Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-2-2021.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Y. XX/ XXX, proti žalovanému: N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15C/26/2019-131 z 6. októbra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 15C/26/2019-131 z 6. októbra 2020, zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03. 06. 2019 sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti žalovaným. Dňa 20. 07. 2020 doručil žalobca prvoinštančnému súdu späťvzatie žaloby, v ktorom žiadal zastaviť konanie z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby predmetnú nehnuteľnosť postupne vypratal. Voči žalovanému si žalobca uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovaný dňa 01. 10. 2020 doručil okresnému súdu oznámenie, že so späťvzatím žaloby súhlasí.
4. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže žalovaný vyprataním nehnuteľnosti po začatí konania zavinil zastavenie konania, preto procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.
5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva, alebo alternatívne, aby žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne interpretoval otázku procesného zavinenia strany vo vzťahu k zastaveniu konania, pretože neprihliadol na príčinnú súvislosť okolností, ktoré žalovaného viedli k vyprataniu nehnuteľnosti. Poukázal na to, že rozhodnutím Okresného úradu Komárno, Pozemkový a lesný odbor, o vykonaní zjednodušeného a zrýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pozemkom z 22. 02. 2001, právoplatný dňa 26. 03. 2001, mu boli vyčlenené do bezplatného náhradného užívania nehnuteľnosti, vypratania ktorých sa žalobca domáhal v predmetnom konaní. Na
základe uvedeného rozhodnutia nehnuteľnosti od roku 2001 užíval, obhospodaroval, zveľaďoval až do jari 2020. Išlo o nehnuteľnosti evidované v KNC parc. č. 6668/3 o výmere 11718 m2 a KNC parc. č. 6668/2 o výmere 6429 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území T.. Žalobca k nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo v roku 2016 a od uvedeného času existovalo popri sebe vlastnícke právo žalobcu a užívacie právo žalovaného. Dňa 06. 11. 2017 podal na Okresnom úrade Komárno, Pozemkový a lesný odbor, návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k nehnuteľnostiam podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. Dňa 03. 06. 2019 podal žalobca na prvoinštančnom súde predmetnú žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Dňa 11. 02. 2020 rozhodol Okresný úrad Komárno, Pozemkový a lesný odbor rozhodnutie č. OU-KN-PLO-2020/000260/3, že mu nevzniká podnájomný vzťah k nehnuteľnostiam. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, ktorý vydal dňa 07. 04. 2020 rozhodnutie č. OU-NR-00P6-2020/017373 tak, že nehnuteľnosti predstavujúce vodnú plochu boli Okresným úradom Komárno, Pozemkový a lesný odbor, v roku 2001 vyčlenené do náhradného užívania v rozpore so zákonom platným v danom roku. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie vypratal sporné nehnuteľnosti, keďže sa domnieval, že predmet sporu odpadol a so zastavením konania súhlasil.
6. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nezohľadnil pri posudzovaní otázky príčinnej súvislosti procesného zavinenia strany vo vzťahu k zastaveniu konania to, že vyprataním nehnuteľnosti nereagoval na žalobu žalobcu, ale na rozhodnutie správneho orgánu. Vyprataním nehnuteľnosti síce žalobe vyhovel, avšak nie z dôvodov, na ktorých bola žaloba založená. Zdôraznil, že rozhodnutím správneho orgánu - Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, odpadol predmet sporu. Dodal, že aj prvoinštančný súd čakal na výsledok administratívneho konania, keď konštatoval, že o veci rozhodne v závislosti od rozhodnutia Krajského úradu v Nitre a pojednávanie odročil na neurčito. Ak by Okresný úrad Komárno v roku 2001 postupoval v súlade so zákonom, žalobca by nemal dôvod podávať predmetnú žalobu. V súvislosti s posudzovaním zavinenia strany za zastavenie konania v prípade odpadnutia predmetu sporu poukázal na výklad § 256 ods. 1 CSP, na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 469/04 a rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 23Co/365/2002. Vzhľadom k uvedenému mal správne súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania nezavinil, resp. mal zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach sporu a zložitosti doposiaľ neriešenej právnej problematiky - riešenie predbežnej otázky užívacieho práva k nehnuteľnostiam v správnom konaní a následne prekvapujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý si sám vyvrátil zákonnosť vlastného právoplatného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu mal prvoinštančný súd aplikovať § 257 CSP a nárok na náhradu trov konania nemal priznať žiadnej zo strán.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03. 06. 2019 domáhal vypratania nehnuteľnosti žalovaným. Dňa 20. 07. 2020 doručil žalobca prvoinštančnému súdu späťvzatie žaloby, v ktorom žiadal zastaviť konanie z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby predmetnú nehnuteľnosť postupne vypratal. Žalovaný dňa 01. 10. 2020 doručil okresnému súdu oznámenie, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov strán konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
12. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.
13. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania dospel k záveru, že tento súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení o náhrade trov konania, keď neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo v odvolaní namietal aj samotný žalovaný. Odvolací súd uviedol, že predmetom ďalšieho rozhodovania o trovách konania bude zaoberať sa a vyhodnotiť aplikáciu § 257 CSP, teda prihliadnuť na existenciu, resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane niektorej zo strán sporu. Súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil a vo veci bez toho, aby vyhodnotil dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia (§ 257 CSP) vo veci rozhodol, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný na osobitné okolnosti vzniku sporu upozorňoval už v konaní pred prvoinštančným súdom.
14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.
15. V tomto smere odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom na vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorá strana sporu (a pokiaľ áno, ktorá z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila, resp. či návrh bol vzatý späť pre správanie niektorej zo strán.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Odvolací súd konštatuje, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).
19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 20. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).
21. Vzhľadom k uvedenému je teda nevyhnutné, aby súd aj napriek tomu, že rozhoduje o trovách konania pred súdom prvej inštancie, na základe zásady zavinenia za zastavenie konania, prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Opomenutie vyhodnotenia existencie týchto dôvodov má za následok vadu rozhodnutia, ktorá primäla odvolací súd postupovať procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, pretože takto vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako predčasne právne posúdené. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal okolnosťami, ktoré by mohli založiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to konkrétne v danej veci pokiaľ ide o okolnosti vzniku sporu, na ktoré žalovaný súd prvej inštancie upozorňoval a rovnako tak ich namietal aj v podanom odvolaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa majú podľa žalovaného spočívať v okolnostiach vzniku sporu, kedy v čase podania žaloby popri sebe existovalo náhradné užívacie právo žalovaného založené rozhodnutím Okresného úradu Komárno, Pozemkový a lesný odbor, o vykonaní zjednodušeného a zrýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pozemkom z 22. 02. 2001, právoplatné dňa 26. 03. 2001, ktorým mu boli vyčlenené do bezplatného náhradného užívania nehnuteľnosti, vypratania ktorých sa žalobca domáhal v predmetnom konaní a zároveň vlastnícke právo žalobcu, ktorý toto právo nadobudol v roku 2016. S poukazom na uvedené podal návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k nehnuteľnostiam podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. Dňa 11. 02. 2020 rozhodol Okresný úrad Komárno, Pozemkový a lesný odbor rozhodnutie č. OU-KN-PLO-2020/000260/3, že mu nevzniká podnájomný vzťah k nehnuteľnostiam. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, ktorý vydal dňa 07. 04. 2020 rozhodnutie č. OU-NR-00P6-2020/017373 tak, že nehnuteľnosti predstavujúce vodnú plochu boli Okresným úradom Komárno, Pozemkový a lesný odbor, v roku 2001 vyčlenené do náhradného užívania
v rozpore so zákonom platným v danom roku. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie vypratal sporné nehnuteľnosti, keďže sa domnieval, že predmet sporu odpadol a so zastavením konania súhlasil. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že uvedené okolnosti je nevyhnutné dôsledne posudzovať z dôvodu, že súd môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nevyhnutné je však skúmať aj pomery toho, koho majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Je teda potrebné sa zaoberať nielen okolnosťami konkrétnej veci, ako aj pomermi na strane žalobcu a žalovaného. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno konštatovať, že by sa súd prvej inštancie uvedeným zaoberal, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 22. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 2 CSP.
23. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o trovách konania zaoberajúc sa pritom skutočnosťami, na ktoré žalovaný poukazoval, vyhodnotiac ich s poukazom na aplikáciu § 257 CSP, a teda či ide o skutočnosti, ktoré môžu založiť dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, na základe ktorého by procesne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, resp. by mu priznal nárok na náhradu trov konania v časti.
24. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).