Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. B. č. XX, 2/ Y. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, 3/ I. W. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale E. - Z. č. XXX, 4/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.

- Z. č. XXX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, s. r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. č. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom, so sídlom G., ul. S. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -175 zo dňa 21. februára 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -175 zo dňa 21.02.2020 žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ - 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobným návrhom podaným súdom elektronicky dňa 09.02.2018 sa žalobcovia 1/ - 4/ voči žalovanému domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by určil, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“ V. B., obec Z. B., okres S. K. Q. ako CKN parc. č. 69/1 - trvalé trávne porasty o výmere 649 m2, patrí v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalobcu 1/ a U. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, do dedičstva po U. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Podľa súdu daná vec je v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky sa dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Nakoľko riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, prvotne sa zaoberal tým, či okruh strán sporu na strane dedičov poručiteľa je úplný a správny. Aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ - 4/ mal nesporne zistenú a preukázanú z dedičského rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľke U. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to osvedčenia o dedičstve sp. zn. , zo dňa 13.10.2016, právoplatného dňa 13.10.2016. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného k spornej nehnuteľnosti mal preukázanú z výpisu z katastra nehnuteľností pre k.ú. V. B. LV č. XXX. Následne súd citoval ust. , ďalej len „“, , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“), ,

o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , V prvom rade konštatoval, že notárska zápisnica sp. zn. N 119/2017, NZ 8396/2017 napísanej v Notárskom úrade v Turzovke dňa 14.03.2017 JUDr. Ladislavom Kupkom, PhD., notárom so sídlom v I., X. č. XXX predstavuje osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle Notárskeho poriadku a . Z tejto vyplýva, že pozemky v nej uvedené, teda vrátane parcely EKN 69 - t.t.p. o výmere 662 m2 v k.ú. V. B. užívali najskôr, a to V. O., rod. S., zomr. 04.10.1964 a následne ich zdedila a užívala jej dcéra S. O., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX a po nej jej syn W. O., zomr.XX.XX.XXXX. Po ňom, resp. ešte za jeho života jeho manželka U. O., rod. Z., nar.XX.XX.XXXX a po nej na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.10.2017, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru pod č. V 1825/2017 dňa 15.11.2017 jej syn W. O. - žalovaný. Vo vzťahu k dobromyseľnej, pokojnej, nerušenej a nepretržitej držbe právnych predchodcov U. O., rod. Z., tak ako z pripojenej notárskej zápisnice vyplýva predmetné nehnuteľnosti (vrátane pozemku parc. EKN 69) užíval dobromyseľne, pokojne, nerušene a nepretržite W. O., ktorý ich nadobudol v roku 1976 titulom nezachovanej písomnej kúpnej zmluvy od svojej matky S. O., rod. O., zomr. XX.XX.XXXX. Do tejto držby bezprostredne po svojich právnych predchodcoch vstúpila U. O., rod. Z. - matka žalovaného, ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla v roku 1987 titulom nezachovanej písomnej darovacej zmluvy od svojho manžela, W. O., zomr. XX.XX.XXXX, a to nepretržite, nerušene a dobromyseľne podľa . Podľa súdu notárska zápisnica je verejnou listinou a potvrdzuje pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Súd z týchto dôvodov návrh žalobcov 1/ až 4/ na vykonanie výsluchu svedkov MUDr. S. V., (brat neb. U. O.), X. V., Q. Y., rod. V., (sestra neb. manželky žalobcu 1/ a matky žalobcov 2/ až 4/), ktorí boli v príbuzenskom vzťahu k poručiteľke U. O., rod. V. a zároveň v súčasnosti aj naďalej sú k žalobcom 1/ až 4/ a návrh žalovaného na vykonanie výsluchu matky žalovaného U. O. a brata žalovaného, ktorého žalovaný bližšie neidentifikoval, ako nadbytočný a nehospodárny zamietol. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia - matka U. O., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, resp. jej manžel W. O., zomr. XX.XX.XXXX (vrátane právnych predchodcov S. O., nar. XX.XX.XXXX - starej matky žalovaného, ktorá nadobudla predmetnú nehnuteľnosť faktom smrti poručiteľky, jej matky V. O., rod. S., teda ku dňu jej smrti XX.XX.XXXX. deklarovaná a osvedčená v dedičskom rozhodnutí) užívali predmetnú parcelu EKN č. 69 nepretržite, nerušene a dobromyseľne tak, že k jej vydržaniu došlo v súlade s reálnym stavom a požiadavkami tohto času platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov, oprávnenou osobou dňa 02.04.1993, v dôsledku čoho bolo v r. 2017 na základe preukázania všetkých relevantných skutočností vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice N 119/2017, NZ 8396/2017, NCRls 8548/2017 napísanej v Notárskom úrade v Turzovke dňa 14.03.2017 v súlade s Notárskeho poriadku. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcov, ktorí v žalobnom návrhu tvrdili, že poručiteľka nebohá U. O., rod. V., spolu s jej manželom Q. O. (žalobcom 1/), sú vlastníkmi spornej parcely KNC č. 69/1 o výmere 649 m2, a to na základe ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej s S. O. za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú prevzal jej syn W. O. (v súčasnosti už nebohý otec žalovaného), súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27.01.2015, R 74/2015, v zmysle ktorého dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle veta prvá nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR /ďalej len „NS SR“/ sp. zn. ). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je subjektívne presvedčený, že táto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok NS SR“) sp. zn. ). V danom prípade podľa vyjadrenia žalobcov bola uzatvorená ústna kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti napriek tomu, že v a vyžadoval pre takúto zmluvu písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Uvedené ustanovenie je pritom jasné a nepripúšťa možnosť iného výkladu. Účastníci tejto kúpnej zmluvy sa teda dopustili omylu, ku ktorému by nedošlo pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu od každého požadovať. Dopustili sa teda neospravedlniteľného právneho omylu, ktorý je relevantný z hľadiska nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na to nemohli byť kupujúci dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti. v znení platnom v čase vstupu žalobcov do držby pozemku (v roku

