Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-9-2018.pdf
PDF · 170.2 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcov v rade X/: Q. O., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX Z. B. XX, Š. R. W., v rade 2/: Y. Š., Y.. O., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX R. XXX, Š. R. W., v rade 3/: Ľ. W., Y.. O., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX Č. - Z. XXX, štátna občianka SR, v rade 4/: B. O., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX Č. - Z. XXX, Š. R. W., všetci právne zastúpení JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: W. O., K..XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX Z. B. XXX, Š. R. W., právne zastúpený JUDr. Ing. Milan Očko, advokát so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 09.02.2018 sa žalobcovia v rade 1/ až 4/ voči žalovanému domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom S. K. Q., katastrálnym odborom na J. Č.. XXX pre k.ú. V. B., R. Z. B., okres S. K. Q. ako CKN parc. č. XX/X - trvalé trávne porasty o výmere 649 m2, patrí v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcu v rade 1/ a neb. U. O., Y.. V.Í., K..XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, do dedičstva po K.. U. O., Y.. V., K..XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX ako aj nahradenia trov konania.
2. Žalobcovia žalobný návrh skutkovo odôvodnili tým, že žalobca v rade 1/ spoločne so svojou nebohou manželkou sa v roku XXXX rozhodli postaviť si vlastný rodinný dom. Za týmto účelom, a to po predchádzajúcej dohode ešte s pôvodnou vlastníčkou pozemku, na ktorom si dom chceli postaviť
- V..Č.. A. XX, S. O., požiadali o vydanie územného rozhodnutia bývalý R. - R. B. B. Č., ktorý ich žiadosti vyhovel a dňa XX.XX.XXXX vydal Územné rozhodnutie. Z tohto rozhodnutia - legendy, je zrejmý i zákres stavby vo vzťahu k celej parcele č. XX ako stavebnému pozemku. Po U. O., K..XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, sú dedičmi žalobcovia v rade 2. až 4. Z tohto je i zrejmé, že nadnes spoluvlastníkmi D.-S. V..Č.. XX/X sú žalobkyne v rade 2/ a 3/. Žalobca v rade 1/ spoločne so svojou nebohou manželkou následne za účasti zástupcu Q. B. Z. B. uzavreli s S. O. dohodu, že keďže k realizácii stavby bolo potrebné usporiadať právne vzťahy v tom čase vyžadované právnymi predpismi (OZ § 200), a to zriadením práva osobného užívania k pozemku na uskutočnenie stavby rod. domu, časť parcely A. Č.. XX a zhodnej s novovytvorenou V..Č.. XX/X o výmere 713 m2 podľa Geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.X.XXXX na tento účel vyhotoveného, previedla najskôr S. O. do vlastníctva štátu a následne bola so žalobcom v rade 1/ a jeho manželkou ako stavebníkmi uzavretá k nej Dohoda o práve osobného užívania pre účely stavby. O tejto skutočnosti svedčí obsah Záznamu spísaného
vykonaný pred bývalým Q. B. Z. B. G. XX.XX.XXXX. Čo je však zásadné a ako je to zrejmé z obsahu písomnej dohody, ku zvyšku pôvodnej p.č. XX - novovytvorenej p.č. XX/X o výmere 649 m2, žalobca v rade 1/ spolu s manželkou ohľadom jej nadobudnutia v tom istom momente s S. O. uzavreli ústnu kúpnu zmluvu, pričom na jej základe jej syn - W. O. (t.č. už neb. otec žalovaného) prevzal od nich i dohodnutú kúpnu cenu za tento pozemok. Žalobca v rade 1/ s manželkou konali tak vo vzťahu k na ten čas platnej legislatíve bývalého režimu popierajúceho súkromné vlastníctvo v snahe získať aspoň časť nehnuteľnosti (p.č. XX) na výstavbu, vo vzťahu ku ktorej následne bola i uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania k nej (p.č. XX/X o výmere 713 m2). Keďže tento pozemok bol malý samozrejme v tom čase sa hneď s ňou dohodli a aj odkúpili i zvyšnú časť pôvodného (p.č. XX), a to parcelu č. XX/ X o výmere 649 m2. Od tohto momentu začali obe nehnuteľnosti užívať ako vlastné, na parcele č. XX/ X vystavili rodinný dom súp. č. XX a ďalej parcelu č. XX/X oplotili a túto dodnes užíva ich rodina ako záhradu. Čo žalobcov v rade 1/ až 4/ veľmi prekvapilo, bolo to, že vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti z verejne dostupného portálu nehnuteľnosti na internete zistili, že najskôr matka žalovaného - U. O., Y.. Z., K..XX.XX.XXXX, ako manželka K.. W. O., ktorý bol daných úkonov súvisiacich s kúpou spornej nehnuteľnosti osobne prítomný a ktorý na základe poverenia matky S. O. - predávajúcej (inak starej matky neb. manželky žalobcu v rade 1/ U. O., ktorej matka bola zároveň nevlastnou sestrou K.. W. O.), i zinkasoval dohodnutú kúpnu cenu a zo strany ktorého nikdy v čase po smrti matky, S., nebol voči žalobcom vznesený žiadny nárok ohľadom reálneho stavu vlastníctva spornej nehnuteľností, ba ani len žiadna námietka, a ktorá mala a má o týchto skutočnostiach osobnú vedomosť, aj napriek tomu si nechala usporiadať vlastnícke právo vo svoj prospech a to na základe vyhlásenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice notárom s údajmi vyplývajúcimi z J. - Č.. K. XXX/XXXX, K. XXXX/ XXXX na stav A.