Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: P. L., bytom L. Z. XXXX/X, XXX XX K., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. R./R Sp zo dňa 20.08.2019 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. K zo dňa 07.05.2019, takto

rozhodol:

Z r u š u j e s a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č.j. R./R Sp zo dňa 20.08.2019 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 30.09.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.j. R./R Sp zo dňa 20.08.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zmeňujúceho na odvolanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. K zo dňa 07.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vrátenia preddavku na pomoc v hmotnej núdzi.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí, rozhodnutím č. K zo dňa 07.05.2019 podľa a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že „ukladá povinnosť fyzickej osoby: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. Z. 7, XXX XX K., vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017, spolu v sume 554,40 Eur, zvýšené o 10 % v sume 55,44 Eur, t.j. celkom v sume 609,84 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vec a rodiny Trenčín.“ Súčasťou výroku je aj označenie 2 bankových účtov, na ktoré mal žalobca poukázať sumu 554,40 Eur a sumu 55,44 Eur.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán bol upozornený prostredníctvom systému sociálnych dávok na nesúlad príjmu z dôchodku zo Sociálnej poisťovne, a to priznaním invalidného dôchodku žalobcovi od 19.02.2016 a jeho vyplácaní. Nakoľko žalobca správnemu orgánu neoznámil rozhodujúcu zmenu na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, v zmysle správny orgán vyzval žalobcu na predloženie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a potvrdenia o vyplatení invalidného dôchodku za príslušné obdobie. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 19.02.2016 v sume 88,50 Eur mesačne, ktorý bol následne zvýšený od 01.01.2017 na sumu 92.50 Eur mesačne a od 01.01.2018 na sumu 96,60 Eur mesačne. Správny orgán poskytoval

žalobcovi preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi v období od 01.06.2016 do 28.02.2017 v sume 61,60 Eur mesačne, nakoľko predbiehalo konanie o invalidnom dôchodku. Súčinnosťou do Sociálnou poisťovňou bolo dňa 14.02.2019 zistené, že žalobcovi bol dňa 08.01.2018 poukázaný doplatok na invalidnom dôchodku za obdobie od 19.02.2016 do 09.02.2018 v sume 2.155,98 Eur. Žalobca túto skutočnosť však správnemu orgánu neoznámil.

4. Na základe dodatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyplynulo, že u žalobcu došlo k relevantnej zmene príjmových pomerov, prehodnotil správny orgán spätne nárok žalobcu na preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017. Úhrn súm nárok na preddavok na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobcu v období od 01.06.2016 do 28.02.2017 predstavuje sumu 61,60 Eur mesačne. Táto suma pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 Eur mesačne. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.06.2016 do 31.12.2016 je invalidný dôchodok v sume 88,50 Eur mesačne. V zmysle za príjem sa nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 66,37 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v období od 01.06.2016 do 31.12.2016 bol spätne príjem žalobcu vyšší ako úhrn súm nárokov na preddavok na pomoc v hmotnej núdzi príjemcu (61,60 Eur mesačne) a z toho dôvodu vznikol preplatok v období od 01.06.2016 do 31.12.2016 v sume 61,60 Eur mesačne, t.j. spolu 431,20 Eur. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.01.2017 do 28.02.2017 je invalidný dôchodok v sume 92,50 Eur mesačne. V zmysle za príjem sa nepovažuje 25 % invalidného dôchodku, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 69,37 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v období od 01.01.2017 do 28.02.2017 bol spätne príjem žalobcu vyšší ako úhrn súm nárokov na preddavok na pomoc v hmotnej núdzi príjemcu, a z toho dôvodu vznikol preplatok v období od 01.01.2017 do 28.02.2017 v sume 61,60 Eur mesačne, t.j. spolu 123,20 Eur.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, namietajúc nesúlad výroku s ustanovením a rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné. Správny orgán došiel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Správny orgán sa riadil iba formálnym posúdením veci. Postup správneho orgánu je účelový, s cieľom žalobcu „za každú cenu poškodiť“ a uvrhnúť ho do neriešiteľnej životnej situácie - sociálnej pasce, a to aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Takýto prístup je v rozpore nielen so zákonom, ale aj a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zverejneným v Zbierke Po odňatí mu dávky príjem žalobcu ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima. Prvostupňové rozhodnutie ho diskriminuje pri zabezpečení primeranej životnej úrovne.

6. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/R Sp zo dňa 20.08.2019 na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil „tak, že výrok rozhodnutia znie: podľa § 24 ods. 2 a § 25 ods. 6 zákona č. 4172013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017, spolu v sume 554,40 Eur, zvýšenú o 10 % v sume 55,44 Eur, t.j. celkom v sume 609,84 Eur, do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval skutkový stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, pričom si osvojil aj jeho právne posúdenie veci. Zdôraznil, že priznaním invalidného dôchodku žalobcovi sa zmenili jeho príjmové pomery a preto správny orgán postupoval správne, ak za obdobie od 01.02.2016 započítal so sumy príjmov žalobcu aj jeho invalidný dôchodok. Nakoľko žalobca túto zmenu v príjme neoznámil do 8 dní, odkedy k nej došlo, pričom išlo o zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, spôsobil, že sa mu pomoc v hmotnej núdzi poskytovala neprávom. Žalovaný po preskúmaní veci skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K odvolacej námietke žalobcu, že po odňatí dávky jeho príjem nedosahuje ani výšku životného minima, žalovaný uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do výšky súm životného minima, ale sa určuje v zmysle Porovnanie príjmu občana so sumou životného minima slúži len na posúdenie statusu občana, či je alebo nie je v hmotnej núdzi. K námietke, že postupom správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.01.2016 uviedol, že „Slovenská republika uznala sociálne a hospodárske práva za hodné ochrany priamo v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich konkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony, tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Ak teda poukazuje žalobca na cieľ zákona o pomoci v hmotnej

núdzi, je potrebné, zdôrazniť, že sociálne práva sú závislé predovšetkým na ekonomickej situácií štátu, pričom úroveň ich poskytovania reflektuje nielen hospodársky a sociálny vývoj štátu, ale aj vzťah štátu a občana, založený na vzájomnej zodpovednosti a uznaní princípu solidarity. Listina (základných práv a slobôd) zaväzuje v oblasti sociálnych práv štát k pozitívnemu konaniu a k zaisteniu ochrany týchto práv. Obsahom tejto povinnosti štátu je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované.“

7. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že žalovaný ako odvolací orgán sa nedostatočne zaoberal jeho námietkami, a to ako po skutkovej stránke, tak aj po stránke právnej. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalobcu nepreskúmateľné, je v rozpore s ustanovením až g) a s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím Pridržiavajúc sa dôvodov, ktoré prezentoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca zdôraznil, že postupom „postupom a rozhodnutím úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené moje práva, ktoré mi garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/1010 Z.z., napríklad: čl. 9 prístupnosť, čl. 20 osobná mobilita, čl. 19 nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, a iné. Mám za to, že najmä ust. čl. 28, ktorý hovorí o primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane, nebol oboma rozhodnutiami rešpektovaný. V odstavci 1 sa píše: 1. Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne a pre ich rodiny, vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia toto právo a bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. V mojom konkrétnom prípade po nepriznaní príspevku môj príjem ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima, a tým som vlastne diskriminovaný v zabezpečení primeranej životnej úrovne s citovaným ustanovením tohto článku.“

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zhrnul skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozhodnutí a zopakoval tiež argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. K námietke nesúladu postupu správnych orgánov s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že Dohovor je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t.j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami Dohovoru. Týka sa to najmä prístupu ku vzdelávaniu, zamestnanosti, dopravy, infraštruktúry a budov, otvorených pre verejnosť, poskytnutia volebného práva, zlepšenia účasti na politickom živote a zabezpečenia plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v súlade s Dohovorom realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

9. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej zdôraznil základné tézy správnej žaloby.