1975) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou , ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania (napríklad nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom). Novelou , účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. Predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastníctvo pozemku vydržaním. Žalobcovia v konaní nepredložili žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať ich dobrú vieru týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ak sa teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia chopili držby, na ktorú držbu nemali právny titul a ich držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná. Samotné užívanie na konštatovanie dobromyseľnosti a poctivosti nadobudnutia nestačia. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemožno u nich konštatovať, že boli dobromyseľní v držbe nehnuteľností, nemali titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťou nakladali ako so svojím vlastníctvom v dobrej viere, že im nehnuteľnosť ako vlastníkom patrí. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva (v prípade majetku patriaceho do BSM, ktoré smrťou jedného z manželov zaniklo s tým, že 1-ica patrí do vlastníctva žalobcu 1/ titulom jeho vyporiadania a len zvyšná 1-ica patrí do dedičstva po poručiteľke) musí byť vykonateľné. Žalobný petit tak, ako bol žalobcami 1/ až 4/ naformulovaný, nie je vykonateľný, a to ani následne po predbežnom právnom posúdení veci, kedy súd konštatoval jeho nevykonateľnosť, žalobcovia v konaní pred súdom tento nedostatok neodstránili. Aj z tohto dôvodu preto súd žalobný návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalovanému voči žalobcom 1/ - 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ - 4/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Rozhodnutie považovali vo všetkých výrokoch za nesprávne, nezákonné, ústavne neakceptovateľné a rozporné i s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít z dôvodov uvedených v , , , , Žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode A označenej ako „Vydržanie pozemku rodičmi žalovaného (W. O. a U. O.)“ považovali predmetnú notársku zápisnicu, ktorou sa deklaruje (potvrdzuje) nadobudnutie vlastníckeho práva u matky žalovaného - U. O. za absolútne nesprávnu, nezákonnú a vydanú bez relevantného (pravdivého) základu v skutkových okolnostiach, ktoré notár ani len nezisťoval. Oprávnenosť držby u žalovaného, resp. jeho rodičov nikdy nemohla nastať, pretože rodičia žalovaného nikdy pozemok fakticky neužívali a nevykonávali vlastnícke právo pre seba, nikdy sa k veci nesprávali ako k vlastnej. Naopak je pravdou, že túto nehnuteľnosť užívali oni, v prírode je oplotená ako súčasť rodinného domu a pozemku pod ním a nikto ich viac ako 44 rokov v držbe nerušil. Okrem nesprávneho hodnotenia skutkového stavu (nesprávnych skutkových, ale i právnych záverov), teda nesprávneho vyhodnotenia dôkazných prostriedkov, v tomto ohľade v odvolaní namietali i nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď nevykonal výsluch navrhnutých svedkov z dôvodu, že by to bolo nadbytočné. Naopak, v žalobe bolo dostatočne preukázané a i navrhnutými dôkazmi preukázateľné, že žaloba je dôvodná, ale súd s odvolaním sa iba na predložené listiny, najmä osvedčenie notára, už k ďalšiemu dokazovaniu nepristúpil, hoci sa to priam žiadalo. V bode B „Vydržanie vlastníckeho práva (žalobcov) na základe ústnej či nezachovanej písomnej kúpnej zmluvy“ vyjadril súd svoj právny názor o „ne/dobromyseľnosti držby“ podporil, resp. odvodil od rozhodovacej praxe NS SR a to v rozhodnutí sp. zn. , , R 74/2015 a sp. zn. . Uvedený právny záver a ani súdna prax nemôže obstáť, pretože je zastaraná z dôvodu jej prekonania, či presnejšie zrušenia nemožnosti jej pripustenia

