Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-362-2013.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/362/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti odporkyni: Y. D., A..: XX.XX.XXXX, X. S. F. U. XXX/XX, XXX XX O. Q., o zaplatenie 188,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013 (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) doručeným súdu dňa 28.03.2013 požiadal, aby mu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 804,49 € od 18.04.2010 do 04.08.2010, zo sumy 188,49 € od 05.08.2010 do zaplatenia. Zároveň požiadal, aby súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy a to konkrétne zo sumy 804,49 € od 16.06.2010 do 04.08.2010 a zo sumy 188,49 € od 05.08.2010 do zaplatenia. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,68 €.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 01.10.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 804,49 € spolu s 0,25% denným úrokom od 18.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 616 € a na úrokoch uhradil 0 €. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. V predmetnej veci rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 24C/362/2013, zo dňa 03.12.2015 tak, že žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 14Co/131/2020-121 zo dňa 31.01.2023 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na absenciu
podstatných dokumentov, t.j. zmluvy o úvere, ako aj dohody o vyplňovacom práve zmenky, nemožno dospieť k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, bez preskúmania týchto podstatných dokumentov, nakoľko takéto pochybenie spôsobuje nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia, pre ktorú sa odvolací súd meritórne vecou nemohol zaoberať. Vzhľadom na uvedené je úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie preukázaním listinných dôkazov, zhodnotiť zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť.
5. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu si tunajší súd uznesením č.k.: 24C/362/2013-130, zo dňa 12.02.2024 od žalobcu vyžiadal Zmluvu a Dohodu o vyplňacom práve zmenky, ktoré tvoria základ právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca predmetné dokumenty súdu nedoručil, pričom uviedol, že predmetom postúpenia bola výlučne zmenka, nie iný právny vzťah. Ďalej uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej právo indosatára. Indosatár je majiteľom zmenky, na základe indosamentu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je ju možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke.
6. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len CSP), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 €. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 02.04.2024 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.04.2024 (§ 219 ods. 3 CSP).
7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
8. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh..
9. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (obdobne v náleze Ústavného súdu SR sp.zn.: I. ÚS 24/2019 z 9.06.2020).Táto zásada je do istej miery modifikovaná v prípade sporov na ochranu slabšej strany, medzi ktoré nepochybne patria aj spotrebiteľské spory.
21. Ako konštatoval aj odvolací súd, Súdny dvor EÚ vo svojej rozhodovacej praxi uviedol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, ako aj Cofidis). Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy takejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie SD EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).
22. Súdu prvého stupňa teda nič nebráni, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor EÚ stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská). Zmenka je náročná na formality a spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu.
23. Vzhľadom na uvedené si tunajší súd vyžiadal od žalobcu predloženie Zmluvy a Dohody o vyplňacom práve zmenky, ktoré tvoria základ právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca predmetné dokumenty súdu nepredložil, čo odôvodnil tým, že predmetom postúpenia bola výlučne zmenka, nie iný právny vzťah. Ďalej uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej právo indosatára. Indosatár je majiteľom zmenky, na základe indosamentu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je ju možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke.
24. S uvedeným tvrdením žalobcu sa vo všeobecnosti dá súhlasiť, avšak nie v prípade, ak sa jedná o spor so slabšou stranou. Keďže v zmysle § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci), súd si vyžiadal doručenie chýbajúcich dokumentov. Keďže žalobca predmetné dokumenty súdu nedoručil, jednak tým zapríčinil nemožnosť ex offo skúmania neprijateľných podmienok a jednak si nesplnil povinnosť podľa § 132 CSP, čo má za následok to, že neuniesol dôkazné bremeno v podobe preukázania dôvodnosti svojho nároku. Táto
skutočnosť sama o sebe nemôže byť na príťaž žalovanému, preto súd na tomto mieste konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nezostalo iné, ako jeho žalobu zamietnuť.
25. Nakoľko žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. CSP.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v predmetnej sporovej veci v plnom rozsahu úspešná, súd by jej mal priznať nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však zo spisu vyplýva, že žalovanej počas konania žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu podľa § 257 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).