Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoZm/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, Phd., v právnej veci žalobcu UNICredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky v Slovenskej republike UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému V. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie zmenkovej sumy 12.540,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -123 zo dňa 3. marca 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -123 zo dňa 3. marca 2020 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7. 1. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému (v žalobe označenému ako žalovaný 3/) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so spoločnosťou BT asfalt s.r.o., so sídlom Balkán 1779/43, 960 01 Zvolen, IČO: 36 631 329 (v žalobe označenému ako žalovaný 1/) a Q. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. - R. XXXX/XX, XXX XX V. (v žalobe označenému ako žalovaný 2/), zmenkovú sumu vo výške 12.540,05 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 12.540,05 Eur od 23. 11. 2018 do zaplatenia a odmenou vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. vo výške 41,80 Eur, kde žalobca si svoj nárok uplatnil voči žalovanému ako zmenkovému ručiteľovi II., titulom zmenky vystavenej dňa 25. 11. 2016 v Banskej Bystrici, spoločnosťou BT asfalt s.r.o. ako vystaviteľom zmenky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25. 11. 2016 uzavrel so spoločnosťou BT asfalt s.r.o. ako klientom Zmluvu o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 17.000,- Eur v prospech klienta zo strany žalobcu, a to jednorázovo v období čerpania na riadne a včas predloženú písomnú žiadosť klienta o čerpanie úveru a v mene klienta podpísanú osobou na to oprávnenou. Klient sa zaviazal vrátiť istinu postupne po častiach v 60 mesačných splátkach, z toho 59 vo výške 284,- Eur a poslednú splátku vo výške 244,- Eur. Úver bol poskytnutý s konečnou splatnosťou 20. 11. 2021. Zároveň bola dňa 25. 11. 2016 uzatvorená Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXA/SB/XXXX medzi klientom ako vystaviteľom zmenky, Q. I. ako zmenkovým ručiteľom I., a žalovaným - V. O. ako zmenkovým ručiteľom II. a žalobcom ako veriteľom. Predmetom tejto Dohody bolo zabezpečenie záväzku dlžníka (klienta banky), ktorým záväzkom bolo za podmienok uvedených v Zmluve vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých žalobcom v prospech klienta na základe Zmluvy do sumy 17.000,- Eur, ako aj zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm aj pri

odstúpení od Zmluvy alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti, a to záväzky, ktoré v čase podpisu tejto Dohody už boli vzniknuté, alebo ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny zabezpečenej Zmluvy, najmä pri predĺžení splatnosti záväzku alebo pri zvýšení sumy úveru až do výšky 300.000,- Eur, ako aj v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi veriteľom a vystaviteľom zmenky, alebo nahradenia záväzku novým záväzkom. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že na zabezpečenie záväzku dlžníka a pohľadávky žalobcu vystavil dlžník dňa 25. 11. 2016 zmenku podpísanú za podmienok uvedených v Dohode, ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenkovým ručením B. I. ako zmenkového ručiteľa I. a zmenkovým ručením žalovaného ako zmenkového ručiteľa II. Vystaviteľ zmenky vydal žalobcovi ako prvému majiteľovi zmenky (remitentovi) so súhlasom zmenkového ručiteľa I. a žalovaného ako zmenkového ručiteľa II. zmenku, ktorá bola pri jej vydaní neúplná a ktorú bol v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa podmienok uvedených v Dohode, ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. V zmysle čl. III. Dohody žalobca ako majiteľ zmenky z dôvodu neplnenia úveru riadne a včas zo strany dlžníka vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to zmenkovú sumu vo výške 12.540,05 Eur a dátum splatnosti zmenky dňa 22. 11. 2018. Žalobca s účinnosťou od 23. 11. 2018 stanovil pre úver sadzbu úrokov vo výške 6,0 % ročne. Dňa 22. 11. 2018 právny zástupca žalobcu písomne vyzval zmenkového dlžníka, zmenkového ručiteľa I., ako aj žalovaného ako zmenkového ručiteľa II. na zaplatenie splatného záväzku s príslušenstvom, t. j. zmenkovej sumy vrátane úrokov vo výške 6 % ročne z celého zostatku zmenkovej sumy od 23. 11. 2018 až do zaplatenia. Dlžník ani zmenkoví ručitelia svoj peňažný záväzok neuhradili.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -53 zo dňa 25.2.2019,voči ktorému zmenkový dlžník - žalovaný 1/ a zmenkový ručiteľ I. - žalovaný 2/ odpor v zákonnej lehote nepodali a platobný rozkaz nadobudol vo vzťahu k nim právoplatnosť dňom 30. 3. 2019. Voči žalovanému 3/ ako zmenkovému ručiteľovi II. súd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -75 zo dňa 9.9.2019 zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že tento mu nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Následne menovaný dňa 27.9.2019 prevzal opätovne súdom doručovanú žalobu vrátane príloh spolu s uznesením, ktorým ho súd vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadril, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že neexistuje právne relevantný dôvod na uplatnenie nároku žalobcu voči jeho osobe. Uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe sú skresľujúce, zavádzajúce a nepravdivé, keď žalobca svoj nárok opiera o ustanovenia Zmluvy o úvere, pričom žalovaný o existencii predmetnej zmluvy nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný tiež uviedol, že nemal vedomosť o poskytnutí úveru spoločnosti BT asfalt s.r.o. zo strany žalobcu, nemal vedomosť o uzavretí Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, ani o skutočnosti, že banka pristúpila k vyplneniu blankozmenky. Tvrdil, že žalobcom predložené listiny nepodpísal a jeho podpis na zmluve je sfalšovaný. V tejto súvislosti podal preto na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene dňa 8. 10. 2019 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a predložil súdu kópiu Zápisnice o trestnom oznámení spísanú pod č. p. ORPZ-ZV-OKP4-1355/2019.

5. Žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že samotné tvrdenie žalovaného, že podpis žalovaného na Zmluve, ako aj Dohode o vyplnení blankozmenky a na samotnej zmenke je sfalšovaný, nestačí. Podľa jeho názoru to treba relevantným spôsobom dokázať. Na preukázanie tvrdeného by muselo byť vykonané znalecké dokazovanie. Žalobca mal za to, že všetky dokumenty predložené v konaní boli podpísané žalovaným, pričom jeho totožnosť bola pri ich podpise overená na základe jeho občianskeho preukazu G.Q. XXX, skutočnosť, ktorá vyplýva z podpísanej zmluvy aj dohody, čo je štandardný postup pri podpise akýchkoľvek dokumentov medzi žalobcom a tretími osobami. Žalobca tiež predloženie zápisnice o trestnom oznámení nepovažoval za riadne preukázanie tvrdenej skutočnosti, že zmenka nebola žalovaným podpísaná. Mal za to, že žalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

6. Súd konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 3. 3. 2020, ktorého sa žiadna z predvolaných osôb nezúčastnila, pričom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Z týchto dôvodov, súd pojednával aj bez prítomnosti strán konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení strán sporu a predložených listinných dôkazov.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo zmenky, pričom konštatoval, že pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky musí ísť o zmenku platnú.

8. Skutkové tvrdenia súvisiace s vystavením zmenky vystaviteľom BT asfalt s.r.o., vyplnenia blankozmenky a skutočnosti týkajúce sa zmenkového ručenia poskytnutého zmenkovým ručiteľom I. X. Spornou I. a v tejto súvislosti potom aj skutočnosti súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu vo vzťahu k týmto žalovaným osobám, v konaní sporné neboli, nakoľko menovaní odpor proti vydanému platobnému rozkazu nepodali a vo vzťahu k uvedeným osobám platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