-S.. Následne v rámci prípravy žaloby žalobcovia zistili, že potom, ako bola U. O., Y.. Z., zapísaná v S. na J. ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti v stave A.-S., táto ju previedla na žalovaného darovacou zmluvou, ktorej vklad bol v S. povolený pod B. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia ďalej uviedli, že na základe získaných informácií o nadobudnutí vlastníctva U. O., ktoré uviedla vo vyhlásení o vydržaní, o ktorého spísanie požiadala notára, ako právnemu titulu, je tá skutočnosť, že jednak tvrdila, že v dávnej minulosti mala matka jej nateraz už nebohého manžela W. O. - S. O. darovať túto spornú nehnuteľnosť práve jemu ústnou darovacou zmluvou a práve on ešte za trvania manželstva mal previesť vlastnícke právo k tejto spornej nehnuteľnosti na ňu opäť ústnou darovacou zmluvou s tvrdením, že vždy reálne túto spornú nehnuteľnosť i dlhodobo nerušene užívali. Na preukázanie tvrdení o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalovaného a žalovaného žalobcovia navrhli, aby súd vykonal dôkaz zabezpečením listiny, a to úplný spis G.-XXX/XX a spis B. XXXX/XX Okresného úradu S., katastrálny odbor. Tieto skutočnosti tvrdené matkou žalovaného však nemôžu zodpovedať realite, pretože už právna predchodkyňa nebohého manžela žalovanej - S. O.Í. sa ako účastníčka ústnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom v rade 1/ a s jeho nateraz nebohou manželkou, po jej uzavretí a až do svojej smrti voči nim, ako tým, ktorým nehnuteľnosti ako kupujúcim predala, ako vlastníkom správala a to vnímajúc i skutočnosť, že i spornú nehnuteľnosť od času kúpy ako jediní reálne užívali (a to oplotenú spolu s D.-S. V..Č.. XX/X). Nikdy im nespomenula (ako rodina sa viackrát stretávali až do času jej smrti), že by mala pochybnosti o existencii ich vlastníctva a teda že by vo vzťahu k tomu, že by sa mala naďalej cítiť ako vlastníčka, prejavila záujem túto nehnuteľnosť užívať, či niekomu darovať. Keďže sporná nehnuteľnosť bola oplotená, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by ich v prípade, že by sa naďalej cítila jej vlastníčkou, teda ak by ju neoprávnene - bez právneho titulu, užívali, dovolávala súdnej ochrany (odstránenie oplotenia, vypratanie nehnuteľnosti, či inak podobne). Vzhľadom na túto skutočnosť potom ak ani nebohý otec žalovaného - W. O. W.. (W. S. O.), mal o týchto skutočnostiach osobnú vedomosť, čo potvrdzuje aj záznam o prevzatí finančných prostriedkov, nikdy do času svojej smrti nevyslovil pochybnosť o reálnosti ich vlastníckeho práva, resp. toho, že ako osoba, ktorá by mala nadobudnúť vlastnícke právo, by chcela vstúpiť do užívania predmetnej spornej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k uvedenému žalobcovia zdôraznili, že po nadobudnutí a oplotení spornej nehnuteľnosti už nikto iný ako žalobcovia, spornú nehnuteľnosť neužíval, a ak niekto, najmä matka žalovaného v čase vyhlásenia o vydržaní tvrdila opak, tak je to výlučne klamstvo a tvrdenie, ktoré malo jednoznačne za cieľ prispieť matke žalovaného len k tomu, aby v rozpore so skutočnosťou získala majetkový prospech na úkor žalobcov ako reálnych vlastníkov spornej nehnuteľnosti. O skutočnostiach nadobudnutia spornej nehnuteľnosti majú osobnú vedomosť i ďalšie osoby, najmä Q.. S. V., (O. K.. U. O.), X. V., R. I. V. Y. XX; Q. Y., Y.. V., (sestra neb. manželky žalobcu v rade 1/ a matky žalobcov v rade 2/ až 4/), trvalý pobyt P. V. XXX/XX, XXX XX S. K. Q., vo vzťahu ku ktorým žalobcovia navrhli, aby súd v konaní vykonal dôkaz ich výsluchom ako svedkov. Žalobcovia ďalej citovali ustanovenia § 123, § 124, § 126, § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právnu úpravu vydržania obsiahnutú v ust. § 135a ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 účinnú do 31.12.1991, právnu úpravu ust. § 200 ods. 1 a 2 OZ, účinnú do 31.12.1991, prechodné
ustanovenia k úpravám OZ účinným od 1. apríla 1983 (zákon č. 131/1982 Zb.) ust. § 865 ods. 1 a ods. 3 OZ, vydržanie obsiahnuté v právnej úprave ust. § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, účinnej do 31.12.1991, prechodné ustanovenia k úpravám OZ účinným od 1. januára 1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) ust. § 868 OZ, ust. § 872 ods. 6 OZ. Žalobcovia v žalobnom návrhu ďalej citovali ust. § 137 písm. c) CSP a ust. § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Žalobcovia uviedli, že vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam a právnej úprave je preukázané, že žalobca v rade 1/ spoločne so svojou neb. manželkou sa dňom X.X.XXXX tým, že boli splnené zákonom predpokladané podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, stali jej vlastníkmi. Z dôvodu, že konaním žalovaného (a pred ním i jeho matky), ktorá v rozpore so skutočnosťou si vo svoj prospech nechala vysporiadať vlastnícke právo, došlo ku preukázanému zásahu do reálneho vlastníckeho práva a ďalej vo vzťahu k tomu, že bez dovolania sa súdnej ochrany nie je možné ochranu porušeného vlastníckeho práva dosiahnuť inak, žalobcovia v rade 1/ až 4/ majú za to, že v súlade s ustanovením § 137 písm. c) CSP je z ich strany preukázaný, teda i daný, naliehavý právny záujem na vedení tohto sporu. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhli, aby súd rozhodol tak ako žiadali v petite žaloby.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 28.09.2018, doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 03.10.2018, uviedol, že nehnuteľnosť č. D. XX/X v obci Z. B., katastrálne územie V. B. dostal od svojej matky U. O. darovacou zmluvou dňa 20.10.2017. Niekedy v marci 2018 dostal od PZ žalobcov žalobu, že menovaný pozemok patrí do vlastníctva žalobcov v 1/ až 4/ rade. Žalovaný uviedol, že nevie ako žalobcovia tento pozemok získali. Nehnuteľnosť č. D. XX v celosti zdedila jeho stará mama, S. O., po svojej matke p. V. O., Y.. S., zomrelej X.XX.XXXX v dedičskom konaní P. XXX/XX-XX. K.. U. O. Y.. V. bola nevlastnou vnučkou jeho starej mamy p. S. O.. U. O. spolu so svojím manželom p. Q. O. začali v roku 1971 v obci Z. B., B. S.. Ú.. V. B. neoprávnenú výstavbu rodinného domu na pozemku č. XX, ktorý vlastnila stará mama žalovaného p. S. O.. Stavbu rodinného domu začali bez stavebného povolenia a bez prevedenia uvedeného pozemku do ich vlastníctva. Komisia pre výstavbu pri Q. B. Z. B., pod č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaslala manželom O. upozornenie na základe sťažnosti p. S. O. so zákazom pokračovať vo výstavbe rodinného domu. Zároveň odporučila starej mame žalovaného vymáhať svoje vlastnícke práva civilno-právnou cestou na Okresnom súde Č.U.. Ale otec neb. U. O. prosil starú mamu žalovaného, aby im tento pozemok S. O.S. podpísala. Ale ona nechcela. Pod tlakom svojho syna W. O., K..XX.XX.XXXX išli podpísať polovicu pozemku (na ktorom stála neoprávnená stavba) manželom O.. Pozemok č. XX sa rozdelil na dve časti XX/X U. XX/X. Celý pozemok mal výmeru 1362 m2. Keďže sa v tom čase mohlo dať k stavbe iba 7 árov, pozemok XX/X, ktorý vlastnia manželia O. má výmeru 713 m2 a pozemok XX/X, ktorý si nechala stará mama žalovaného má výmeru XXX m2. Žalobcovia predložili záznam napísaný na Q. B. Z. B. dňa XX.XX.XXXX z príležitosti dohodnutia kúpno-predajnej zmluvy medzi K. a S. O. U. Č.. Š. zastúpeným predsedom Q. S. X.. V uvedenom zázname sa okrem iného uvádza, že p. S. O. žiada za celú parcelu XX/X U. XX/X finančnú úhradu 5000,- Kčs. Úhrada sa mala uskutočniť za nasledovných podmienok: 2852,- Kčs, mali byt' vyplatené p. S. O. po podpísaní kúpno-predajnej zmluvy medzi K. U. O. S. a ostatné finančné prostriedky myli byt' vyplatené O.Š. S. po podpísaní zmluvy medzi O.S. Q. U. O. S., nakoľko sa jedná o lúku, ktorú K. vykupovať nemôže. Nakoľko ku podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy na parc. č. XX/X nikdy nedošlo, (s menovanými sa do smrti nerozprávala a žalovaný nevie, či vedia, kde je pochovaná), dňa XX.XX.XXXX stará mama podpísala prehlásenie, že prevzala finančnú úhradu od Q. O.Š. a manželky U. iba za stavebný pozemok č. p. XX/X a že si znovu nebude nárokovať finančnú náhradu za uvedený pozemok. Ale U.Ó. O. chodila ku žalovaným prosiť otca žalovaného, lebo parc. č. XX/X dala stará mama otcovi žalovaného, či môžu tento pozemok užívať. Chcela tam sadiť zemiaky, neskoršie pásť húsatá. Tak jej to otec sľúbil, lebo od žalovaných je pozemok vzdialený asi 5 km. Žalovaný uviedol, že tam chodili s otcom, vždy im ukazoval, že je to jeho, ktorý syn bude potrebovať, tomu to dá. Keďže sa žalovaný rozhodol stavať rodinný dom, tak mu to mama po smrti otca darovala, lebo pozemok, na ktorom začal stavať je malý, má výmeru XXX m2 a nevychádza mu tam postaviť ani garáž, tak sa rozhodol garáž a nejakú kôlňu postaviť tam. Na spornú parcelu č. XX/X žalobcovia nemajú podľa vyjadrenia žalovaného nárok, nakoľko p. U. O. bola nevlastnou vnučkou starej mamy žalovaného p. S. O. a na uvedenú parcelu neexistuje žiadna kúpno- predajná zmluva. Pani S. O. prehlásila, že prevzala finančnú hotovosť len za parcelu č. XX/X. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho otec bol oprávneným dedičom parcely č. XX/X po smrti svojej matky p. S. O. a aj svedkom ako sa s celou parcelou č. XX manipulovalo, pretože so starou mamou S. O. až do jej smrti žili v spoločnej domácnosti.
