Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-514-2020.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Subarea
65Ek/514/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: V. V., nar: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., o vymoženie 2749,49 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva, IČO: 37 820 478, ktorý ju vedie pod sp. zn. 199EX 218/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/514/2020 zo dňa 2. júla 2020, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/514/2020 zo dňa 2. júla 2020 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu v časti o vymoženie 35 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/514/2020 zo dňa 2. júla 2020, vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/514/2020 zo dňa 2. júla 2020
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 10.03.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je - Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Csp/169/2018 zo dňa 07.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/514/2020 dňa 16.04.2020 súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, so sídlom exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva, IČO: 37 820 478, ktorý ju vedie pod sp. zn. 199EX 218/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.04.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/514/2020 zo dňa 02.07.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokmi. Vyšší súdny úradník tak návrh povinného na zastavenie exekúcie
považoval za nedôvodný, nakoľko vytýkané nedostatky týkajúce sa základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 16.07.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti povinný uviedol, že nikdy nemal snahu bezdôvodne sa obohacovať, pričom odvolávaním sa na platby poukázané na úhradu dlhu a vyčíslené v prehľadnej tabuľke spolu s výpismi z účtu, povinný poukazuje na skutočnosť, že istinu poskytnutej pôžičky k 30.04.2020 preplatil o 1217,52 EUR. Všetko ostatné (vysoké úroky, rôzne poplatky a poistenie) povinný považuje za úžeru. Ďalej v podanej sťažnosti povinný namieta, že nebol nikdy oboznámený so skutočnosťou, že jeho pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na oprávneného, s čím by on nikdy nesúhlasil. Povinný Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 18.11.2011 považuje za zmluvu spotrebiteľskú, ktorej obsah tvoria neprijateľné zmluvné podmienky, a to minimálne v súvislosti s nemožnosťou povinného danú zmluvu individuálne dojednať. Povinný uvádza, že vydaním exekučného titulu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, a preto súd konajúci o sťažnosti žiada, aby prihliadol na to, že v jeho prípade neprebehol spravodlivý súdny proces, istinu preplatil o 1217,50 EUR, poskytovateľ úveru sa bezdôvodne obohatil a postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na oprávneného je neplatné, ako aj na skutočnosť, že ako spotrebiteľ má byť povinný oslobodený od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov povinný v podanou sťažnosťou taktiež navrhuje, aby bola exekúcia vedená v jeho neprospech súdom zastavená.
7. Súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k sťažnosti podanej povinným, čo však oprávnený nevyužil a k predmetnej sťažnosti povinného sa nevyjadril.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok “), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP “), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Súd po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu je v časti dôvodná a rozhodnutie je potrebné preto v časti zmeniť.
14. Čo sa týka dôvodnosti podanej sťažnosti v jej časti, ktorá má dopad aj na zmenu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, keď súd pristúpil týmto rozhodnutím k zastaveniu exekúcie v konkrétnej časti vedenej v neprospech povinného, súd v rámci odôvodnenia takto prijatého záveru uvádza nasledovné: Z listinných dôkazov, ktoré boli povinným predložené súdu v rámci konania o sťažnosti (prehľadná tabuľka o vykonaných platbách zostavená povinným a výpisy z účtu povinného preukazujúce jednotlivé vykonané platby), má súd za preukázané, že povinný po vydaní exekučného titulu, t.j. po 07.05.2019 a pred samotným podaním návrhu na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.03.2020, vykonal viaceré úhrady dlžnej sumy, ktoré oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil. Je pravdou, že oprávnený v predmetom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 09.03.2020 uviedol, že „povinný si svoj záväzok voči oprávnenému do dnešného dňa splnil len sčasti, a to uhradením sumy spolu vo výške 56 € nasledovnými platbami: platba vo výške 10 € zo dňa 19.11.2018, platba
vo výške 10 € zo dňa 31.12.2018, platba vo výške 10 € zo dňa 31.01.2019, platba vo výške 10 € zo dňa 28.02.2019, platba vo výške 2 € zo dňa 30.04.2019, platba vo výške 2 € zo dňa 07.05.2019, platba vo výške 2 € zo dňa 12.06.2019, platba vo výške 5 € zo dňa 12.07.2019, platba vo výške 5 € zo dňa 08.08.2019“, avšak oprávnený už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie nereflektuje aj na ďalšie platby vykonané povinným v období od 08.08.2019 (dátum poslednej úhrady, ktorú oprávnený v podanom návrhu zohľadnil) do 10.03.2020, t.j. do dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie na súd. Jedná sa konkrétne o platby, ktorých úhrada zo strany povinného vyplýva z listinných dôkazov predložených súdu povinným spolu so sťažnosťou (bezhotovostné platby vykonávané v prospech rovnakého bankového účtu ako v prípade platieb, ktoré boli oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené), a to platby vykonané povinným v dňoch 30.08.2019, 01.10.2019, 30.10.2019, 28.11.2019, 31.12.2019, 30.01.2020 a 29.02.2020, každá z platieb vo výške 5 EUR, spolu v celkovej výške 35 EUR.
