Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/192/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.439,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.

- 118 zo dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 118 zo dňa 25. apríla 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.439,31 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 255,85 eur od 02.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.183,46 eur od 19.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, §, , ods. 1, , , ods. 1, , , ods. 1, , ods. 1, (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica a následne dňa 15.06.2018 postúpenému Okresnému súdu Bratislava I domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.439,31 eur s príslušenstvom titulom nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 255,85 eur a z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 1.183,46 eur, ktoré mu boli neoprávnene krátené. Pretože žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa , vo výške 5 % ročne. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal absenciu opisu rozhodujúcich skutočností v obsahu žaloby, pretože žalobca nešpecifikoval priebeh škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonov týkajúcich sa škodových udalostí. Namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu, že obaja poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Mal za to, že práve poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. S poukazom na

uvedené ako aj nemohli poškodení, ktorí predstavovali dlžníkov žalobcu, platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. Uviedol, že uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodenými na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili, a teda im nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade prišlo k postúpeniu záväzku poškodených. Preto považoval takéto právne úkony podľa za absolútne neplatné. Poukázal na to, že v oboch prípadoch žalovaný poistné plnenie poskytol a žalobca, resp. jeho právni predchodcovia boli upokojení v plnom rozsahu. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 04.08.2017 prišlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola na motorovom vozidle zn. X. T., ečv: Z. XXXDB spôsobená škoda. Vlastníkom motorového vozidla bol v čase poistnej udalosti U. P. a poškodené motorové vozidlo bolo havarijne poistené v čase poistnej udalosti u žalovaného. Rovnako strany nesporovali opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise žalobcu. Z faktúry č. XXXXXX zistil súd, že cena servisných prác a materiálu spotrebovaného na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala 3.335,40 eur vrátane dane z pridanej hodnoty a bola vyúčtovaná poškodenému autoservisom prostredníctvom faktúry dňa 10.10.2017. Z kalkulácie č. XXXXXXXXXX vyhotovenej v systéme AUDATEX zistil súd špecifikáciu jednotlivých náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla ako aj rozsah a druh servisných prác potrebných na opravu poškodeného vozidla s tým, že cena náhradných dielov a režijného materiálu predstavovala celkom 1.616,42 eur bez dane z pridanej hodnoty, a cena práce v súvislosti s opravou poškodení na motorovom vozidle spôsobených poistnou udalosťou predstavovala 504 eur, cena lakovania predstavovala sumu 621,08 eur a nakoniec vedľajšie náklady sumu vo výške 38 eur. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že dňa 26.07.2017 prišlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola na motorovom vozidle zn. X. T., ečv: M. XXXSR spôsobená škoda. Vlastníkom motorového vozidla bola v čase poistnej udalosti R. M. a poškodené motorové vozidlo bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené u žalovaného. Rovnako strany nerozporovali opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise žalobcu. Z faktúry č. XXXXXX zistil súd, že cena servisných prác a materiálu spotrebovaného na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala 3.735,14 eur vrátane dane z pridanej hodnoty a bola vyúčtovaná poškodenému autoservisom prostredníctvom faktúry dňa 24.10.2017. Z kalkulácie č. XXXXXXXXXX vyhotovenej v systéme AUDATEX zistil súd špecifikáciu jednotlivých náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla ako aj rozsah a druh servisných prác potrebných na opravu poškodeného vozidla s tým, že cena náhradných dielov a režijného materiálu predstavovala celkom 1.458,86 eur bez dane z pridanej hodnoty a cena práce v súvislosti s opravou poškodení na motorovom vozidle spôsobených poistnou udalosťou predstavovala 932 eur, cena lakovania predstavovala sumu 709,76 eur a nakoniec vedľajšie náklady sumu vo výške 12 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 14.11.2017 medzi R. M. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupník na žalobcu pohľadávku vo výške 1.245,75 eur, ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. X. T., ečv: M. XXXSR. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola nezaplatená časť pohľadávky vo výške 1.245,75 eur predstavujúca rozdiel medzi fakturovanou sumou faktúrou č. XXXXXX a poistným plnením uhradeným žalovaným, a príslušenstvo pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.11.2017 medzi U. P. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupník na žalobcu pohľadávku vo výške 255,85 eur, ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. X. T., ečv: Z. XXXDB. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola nezaplatená časť pohľadávky vo výške 255,85 eur predstavujúca rozdiel medzi fakturovanou sumou faktúrou č. XXXXXX a poistným plnením uhradeným žalovaným, a príslušenstvo pohľadávky. Oznámením o poistnom plnením z 03.11.2017 oznámil žalovaný R. M. ako poistenému podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo veci poistnej udalosti XXXXXXXXXX, ktorou bolo poškodené motorové vozidlo zn. X. T., ečv: M. XXXSR, že dňa 03.11.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a žalovaný zasiela poistné plnenie vo výške 2.364,92 eur, keď suma fakturovaná za opravu poškodeného vozidla predstavovala 3.735,14 eur, rozdiel medzi fakturovanou sumou a kalkuláciou prác, materiálu a lakovania predstavoval 1.245,75 eur, teda žalovaný ako poisťovňa priznala sumu 2.489,39 eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 124,47 eur poukázala poistné plnenie vo výške 2.364,92 eur. Oznámením o poistnom plnení zo 17.10.2017 oznámil žalovaný U. P. ako poistenému podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo veci poistnej udalosti XXXXXXXXXX, ktorou bolo poškodené motorové vozidlo zn. X. T., ečv: Z. XXXDB, že dňa 17.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a žalovaný zasiela poistné plnenie vo výške 2.879,55 eur, keď suma fakturovaná za opravu poškodeného vozidla predstavovala 3.335,40 eur, rozdiel medzi fakturovanou sumou a kalkuláciou prác, materiálu a lakovania predstavoval 255,85 eur, teda žalovaný ako poisťovňa priznala