4. Podaním zo dňa 15.11.2018, doručeným súdu dňa 15.11.2018 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že niet dôvodu na ich strane meniť nič na skutkovom a právnom
zdôvodnení žaloby a ňou uplatneného nároku. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v podanom vyjadrení uviedli, že z ich strany je potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia sú také, ktorými je skresľovaná skutočnosť a zatajovaná. V prvom rade je potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva len na potvrdenie z roku XXXX, ktorým stará matka S. O. potvrdzovala prevzatie finančnej čiastky zodpovedajúcej hodnote nehnuteľnosti, ku ktorej bolo následne zriadené právo osobného užívania, teda D. parcele č. XX/X, tak potom týmto tvrdením nie je vyvrátená žalobcami prezentovaná skutočnosť, že už skôr, teda v roku XXXX, ako je to potvrdené záznamom napísaným na Miestnom národnom výbore v Z. B. zo dňa 15.10., že táto osoba, a to práve poverením osoby otca žalovaného - W. O., prevzala i dohodnutú kúpnu cenu za súvisiacu parcelu D. Č.. XX/X. Teda v tomto smere žalobcovia zotrvali jednoznačne na prezentovaných skutkových tvrdeniach uvedených v podanej žalobe o spôsobe nadobudnutia spornej nehnuteľnosti. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný disponuje nesprávnymi informáciami a nezodpovedajúcimi realite vo vzťahu k tvrdeniam o tom, že to bola manželka žalobcu v 1. rade, a matka žalobcov v rade 2. až 4., U. O., ktorá vraj mala žiadať otca žalovaného (W. O.) o to, aby mohla spornú nehnuteľnosť užívať. K tomuto tvrdeniu uviedli, že nie je pravdivé a pravdou je to, že U. O. žiadala otca žalovaného W. O. o možnosť užívať síce nehnuteľnosť, ale nie tú ktorá je spornou, ale parcelu D. Č.. XX, ktorá je v susedstve spornej nehnuteľnosti a nachádza sa za cestou pri potoku, čo je možné vidieť i už z pripojenej kópie katastrálnej mapy (kde sa nachádza) a pripojenej fotografie č. 1 (parcela po ľavej strane novostavby). Z pripojenej fotodokumentácie (foto 2 až 5) je ďalej zrejmé, že tak, ako to už žalobcovia tvrdili v pôvodnej žalobe nehnuteľnosť v ich spoluvlastníctve parcela D. Č.. XX/X sa vždy užívala a i nadnes užíva kompaktne s D. parcelou č. XX/X. Z tejto je vidno, že tieto dve nehnuteľnosti spolu tvoria celok v prírode vymedzený oplotením a ďalej je to možné vidieť i zo spôsobu jeho užívania - údržby, kedy je zrejmé, že tieto pozemky nie sú ničím oddelené (medza) a ako také sa spoločne aj obhospodarujú. Na fotografiách je vidno, že je to súvislý trávnatý porast osadený v určitých miestach ovocnými stromami. Vo vzťahu k žalobcami prezentovaným tvrdeniam zotrvali i na vykonaní dôkazov. S prihliadnutím na vyššie uvedené, kedy potom tvrdenia žalovaného vo vyjadrení sú len účelové, zotrvali na podanej žalobe a nároku, ktorého sa ňou domáhajú.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 11.01.2019, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 15.01.2019 zotrval na tom, že uvedené tvrdenia v zaslanej procesnej obrane sú pravdivé a v žiadnom prípade nie je nič zatajované a skresľované. Ako už v procesnej obrane uviedol, na pozemku číslo parcely XX v katastrálnom území V. B., ktorého majiteľkou bola jeho stará mama S. O., sa v roku XXXX bez stavebného povolenia a bez prevedenia uvedeného pozemku na manželov U. U. Q. O. začala čierna stavba rodinného domu. Ak by bol vzťah starej matky žalovaného S. O., majiteľky parcely č. XX, k nevlastnej vnučke, U. O. vrelý a priateľský, nebola by podala sťažnosť na Q. B. Z. B. na neoprávnené prevádzanie výstavby rodinného domu a Q. B. Z. B. upozornením č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zakázal pokračovať vo výstavbe rodinného domu U. U. Q. O. a doporučil starej mame žalovaného S. O. svoje vlastnícke práva vymáhať civilno-právnou cestou na Okresnom súde v Č., čo však ona neurobila. Keďže stavba už bola začatá, po dohováraní otca žalovaného W. O., stará mama súhlasila s predajom pozemku pod stavbu a uvedená parcela č. XX bola rozdelená na 2 časti a to parc. č. XX/X U. XX/X. Keďže sa jednalo o jednu parcelu, rozdelením na 2 časti nemohli byť tieto parcely ničím oddelené a samozrejme medzi nimi nemohla vzniknúť medza (ako sa uvádza vo vyjadrení žalobcov). Žalobcovia sa odvolávajú na záznam napísaný na Q. K. B. B. Z. B. zo dňa 15.10.1973, že stará mama žalovaného S. O., poverením otca žalovaného W. O., prevzala i dohodnutú kúpnu cenu za súvisiacu parcelu č. XX/X. Treba podotknúť, že v uvedenom zázname sa uvádza, že úhrada sa mala uskutočniť za nasledovných podmienok: 2852,- Kčs, mali byť vyplatené p. S. O. po podpísaní kúpnopredajnej zmluvy medzi K. U. O. S. a ostatné finančné prostriedky mali byť vyplatené O. S. po podpísaní zmluvy medzi O. Q. U. Q.. U. U. O. S.. Pretože ku podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy na parc. č. XX/X nikdy nedošlo, dňa XX.XX.XXXX stará mama podpísala prehlásenie, že prevzala finančnú úhradu od Q. O.Š. a manželky U. iba za stavebný pozemok č. p. XX/X a že si znovu nebude nárokovať na finančnú náhradu za uvedený pozemok. Ak by kúpno-predajná zmluva na parcelu XX/X bola spísaná a podpísaná obidvoma stranami, (mal by ju mať p. Q. O.). V tomto období sa všetko prenášalo štátnym notárom, a ak by k tomu došlo, sporná parcela by bola zaevidovaná na Katastri nehnuteľností v S. K. Q. tak, ako je zaevidovaná parc. č. XX/X U. K.. U. O.Š. by nebola chodila za otcom žalovaného, aby jej spornú parcelu predal (môže to potvrdiť aj brat žalovaného X. O., ktorý bol v tom čase doma a menovanú zaviezol autom až domov). Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že obidve nehnuteľnosti sú oplotené a spoločne sa obhospodarujú. Je pravdou, že aj parc. č. XX/X je oplotená, ale nie ako celok s parc.č. XX/X. Oplotenie, ako vidno na doručených fotografiách, je východiskom z núdze a bolo urobené až po tom, čo U. O. dovolil otec žalovaného túto parcelu oplotiť, pretože chcela spornú parcelu užívať na sadenie a oplotenie malo byť aj