15. Z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti 35 EUR, súd postupoval v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. l Exekučného poriadku a zastavil exekúciu vedenú voči povinnému práve v tejto časti 35 EUR.
16. K ďalším platbám povinného vykonaným konkrétne dňa 30.03.2020 a 30.04.2020, každej vo výške 5 EUR súd uvádza, že tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie (resp. jej časti) na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 10.03.2020), ako tomu bolo aj v prípade týchto dvoch platieb zo dňa 30.03.2020 a 30.04.2020, keď nárok oprávneného povinný plnil až po začatí exekučného konania, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v tejto časti 10 EUR v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrad pred začatím exekučného konania, ktoré súd zohľadnil v rámci zastavenie exekúcie v časti 35 EUR), ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia vo výške 10 EUR iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
17. Po preskúmaní zvyšnej časti veci, ktorá sa týkala argumentov povinného uvedených v sťažnosti (a netýkala sa už vyššie zohľadnených čiastočných úhrad), sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Pokiaľ povinný v súvislosti s vydanými exekučnými titulmi namieta rozpor so zákonom, neprihliadnutie ex offo na premlčanie, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd zdôrazňuje, ako správne uviedol už vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí, že povinný sa mal brániť v základnom konaní (právo podať odpor), čo však povinný napriek skutočnosti, že exekučný titul bol riadne doručený, a to ním poverenej osobe, neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal a mohol v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
20. V súvislosti so samotným údajným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinným a k preskúmavaniu neprijateľných zmluvných podmienok súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto mieste však súd zdôrazňuje, že predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V súvislosti s vyššie uvedeným dáva však súd do pozornosti povinného, že základné súdne konanie, v ktorom bol vydaný predmetný exekučný titul, nie je v žiadnom prípade v zmysle uvedeného konaním, v ktorom by nebolo možné zo strany povinného namietať alebo zo strany konajúceho súdu preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky. Ako už súd vyššie poznamenal, zákon priznáva povinnému možnosť účinne sa brániť voči platobnému rozkazu, a to podaním odporu, čo však povinný nespravil. Tvrdenia povinného o tom, že platobný rozkaz bol síce doručený do rúk ním poverenej osoby (t.j. doručenie bolo správne a účinné), avšak k nemu samotnému sa dostal až po uplynutí lehoty na podanie odporu, sú pre súd irelevantné.
21. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že tak, ako na to správne poukázal aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008 ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa neprihliadania na premlčanie ex offo a nevykonanie navrhovaných dôkazov). Uvedené platí aj vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu - Vyjadrenie k žiadosti zo dňa 06.05.2020, v ktorom sa MSSR vyjadruje k povahe spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vznikol vymáhaný záväzok povinného. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv
povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
22. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
23. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
24. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94 , sp. zn. II. ÚS 3/97 , sp. zn. I. ÚS 204/2010 ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
25. Nad rámec veci považuje súd ešte za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj opakovane v samotnej sťažnosti) nastolil. Vyšší súdny úradník neponechal bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29 , Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
26. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
27. Záverom ešte konajúci súd dáva do pozornosti povinného, že sa zaoberal aj jeho námietkou vznesenou v rámci sťažnosti, že povinný nedal súhlas na postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na oprávneného. Na margo uvedeného súd len poznamenáva, že o aktívnej vecnej legitimácií oprávneného rozhodoval už súd v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, keď oprávnený už v tomto konaní vystupoval ako žalobca a konajúci súd ex offo skúmal podmienky konania. K samotnému postúpeniu pohľadávky súd uvádza, že nakoľko k uvedenému postúpeniu došlo ešte pred samotným vydaním exekučného titulu, medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Súd ešte poznamenáva, že platnosť a účinnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného nie je podmienená ani súhlasom povinného, a rovnako tak nie je podmienená oznámením tohto postúpenia povinnému. V tejto súvislosti totiž platí, že aj keby povinný uhradil svoj záväzok pôvodnému veriteľovi (t.j. postupcovi) a nie oprávnenému (t.j. postupníkovi) po postúpení pohľadávky o ktorom povinný tvrdí, že nevedel, tak aj v tomto prípade by nebol ukrátený na svojich právach, pretože podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka , by povinného záväzok v uhradenej výške zanikol splnením aj pôvodnému veriteľovi.
28. K žiadosti povinného o oslobodenie od súdnych poplatkov súd uvádza, že o tejto nerozhodoval, nakoľko povinný nemá v tomto konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ako ani v súvislosti s podanou sťažnosťou, zákonnú poplatkovú povinnosť.
29. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
32. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.
33. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP ).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).