Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/87/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa TOP Leasing, s.r.o.,

Streďanská 4056, Topoľčany, IČO : 34 106 448, zastúpeného JUDr. Luciou Halvoňovou,

advokátkou v Bratislave, Na vŕšku 2, proti odporcovi Krajskému riaditeľstvu policajného

zboru Slovenskej republiky, Špitálska 14, Bratislava, o vydanie zaistenej veci, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. septembra 2009 č.k. -156

uloţil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo V., zelená

metalíza, EČV: H., VIN : X. a zaplatiť náhradu trov konania 3039,96 € JUDr. D. I., a to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vec po právnej stránke posúdil podľa

ustanovení , , , , a o Policajnom zbore a

ods. 1 a rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného

dokazovania dospel k názoru, ţe navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo

k predmetnému motorovému vozidlu V.V.. Dňa 25. januára 2008 polícia predmetné motorové

vozidlo zaistila. O tomto úkone bolo vydané potvrdenie o zaistení veci z dôvodu, ţe vozidlo

malo byť odcudzené v Nemecku. Doposiaľ vykonanými úkonmi sa však nepotvrdilo, ţe

zaistené vozidlo súviselo s trestným činom alebo priestupkom. Vykonaným znaleckým

skúmaním vozidla Kriminalistickým a expertíznym policajného zboru

2

č. P. sa zistilo, ţe VIN číslo nevykazovalo znaky pozmeňovania, výrobné číslo motora

nevykazovalo znaky pozmeňovania, a zásah do nosnej konštrukcie nebol. Svedeckou

výpoveďou R. K. mal súd ďalej preukázané, ţe spoločnosť K. ho splnomocnila na vykonanie

všetkých potrebných náleţitostí k dovozu tohto vozidla. Obchodný zástupca v Nemecku J. N.,

ktorý zastupoval spoločnosť T. mu odovzdal vozidlo, po zaplatení kúpnej ceny v hotovosti

39 915,97 €, ako aj všetky doklady k vozidlu, technický preukaz, kľúče, servisnú kniţku,

revízny kľúč COC, aby mohlo byť vozidlo prihlásené do evidencie. Následne sa však

dozvedel, ţe voči predajcovi pánovi N. sa vedie súdne konanie, nakoľko firma v Nemecku

nemala peniaze za predaj uvedeného vozidla, a údajne tento predajca spreneveril uvedené

finančné prostriedky, a preto vo firme uţ nepracuje. Na zaistenú vec si v zmysle zákona

neuplatnila právo iná osoba a v lehote do 90 dní si predmetnú vec neprevzala iná osoba.

Zaistenie veci však môţe trvať najviac 90 dní, pričom zákonná lehota na zaistenie veci

uplynula 25. apríla 2008 v zmysle

Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli splnené zákonné

podmienky na vydanie predmetného zaisteného vozidla navrhovateľovi. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 30. novembra 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odporcovi

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia

uviedol, ţe po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého

stupňa, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s odvolacími námietkami odporcu, dospel

k záveru, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, vec aj nesprávne právne

posúdil, čo malo za následok jeho nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na § 21 ods. 1

a 10 o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia vozidla,

odvolací súd mal za to, ţe odporca postupoval správne a v súlade so zákonom, keď predmetné

osobné motorové vozidlo zaistil, a keď ho uloţil do úschovy, keď je nesporné, ţe vlastnícke

právo k tomuto vozidlu je sporné, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako

aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T.. Je tieţ nesporné, ţe uvedená zahraničná

právnická osoba nebola účastníkom tohto konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto

vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu ako otázky predbeţnej v tomto

konaní neprichádza do úvahy, nakoľko účastníkom konania nebola druhá osoba, ktorá taktieţ

o sebe tvrdí, ţe je vlastníkom vozidla, keďţe na zaistenú vec si uplatnila právo a chcela

3

vozidlo prevziať. Nie je preto moţné vozidlo vydať len jednej z nich bez toho, aby v súdnom

konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho

alebo iného práva, v ktorom by navrhovateľ nemusel preukazovať naliehavý právny záujem,

keďţe by išlo o ţalobu v zmysle zákonného zmocnenia) bolo určené, ktorá

zo strán je vlastníkom vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloţenej

do úschovy v zmysle , o Policajnom zbore neodstraňuje

policajný orgán samostatným dokazovaním, a nemôţe ich odstrániť ani súd v tomto konaní

o vydanie veci, pokiaľ jeho účastníkom nie je aj druhý domnelý vlastník vozidla. Keďţe

k podaniu takejto ţaloby nedošlo a dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloţenia do úschovy

doteraz nepominuli, nie je moţné predmetné vozidlo v zmysle

Z.z. vydať osobe, ktorej bolo zaistené. Podľa názoru odvolacieho súdu tak navrhovateľ podal