- akceptovania z dôvodu jej protiústavnosti na základe rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR ďalej len „ÚS SR“ s poukazom na nález sp. zn. zo dňa 14.11.2018. Na pojednávaní súdu po predbežnom právnom názore poukázali na nesprávnosť a neaktuálnosť názoru súdu vo svetle aktuálnej judikatúry ÚS SR. S ohľadom na skutkový stav ich prípadu sú presvedčení, že rozhodnutie ÚS SR priamo neguje vyslovený právny názor súdu prvej inštancie a dáva za pravdu ich tvrdeniu a žalobnej

podstate, že jedine len oni, žalobca 1/ a nebohá manželka vec - pozemok nadobudli dobromyseľne, na základe ústnej kúpnej zmluvy, pričom kúpna cena bola riadne zaplatená a následne až dodnes, takmer 50 rokov pozemok užívajú iba a len oni, je nimi oplotený a nikto ich držbu či vlastnícke právo až do roku 2017 nespochybnil, či nevykonával držbu pre seba. Neurobil tak ani otec ani matka žalovaného, ktorí mali podľa jeho (vymyslených) tvrdení, či presnejšie tvrdení jeho matky pozemok získať na základe ústnych zmlúv. Tieto osoby sa nikdy nesprávali ako vlastníci veci, neužívali parcelu ako vlastnú. Okrem toho, súd vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k rodičom žalovaného zaujal diametrálne odlišné či priamo opačné stanovisko, že hoci títo rovnakú vec mali nadobudnúť rovnako ústnou zmluvou, či presnejšie dvoma ústnymi zmluvami, ktoré boli taktiež urobené v rozpore so zákonom, teda aby vyslovil, že tieto neplatné zmluvy založili ich dobromyseľnosť, že im vec patrí. Ide o absolútne porušenie princípu rovnosti, keďže vo vzťahu k stranám použil účelový a vzájomne si jednoznačne odporujúci rôzny (opačný) výklad. Ďalej vytýkali súdu, že sa nevysporiadal v rozsudku s ustálenou praxou ÚS SR, odklon nevysvetlil a tým rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty. V bode C označenom „Nevykonanie navrhnutých dôkazov na podporu skutkových tvrdení žalobou“ žalobcovia vytýkali súdu, že zamietol ich návrh na vykonanie dôkazov - najmä výsluch svedkov, ktorí boli navrhnutí na vykonanie v konaní práve na preukázanie, a to osobami znalými miestnych pomerov - a čo je najzásadnejšie, vnímajúcimi dispozitívne úkony S. O., ako osoby pôvodného (evidovaného) vlastníka spornej nehnuteľnosti, nakladanie so spornou nehnuteľnosťou a i následne spôsobu jej užívania (kým bola užívaná). Namiesto toho súd bral do úvahy len obsah listiny - notárskej zápisnice vyhotovenej na účel označenia vyhlásenia o vydržaní a spísanej na žiadosť matky žalovaného U. O., rod. Z.. Súd preto podľa nich nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V bode D označenom ako „formulácia petitu“ žalobcovia uviedli, že ani tento dôvod zamietnutia žaloby, aj keď je najmenej závažný, nie je správny, pretože ak by žaloba takýmto nedostatkom aj trpela, ale z obsahu žaloby je nad všetky pochybnosti zrejmé, čoho sa ňou domáhajú. Ide iba o formálny nedostatok - formálne (slovné) vymedzenie petitu, ktorú tvrdenú vadu bolo možné a súd, ak by žalobe vyhovel, aj mal jednoducho vlastnou činnosťou odstrániť (nahradiť vykonateľným petitom). Ďalej uviedli, že k času podania žaloby petit zodpovedal a rešpektoval aktuálny stav a teda bol jednoznačne správny a vykonateľný. Keďže k smrti poručiteľky došlo v r. 2016, došlo i k zániku BSM zo zákona (ex lege). Potom je úlohou súdu - povereného komisára (notára), aby v rámci dedičského konania vyporiadal BSM - teda sporný pozemok (na parcele č. 69/1) ako celok a rozhodol najskôr to, v akom podiele patrí prípadne manželovi alebo v celosti do dedičstva ( , ďalej len „C. m. p“ a až potom, kto z dedičov a v akom pomere nadobudne zvyšnú časť (podiel z BSM) alebo tento ako celok ( C. m. p.). 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ). 5. V posudzovanej veci žalobcovia domáhajúci sa určenia, že označená nehnuteľnosť patrí v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcu 1/ a U. O., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX do dedičstva po zomrelej U. O. založili nadobudnutie nehnuteľnosti vydržaním na uzavretej ústnej kúpnej zmluve uzavretej s S. O., na ktorej základe jej syn W. O. prevzal od nich i dohodnutú kúpnu cenu za sporný pozemok. Od tohto momentu začali obe nehnuteľnosti (aj časť parcely EN č. 69 a zhodnej s novovytvorenou parcelou č. 69/2 o výmere 713 m2 podľa geometrického plánu č. 762-638-71 zo dňa 11.08.1971 na tento účet vyhotoveného previedla najskôr S. O. do vlastníctva štátu a následne bola so žalobcom 1/ a jeho manželkou uzavretá k nej Dohoda o práve osobného užívania pre účely stavby) užívať ako vlastné, na parcele č. 69/2 vystavili rodinný dom súp. č. XX a ďalej parcelu č. 69/1 oplotili a túto dodnes užíva ich rodina ako záhradu). Odvolávali sa na záznam spísaný pred bývalým MNV v Hornom Vadičove zo dňa 15.10.1973. Podľa žalobcov dňom 01.01.1992 boli splnené zákonom predpokladané podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním.

