Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: AUTOALLES, s.r.o., so sídlom Prešov, ul. Košická č. 34, IČO: 36 359 033, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin, ul. Moyzesova č. 5, IČO: 36 862 819, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, o zaplatenie sumy 14.261,10 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -381 zo dňa 15. mája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -387 zo dňa 16. mája 2017 a v spojení s opravným uznesením č. k. -415 zo dňa 12. marca 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu č. k. -381 zo dňa 15. mája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -387 zo dňa 16. mája 2017 a v spojení s opravným uznesením č. k. -415 zo dňa 12. marca 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -381 zo dňa 15.05.2017 návrh žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Opravným uznesením č. k. -387 zo dňa 16.05.2017 súd rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania hradené zo štátnych prostriedkov v sume 191,72 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto dochádza k oprave výroku rozsudku o povinnosti žalobcu uhradiť na účet súdu trovy konania hradené zo štátnych prostriedkov zo dňa 15.05.2017. Opravným uznesením č. k. -415 zo dňa 12.03.2020 súd rozhodol, že opravuje výrokovú časť opravného uznesenia Okresného súdu Martin č. k. -387 zo dňa 16.05.2017, ktorým bol opravený rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -381 zo dňa 15.05.2017 tak, že výroková časť opravného uznesenia správne znie: Súd návrh žalobcu zamieta. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Žalobca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania hradené zo štátnych prostriedkov v sume 191,72 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatných častiach ostáva predmetný rozsudok nezmenený (výrok I.). V ostatných častiach ostáva predmetné opravné uznesenie nezmenené (výrok II.). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal náhrady škody vo výške 14.261,10 eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu policajného orgánu pri zaistení veci podľa o policajnom zbore (ďalej len „“) účinného v čase zaistenia veci. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.06.2014, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine č. k. -240

zo dňa 24.6.2013 z dôvodov, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil ( , ďalej len „“). Zo záverov odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že len pochybnosti nad správnosťou polície v súvislosti s odovzdaním motorového vozidla vyslovene prokuratúrou (správa Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pd 54/08-9 zo dňa 06.08.2009) a konštatovanie, že polícia postupovala minimálne predčasne na základe neúplne zisteného stavu veci, boli ešte nepostačujúce pre prijatie záveru o zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu. V ďalšom konaní sa mal súd prvej inštancie zaoberať dôkazmi a tvrdeniami predkladanými jednotlivými účastníkmi konania/stranami sporu; vyhodnotiť, či žalobca vystupujúci v postavení vlastníka zaisteného motorového vozidla sa o samotnom zaistení motorového vozidla dozvedel, kedy a v nadväznosti na uvedené, či si aj riadne uplatnil (mohol uplatniť) právo na zaistenú vec; ako aj vyhodnotiť, či polícia pred vydaním veci inej osobe také úkony, aké má na mysli ustanovenie “) vykonala, t. j. že tejto inej osobe vec patrí ( ). Následne, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru (po doplnenom dokazovaní), že postup polície v súvislosti so zaistením a vydaním motorového vozidla, ktorého vlastníkom sa cíti byť žalobca, nebol správny a napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, bude sa musieť v konaní zaoberať tým, či sú splnené aj ďalšie predpoklady na prijatie záveru o zodpovednosti štátu za žalobcom tvrdenú škodu; predovšetkým skúmať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou pozostávajúcu z kúpnej ceny ojazdeného motorového vozidla, nákladov spojených s dovozom motorového vozidla (pohonných hmôt) a nákladov spojených s STK a EK, ďalej ako ušlý zisk (budúci zárobok) a poškodenie dobrého mena. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania (vypočutím strán sporu), ako aj reálnou snahou o vypočutie zástupcu firmy Lease Plan Fleet Management v Belgicku prostredníctvom justičných orgánov (bezúspešným), vychádzajúc z ustanovenia sa stotožnil s názorom splnomocnenca žalovaného, že ak by aj bolo určité porušenie zo strany polície, teda nesprávny úradný postup, tak podľa neho nie je tu daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom polície a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Akonáhle polícia prišla na to, že vozidlo je v pátraní, postupovala v zmysle zákona, čo zistil zo systému Sirene, odovzdal predmetné motorové vozidlo do Francúzska, kde bolo hlásené ako odcudzené. Prípadný nesprávny úradný postup zo strany polície (unáhlený postup) nebol príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda. Príčinou bolo to, že vozidlo bolo ukradnuté, bol spáchaný trestný čin, prípadne sa jednalo o dvojičku áut s rovnakým VIN číslom. Zato nemôže žalovaný niesť zodpovednosť, nakoľko medzi konaním polície a škodou nie je príčinná súvislosť. Žalobca si musí uplatňovať škodu voči tomu, kto tieto skutočnosti spôsobil. Na tomto základe súd prvej inštancie zamietol (opätovne) žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu pri aplikácii ustanovenia , ďalej len „“, keďže žalovaný mal plný úspech vo veci. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle ustanovenia s poukazom na ustanovenie , nakoľko úkony, teda úhrada tlmočného bola vykonaná za účinnosti predchádzajúceho a pri rozhodovaní vychádzal z výsledku konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia ( ) a domáhal sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktoré je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Evidentne on konal riadne a žiadnym spôsobom nemohol „prispieť“ k vzniku škody, ktorú aj podľa stanoviska Okresnej prokuratúry Námestovo spôsobila svojím unáhleným, ale predovšetkým predčasne vydaným a nezákonným rozhodnutím polícia. Je právne irelevantné, či sa žalobca dozvedel o konaní polície a vydaní motorového vozidla poisťovni skôr alebo neskôr a či žalobca konal včas alebo oneskorene. Aj keby on žiadal políciu o revíziu jej rozhodnutia vydať automobil zástupcovi poisťovne hoci aj v deň, kedy sa o tom mohol dozvedieť, nič by to nezmenilo na fakte, že automobil sa už musel nachádzať v dispozícii zástupcu poisťovne a zrejme sa už nenachádzal aj na území Slovenskej republiky. Žalobca zdôraznil, že polícia mala postupovať podľa a ešte predtým ho mala upovedomiť o tom, že si iná spoločnosť uplatňuje vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Ak by tak učinila pred vydaním motorového vozidla poisťovni, mohol by sa on vyjadriť aj k spôsobu nadobudnutia a poskytnúť potrebné vysvetlenia, v dôsledku čoho by bolo zrejmé, že motorové vozidlo nemohlo byť odcudzené vo Francúzsku. Následne mohlo prebehnúť riadne občianskoprávne konanie o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a podobne. Súd nevysvetlil svoje konštatovanie založené na prevzatom názore od žalovaného, že medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného

nie je príčinná súvislosť. Argumentácia žalovaného spočívala v podstate v tom, že postup polície bol správny, zákonný a preto neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním polície a vznikom škody. Uvedené konštatovanie je v priamom rozpore so závermi Okresnej prokuratúry Námestovo zo 06.08.2010.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalobca neuviedol žiadny relevantný odvolací dôvod. V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby, t. j. nepreukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním polície, ktoré v dostatočnom rozsahu vysvetlil. Zdôraznil, že úradný postup polície bol správny, v danom prípade nebol dôvod na uloženie veci do úschovy, nakoľko nebola pochybnosť o tom, kto je vlastníkom veci a preto vec bola vrátená. Porušenie zákona pri takomto postupe príslušníkov policajného zboru nebolo konštatované ani dozorujúcim prokurátorom. Napadnutý rozsudok považoval za odôvodnený v dostatočnom rozsahu, súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami strán, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a súd predmetnú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy.

4. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v priebehu odvolacieho konania podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami ako vecne správny potvrdil ( ).

6. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že konanie na súde prvej inštancie na odvolacom súde tvorí jeden celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi/ strane konať pred súdom, bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania v správnom súdnictve). Ide o postup v zmysle

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol keď konštatoval, že k splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo (medzi konaním polície a škodou nie je príčinná súvislosť) a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Stručnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v určitých otázkach odstránil odvolací súd jeho doplnením v odôvodnení svojho rozhodnutia.

8. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal voči štátu náhrady škody (predstavujúcej kúpnu cenu ojazdeného motorového vozidla, náklady spojené s dovozom motorového vozidla /pohonných hmôt/ a nákladov spojených s STK a EK, ušlý zisk /budúci zárobok/ a poškodenie dobrého mena) spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup policajného orgánu videl v tom jeho konaní, keď motorové vozidlo, ktoré mu bolo zaistené, vydal jeho skutočnému vlastníkovi po tom, čo vozidlo dňa 08.03.2008 zaistil pre účely trestného konania a toto vozidlo vydal inej osobe bez toho, aby v pochybnostiach, ktoré vznikli ohľadom vlastníckeho práva, toto uložil do úschovy a postupoval v zmysle . Podľa žalobcu z predložených listín muselo byť policajnému orgánu zjavné, že môže existovať pochybnosť o tom, že vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, ale existuje aj pochybnosť o tom, že vec skutočne patrí osobe, ktorá sa uvádza ako vlastník odcudzeného motorového vozidla v policajnej databáze. Podľa neho správny a zákonný postup mal byť taký, že policajný orgán mal riadne prešetriť a zistiť, či je dôvod na vydanie motorového vozidla inej osobe a v prípade pochybností, ktoré vznikli a boli zjavné, odkázať osoby, ktoré tvrdia, že sú vlastníkmi spornej veci, na občianskoprávne konanie postupom podľa . Žalobca poukázal na list Okresnej prokuratúry Námestovo zo 06.08.2009, ktorá konštatovala, že postup polície, keď dňa 02.08.2008 podľa odovzdala predmetné vozidlo

splnomocnenému zástupcovi poisťovne, bol minimálne predčasný a uskutočnený nie na základe úplne zisteného stavu veci.

9. Ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinení), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné (kumulatívne) splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu zákon neobsahuje. V ustanovení citovaného zákona iba bližšie tento pojem vykladá a upravuje, čo vždy treba považovať za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iný postup ako postup uvedený v ustanovení citovaného zákona.

10. Na základe judikatúry a ustálenej súdnej praxe možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Správnosť úradného postupu musí byť posudzovaná aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Postup štátneho orgánu musí byť posudzovaný so zreteľom na čl. II ods. 2 SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup, ktorý nezodpovedá citovanému ustanoveniu, je potrebné považovať za nesprávny úradný postup.

11. Podľa policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci, alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

12. V zmysle ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenené identifikátor vozidla a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie.

13. V zmysle ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1, vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom zázname o vrátení veci. 14. V zmysle ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, útvar Policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve v lehote najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady pri prevzatí veci, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou (č. 10a).

15. V zmysle ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a odkáže tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom konaní.

16. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vykonaného okresným súdom mal odvolací súd preukázané, že v Stredisku kontroly a originality v Čimhovej bolo ohľadom osobného motorového vozidla, ktoré do strediska doviezol žalobca na preverenie identity a originality motorového vozidla zistené, že vozidlo má iné VIN číslo. Vec bola policajným orgánom zaistená dňa 05.03.2008 podľa § 21 ods. 1 zákona o

policajnom zbore, pričom podľa potvrdenia o zaistení veci (č.l. 30 spisu) bola vec zaistená A. C., ktorý nebol vlastníkom ani držiteľom zaisteného motorového vozidla ale zamestnancom spoločnosti, ktorá na tomto motorovom vozidle vykonávala kontrolu originality. Policajné orgány mali následne v zmysle 90 dní na to, aby zistili, či vec naozaj súvisí so spáchaním trestného činu, vykonať príslušné úkony na objasnenie a po uplynutí tejto lehoty vec vydať vlastníkovi. Keby policajné orgány zisťovali kto vozidlo do strediska kontroly a originality doviezol boli by vozidlo zaistili žalobcovi, ktorý tvrdil, že je jeho vlastníkom. Dôvodom nevydania veci osobe žalobcu, ktorému mala byť vec zaistená mohla byť iba skutočnosť, ak v zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia bolo zistené, že vec patrí inej osobe, ktorej bola zaistená (vtedy sa vec vydá skutočnému vlastníkovi) alebo postup podľa ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba. Vtedy je tu oprávnenie útvaru policajného zboru uložiť zaistenú vec do úschovy a odkázať tieto osoby, aby si svoj nárok uplatnili v občianskoprávnom konaní. V danom prípade si poisťovňa Generali Assurances, Paríž uplatňovala vec a preto pri správnom zaistení veci žalobcovi by nastali pochybnosti o práve k veci. Citované ust. bližšie nevymedzuje, akú pochybnosť má na mysli. Vychádzajúc ale z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) pochybnosti o práve k veci nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšie osoba, prípadne viac osôb. Keďže policajnému orgánu nepatrí právomoc samostatným dokazovaním odstraňovať pochybnosti o vlastníckom práve, bolo práve preto treba vec uložiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo a teda nie vec dňa 02.05.2008 uvedenej poisťovacej spoločnosti, resp. jej splnomocnenému zástupcovi vec vydať. Nebolo rozhodujúce, že žalobca konal oneskorene. Policajné orgány nezachovali žiaduci postup týkajúci sa zaistenia veci a jej následného vydania. Bol tak preukázané, že z ich strany došlo k nesprávnemu úradnému postupu a teda vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

17. Následne bolo potrebné sa zaoberať tým či je nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so škodou.

18. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného, pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná, sama je následkom niečoho a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.6.2010 sp. zn. ).

19. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku občana, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa domáhal náhrady škody predstavujúcej kúpnu cenu ojazdeného motorového vozidla, náklady spojené s dovozom motorového vozidla (pohonných hmôt) a nákladov spojených s STK a EK a ušlý zisk (budúci zárobok) spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Podľa odvolacieho súdu majetok žalobcu sa nezmenšil nesprávnym postupom polície, tento dôsledok nastal v dôsledku odcudzenia auta. Príčinou tak nebol nesprávny

úradný postup policajného orgánu. Aj keď bol postup polície predčasný a došlo k nesprávnemu postupu na jeho strane nebolo to príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda. Príčinou bolo to, že vozidlo bolo odcudzené. Vzhľadom na uvedené žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu polície a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Aj odvolací súd naviac dodáva, že skutkový stav zistený v tomto konaní nenasvedčuje tomu, že by si pre nesprávny úradný postup policajného orgánu, žalobca nemohol uplatňovať v pozícii vlastníka nárok voči osobe, ktorej bolo motorové vozidlo vydané.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci za nedôvodné a rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami ako vecne správny potvrdil a to vrátane výrokov o trovách účastníkov konania, založeného na zásade úspechu žalovaného v spore ( v spojení s ) a trovách štátu vychádzajúceho z výsledku konania ( , ), ktoré neboli osobitne napadnuté odvolaním. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).