ţalobu o vydanie zaistenej a uloţenej veci predčasne. O náhrade trov konania rozhodol podľa

a , keď odporca, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov

konania neţiadal.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, navrhol ho

zmeniť, zamietnuť odvolanie odporcu a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu

zaviazať na náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodil z

a odôvodnil ho tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Dovolateľ poukázal na to, ţe dôvodom zaistenia, ako aj následnej úschovy sporného

vozidla V.V. podľa bola skutočnosť, ţe policajnému

zboru bolo prostredníctvom Národnej ústredne INTERPOL Bratislava oznámené, ţe toto

vozidlo bolo odcudzené v Nemecku, a to konkrétne obchodnej spoločnosti T.T., a táto

spoločnosť poţiadala prostredníctvom polície v G. jeho vrátenie. Počas celej doby zaistenia,

t.j. viac ako 90 dní, nemecká spoločnosť a ani príslušné nemecké orgány nepredloţili ţiadny

relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu osoby odlišnej od

navrhovateľa, a to napriek skutočnosti, ţe boli o jeho zaistení informovaní prostredníctvom

príslušného policajného orgánu, ktorú skutočnosť však odvolací súd v napadnutom rozhodnutí

nezohľadnil. Navrhovateľ však svoje vlastnícke právo jednoznačne preukázal, a to tak

v lehote policajného zaistenia, ako aj v rámci súdneho konania, pričom vlastnícke právo

k tomuto vozidlu nadobudol dobromyseľne podľa od predávajúceho

R. K.. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočíva aj v tom, ţe sa vo svojom

rozhodnutí vôbec nezaoberal aplikáciou ustanovenia , pretoţe

4

v prípade, ak by sa aj vychádzalo z predpokladu, ţe predávajúci nebol vlastníkom sporného

vozidla, čo ale jednoznačne popiera a o svojom vlastníckom práve predloţil všetky potrebné

doklady, navrhovateľovi ako kupujúcemu by prislúchala ochrana podľa § 466 Obchodného

zákonníka. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, ţe pokiaľ by R. K. neuhradil kúpnu cenu,

neboli by mu vydané všetky potrebné doklady, ktoré mu umoţnili vyviezť sporné motorové

vozidlo z Nemecka na územie Slovenskej republiky a riadne ho prihlásiť v Slovenskej

republike. Tieto skutočnosti jednoznačne svedčia o tom, ţe predmetné vozidlo nepochádza

z trestnej činnosti, bolo riadne zakúpené v oficiálnej predajni nemeckej obchodnej spoločnosti

T. a následne predané na Slovensku, pričom konečným vlastníkom sa stal navrhovateľ, ktorý

je bez akýchkoľvek pochybností jeho dobromyseľným vlastníkom. Konečne, za nesprávny

označil navrhovateľ aj záver odvolacieho súdu o spornosti vlastníckeho práva k predmetnému

motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si nárokuje tak navrhovateľ, ako aj

spoločnosť T., a to z dôvodu, ţe navrhovateľ nebol v obchodnozáväzkovom vzťahu

s nemeckou spoločnosťou, ale s R. K. ( ), a preto na účely

daného súdneho konania bolo irelevantné, ţe si nemecká obchodná spoločnosť nárokovala

vlastníctvo. V neposlednom rade táto obchodná spoločnosť si nikdy nenárokovala vlastnícke

právo preukázateľným, resp. právne relevantným spôsobom.

Odporca sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotoţnil so závermi a zdôvodnením

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je podané

opodstatnene.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za básledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom n a zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto

veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ţiadna

z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Podľa názoru navrhovateľa rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a návrh zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo je

dovolací dôvod v zmysle

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Podľa o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase

zaistenia a uloţenia veci do úschovy (ďalej len „“) policajt je

oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, ţe tá súvisí so

spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového

stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie

orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie

6

o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umoţní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci

môţe trvať najviac 90 dní.

Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo

ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloţí zaistenú vec do

úschovy a odkáţe tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom

konaní ( ).

Pochybnosti o práve k veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

nastávajú spravidla vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac

osôb. Keďţe policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním

zameraným len na túto otázku – takáto právomoc mu nepatrí (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp.zn. ), ak nastanú pochybnosti

o práve k veci, je treba vec uloţiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa s vecou aţ do objasnenia

práva k nej disponovalo.

Dovolací súd sa nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu o nespornej spornosti

vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, keďţe vlastníctvo k nemu si

nárokuje tak navrhovateľ, ako aj ďalšia právnická osoba – spoločnosť T.T..

Ako uţ je uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, pochybnosti o práve k veci

v zmysle nastávajú spravidla vtedy, keď právo

k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Podľa názoru dovolacieho súdu

však takéto pochybnosti nemôţu vyvolať ničím nepodloţené, nepreukázané tvrdenia ďalšej

osoby uplatňujúcej si právo k zaistenej veci, ako je tomu v danom prípade. Je síce pravdou, ţe

príslušným policajným orgánom bolo dňa 25. januára 2008 predmetné motorové vozidlo

zaistené z dôvodu jeho zaradenia do medzinárodného pátrania ako odcudzené v Nemecku,

avšak počas zaistenia tohto vozidla, ktoré v zmysle mohlo

trvať najviac 90 dní, nebolo preukázané, ţe by vozidlo súviselo so spáchaním trestného činu

(ako to konštatuje aj navrhovateľ v dovolaní) nemecká spoločnosť, ani príslušné nemecké

orgány nepredloţili ţiadny relevantný doklad preukazujúci vlastnícke právo k tomuto vozidlu

osoby, odlišnej od navrhovateľa. Uvedené skutočnosti neboli zistené a preukázané ani

po uplynutí zákonnej 90 dňovej doby na zaistenie veci, pričom vzhľadom na vágny obsah

7

„Správy zo šetrenia k motorovému vozidlu“ zo 14. mája 2008 zaslanej právnemu zástupcovi

navrhovateľa Okresným riaditeľstvom PZ SR, Úradom justičnej a kriminálnej polície,

Odborom kriminálnej polície Bratislava III Č., nie je moţné zistiť, čo bolo dôvodom na

uloţenie zaisteného vozidla do úschovy (§ 21 ods. 10 zákona

č. ). Uvedená správa, v ktorej sa mimo iného uvádza: „Nakoľko nám ubehla

lehota 90 dní, ktorá je podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/93 Z.z. o PZ a nakoľko vzniknú

pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená...“ však navodzujú dojem,

ţe po uplynutí 90 dní zaistenia motorového vozidla toto nebolo uloţené do úschovy z dôvodu

reálne, v tom čase existujúcich pochybností o práve k zaistenej veci, ale z dôvodu vzniku

týchto pochybností do budúcna. Takémuto výkladu nasvedčuje aj obrana odporcu v priebehu

celého konania, keď ešte aj na pojednávaní pred odvolacím súdom s poukazom „na zvláštnu

cestu, na základe ktorej sa terajší navrhovateľ stal vlastníkom predmetného motorového

vozidla“ mal za to, „ţe auto patrí spoločnosti, ktorá sa nachádza v Nemecku“. Teda nie

samotná nemecká obchodná spoločnosť, ako domnelý vlastník motorového vozidla, ale

policajný orgán, ktorému (ako uţ bolo uvedené vyššie) takáto právomoc nepatrí, obhajoval

vlastnícke právo nemeckej obchodnej spoločnosti k veci, ku ktorej sama táto spoločnosť svoje

vlastnícke právo ţiadnym spôsobom nepreukázala, čím nemohla spochybniť na druhej strane

navrhovateľom preukázané vlastnícke právo k vozidlu, v dôsledku čoho nemal ani

navrhovateľ dôvod vyvolať súdny spor so spoločnosťou T. o vlastníctvo k tomuto

motorovému vozidlu, a za predpokladu dodrţania zákonného postupu zo strany príslušného

policajného orgánu, pokiaľ po poučení, resp. odkázaní

na občianskoprávne konanie v zmysle si ani označená

nemecká obchodná spoločnosť neuplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec, záver

odvolacieho súdu o spornom vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu je

neopodstatnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa

ustanovenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová