Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sa-3-2020.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Juraj Droba, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Novomeského XXXX/X, XXX XX Trenčín, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska ulica č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. UPS/G Sp zo dňa 15. októbra 2020, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Trenčíne bola podaná žaloba proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/451-0036 Sp zo dňa 15. októbra 2020 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo zmenené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-58 zo dňa 07.05.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) vo veci vrátenia pomoci v hmotnej núdzi poskytnutej vo vyššej sume ako patrila podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len ZoPHN).
2. Žalobca namietal, že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu. Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach. Podľa jeho názoru sa odvolací orgán skutočnosťami riadne nezaoberal ani po právnej ani po skutkovej stránke a rozhodnutie je neúplné a nepreskúmateľné. Namietal porušenie jeho práv, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre SR platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 371/2010 Z. z. Uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP ako aj s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/40/2019-42 zo dňa 23.07.2020 (ďalej len rozhodnutie Krajského súdu). Navrhol aby súd podľa § 191 ods. 3, 4 SSP zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2020 k podanej žalobe uviedol, že z rozhodnutia Krajského súdu nevyplýva, že žalovaný by v novom konaní mal rozhodnúť v prospech žalobcu v tom, že nie je povinný vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila, ako sa žalobca mylne domnieva. Uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu Trenčín a výrok rozhodnutia zmenil tak, že identifikoval osobu, ktorej sa ukladá povinnosť vrátiť a ktorá je týmto výrokom viazaná. Dôvodom zmeny výroku bola skutočnosť, že od 01.04.2019 nadobudla účinnosť novela ZoPHN, kde podľa § 22
ods. 3 ZoPHN odvolanie pri všetkých rozhodnutiach vo veci pomoci v hmotnej núdzi nemá odkladný účinok. Praktická aplikácia zákona znamená, že rozhodnutie je vykonateľné momentom oznámenia, resp. doručenia.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisovej dokumentácie je preukázané, že žalobca má priznaný Sociálnou poisťovňou invalidný dôchodok, ktorý sa na posúdenie pomoci v hmotnej núdzi považuje za príjem (v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) ZoPHN, za príjem sa nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku) a preto nemožno konštatovať, že žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového stavu veci. K námietke žalobcu, že po odňatí dávky jeho príjem ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima žalovaný uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do výšky súm životného minima, ale určuje sa v zmysle § 15 ods. 1 ZoPHN. Porovnanie príjmu občana so sumou životného minima slúži len na posúdenie statusu občana, či je, alebo nie je v hmotnej núdzi.
5. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadom Dohovoru OSN poukázal na nález NS SR sp. zn. 9Sžso/88/2014 zo dňa 27.01.2016. Poznamenal, že Dohovor OSN je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t. j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Týka sa to najmä prístupu ku vzdelávaniu, zamestnanosti, dopravy, infraštruktúry a budov, otvorených pre verejnosť, poskytnutia volebného práva, zlepšenia účasti na politickom živote a zabezpečenia plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. SR v súlade s Dohovorom OSN realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Námietky žalobcu týkajúce sa porušenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä článku 28, podľa názoru žalovaného nie sú dôvodné. Referenčné právne normy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva žalobcu, ale sú pozitívnymi záväzkami štátu, resp. zásadami, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Článok 28 uvedeného dohovoru podľa názoru žalovaného neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého by sa mohol bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že z dôvodu nepriznania predmetného príspevku jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, čím je diskriminovaný v zabezpečení životnej úrovne v zmysle článku 28 uvedeného dohovoru.
6. Žalovaný uviedol, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo mu bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá vo vyššej sume ako mu patrila a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným námietkam. Žalovaný záverom uviedol, že nepochybil a postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a má za to, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navrhol v zmysle § 190 SSP, aby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.12.2020 a uviedol, že žalovaný iba zopakoval svoje pôvodne uvádzané dôvody. Má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia, ktoré mu predchádzali zrušil a jeho návrhu vyhovel. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 28Sa/42/2019 zo dňa 30.01.2020. Požiadal súd nech o trovách konania rozhodne podľa zákona.
8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na dôvody uvedené v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107
ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/451-0036 Sp zo dňa 15. októbra 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-58 zo dňa 07.05.2019 vo veci vrátenia pomoci v hmotnej núdzi poskytnutej vo vyššej sume ako patrila podľa § 25 ods. 6 ZoPHN.
10. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bola v období od 01.02.2016 do 31.05.2016 a v období od 01.03.2017 do 31.10.2018 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2018, je preukázané, že žalobcovi bol spätne od 19.02.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume XX,XX Eur mesačne, od 01.01.2017 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu XX,XX Eur mesačne a od 01.01.2018 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu XX,XX Eur mesačne. Príjmom žalobcu od 01.02.2016 pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi bol invalidný dôchodok poskytovaný Sociálnou poisťovňou, ktorý mal žalobca priznaný od 01.02.2016. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za príjem na účely posudzovania pomoci v hmotnej núdzi a túto skutočnosť žalobca neoznámil do ôsmich dní od zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, spôsobil, že sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi vo vyššej sume ako mu patrila. Priznaním invalidného dôchodku sa zmenili príjmové pomery žalobcu, a preto žalovaný od 01.02.2016 do sumy príjmov započítal invalidný dôchodok.
11. Preto žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 25 ods. 6 ZoPHN uložil povinnosť žalobcovi vrátiť za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016 a v období od 01.03.2017 do 31.10.2018 pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila v sume X.XXX,XX Eur zvýšenú o 10 % v sume XXX,XX Eur a napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.05.2019 uložil žalovaný vrátiť celkovú sumu 1.614,69 Eur, do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovaného. Žalovaný na základe včas podaného odvolania, dňa 20.08.2019 vydal rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že výrok rozhodnutia žalovaného neobsahoval správnu formuláciu v zmysle novely účinnej od 01.04.2019, podľa ktorej žalobca ma vrátiť preddavok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na účet žalovaného, ale výrok napadnutého rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť vrátiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0014 Sp zo dňa 20.08.2019 napadol žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 25Sa/40/2019-42 zo dňa 23.07.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0014 Sp zo dňa 20.08.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a nie je z neho jasná identifikácia osoby, ktorej sa ukladá povinnosť vrátiť.
12. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad") č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-58 zo dňa 07.05.2019 tak, že výrok rozhodnutia znie: podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá povinnosť fyzickej osobe: R. Droba, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W. XXXX/X,XXX XX M. vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016, v sume XXX,XX Eur, od 01.03.2017 do 31.10.2018 v sume 1 XXX,XX Eur, spolu v sume XXXX,XX Eur, zvýšené 0 10% v sume XXX,XX Eur, t. j. celkom v sume 1 XXX,XX Eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXX/XX, suma X XXX,XX X., K. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXX/XX, suma XXX,XX X..
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 2 ods. 1 ZoPHN, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 2 ods. 2 ZoPHN, základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
17. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoPHN, príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
18. Podľa § 7 ods. 1 ZoPHN, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
19. Podľa § 7 ods. 5 ZoPHN, príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.
20. Podľa § 8 ods. 1 ZoPHN, je hmotná núdza stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
21. Podľa § 9 ods. 1 ZoPHN, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak splna podmienky ustanovené v § 10 až 14 úhrn súm uvedených v ods. 2, 3, 5 a 8, f11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a v 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4 nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
22. Podľa § 10 ods. 1 ZoPHN, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
23. Podľa § 20 ZoPHN, nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.
24. Podľa § 25 ods. 6 ZoPHN, fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.
25. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) ZoPHN, príjemca je povinný úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.
26. Správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu Trenčín a výrok rozhodnutia zmenil tak, že identifikoval osobu (presne označil žalobcu menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom), ktorej uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi (presne vyjadril obsah ukladanej povinnosti v konkrétne určenej sume na konkrétny účet), rešpektoval rozhodnutie Krajského súdu a rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu. Je preukázané, že žalobca má priznaný Sociálnou poisťovňou invalidný dôchodok, ktorý sa na posúdenie pomoci v hmotnej núdzi považuje za príjem (v zmysle § 4 ods. 3 písm. c) ZoPHN, za príjem sa nepovažuje
25 % z invalidného dôchodku) a preto nemožno konštatovať, že žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového stavu veci.
27. Napadnuté rozhodnutie žalovaného už teda nemá nedostatky, ktoré boli vytýkané predchádzajúcim rozhodnutím v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25Sa/40/2019. V napadnutom rozhodnutí je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že sa žalobcovi ukladá určitá povinnosť (tu vyslovene slovami „ukladá povinnosť“), je v ňom uvedená identifikácia osoby, ktorú správny orgán zaväzuje k ukladanej povinnosti (žalobca označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) a je tiež vyjadrený aj obsah ukladanej povinnosti (vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi v konkrétne určenej sume na konkrétny účet. Súčasne je odôvodnená aj zmena rozhodnutia, ktorá bola daná zmenou právnej úpravy (§22 ods. 3 ZoPHN), kedy odvolanie už nemá odkladný účinok. Žalovaný sa ďalej dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne aplikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že neboli žalobcovi upreté ani porušené jeho práva zakotvené v dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keď uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi bola žalobcovi poskytovaná v zmysle záväzného právneho predpisu. ktorý stanovuje podmienky ako aj povinnosti občanov SR, ktorý majú na území SR trvalý pobyt a cudzincov zdržiavajúcich sa na území SR v súlade s osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Vo veci primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania žalovaný správne argumentoval, že v zmysle § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Žalovaný tiež správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/88/2014 kde bolo konštatované, že Slovenská Republika uznala sociálne a hospodárske práva v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich konkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony. Tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Povinnosť štátu je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované.
28. Správny súd ďalej uvádza, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe účinného právneho predpisu, vydal ho orgán, ktorý na to bol zo zákona oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je preskúmateľné a zrozumiteľné, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnymi spismi, nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
29. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené a úplné. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné námietky. Podľa súdu neobstojí ani žalobcom namietaný rozpor s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko tak ako uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jeho realizácia je daná zákonmi Slovenskej republiky.
30. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobcu sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nesprávnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru správneho súdu bolo rozhodnuté správne na základe riadne zisteného skutkového stavu.
31. Správny súd ani ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP nezistil a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
32. Žalovanému, ktorý bol v konaní pred správnym súdom úspešný, nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.