Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)c4e/385264.eee9e4.pdf
PDF · 160.82 KB
No categories available
4Cdo/87/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 87/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa TOP Leasing, s.r.o.,
Streďanská 4056, Topoľčany, IČO : 34 106 448, zastúpeného JUDr. Luciou Halvoňovou,
advokátkou v Bratislave, Na vŕšku 2, proti odporcovi Krajskému riaditeľstvu policajného
zboru Slovenskej republiky, Špitálska 14, Bratislava, o vydanie zaistenej veci, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45 C 88/2008, o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2010 sp.zn. 14 Co 393/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2010 sp.zn. 14 Co 393/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. septembra 2009 č.k. 45 C 88/2008-156
uloţil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo V., zelená
metalíza, EČV: H., VIN : X. a zaplatiť náhradu trov konania 3039,96 € JUDr. D. I., a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vec po právnej stránke posúdil podľa
ustanovení § 21 ods. 1, 2, 3, 4, 10 a 12 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného
dokazovania dospel k názoru, ţe navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo
k predmetnému motorovému vozidlu V.V.. Dňa 25. januára 2008 polícia predmetné motorové
vozidlo zaistila. O tomto úkone bolo vydané potvrdenie o zaistení veci z dôvodu, ţe vozidlo
malo byť odcudzené v Nemecku. Doposiaľ vykonanými úkonmi sa však nepotvrdilo, ţe
zaistené vozidlo súviselo s trestným činom alebo priestupkom. Vykonaným znaleckým
skúmaním vozidla Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru
č. P. sa zistilo, ţe VIN číslo nevykazovalo znaky pozmeňovania, výrobné číslo motora
nevykazovalo znaky pozmeňovania, a zásah do nosnej konštrukcie nebol. Svedeckou
výpoveďou R. K. mal súd ďalej preukázané, ţe spoločnosť K. ho splnomocnila na vykonanie
všetkých potrebných náleţitostí k dovozu tohto vozidla. Obchodný zástupca v Nemecku J. N.,
ktorý zastupoval spoločnosť T. mu odovzdal vozidlo, po zaplatení kúpnej ceny v hotovosti
39 915,97 €, ako aj všetky doklady k vozidlu, technický preukaz, kľúče, servisnú kniţku,
revízny kľúč COC, aby mohlo byť vozidlo prihlásené do evidencie. Následne sa však
dozvedel, ţe voči predajcovi pánovi N. sa vedie súdne konanie, nakoľko firma v Nemecku
nemala peniaze za predaj uvedeného vozidla, a údajne tento predajca spreneveril uvedené
finančné prostriedky, a preto vo firme uţ nepracuje. Na zaistenú vec si v zmysle zákona
neuplatnila právo iná osoba a v lehote do 90 dní si predmetnú vec neprevzala iná osoba.
Zaistenie veci však môţe trvať najviac 90 dní, pričom zákonná lehota na zaistenie veci
uplynula 25. apríla 2008 v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.
Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné
podmienky na vydanie predmetného zaisteného vozidla navrhovateľovi. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 30. novembra 2010 sp.zn.
14 Co 393/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odporcovi
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, ţe po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého
stupňa, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s odvolacími námietkami odporcu, dospel
k záveru, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, vec aj nesprávne právne
posúdil, čo malo za následok jeho nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na § 21 ods. 1
a 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia vozidla,
odvolací súd mal za to, ţe odporca postupoval správne a v súlade so zákonom, keď predmetné
osobné motorové vozidlo zaistil, a keď ho uloţil do úschovy, keď je nesporné, ţe vlastnícke
právo k tomuto vozidlu je sporné, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako
aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T.. Je tieţ nesporné, ţe uvedená zahraničná
právnická osoba nebola účastníkom tohto konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto
vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ako otázky predbeţnej v tomto
konaní neprichádza do úvahy, nakoľko účastníkom konania nebola druhá osoba, ktorá taktieţ
o sebe tvrdí, ţe je vlastníkom vozidla, keďţe na zaistenú vec si uplatnila právo a chcela
vozidlo prevziať. Nie je preto moţné vozidlo vydať len jednej z nich bez toho, aby v súdnom
konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho
alebo iného práva, v ktorom by navrhovateľ nemusel preukazovať naliehavý právny záujem,
keďţe by išlo o ţalobu v zmysle zákonného zmocnenia) bolo určené, ktorá
zo strán je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloţenej
do úschovy v zmysle § 21 ods. 1, 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore neodstraňuje
policajný orgán samostatným dokazovaním, a nemôţe ich odstrániť ani súd v tomto konaní
o vydanie veci, pokiaľ jeho účastníkom nie je aj druhý domnelý vlastník vozidla. Keďţe
k podaniu takejto ţaloby nedošlo a dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloţenia do úschovy
doteraz nepominuli, nie je moţné predmetné vozidlo v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 171/1993
Z.z. vydať osobe, ktorej bolo zaistené. Podľa názoru odvolacieho súdu tak navrhovateľ podal
ţalobu o vydanie zaistenej a uloţenej veci predčasne. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov
konania neţiadal.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, navrhol ho
zmeniť, zamietnuť odvolanie odporcu a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu
zaviazať na náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodil z § 238 ods. 1 O.s.p.
