Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-40-2019.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: S. A., bytom L. R. XXXX/X, XXX XX T., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0014 Sp zo dňa 20. augusta 2019, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0014 Sp zo dňa 20. augusta 2019 a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 30.09.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2019/4763-0014 Sp zo dňa 20.08.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe žalobcovho odvolania zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-58 zo dňa 07.05.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vrátenia pomoci v hmotnej núdzi.
2. Správny orgán prvého stupňa ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 2. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 25 ods. 6 a § 26 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) rozhodol tak, že: „ukladá fyzickej osobe: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q.. R. 7,. povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016 v sume 235,90 EUR, od 01.03.2017 do 31.10.2018 v sume 1 232,00 EUR, spolu v sume 1467,90 EUR, zvýšené o 10 % v sume 146,79 EUR, t. j. celkom v sume 1614,69 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.“ Súčasťou výroku je aj označenie 2 bankových účtov, na ktoré mal žalobca poukázať sumu 1467,90 eur a sumu 146,79 eur.
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa bol dňa 10.12.2018 upozornený prostredníctvom systému sociálnych dávok na nesúlad príjmu z dôchodku zo Sociálnej poisťovne, a to priznaním invalidného dôchodku žalobcovi od 19.02.2016 a o jeho vyplácaní.
Nakoľko žalobca správnemu orgánu prvého stupňa neoznámil rozhodujúcu zmenu na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v zmysle § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., tak správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu na predloženie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a potvrdenia o vyplatení invalidného dôchodku za príslušné obdobie. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 19.02.2016 v sume 88,50 eur mesačne, ktorý bol následne zvýšený od 01.01.2017 na sumu 92,50 eur mesačne a od 01.01.2018 na sumu 96,60 eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa poskytoval žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi, zvýšenú o ochranný príspevok v sume 34,69 eur, a teda celkovo pomoc v hmotnej núdzi v sume 96,29 eur mesačne v období od 01.04.2015 do 31.03.2016 z dôvodu trvania práceneschopnosti žalobcu od 23.03.2015 viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, avšak v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z. z. najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou bolo dňa 14.02.2019 zistené, že žalobcovi bol dňa 08.01.2018 poukázaný doplatok na invalidnom dôchodku za obdobie od 19.02.2016 do 09.02.2018 v sume 2.155,98 eur, pričom žalobca túto skutočnosť neoznámil správnemu orgánu prvého stupňa.
4. Na základe dodatočného zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyplynulo, že u žalobcu došlo k relevantnej zmene príjmových pomerov, prehodnotil správny orgán prvého stupňa spätne nárok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016 a obdobie od 01.03.2017 do 31.10.2018. Úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobcu v období od 01.02.2016 do 31.03.2016 predstavuje sumu 96,29 eur mesačne, pričom táto suma pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne a z ochranného príspevku v sume 34,69 eur mesačne. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.02.2016 do 28.02.2016 je invalidný dôchodok v sume 61,95 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 psím. c) zákona č. 417/2013 Z. z. sa za príjem nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku vo výške 61,95 eur mesačne, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 46,46 eur mesačne. Nakoľko v období od 01.02.2016 do 28.02.2016 bola žalobcovi vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur, pričom mala byť vyplatená v sume 49,90 eur, žalobcovi vznikol preplatok v uvedenom období v sume 46,40 eur. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.03.2016 do 31.03.2016 je invalidný dôchodok v sume 88,50 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 psím. c) zákona č. 417/2013 Z. z. sa za príjem nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku vo výške 88,50 eur mesačne, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 66,37 eur mesačne. Nakoľko v období od 01.03.2016 do 31.03.2016 bola žalobcovi vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur, pričom mala byť vyplatená v sume 30,00 eur, žalobcovi vznikol preplatok v uvedenom období v sume 66,30 eur. Úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobcu v období od 01.04.2016 do 31.05.2016 predstavuje sumu 61,60 eur mesačne, pričom táto suma pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.04.2016 do 31.05.2016 je invalidný dôchodok v sume 88,50 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 psím. c) zákona č. 417/2013 Z. z. sa za príjem nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku vo výške 88,50 eur mesačne, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 66,37 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v období od 01.04.2016 do 31.05.2016 bol spätne príjem žalobcu (66,37 eur mesačne) vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi žalobcu (61,60 eur mesačne) a z tohto dôvodu vznikol preplatok v uvedenom období v sume 61,60 eur mesačne, t. j. spolu 123,20 eur. Úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi pre žalobcu v období od 01.03.2017 do 31.10.2018 predstavuje sumu 61,60 eur mesačne, pričom táto suma pozostáva z dávky pre jednotlivca v sume 61,60 eur mesačne. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.03.2017 do 31.12.2017 je invalidný dôchodok v sume 92,50 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 psím. c) zákona č. 417/2013 Z. z. sa za príjem nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku vo výške 92,50 eur mesačne, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 69,37 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v období od 01.03.2017 do 31.12.2017 bol spätne príjem žalobcu (69,37 eur mesačne) vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi žalobcu (61,60 eur mesačne) a z tohto dôvodu vznikol preplatok v uvedenom období v sume 61,60 eur mesačne, t. j. spolu 616,00 eur. Pri posúdení hmotnej núdze spätne príjem žalobcu v posudzovanom období od 01.01.2018 do 31.10.2018 je invalidný dôchodok v sume 96,60 eur mesačne. V zmysle § 4 ods. 3 psím. c) zákona č. 417/2013
Z. z. sa za príjem nepovažuje 25 % z invalidného dôchodku vo výške 96,60 eur mesačne, čo po odpočítaní a zaokrúhlení predstavuje sumu 72,45 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že v období od 01.01.2018 do 31.10.2018 bol spätne príjem žalobcu (72,45 eur mesačne) vyšší ako úhrn súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi žalobcu (61,60 eur mesačne) a z tohto dôvodu vznikol preplatok v uvedenom období v sume 61,60 eur mesačne, t. j. spolu 616,00 eur.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, namietajúce nesúlad výroku s § 8 a § 9 zákona č. 417/2013 Z. z. Rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné, správny orgán prvého stupňa došiel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a riadil sa iba formálnym posúdením veci a právnej úpravy. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol účelový, s cieľom žalobcu „za každú cenu poškodiť“ a uvrhnúť ho do neriešiteľnej životnej situácie - sociálnej pasce, a to vzhľadom na jeho zdravotný stav. Takýto prístup je podľa žalobcu v rozpore nielen so zákonom č. 417/2013 Z. z., ale aj s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej aj ako „Dohovor“), zverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.. Po odňatí dávky príjem žalobcu ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima a zároveň žalobca uvádza, že ho prvostupňové rozhodnutie diskriminuje pri zabezpečení primeranej životnej úrovne.