zábranou pred lesnou zverou. Žalovaného informácie sú pravdivé, nakoľko mu ich poskytla jeho mama, U. O.. Ovocný strom,ktorý je na fotografii je starší ako ich dom a či sa sporná parcela obhospodaruje (pri fotení sa samozrejme upraví) je tiež sporné, nakoľko v dome nikto nebýva, pretože p. Q. O. žije vo Viacúčelovom zariadení pre seniorov v Č. a p. B. O. sa na trvalom pobyt nezdržuje. Na J. Č.. XX sú vlastníkmi p. Y. Š. U. V.. Ľ. W. a to každá v 1 a tieto na uvedenej nehnuteľnosti nebývajú. Stará mama S. O. zomrela v roku XXXX. Do kedy žila, nikto si na parcelu č. XX/X nenárokoval a taktiež sa nikto tejto parcely nedomáhal v dedičskom konaní po neb. U. O. až doteraz, kým sa žalobcovia nerozhodli rodinný dom predať a vlastníctvom parc. Č.. XX/X by hodnota nehnuteľností stúpla. Je smutné až zarážajúce, že žalobcovia, ktorí ani nie sú príbuzní so starou mamou žalovaného, chcú získať a následne predať spornú parcelu, ktorú žalovaný potrebuje, nakoľko v jej blízkosti má na malom pozemku rozostavaný rodinný dom. Hoci p. U. O. často otcovi žalovaného hovorila, že mu bude do smrti veľmi vďačná, lebo keby nebolo jeho, nikdy by neboli s manželom Q. dostali ani len tú parcelu pod stavbu a čierna stavba by skončila na Okresnom súde v Č., je smutné, že po toľkých rokoch, keď už nežije otec žalovaného a ani jeho súrodenci žalobcovia žalovaného o spornú parcelu žalujú. Parcela č. XX/X je dedičstvom rodiny žalovaného a pre žalovaného tiež pamiatkou a spomienkou na otca. Na záver žalovaný uviedol, že uvedené informácie získal od svojej mamy U. O., ktorá bola manželkou otca žalovaného a stará mama S. O. bývala s nimi v spoločnej domácnosti.
6. Súd vo veci nariadil a dňa 21.02.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcov v rade 1/ a 4/ a za účasti žalobkýň v rade 2/ a 3/, právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ až 4/, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalobcovia v rade 1/ a 4/ súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, či v replike alebo duplike. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ ako aj právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch na pojednávaní zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä žalobou (č.l. 1-5 spisu), Záznam spísaným Q. B. Z. B. zo dňa 15.10.1973 (č.l. 10 spisu), Územným rozhodnutím č. B.. X-X-XXX- XXXX-U. zo dňa 31.03.1971 (č.l. 11 spisu), Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 18.04.1975 (č.l. 12 spisu), Osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, P. XXX/XX zo dňa 13.10.2016 (č.l. 13 - 16 spisu), Výpisom z J. Č.. XXX pre k.ú. V. B. (č.l. 17 spisu), Výpisom z J. Č.. XXX pre k.ú. V. B. (č.l. 18 spisu), Snímkami z mapy (č.l. 19 - 20 spisu), Vyjadrením žalovaného zo dňa 28.09.2018 (č.l. 64 - 66 spisu), Prehlásením S. O., K..XX.XX.XXXX zo dňa 07.05.1975 (č.l. 67 spisu), Rozhodnutím Štátneho notárstva v Č. W.. G.. P. XXX/XX-XX zo dňa 28.04.1965 po K.. V. O.S., Y.. S., zomrelej 04.10.1964 (č.l. 68 spisu), Upozornením č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.1971 (č.l. 69 spisu), Vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.11.2018 spolu s fotografiami (č.l. 74 - 81 spisu), Vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcov v rade 1/ a 4/ zo dňa 11.01.2019 (č.l. 108 - 109 spisu), Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti z R. S., katastrálny odbor zo dňa 18.04.2019 (č.l. 119 spisu), Výpisom z J. Č.. XXX V. S..Ú.. V. B. (č.l. 120 spisu), Výpisom z J. Č.. XXX V. S..Ú.. V. B. (č.l. 121 spisu), Osvedčením vyhlásenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice zo dňa 14.03.2017 sp. zn. K. XXX/XXXX, K. XXXX/XXXX (č.l. 122 - 136 spisu), Rozhodnutím R. S., katastrálny odbor č. B. XXXX/ XXXX zo dňa 15.11.2017 (č.l. 137 - 138 spisu), Darovacou zmluvou zo dňa 20.10.2017 (č.l. 139 - 141 spisu), F. Č.. XXX/XXXX zo dňa 25.09.2017 (č.l. 142 - 144 spisu), Výpisom z J. Č.. XXX V. S..Ú.. V. B. (č.l. 159 spisu), Výpisom z J. Č.. XX pre k.ú. V. B. (č.l. 160 spisu), snímkou z mapy (č.l. 161 spisu) ako aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, P. XXX/XX zo dňa 13.10.2016 právoplatného a vykonateľného dňa 13.10.2016 (č.l. 13 spisu) súd vzal za nesporné, že v dedičskej veci po neb. U. O., Y.. V., K..XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve. Podľa údajov účastníkov a na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľka závet ani listinu o vydedení nezanechala. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine boli zistení manžel a deti poručiteľky, t.j. žalobcovia v rade 1/ až 4/. Poručiteľka s pozostalým manželom mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti v k.ú. V. B.Č., zapísané na J. Č.. XX a to stavba rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XX/X a pozemok parc. S. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2. Predmetné nehnuteľnosti
na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, P. XXX/XX zo dňa 13.10.2016 nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v rade 2/ a 3/, každá v podiele 1 - ica. Parcela S. Č.. XX/ X - trvalé trávne porasty o výmere 649 m2 zapísaná na J. Č.. XXX V. S.. Ú.. V. B. nebola predmetom prejednania dedičstva.