sumu 3.079,65 eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200 eur poukázala poistné plnenie vo výške 2.879,55 eur. Z cenníka servisných služieb R. T. a cenníka Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. platných v časovom období realizácie opráv poškodených motorových vozidiel v regióne východného Slovenska pre opravu motorových vozidiel zn. X. T. zistil súd, že cena servisných prác, a to skupiny mechanických prác predstavuje 38,40 eur s DPH až 46,20 eur s DPH a skupiny klampiarskych a lakovníckych prác 43,20 eur s DPH až 52,82 eur s DPH. Súd sa prioritne zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Poukázal na to, že poistený U. P. a R. M., majitelia motorových vozidiel poistených u žalovaného, ktorým vznikla na motorových vozidlách poistnou udalosťou škoda, uzatvorili ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorých bolo postúpenie pohľadávky na doplatok poistného plnenia, ktorú pohľadávku mali poistení voči žalovanému. Dal do pozornosti, že právnym základom nároku poistených na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovateľovi je poistná zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi poisteným a poisťovateľom, v tomto prípade žalovaným. Uviedol, že vznik škody na poistených motorových vozidlách nie je možné spájať so zaplatením nákladov súvisiacich s opravou poškodení týchto motorových vozidiel. Objektom poistenia je totiž práve motorové vozidlo a v dôsledku poistnej udalosti vznikne na motorovom vozidle škoda už tým, že dôjde k poškodeniu jeho jednotlivých súčastí. Táto škoda sa odstraňuje opravou motorového vozidla, teda okrem iného výmenou jeho poškodených častí. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou je teda potrebné považovať nie až úhradu ceny opravy poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov, ale už znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku poistnej udalosti. Podľa výšky nákladov potrebných na odstránenie poškodenia motorového vozidla dochádza potom už len k objektivizácii výšky náhrady škody. Súd dospel k záveru, že poisteným U. P. a R. M. vznikol podľa poistných podmienok nárok na poistné plnenie, pretože v čase trvania poistnej zmluvy došlo v dôsledku poistných udalostí k poškodeniu poistených motorových vozidiel. Zdôraznil, že podmienenosť vzniku nároku na poistné plnenie voči poistiteľovi až úhradou ceny servisných prác realizovaných v súvislosti s opravou poškodených motorových vozidiel, by musela byť založená samotnou poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, resp. zmluvnými dojednaniami, žalovaný však na žiadne takéto dojednania nepoukázal a svoje závery a úvahy týmto spôsobom ani neodôvodňoval. Podľa súdu úhrada ceny opravy poškodených motorových vozidiel nemá žiaden vzťah ku vzniku a existencii nároku poistených na poistné plnenie. Pokiaľ žalovaný namietal, že poistení boli dlžníkmi žalobcu, a preto nemohli platne postupovať svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, tu súd s poukazom na uviedol, že v prípade pohľadávky poisteného na poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia majetku voči poisťovni nejde o žiadnu z takých pohľadávok, ktorých postúpenie je zo zákona vylúčené. Skutočnosť, že postupca je súčasne dlžníkom postupníka, pričom dlžnícky vzťah má iný právny základ ako postupovaná pohľadávka, nie je podľa názoru súdu žiadnym dôvodom, pre ktorý by bolo možné považovať postúpenie pohľadávky za neplatné alebo odporujúce zákonu. Pokiaľ žalovaný namietal, že postupované pohľadávky neexistujú, pretože poistení neuhradili fakturované ceny servisných prác, súd uviedol, že jednak vznik a trvanie nároku poistených voči žalovanému ako poisťovni na vyplatenie poistného plnenia v plnej výške, nemá žiaden súvis s úhradou ceny servisných prác autoservisu a tiež uviedol, že je možné postúpiť nielen splatné pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré síce v momente postúpenia existujú ale nedospeli, ale aj budúce pohľadávky, teda pohľadávky ktoré v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistujú a majú vzniknúť až v budúcnosti (k tomu rozhodnutie NS ČR z 29.02.2012 sp. zn. ). Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že v prípade tvrdeného postúpenia pohľadávok poistených na žalobcu, absentuje prejav vôle postúpiť pohľadávky. Poukázal na to, že poistení žalovaného uzatvorili jednotlivo ako postupcovia so žalobcom ako postupníkom zmluvy o postúpení pohľadávky. Z obsahu zmlúv vyplýva jasné a určité vymedzenie postupovaných pohľadávok, a to jednak špecifikáciou právneho dôvodu pohľadávky ako aj jej výšky. V zmluvách o postúpení pohľadávok je vymedzený ich predmet ako postúpenie nezaplatenej pohľadávky špecifikovanej v zmluve spolu s jej príslušenstvom, a to z postupcu na postupníka a za podmienok stanovených v zmluve. Zmluvné strany sú označené v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávky a zmluva je uzatvorená v písomnej forme a obsahuje podpisy postupcu a postupníka. V obsahu dojednaní zmlúv o postúpení pohľadávky je teda vyjadrená zrejmá a určitá vôľa postupcu a postupníka, a to vôľa postúpiť a nadobudnúť pohľadávku. Námietky žalovaného, podľa ktorého sú zmluvy o postúpení pohľadávok na doplatenie poistného plnenia, ktoré mali poistení voči žalovanému neplatné, posúdil ako nedôvodné, a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní dovodzoval súd zo zmlúv o postúpení pohľadávok z 14.11.2017 a z 15.11.2017, predložených žalobcom.

V ďalšom posudzoval súd spornú výšku poistného plnenia, keď žalovaný mal za to, že uhradil poisteným poistné plnenie v celej výške ich nároku. Žalobca preukazoval náklady na opravu poškodených motorových vozidiel faktúrami autoservisu, ku ktorým bola pripojená kalkulácia opravy poškodení motorového vozidla v systéme AUDATEX. Súd mal z vlastnej činnosti poznatky, že rovnaký kalkulačný program využíva pri kalkulácii opráv aj žalovaný. Poukázal na to, že v kalkuláciách pripojených k faktúram boli podrobne a položkovito špecifikované náhradné diely potrebné na opravu poškodení motorových vozidiel ako aj práce spojené so servisovaním motorových vozidiel, keď jednotlivé položky kalkulácie uvádzali označenie náhradného dielu, a to aj jeho číslom, množstvo a cenu náhradného dielu a tiež položkovito špecifikovali druh, množstvo a cenu prác vykonaných v súvislosti s opravou motorových vozidiel. Žalobca ako autoservis účtoval jednotkovú cenu prác 48 eur s DPH, pričom preukázal predloženými cenníkmi, že v danom regióne a type motorového vozidla sa jednotková cena servisných prác pohybovala do 52,82 eur s DPH. Podľa súdu teda poistený splnil podmienky na preukázanie výšky poistného plnenia, na ktoré si uplatnil nárok. Dal do pozornosti, že v zápise o obhliadke vozidla po jeho poškodení bol zaznamenaný rozsah poškodenia motorového vozidla, spôsob opravy týchto poškodení nebol žiadnym spôsobom v predmetnom zápise žalovanou, resp. Slovexpertou stanovený. Súd mal za to, že pokiaľ žalovaný neprejavil vôľu opraviť poškodenie vozidla určitým spôsobom, nemohol žalobca, resp. jeho právny predchodca predpokladať, aký spôsob opravy mal žalovaný na mysli, a teda nemohol ani predpokladať, že v spôsobe opravy poškodenej zadnej clony výfuku nárazníka motorového vozidla sa strany odlišujú, a preto sa má znovu obrátiť na žalovaného a žiadať doobhliadku vozidla. Poukázal na to, že žalovaný síce rozporoval výšku nároku na poistné plnenie, neposkytol však súdu žiadne konkrétne skutkové tvrdenie týkajúce sa kalkulácie opráv, neuviedol v čom považuje kalkulácie opráv predložené žalobcom za nesprávne, nevyjadril sa a nesporoval cenu náhradných dielov uvedenú v kalkuláciách a ani súdu nepredložil na porovnanie prípadne inú kalkuláciu opráv, hoci jej existenciu tvrdil, ktorou by preukázal rozdiely. Ohľadom ceny servisných prác uviedol, že žalovaný konštatoval plnenie v cenovej úrovni 19,16 eur bez DPH, a to vo vzťahu ku všetkým skupinám prác, avšak v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že takáto cenová úroveň je v danom regióne a type motorového vozidla primeraná a nepreukázal ani to, že by existoval v regióne vôbec autoservis, ktorý by bol v takejto cenovej úrovni schopný relevantné servisné práce zrealizovať. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenej výške poistných plnení dospel súd k záveru, že žalovaný nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale si nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia, a naopak, žalobca tvrdil a aj v konaní preukázal primeranosť a dôvodnosť nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou v súlade so zmluvnými dojednaniami. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný nenamietal v prejednávanej veci sadzbu žalobcom uplatneného úroku z omeškania ani moment omeškania sa s poistným plnením, na základe čoho priznal súd žalobcovi proti žalovanému nárok na doplatok poistného plnenia v celej ním uplatnenej výške 1.439,31 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 255,85 eur od 02.11.2017 až do zaplatenia a zo sumy 1.183,46 eur od 19.11.2017 do zaplatenia. V konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, svojvoľný a nepreskúmateľný. Mal za to, že súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Namietal, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v súdnom spore. Uviedol, že poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je v rozpore s . Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Ďalej namietal, že v samotných zmluvách o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpení, spočíva podľa žalovaného v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že tieto pohľadávky

predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 22.06.2000 a sp. zn. zo dňa 02.06.2014. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok preto považoval za absolútne neplatné právne úkony. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Mal za to, že napadnutý rozsudok je správny a riadne odôvodnený, obsahuje dostatok dôvodov ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona, pričom súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Žalobca plne zotrval na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. S poukazom na uviedol, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať vzťah poistených a žalovaného a vzťah poistených a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok poistených na krátené poistné plnenie z jednotlivých poistných udalostí, ktorí tento nárok postúpili na žalobcu, t.j. predmetom konania je vzťah poistených a žalovaného. Pre toto konanie je preto podľa žalobcu irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poistenými uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Tvrdenie že poistení sú dlžníkmi žalobcu podľa žalobcu neobstojí, kedy poistení majú pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na poistné plnenie. Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda, ak nastane poistná udalosť. Právo na poistné plnenie nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poistených. Navyše, poukázal aj na skutočnosť, že časť nároku na poistné plnenie bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. Žalobca poukázal aj na judikatúru súdov v otázke úhrady faktúr za opravu či platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky: rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2018, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2017 sp. zn. , rozsudok Krajského súd v Bratislave, sp. zn. . Zároveň poukázal na to, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Mal za to, že zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodenými a žalobcom obsahujú podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa , keď obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupované pohľadávky sú v predmetných zmluvách špecifikované čo do výšky aj čo do dôvodu vzniku. Poukázal na to, že v čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, z čoho vyplýva, že musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Mal za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v čl. III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno podľa žalobcu konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. - 118 zo dňa 25. apríla 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa čl. III A zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej len „zmluvné dojednania”) sa poistenie vzťahuje na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou krádeže alebo lúpeže motorového vozidla a výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach.

7. Podľa čl. IX ods. 1 zmluvných dojednaní, za škodu vzniknutá poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

8. Podľa čl. IX ods. 2 zmluvných dojednaní, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla.

9. Podľa čl. IX ods. 3 zmluvných dojednaní, primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu motorového vozidla v autoopravni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.

10. Podľa čl. IX ods. 4 zmluvných dojednaní si poisťovňa vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

11. Podľa Občiansky zákonní (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

13. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

17. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

18. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

19. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

22. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 118 zo dňa 25. apríla 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

26. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.439,31 eur s príslušenstvom titulom doplatenia poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 255,85 eur a z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 1.183,46 eur, ktoré mali byť žalovaným neoprávnené krátené. Žalobca si uplatnil tieto nároky ako postupník zo zmlúv o postúpení týchto pohľadávok uzatvorených s poistenými žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.439,31 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 255,85 eur od 02.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.183,46 eur od 19.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným právnym záverom nesúhlasil a v odvolaní ako odvolacie dôvody namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie.

27. Spornou v konaní bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s ohľadnom na sporné postúpenie žalovanej pohľadávky. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne skúmal platnosť predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z ustanovenia ako aj z judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikáciu pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

28. Z konania pred súdom vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 14.11.2017 medzi R. M. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupník na žalobcu pohľadávku vo výške 1.245,75 eur, ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. X. T., ečv: M. XXXSR. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola nezaplatená časť pohľadávky vo výške 1.245,75 eur predstavujúca rozdiel medzi fakturovanou sumou faktúrou č. XXXXXX a poistným plnením uhradeným žalovaným, a príslušenstvo pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.11.2017 medzi U. P. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupník na žalobcu pohľadávku vo výške 255,85 eur, ktorú mal voči žalovanému z dôvodu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. X. T., ečv: Z. XXXDB. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola nezaplatená časť pohľadávky vo výške 255,85 eur predstavujúca rozdiel medzi fakturovanou sumou faktúrou č. XXXXXX a poistným plnením uhradeným žalovaným, a príslušenstvo pohľadávky.

29. Odvolací súd zastáva zhodne so súdom názor, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú platné, pretože spĺňajú zákonom stanovené náležitosti. Z uvedených zmlúv uzatvorených v písomnej forme vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedeným právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zmluvy sú zároveň určité a zrozumiteľné. V danom prípade na žalobcu postúpili poistenci ako poškodení svoje pohľadávky na časť poistného plnenia, ktoré nebolo žalovaným uhradené. Pohľadávky boli riadne identifikovateľné. Predmetnými zmluvami o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca pohľadávky, ktoré mali poškodení vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd poukazuje na to, že poistení majú pohľadávky voči poisťovni, t.j. voči žalovanému, a to nárok na úhradu poistného plnenia. Právo na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovni vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda ak nastane poistná udalosť. Súd teda správne uviedol, že za škodu vzniknutú poistnou udalosťou je potrebné považovať nie až úhradu ceny za opravy poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov, ale už znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku poistnej udalosti. Právo na plnenie poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, a teda ani úhradou faktúry zo strany poisteného. Podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné, či poistenci poškodení za vykonanú opravu žalobcovi aj skutočne zaplatili a tým im vznikli určité náklady, ktoré v konaní žalobou proti žalovanému uplatnil žalobca. Úhrada ceny opravy poškodených motorových vozidiel totiž nemá žiadny vzťah k vzniku a existencii nároku poistených na poistné plnenie. Zmluvami o postúpení pohľadávky teda postupcovia postúpili na žalobcu časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti. S poukazom na uvedené námietku žalovaného, že poškodení v rozpore s postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

30. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že v zmluvách o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle právneho predchodcu ako postupcu, týkajúci sa postúpenia pohľadávok na žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Uvedené správne konštatoval i súd v napadnutom rozsudku. Okrem toho v aplikačnej praxi je nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Keďže zmluvy o postúpení majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.

31. Odvolací súd nezistil žiadne znaky svojvôle, ako v odvolaní nedôvodne namietal žalovaný. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne a náležitým spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti žaloby. Nie je preto opodstatnená odvolacia námietka žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán, a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivým spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením .

32. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. - 118 zo dňa 25. apríla 2019 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).