6. Okresný súd zamietol žalobu s poukazom na to, že podľa vyjadrenia žalobcov bola uzatvorená ústna kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, napriek tomu, že v , vyžadoval pre takúto zmluvu písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Nemohli byť preto dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobcovia v konaní nepredložili

žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať ich dobrú vieru týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Okrem toho konštatoval, že notárska zápisnica zo dňa 14.03.2017 predstavujúca osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalovaného, od ktorej on nadobudol nehnuteľnosť darovacom zmluvou, je verejnou listinou a potvrdzuje pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje kým nie je dokázaný opak.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty.

10. Vydržanie ( ) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. V zmysle ust. , a a , medzi predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t.j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, nielen fyzické, ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t.j. veci hnuteľné i nehnuteľné, práva a iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržania. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby ( ). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti, teda aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnenú držbu nie je možné založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby. Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny iný titul (iný, ako vlastnícky), prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul (napr. neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, t.j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.04.1997 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 09.11.2000 sp. zn. ). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a že bolo po celú vydržaciu dobu.

11. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledok dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v sporovom konaní na stranách konania. Vyhovenie žalobe je dôsledkom celkového

hodnotenia dokazovania, na základe záveru o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver, či a do akej miery strana konania splnila svoju povinnosť preukázať relevantné skutkové tvrdenia.

12. Z obsahu žalobcami predloženého záznamu spísaného pred bývalým MNV v Hornom Vadičove zo dňa 15.10.1973 vyplýva, že S. O. chcela spornú parcelu odpredať žalobcovi 1/, žiadala 5.000,- Kčs aj za inú parcelu. Q. O. prejavil ochotu zaplatiť plnú výšku, avšak peniaze dal do úschovy synovi S. O. - W. O. za týchto podmienok: 2.852,- Kčs budú vyplatené menovanej po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy medzi NV a O. S. a ostatné finančné prostriedky vyplatí O. S. po podpísaní zmluvy medzi O. Q. a O. S., nakoľko sa jedná o lúku, ktorú NV vykupovať nemôže. Zároveň O. W. po obdržaní od ONV odboru finančného v Čadci finančné prostriedky vo výške 2.852,- Kčs O. Q. vráti. S týmito podmienkami O. W. ako zástupca matky súhlasí, a prevzal za horeuvedené pozemky 5.000,- Kčs, slovom: pättisíc korún. Podľa odvolacieho súdu obsah tohto záznamu svedčí o tom, že ohľadom sporného pozemku mala byť uzavretá písomná kúpna zmluva medzi S. O. a žalobcom 1/ Q. O. po podpise ktorej dôjde k vyplateniu kúpnej ceny. Peniaze v sume 5.000,- Kčs boli dané len do úschovy, teda na ten čas kedy dôjde k podpísaniu kúpnej zmluvy. Žalobcovia v žalobe ani v konaní pred okresným súdom neuvádzali žiadne skutočnosti pre ktoré k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy nedošlo. Rovnako tak ani ohľadom uschovanej sumy 5.000,- Kčs. O uvedenom nie je zmienka ani v písomnom prehlásení S. O. zo dňa 07.05.1975 (č.l. 67 spisu) podľa ktorého prevzala finančnú úhradu len za stavebný pozemok - parc. č. 69/2 s tým, že si nebude nárokovať finančnú náhradu za uvedený pozemok. Za tohto stavu si žalobca 1/ a jeho manželka museli byť vedomí, že má byť spísaná kúpna zmluva po podpise ktorej dôjde k vyplateniu kúpnej ceny. Naviac bol im známy postup ohľadom prevodu parcely za stavebný pozemok (parc. č. 69/2), ktorý tomuto úkonu mal predchádzať. Bez toho nemohli byť subjektívne presvedčení o svojom vlastníctve k spornému pozemku. Tá skutočnosť, že došlo zo strany žalobcu 1/ a jeho manželky k oploteniu spornému pozemku a dlhodobému užívaniu ešte nepreukazuje žalobcami uvádzaný dôvod nadobudnutia nehnuteľnosti. Odvolací súd súhlasne s okresným súdom uvádza, že požiadavka písomnej formy zmluvy pri prevode nehnuteľnosti bola zakotvená v ust. a požiadavka registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v jasne a jednoznačne vymedzená v ust. v znení platnom do 31.12.1991 tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Preto pokiaľ sa žalobca 1/ a jeho manželka ujali držby pozemku napriek tomu, že bola vyžadovaná písomná forma kúpnej zmluvy ako aj jej registrácia nemohli byť so zreteľom na nimi uvádzané a záznamom preukázané okolnosti v dobrej viere, že sú nadobúdateľmi a vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba ich tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré týkajú procesných podmienok ( ).

14. Vzhľadom na námietky, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov tieto nie sú podľa odvolacieho spôsobniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávneho rozhodnutie súdu prvej inštancie. K poukazovaniu na nesprávnu, nezákonnú a vydanú bez relevantného (pravdivého) základu v skutkových okolnostiach notársku zápisnicu (deklaruje sa ňou nadobudnutie vlastníckeho práva u matky žalovaného

- U. O.) odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Za rozhodujúce bolo preto potrebné považovať preskúmanie tvrdení žalobcov ohľadom nimi uvádzaného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na obsah žalobcami predloženého písomného záznamu zo dňa 15.10.1973 a nimi nepredkladané iné skutočnosti ohľadom dobrej viery bolo dôvodným zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov. Naviac pri spisovaní záznamu ani nimi označené osoby neboli prítomní. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcov na nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018 treba uviesť, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa dlhodobo rezonuje v právnej teórii aj právnej (súdnej) praxi, pričom NS SR konštatuje, že názory na túto otázku sa vyvíjali rôznym spôsobom tak v tunajšom právnom prostredí a rovnako napr. v Českej republike, kde platila obdobná právna úprava. Na jednej strane sa vyskytovali názory o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka (m. m. ), na strane druhej sa objavovali aj názory, že súdy majú chrániť vlastnícke právo k nehnuteľnosti

nadobudnutej od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľov vychádzajúcej najmä (ale nielen) z katastrálnej evidencie, ako dôsledok aplikácie princípu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a majetku (m. m. nálezy ÚS SR Českej republiky sp. zn. , , ). ÚS SR v náleze sp. zn. zo dňa 14.11.2018 považoval za podstatné zdôrazniť, že „pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Podľa odvolacieho súdu ani s poukazom na uvedené závery v náleze ÚS SR žalobcovia v súdenom prípade neuvádzali a nepreukazovali okolnosti ohľadom poctivého spôsobu nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd už nepovažoval za rozhodné zaoberať sa námietkou žalobcov ohľadom „formulácie žalobného petitu“.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalobcu v spore ( v spojení s ), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal voči neúspešným žalobcom 1/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).