aplikovať i na prejednávanú vec, keďže § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňuje konať a rozhodovať o podaných námietkach vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu. Toto ustanovenie však nestanovuje kogentne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, rozhoduje sám sudca.
9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v zmysle § 386 písm. c/ CSP opravný prostriedok oprávneného odmietol.
11. Obdobne, podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle § 357 písm. n/ CSP je odvolanie prípustné vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164. Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania a nie o rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Proti rozhodnutiu o takomto návrhu; podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP tento zákon v ustanovení § 357 odvolanie nepripúšťa.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinným subjektom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).