a odôvodnil ho tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Dovolateľ poukázal na to, ţe dôvodom zaistenia, ako aj následnej úschovy sporného
vozidla V.V. podľa § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. bola skutočnosť, ţe policajnému
zboru bolo prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOL Bratislava oznámené, ţe toto
vozidlo bolo odcudzené v Nemecku, a to konkrétne obchodnej spoločnosti T.T., a táto
spoločnosť poţiadala prostredníctvom polície v G. jeho vrátenie. Počas celej doby zaistenia,
t.j. viac ako 90 dní, nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredloţili ţiadny
relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby odlišnej od
navrhovateľa, a to napriek skutočnosti, ţe boli o jeho zaistení informovaní prostredníctvom
príslušného policajného orgánu, ktorú skutočnosť však odvolací súd v napadnutom rozhodnutí
nezohľadnil. Navrhovateľ však svoje vlastnícke právo jednoznačne preukázal, a to tak
v lehote policajného zaistenia, ako aj v rámci súdneho konania, pričom vlastnícke právo
k tomuto vozidlu nadobudol dobromyseľne podľa Obchodného zákonníka od predávajúceho
R. K.. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočíva aj v tom, ţe sa vo svojom
rozhodnutí vôbec nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, pretoţe
v prípade, ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, ţe predávajúci nebol vlastníkom sporného
vozidla, čo ale jednoznačne popiera a o svojom vlastníckom práve predloţil všetky potrebné
doklady, navrhovateľovi ako kupujúcemu by prislúchala ochrana podľa § 466 Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, ţe pokiaľ by R. K. neuhradil kúpnu cenu,
neboli by mu vydané všetky potrebné doklady, ktoré mu umoţnili vyviezť sporné motorové
vozidlo z Nemecka na územie Slovenskej republiky a riadne ho prihlásiť v Slovenskej
republike. Tieto skutočnosti jednoznačne svedčia o tom, ţe predmetné vozidlo nepochádza
z trestnej činnosti, bolo riadne zakúpené v oficiálnej predajni nemeckej obchodnej spoločnosti
T. a následne predané na Slovensku, pričom konečným vlastníkom sa stal navrhovateľ, ktorý
je bez akýchkoľvek pochybností jeho dobromyseľným vlastníkom. Konečne, za nesprávny
označil navrhovateľ aj záver odvolacieho súdu o spornosti vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj
spoločnosť T., a to z dôvodu, ţe navrhovateľ nebol v obchodnozáväzkovom vzťahu
s nemeckou spoločnosťou, ale s R. K. (§ 446 Obchodného zákonníka), a preto na účely
daného súdneho konania bolo irelevantné, ţe si nemecká obchodná spoločnosť nárokovala
vlastníctvo. V neposlednom rade táto obchodná spoločnosť si nikdy nenárokovala vlastnícke
právo preukázateľným, resp. právne relevantným spôsobom.
Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotoţnil so závermi a zdôvodnením
rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je podané
opodstatnene.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za básledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom n a zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto
veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ţiadna
z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Podľa názoru navrhovateľa rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a návrh zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo je
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase
zaistenia a uloţenia veci do úschovy (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“) policajt je
oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, ţe tá súvisí so
spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového
stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie
orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie
o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umoţní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci
môţe trvať najviac 90 dní.
Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo
ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloţí zaistenú vec do
úschovy a odkáţe tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom
konaní (§ 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z.).
Pochybnosti o práve k veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac
osôb. Keďţe policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním
zameraným len na túto otázku – takáto právomoc mu nepatrí (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp.zn. 4 Cdo 60/03), ak nastanú pochybnosti
o práve k veci, je treba vec uloţiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou aţ do objasnenia
práva k nej disponovalo.
Dovolací súd sa nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu o nespornej spornosti
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si
nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T..
Ako uţ je uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, pochybnosti o práve k veci
v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. nastávajú spravidla vtedy, keď právo
k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Podľa názoru dovolacieho súdu
však takéto pochybnosti nemôţu vyvolať ničím nepodloţené, nepreukázané tvrdenia ďalšej
osoby uplatňujúcej si právo k zaistenej veci, ako je tomu v danom prípade. Je síce pravdou, ţe
príslušným policajným orgánom bolo dňa 25. januára 2008 predmetné motorové vozidlo
zaistené z dôvodu jeho zaradenia do medzinárodného pátrania ako odcudzené v Nemecku,
avšak počas zaistenia tohto vozidla, ktoré v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. mohlo
trvať najviac 90 dní, nebolo preukázané, ţe by vozidlo súviselo so spáchaním trestného činu
(ako to konštatuje aj navrhovateľ v dovolaní) nemecká spoločnosť, ani príslušné nemecké
orgány nepredloţili ţiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu
osoby, odlišnej od navrhovateľa. Uvedené skutočnosti neboli zistené a preukázané ani
po uplynutí zákonnej 90 dňovej doby na zaistenie veci, pričom vzhľadom na vágny obsah
„Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu“ zo 14. mája 2008 zaslanej právnemu zástupcovi
navrhovateľa Okresným riaditeľstvom PZ SR, Úradom justičnej a kriminálnej polície,
Odborom kriminálnej polície Bratislava III Č., nie je moţné zistiť, čo bolo dôvodom na
uloţenie zaisteného vozidla do úschovy (§ 21 ods. 10 zákona
č. 171/1993 Z.z.). Uvedená správa, v ktorej sa mimo iného uvádza: „Nakoľko nám ubehla
lehota 90 dní, ktorá je podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/93 Z.z. o PZ a nakoľko vzniknú
pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená...“ však navodzujú dojem,
ţe po uplynutí 90 dní zaistenia motorového vozidla toto nebolo uloţené do úschovy z dôvodu
reálne, v tom čase existujúcich pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku
týchto pochybností do budúcna. Takémuto výkladu nasvedčuje aj obrana odporcu v priebehu
celého konania, keď ešte aj na pojednávaní pred odvolacím súdom s poukazom „na zvláštnu
cestu, na základe ktorej sa terajší navrhovateľ stal vlastníkom predmetného motorového
vozidla“ mal za to, „ţe auto patrí spoločnosti, ktorá sa nachádza v Nemecku“. Teda nie
samotná nemecká obchodná spoločnosť, ako domnelý vlastník motorového vozidla, ale
policajný orgán, ktorému (ako uţ bolo uvedené vyššie) takáto právomoc nepatrí, obhajoval
vlastnícke právo nemeckej obchodnej spoločnosti k veci, ku ktorej sama táto spoločnosť svoje
vlastnícke právo ţiadnym spôsobom nepreukázala, čím nemohla spochybniť na druhej strane
navrhovateľom preukázané vlastnícke právo k vozidlu, v dôsledku čoho nemal ani
navrhovateľ dôvod vyvolať súdny spor so spoločnosťou T. o vlastníctvo k tomuto
motorovému vozidlu, a za predpokladu dodrţania zákonného postupu zo strany príslušného
policajného orgánu, pokiaľ po poučení, resp. odkázaní
na občianskoprávne konanie v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. si ani označená
nemecká obchodná spoločnosť neuplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec, záver
odvolacieho súdu o spornom vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu je
neopodstatnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa
ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová