Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-1-2020.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXXX/XX, K., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o vymoženie 1969,73 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 4Er/794/2009-20 zo dňa 12. apríla 2012, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom zaviazal oprávneného povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 28,94 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 197, § 199, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 a 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučný titul v konaní predstavovalo vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 238/99/SZČO/P zo dňa 22.04.1999. Súdny exekútor doručil súdu dňa 01.12.2011 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Okresný súd mal z obsahu podania súdneho exekútora a exekučného spisu preukázané, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie, preto rozhodol o zastavení v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že exekúciu nezastaví a v exekučnom konaní sa bude pokračovať. Oprávnený poukázal na to, že o nemajetnosti povinného sa dozvedel až z napadnutého uznesenia, bez akejkoľvek informácie súdneho
exekútora o stave konania. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o fyzickú osobu, pohľadávka Sociálnej poisťovne nezaniká. Ak dlžník nadobudne majetok, respektíve sú u neho predpoklady vymoženia pohľadávky po určitej dobe (zmena majetkových pomerov, nástup do zamestnania, prepočet dôchodkových dávok a pod.), je možné pohľadávku za predpokladu dodržania zákonom ustanovených premlčacích lehôt vymáhať. Oprávnený preto nesúhlasí so zastavením exekúcie.
5. Následne uznesením č. k. 4Er/794/2009-45 zo dňa 02.12.2015 rozhodol súdu prvej inštancie o zmene účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto pôvodného oprávneného Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, IČO: 30 807 484, so sídlom V. Clementisa 24/A, 917 01 Trnava vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2016.
6. Nový oprávnený dňa 03.06.2019 zaslal súdu podanie označené ako „Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie“ zo dňa 21.05.2019, v ktorom namietal, že v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd by mal zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku, a to tak, že k úhrade trov exekúcie zaviaže povinného.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016 do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku <. (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( § 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
16. V danej veci povinný zomrel po vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské
konanie bolo uznesením Okresného súdu v Senici č. 5D/72/2015 zo dňa 26.06.2015 právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný.
17. Najvyšší súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012 vyslovil: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.“
18. Najvyšší súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 vyslovil: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p. <.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp.zn. 7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.“
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného sa potvrdili aj v dedičskom konaní, v ktorom povinný zanechal iba nepatrný majetok, a preto námietky oprávneného v odvolaní o predpokladoch vymoženia pohľadávky v budúcnosti považuje odvolací súd za bezpredmetné. Ako vyplýva aj z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí v prípade súbehu nemajetnosti povinného a smrti povinného súd konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené ak sa jedná o nemajetnosť povinného, a to bez ohľadu na to či následne povinný zomrel, úlohou súdu je skúmať skutočný dôvod zániku povinného. Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p. <.), skutočným dôvodom zastavenia exekúcie je aj v odvolacom konaní, po smrti povinného nemajetnosť, a preto súd prevej inštancie použil správne ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu zastavil, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené a na to, že povinný zomrel počas odvolacieho konania, kedy už bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti, odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
20. Podaním oprávneného označeným „Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie“ zo dňa 21.05.2019 sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko toto podanie nebolo súčasťou odvolania a bolo doručené súdu po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
21. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).