10. Z výpisu J. Č.. XXX V. S.. Ú.. V. B. súd zistil, že ku pozemku D. parc. č. XX/X o výmere 649 m2 trvalé trávne porasty je ako vlastník zapísaný žalovaný v podiele 1/1 - titul nadobudnutia Darovacia zmluva zo dňa 20.10.2017 - B. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX - XX/XX, ťarchy bez zápisu (č.l. 18, 120 a 159 spisu).
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.
13. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. V danej veci určenia predmetu dedičstva prvotné bolo posúdenie vecnej legitimácie označených strán sporu.
14. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič.
15. Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení uvedeného práva vyplýva z toho, že dedičia po poručiteľovi, ktorému sporný majetok mal patriť v čase smrti, sa chcú v konaní o novoobjavenom dedičstve domáhať jeho prejednania tak, aby mohol súd vlastníctvo dedičov k tomuto majetku deklarovať. Spory vyplývajúce z dedičského práva sú bežnými spormi v súdnom konaní, v rámci ktorých sa ustálil petit takéhoto výroku, ktorým sa dedičia domáhajú určenia, že určitý (sporný) majetok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR X D. XXX/XXXX, uznesenia Najvyššieho súdu SR X K. U. X D. XXX/XXXX). Pritom v konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Otázka, či poručiteľ bol vlastníkom veci v čase smrti sa preto zisťuje predovšetkým ako otázka predbežná, z ktorej vyplynie konečný záver, že predmetná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dedič je z titulu svojho dedičského nároku vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť, alebo iná časť majetku patrí do dedičstva po zomretom poručiteľovi.
16. Súd je toho názoru, že vo veci určenia, že do dedičstva po poručiteľke neb. U. O., Y.. V., K..XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX patrí v celosti nehnuteľnosť parcela D. V.. Č.. XX/X - trvalý trávny porast o výmere 649 m2, nachádzajúca sa v kat. území V. B., R. Z. B., okres S. K. Q. a zapísaná Okresným úradom S. K. Q., katastrálnym odborom na J. Č.. XXX, je v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t.j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania, a preto v konaní pred súdom treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods.
1, 2 CSP. O nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1, 2 CSP ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetky strany (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy, zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Z vyššie citovaného výkladu vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.
17. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 228 CSP, § 193 CSP) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne, jeho právnym nástupcom. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov (ako je to v danom prípade), a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorej ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané, teda i za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 ods. 1, 2, § 78 CSP. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Q. D. XX/XXXX zo dňa 22.02.2008, sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 31.03.2009, sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa 30.05.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo 14.3.2011, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 09.06.2011.
18. Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, a preto súd v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu na strane dedičov poručiteľa je úplný a správny. Aktívnu legitimáciu žalobcov v rade 1/ až 4/ mal súd nesporne zistenú a preukázanú z dedičského rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľke U. O., Y.. V., K..XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 13.05.2016, a to Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, P. XXX/XX zo dňa 13.10.2016, právoplatného dňa 13.10.2016 (č.l. 13 spisu).
19. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného k spornej nehnuteľnosti súd mal preukázanú z výpisu z katastra nehnuteľností pre kat. úz. V. B. J. Č.. XXX (č.l. 18, 120 a 159 spisu).
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
22. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
23. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
24. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
25. Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
26. Poľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
27. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
28. Podľa § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
30. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
32. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
34. Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
35. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
36. Notárska zápisnica sp. zn. K. XXX/XXXX, K. XXXX/XXXX, napísaná v Notárskom úrade v I. dňa XX.XX.XXXX X.. J. S., V.., notárom so sídlom v I., X. XXX je verejnou listinou a potvrdzuje pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. V bode I. predmetnej notárskej zápisnice je uvedená parc. A. XX trvalý trávny porast vo výmere 662 m2, nachádzajúca sa v S.. Ú. V. B. - zapísaná na J. XXX - v celosti. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla U. O.Á., Y.. Z., matka žalovaného v roku XXXX titulom nezachovanej písomnej darovacej zmluvy od svojho manžela, W. O., G..XX.XX.XXXX (otca žalovaného), ktorý nadobudol osvedčované nehnuteľnosti v roku XXXX titulom nezachovanej písomnej kúpnej zmluvy od svojej matky S. O., Y.. O., G..XX.XX.XXXX (starej mamy žalovaného) a ktorá nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v zmysle zásad systému delačného, ipso iure, priamo faktom smrti poručiteľky, jej matky V. O., Y.. S., teda ku dňu jej smrti XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť bola následne objektivizovaná, zverejnená, verejne preukázaná, deklarovaná a osvedčená v dedičskom rozhodnutí po menovanej poručiteľke č.k. P. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie Š. K. B. Č. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. S. O. sa stala jej oprávnenou dobromyseľnou držiteľkou bez toho, aby došlo k vpísaniu jej vlastníckeho práva do vtedy platnej evidencie nehnuteľnosti. V bode II. predmetnej notárskej zápisnice sú uvedené konkrétne okolnosti, ktorými účastník podopiera svoje vyhlásenie o dobromyseľnosti jeho držby a ktoré preukazujú, že účastník mohol objektívne považovať predmet vydržania za svoje vlastníctvo, teda že splnil podmienky vydržania podľa osobitného prepisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začiatok, trvanie a nepretržitosť držby sú najmä: a) prítomnosť právneho nadobúdacieho titulu, ktorý bol spôsobilý v účastníkovi vyvolať, a vyvolal vnútorné psychické presvedčenie, že vec mu vlastnícky patrí a on sa uchopil svojej držby. Tento právny titul síce na jednej strane trpel administratívnym nedostatkom, spočívajúcim v absencii postupu smerujúceho k rozhodnutiu príslušného správneho orgánu o vtelení vlastníctva, pričom táto absencia nebola spôsobilá vyvolať akékoľvek pochybnosti o vlastníctve účastníka, avšak na strane druhej založil oprávnenosť a dobromyseľnosť držby ako elementárnu podmienku nastúpenia právnych následkov držby a vydržania. Tento titul teda započal jeho oprávnenú držbu, ktorá je založená na jeho dobromyseľnosti, že mu vec patrí; b) vyjadrenia dotknutých osôb, ktoré jednak spĺňajú zákonné podmienky uložené príslušným paragrafovým znením, avšak zároveň svedčia o tom, resp. z ich povahy a podstaty vyplýva, že pôvodní vlastníci, resp. ich právni nástupcovia uznávajú účastníkove vlastníctvo a do predmetných nehnuteľnosti si nečinia žiadne nároky; c) vyjadrenie obce, v katastrálnom území ktorej sa predmet vydržania nachádza, ktoré jednak spĺňa zákonné podmienky uložené príslušným paragrafovým znením, avšak zároveň svedčí o tom, resp. z jeho povahy a podstaty vyplýva, že príslušná obec uznáva účastníkove vlastníctvo a do predmetných nehnuteľnosti si nečiní žiadne nároky; d) na základe šetrenia účastník vyhlásil, že neexistuje spor o predmetné nehnuteľnosti a že jeho vlastníctvo je ostatnými vlastníkmi uznávané; e) na základe šetrenia účastník vyhlásil, že ostatní vlastníci, resp. spoluvlastníci majú svoje vlastníctvo takisto reálne vydelené a svoje vlastníctvo pokojne užívajú; f) v zmysle vykonaného šetrenia a na základe vyhlásenia účastníka vyplynulo, že účastník užíva predmet vydržania bez akéhokoľvek narušenia zo strany tretích osôb, teda že je pri výkone svojho práva nerušený, užíva predmetné
nehnuteľnosti ako svoje vlastné, a neexistujú žiadne zásahy do výkonu jeho vlastníckeho práva; g) v rámci vykonaného šetrenia účastník vyhlásil, že jeho vlastníctvo je ostatnými vlastníkmi dlhodobo uznávané, rešpektované a nespochybňované, nakoľko je im známy predmetný právny nadobúdací titul zakladajúci jeho oprávnenú dobromyseľnú držbu; h) pri vykonanom šetrení účastník vyhlásil, že do predmetných nehnuteľností si nik iný žiadne vlastnícke ani iné nároky nečiní, nakoľko predmetný nadobúdací titul a poťažne oprávnená držba účastníka sú všetkými dlhodobo uznávané a rešpektované; i) vo výsledku z vykonaného šetrenia vyplynulo, že účastník nakladá s vecou ako zo svojou vlastnou a vykonáva právo pre seba, pričom tieto atribúty podľa vyhlásenia účastníka pramenia z existencie všeobecne známeho a akceptovaného právneho nadobúdacieho titulu; j) z vykonaného šetrenia, na základe vyhlásenia účastníka vyplýva, že počas celej oprávnenej držby nebol prítomný žiaden zásah, ktorý by jeho právo akokoľvek spochybňoval, obmedzoval, ale iným spôsobom navodzoval akékoľvek pochybnosti o jeho dobromyseľnosti k predmetu vydržania; k) podľa vyhlásenia účastníka a na základe vykonaného šetrenia účastník vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná so zreteľom na všetky (vyššie špecifikované okolnosti); l) z vykonaného šetrenia založeného na výsluchu účastníka a z následného vyhlásenia účastníka vyplynulo, že vlastník bol k predmetu vydržania nečinný, uznával právo držiteľa, ako i nadobúdací titul, po jeho uzavretí ho nijako nespochybňoval, ani nenapádal jeho obsah; m) z vykonaného šetrenia vyplynulo, že toto vydržanie hojí administratívnu vadu spočívajúcu v absencii iniciácie postupu smerujúceho k rozhodnutiu správneho orgánu o intabulácii vlastníctva a uvedie do súladu dlhodobý reálny užívací stav s evidovanými zápismi v platnej evidencii nehnuteľností; n) z vyhlásení účastníka vyplýva, že tento pri bežnej starostlivosti a opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho požadovať, nemal po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí a držal vec v omyle, že mu vec patrí, a išlo pritom o omyl ospravedlniteľný. Na základe vyššie uvedeného tak predmetná notárska zápisnica dosvedčuje splnenie podmienky oprávnenej držby prostredníctvom výpisu z J. V. S..Ú.. V. B., vyjadrenia právnych nástupcov osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa § 63 Not. poriadku; vyjadrenia R. Z. B. podľa § 63 Not. poriadku; úmrtného listu W. O., dedičských rozhodnutí sp. zn. P. XXX/XX; sp. zn. P. XXX/XX, P. XX/XX; sp. zn. XXD/XX/XXXX, P. XX/XXXX a potvrdenia R. Z. B. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré tvorili podklad pre vyhotovenie predmetnej notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že pozemky v nej uvedené, teda vrátane parcely A. XX - I..I..V.. o výmere 662 m2 v S..Ú.. V. B. užívali najskôr, a to pani V. O., Y.. S., zomr.XX.XX.XXXX a následne ich zdedila a užívala jej dcéra S. O., Y.. O., G..XX.XX.XXXX a po nej jej syn W. O., G..XX.XX.XXXX, po ňom, resp. ešte za jeho života jeho manželka U. O., Y.. Z., K..XX.XX.XXXX a po nej na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu S. K. Q., katastrálneho odboru pod č. B. XXXX/XXXX dňa 15.11.2017 (č.l. 137 spisu) jej syn W. O., K..XX.XX.XXXX (t.j. žalovaný). V dobromyseľnej, pokojnej, nerušenej a nepretržitej držbe, neskôr po S. O., Y.. O., G..XX.XX.XXXX pokračoval jej syn W. O., G..XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k dobromyseľnej, pokojnej, nerušenej a nepretržitej držbe právnych predchodcov U. O.S., Y.. Z., tak ako to z pripojenej notárskej zápisnice vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti (vrátane pozemku parc. A. XX) užíval dobromyseľne, pokojne, nerušene a nepretržite W. O., ktorý ich nadobudol v roku XXXX titulom nezachovanej písomnej kúpnej zmluvy od svojej matky S. O., Y.. O., G..XX.XX.XXXX. Do tejto držby bezprostredne po svojich právnych predchodcoch vstúpila pani U. O., Y.. Z. - matka žalovaného, ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla v roku XXXX titulom nezachovanej písomnej darovacej zmluvy od svojho manžela, W. O., G.R..XX.XX.XXXX, a to nepretržite, nerušene a dobromyseľne podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Súd z týchto dôvodov návrh žalobcov v rade 1/ až 4/ na vykonanie výsluchu svedkov Q.. S. V., (brat neb. U. O.), X. V., obaja bytom Y. XX; Q. Y., Y.. V., (sestra neb. manželky žalobcu v rade 1/ a matky žalobcov v rade 2/ až 4/), bytom P. V. XXX/XX, S. K. Q., ktorí boli v príbuzenskom vzťahu k poručiteľke U. O., Y.. V. a zároveň v súčasnosti aj naďalej sú k žalobcom v rade 1/ až 4/ a návrh žalovaného na vykonanie výsluchu matky žalovaného U. O.S., K..XX.XX.XXXX, O. Z. B. XXX a brata žalovaného, ktorého žalovaný bližšie neidentifikoval, ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.
37. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný resp. jeho právni predchodcovia - matka U. O.S., Y.. Z., K..XX.XX.XXXX, resp. jej manžel W. O.S., G..XX.XX.XXXX (vrátane právnych predchodcov pani S. O.S., K..XX.XX.XXXX - starej mamy žalovaného, ktorá nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v zmysle zásad systému delačného, ipso iure, priamo faktom smrti poručiteľky, jej matky V. O., Y.. S., teda ku dňu jej smrti XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť bola následne objektivizovaná, zverejnená, verejne preukázaná, deklarovaná a osvedčená v dedičskom rozhodnutí po menovanej poručiteľke č.k. P. XXX/XX-XX zo dňa 28.04.1965, ktoré
rozhodnutie Š. K. B. Č. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX (č.l. 68 spisu), teda ku nadobudnutiu dedičstva síce pristúpila úradná ingerencia v podobe prejednania dedičstva a vydania meritórneho dedičského rozhodnutia, a ktoré rozhodnutie súdu malo však hmotnoprávne účinky spätne ku dňu smrti poručiteľky) užívali predmetnú parcelu A. XX nepretržite, nerušene a dobromyseľne tak, že k jej vydržaniu došlo v súlade s reálnym stavom a požiadavkami toho času platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov, oprávnenou osobou dňom 02.04.1993, v dôsledku čoho bolo v roku 2017 na základe preukázania všetkých relevantných skutočností vydané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam formou notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXX/ XXXX, K. XXXX/XXXX napísanej v Notárskom úrade v I. dňa 14.03.2017 v súlade s ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok), t.j. po účinnosti zákona č. 397/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok - novely, ktorá výrazne sprísnila požiadavky na vydanie osvedčenia o vydržaní, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
38. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcov, ktorí v žalobnom návrhu tvrdia, že poručiteľka neb. U. O., Y.. V. spolu s jej manželom Q. O. (žalobcom v rade 1), sú vlastníkmi spornej parcely S. Č.. XX/X o výmere 649 m2, a to na základe ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej s S. O. za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú prevzal jej syn W. O. (v súčasnosti už neb. otec žalovaného), súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 27.01.2015, Y. XX/XXXX, v zmysle ktorého dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XXXX). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je subjektívne presvedčený, že táto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX). V danom prípade podľa vyjadrenia žalobcov bola uzatvorená ústna kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti napriek tomu, že Občiansky zákonník v § 46 ods. 1 a § 40 ods. 1 vyžadoval pre takúto zmluvu písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti. Uvedené ustanovenie je pritom jasné a nepripúšťa možnosť iného výkladu. Účastníci tejto kúpnej zmluvy sa teda dopustili omylu, ku ktorému by nedošlo pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu od každého požadovať. Dopustili sa teda neospravedlniteľného právneho omylu, ktorý je relevantný z hľadiska nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na to nemohli byť kupujúci dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti. Občiansky zákonník <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=3> v znení platnom v čase vstupu žalobcov do držby pozemku (v roku XXXX) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1012636&f=3>, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania (napríklad nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom). Novelou Občianskeho zákonníka <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1009669&f=3> vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1015175&f=3> účinnou od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. Predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastníctvo pozemku vydržaním. Žalobcovia v konaní nepredložili žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať ich dobrú vieru týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ak sa teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia chopili držby, na takúto držbu nemali právny titul a ich držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná. Samotné užívanie na konštatovanie dobromyseľnosti a poctivosti nadobudnutia nestačia. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemožno u nich konštatovať, že boli dobromyseľní v držbe nehnuteľností, nemali titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťou nakladali ako so svojim vlastníctvom v dobrej viere, že im nehnuteľnosť ako vlastníkom patrí.
39. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva (v prípade majetku patriaceho do BSM, ktoré smrťou jedného z manželov zaniklo s tým, že 1 - ica patrí do vlastníctva žalobcu v rade 1/ titulom jeho vyporiadania a len zvyšná 1 - ica patrí do dedičstva po poručiteľke) musí byť vykonateľné. Žalobný petit tak ako bol žalobcami v rade 1/ až 4/ naformulovaný nie je vykonateľný, a to ani následne po predbežnom právnom posúdení veci, kedy súd konštatoval jeho nevykonateľnosť, žalobcovia v konaní pred súdom tento nedostatok neodstránili, a preto súd aj z tohto dôvodu žalobný návrh zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému voči žalobcom v rade 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.