6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zmenil tak, že výrok rozhodnutia znie: „podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú vo vyššej suma ako patrila za obdobie od 01.02.2016 do 31.05.2016 v sume 235,90 Eur, od 01.03.2017 do 31.10.2018 v sume 1 232,00 eur, spolu v sume 1467,90 Eur, zvýšené o 10 % v sume 146,79, t. j. celkom v sume 1 614,69 Eur, do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval skutkový stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, pričom si osvojil aj jeho právne posúdenie veci. Zdôraznil, že priznaním invalidného dôchodku žalobcovi sa zmenili jeho príjmové pomery a preto správny orgán prvého stupňa postupoval správne, ak za obdobie od 01.02.2016 započítal do sumy príjmov žalobcu aj jeho invalidný dôchodok. Nakoľko žalobca túto zmenu v príjme neoznámil do 8 dní, odkedy k nej došlo, pričom išlo o zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, spôsobil, že sa mu pomoc v hmotnej núdzi poskytovala neprávom. Žalovaný po preskúmaní veci skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. O dovolacej námietke žalobcu, že po odňatí dávky jeho príjem nedosahuje ani výšku životného minima, žalovaný uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do výšky súm životného minima, ale sa určuje v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. Porovnanie príjmu občana so sumou životného minima slúži len na posúdenie statusu občana, či je alebo nie je v hmotnej núdzi. K námietke, že postupom správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu Dohovoru, žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 9Sžso/88/2014 zo dňa 27.01.2016 uviedol, že: „Slovenská republika uznala sociálne a hospodárske práva za hodné ochrany priamo v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich konkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony, tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Ak teda poukazuje žalobca na cieľ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je potrebné, zdôrazniť, že sociálne práva sú závislé predovšetkým na ekonomickej situácií štátu, pričom úroveň ich poskytovania reflektuje nielen hospodársky a sociálny vývoj štátu, ale aj vzťah štátu a občana, založený na vzájomnej zodpovednosti a uznaní princípu solidarity. Listina (základných práv a slobôd) zaväzuje v oblasti sociálnych práv štát k pozitívnemu konaniu a k zaisteniu ochrany týchto práv. Obsahom tejto povinnosti štátu je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované.“
7. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že sa žalovaný ako odvolací orgán nedostatočne zaoberal jeho námietkami, a to ako po skutkovej stránke, tak aj po stránke právnej. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalobcu nepreskúmateľné, je v rozpore s § 191 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a s Dohovorom. Pridržiavajúc sa dôvodov, ktoré prezentoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca zdôraznil, že postupom a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a následne aj postupom a napadnutým rozhodnutím žalovaný porušil žalobcove práva, ktoré sú mu garantované Dohovorom, a to napríklad čl. 9 Dohovoru o prístupnosti, čl. 19 Dohovoru o nezávislom spôsobe života a začlenenia do spoločnosti, čl. 20 Dohovoru o osobnej mobilite a iné. Žalobca má za to, že najmä čl. 28 Dohovoru o primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane nebol oboma rozhodnutiami rešpektovaný, pričom v bode 1. tohto článku je uvedené, že: „Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.“ Žalobca je toho názoru, že v jeho konkrétnom prípade po nepriznaný príspevku jeho príjem ani zďaleka nedosahuje výšku životného minima, a tým je vlastne diskriminovaný v zabezpečení primeranej životnej úrovne a to s odkazom na citovaný čl. 28 bod 1. Dohovoru.
8. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, pričom zhrnul skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozhodnutí a tiež zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. K námietke nesúladu postupu správnych orgánov s Dohovorom žalovaný uviedol, že Dohovor je zaväzujúci najmä v otázke zabezpečenia práv osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe ako všetci ostatní občania, napr. odstránenie prekážok v každodennom živote, t. j. zabezpečiť, aby všetky právne predpisy boli v súlade s ustanoveniami Dohovoru. Týka sa to najmä prístupu ku vzdelávaniu, zamestnanosti, dopravy, infraštruktúry a budov, otvorených pre verejnosť, poskytnutia volebného práva, zlepšenia účasti na politickom živote a zabezpečenia plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. Slovenská republika v súlade s Dohovorom realizuje novelizáciu platných právnych predpisov, resp. prijíma nové právne predpisy, napr. v oblastiach kompenzácie pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
9. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe sa písomne vyjadril žalobca replikou, v ktorej zdôraznil základné dôvody správnej žaloby.
10. K replike žalobcu sa žalovaný už duplikou písomne nevyjadril.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 199 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe a vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súd vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné vyhovieť.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
18. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. príjem na účely tohto zákona nie je 25% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, a z vyrovnávacieho príplatku.
19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. je hmotná núdza stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
20. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.
21. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. príjemca je povinný úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.
22. Podľa § 46 Z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
23. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
24. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
25. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
26. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
27. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
28. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
29. Správny súd dáva do pozornosti, že medzi základné atribúty každého rozhodnutia správneho orgánu patrí zrozumiteľnosť. Nedostatok tejto náležitosti spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie v rámci súdneho prieskumu. Pod pojmom nezrozumiteľnosť je potrebné rozumieť aj vo svetle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009 zo dňa 24.11.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/68/2010 zo dňa 28.06.2011, prípadne rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/135/2002). Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec správny súd konštatuje, že žalovaný realizáciou úmyslu zmeniť na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie docielil výrokom tohto zmeňujúceho (napadnutého) rozhodnutia stav nezrozumiteľnosti v otázke toho, kto je jeho výrokom zaviazaný a či vôbec ide o výrok, ktorý k niečomu zaväzuje. NS SR v rozsudku vydanom vo veci sp. zn. 4Sž/139/2002 vyslovil, že „pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.“ Je potrebné, aby odvolací orgán pri zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dôsledne dbal na dodržanie požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku, a to z dôvodu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/62/2015 zo dňa 28.09.2017).
30. K teoretickým úvahám prezentovaným v predchádzajúcom bode správny súd v konkrétnostiach dodáva, že zatiaľ čo vo výroku prvostupňového rozhodnutia je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že sa niekomu ukladá určitá povinnosť (tu vyslovene slovami „ukladá povinnosť“), je v ňom uvedená identifikácia osoby, ktorú správny orgán zaväzuje k ukladanej povinnosti (žalobca označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom) a je tiež vyjadrený aj obsah ukladanej povinnosti (vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi v konkrétne určenej sume na konkrétny účet), potom o výroku napadnutého rozhodnutia je potrebné vysloviť, že z neho nie je možné určiť, komu sa nejaká povinnosť ukladá (absencia označenia žalobcu alebo inej osoby), pričom absentuje aj použitie slovesa „uložiť“ v príslušnom tvare (t.j. tretia osoba jednotného čísla, oznamovacieho spôsobu, prítomného času, činného rodu), keď je vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia konštatované, že žalovaný niekomu „uložil povinnosť“. Tvar použitý žalovaným navodzuje, že už v minulosti iným rozhodnutím došlo k uloženiu povinnosti a že žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí iba konštatuje.
31. Odhliadnuc od nepochopiteľne nezrozumiteľného (nepochopiteľne preto, lebo prvostupňový výrok bol po formálnej stránke bezchybný) výroku napadnutého rozhodnutia správny súd navyše nenašiel v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadne vysvetlenie (zdôvodnenie) potreby zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia za situácie, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu buď zamieta alebo sa k nim nevyjadruje. Nevyjadruje sa jednoznačne napr. k námietke, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 8 a § 9 zákona č. 417/2013 Z. z., ani k námietke rozpornosti postupu správneho orgánu prvého stupňa a jeho rozhodnutia s Dohovorom. K otázke záväznosti uvedeného dokumentu žalovaný neposkytuje žiadny vlastný právny pohľad, iba odkazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 9Sžso/88/2014, avšak z použitej citácie nie je možné zistiť ani názor NS SR k tomuto Dohovoru, keďže sa zaoberá právnou povahou sociálnych práv deklarovaných v Ústave Slovenskej republiky alebo v Listine základných práv a slobôd. Pritom na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je možné nájsť názor tohto ministerstva, že „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, ochraňovať a zabezpečiť plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Tento medzinárodný dokument vychádza z presvedčenia zúčastnených štátov, že komplexný a ucelený medzinárodný dohovor významne prispeje ku kompenzovaniu výrazného sociálneho znevýhodnenia osôb so zdravotným postihnutím a k presadeniu ich účasti v občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych sférach na princípe rovnakých príležitostí, a to ako v rozvojových, tak aj vo vyspelých krajinách.“ (<https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/ kontaktne-miesto-prava-osob-so-zdravotnym-postihnutim/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym- postihnutim.html>).
32. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nezrozumiteľnosť. Po vrátení veci žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom sa vyporiada primerane so všetkými jeho odvolacími námietkami a dôvody pre svoje rozhodnutie vysvetlí v odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
33. Úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému podľa § 167 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal jednak z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku, ako aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že by mu trovy v konaní pred správnym súdom vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.