10. Na repliku žalobcu žalovaný osobitným podaním (duplikou) už nereagoval.

11. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, považujúc to vzhľadom k predmetu konania za potrebné. Na pojednávaní, konanom v neprítomnosti žalovaného (a s jeho súhlasom) zopakoval žalobca základnú argumentáciu správnej žaloby.

15. Podľa hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

16. Podľa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

17. Podľa príjem na účely tohto zákona nie je 25% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.

18. Podľa fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.

19. Podľa príjemca je povinný úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

20. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

22. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

23. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Správny súd dáva do pozornosti, že medzi základné atribúty každého rozhodnutia správneho orgánu patrí zrozumiteľnosť. Nedostatok tejto náležitosti spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie v rámci súdneho prieskumu. Pod pojmom nezrozumiteľnosť je potrebné rozumieť aj vo svetle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 24.11.2010, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.06.2011, prípadne rozsudok NS SR sp. zn. ). Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec správny súd konštatuje, že žalovaný realizáciou úmyslu zmeniť na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie docielil výrokom tohto zmeňujúceho (napadnutého) rozhodnutia stav nezrozumiteľnosti v otázke toho, kto je jeho výrokom zaviazaný a či vôbec ide o výrok, ktorý k niečomu zaväzuje. NS SR v rozsudku vydanom vo veci sp. zn. vyslovil, že „pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.“ Je potrebné, aby odvolací orgán pri zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dôsledne dbal na dodržanie požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku, a to z dôvodu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.09.2017).

25. K teoretickým úvahám prezentovaným v predchádzajúcom bode správny súd v konkrétnostiach dodáva, že zatiaľ čo vo výroku prvostupňového rozhodnutia je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že sa niekomu ukladá určitá povinnosť (tu vyslovene slovami „ukladá povinnosť“), je v ňom uvedená identifikácia osoby, ktorú správny orgán zaväzuje k ukladanej povinnosti (žalobca označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) a je tiež vyjadrený aj obsah ukladanej povinnosti (vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v konkrétne určenej sume na konkrétny účet), potom o výroku napadnutého rozhodnutia je potrebné vysloviť, že z neho nie je možné určiť, komu sa nejaká povinnosť ukladá (absencia označenia žalobcu alebo inej osoby), pričom absentuje aj použitie slovesa „uložiť“ v príslušnom tvare (t.j. tretia osoba jednotného čísla, oznamovacieho spôsobu, prítomného času, činného rodu), keď je vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia konštatované, že žalovaný niekomu „uložil povinnosť“. Tvar použitý žalovaným navodzuje, že už v minulosti iným rozhodnutím došlo k uloženiu povinnosti a že žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí iba konštatuje.

26. Odhliadnuc od nepochopiteľne nezrozumiteľného (nepochopiteľne preto, lebo prvostupňový výrok bol po formálnej stránke bezchybný) výroku napadnutého rozhodnutia správny súd navyše nenašiel v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadne vysvetlenie (zdôvodnenie) potreby zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia za situácie, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu buď zamieta alebo sa k nim nevyjadruje. Nevyjadruje sa jednoznačne napr. k námietke, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením a , ani k námietke rozpornosti postupu správneho orgánu prvého stupňa a jeho rozhodnutia s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. K otázke záväznosti uvedeného dokumentu neposkytuje žiadny vlastný právny pohľad, iba odkazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , avšak z použitej citácie nie je možné zistiť ani názor NS SR k tomuto dohovoru, keďže sa zaoberá právnou povahou sociálnych práv deklarovaných v alebo v Listine základných práv a slobôd. Pritom na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR <https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/kontaktne- miesto-prava-osob-so-zdravotnym-postihnutim/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym- postihnutim.html> je možné nájsť názor tohto ministerstva, že „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím <https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/zriadenie-vznik-posobnost/ socialna-pomoc-podpora/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-opcny-protokol-sk-

aj.pdf>je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.“

27. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa . Po vrátení veci žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom sa vyporiada primerane so všetkými jeho odvolacími námietkami a dôvody pre svoje rozhodnutie vysvetlí v odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

28. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa . V konaní úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia ti tohto nároku žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.