9. Spornou bola v danom prípade skutočnosť, či žalovanýW. O., voči ktorému si žalobca uplatnil nárok titulom zmenkového ručenia, zmenku v pozícii zmenkového ručiteľa II. skutočne podpísal, keď tento tvrdil, že o vystavení zmenky vystaviteľom BT asfalt s.r.o. ako zmenkovým dlžníkom, ani o existencii kauzálnej pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorá bola touto zmenkou zabezpečená, nemal žiadnu vedomosť. Spornou bola teda otázka platnosti zmenky v časti zmenkového ručenia poskytnutého zmenkovým ručiteľom W.O.. Súd konštatoval, že žalovaný spochybňoval podpis nachádzajúci sa na zmenke pri jeho mene, tvrdiac, že v danej veci podal i trestné oznámenie na príslušnom orgáne Policajného zboru SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu. V súvislosti s obranou žalovaného žalobca namietal, že na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenie o nepravosti jeho podpisu nachádzajúceho na predloženej listine preukázal.

10. Súd sa v tejto spornej otázke nestotožnil s názorom žalobcu, pričom poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.11.2016 , ktorý v rozhodnutí konštatoval, že ak žalovaný v konaní, predmetom ktorého je nárok vyplývajúci zo zmenky popiera, že podpisy na zmenke sú jeho, potom dôkazná povinnosť svedčí majiteľovi zmenky, teda žalobcovi, že podpisy na zmenke sú pravé, resp. patria žalovanému. Súd ďalej vyhodnotil, že zmenka, na základe ktorej si žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, je súkromnou listinou, nejedná sa o listinu verejnú. Pri posudzovaní tohto listinného dôkazu preto nemožno aplikovať ustanovenie , kde uvedené zákonné ustanovenie, v prípade tvrdenia nepravdivosti skutočností, ktoré sa uvedenými listinami potvrdzujú alebo v nich osvedčujú, vyžaduje dôkaz opaku. V prípade súkromných listín, akou je aj predložená zmenka, je potrebné rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, resp. aval a ich pravdivosť z hľadiska obsahu. Popretie pravosti listiny nie je obyčajným popieraním skutkových tvrdení, ale implicitne v sebe zahŕňa tvrdenie, že údajný vystaviteľ, resp. v danom prípade zmenkový ručiteľ, listinu nepodpísal. Takéto popretie je preto dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť listiny musela byť dokazovaná. Bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno ohľadne pravosti a platnosti zmenky ako súkromnej listiny je na tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre sebe priaznivé právne dôsledky (napr. Rozsudok NS ČR sp. zn. z 21.12.2009).

11. Súd s poukazom na judikatúru vyšších súdov a súdnu prax tvrdil, že samotná skutočnosť, či strana konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Uviedol, že rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán konania. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena, na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať, tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho, majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Súd bol toho názoru, že ak sa žalovaný bráni neexistenciou jeho podpisu na zmenke, tak aj v zmysle už uvedeného nie je možné od neho spravodlivo žiadať plnenie dôkaznej povinnosti k preukázaniu nepodpísania tejto zmenky, ako tvrdenej neexistujúcej určitej právnej skutočnosti.

12. Súd mal rovnako za to, že platí, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musí strana v konaní tvrdiť a následne tiež preukázať, je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. V prípade sporu o zaplatenie zmenkovej sumy zmenkovým ručiteľom je preto z ustanovení čl. I. § 75 a § 31 ods. 2 v spojení s § 30 ods. 1 a § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. nutné

odvodiť, že žalobca je povinný tvrdiť, že žalovaný sa podpisom ručiteľského vyhlásenia na listine, ktorá vykazuje všetky znaky vlastnej zmenky, zaručil zmenečným ručením za zaplatenie zmenkovej sumy. Z tohto bremena tvrdenia potom žalobcovi vyplýva tiež bremeno dôkazné, že podpis ručiteľa na zmenke je podpisom žalovaného. Ak si teda žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, dôkazné bremeno o tom, že zmenku podpísal žalovaný ako zmenkový ručiteľ, je na žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalobca takéto dokazovanie nenavrhol, súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že zmenka bola aj skutočne žalovaným podpísaná.

13. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu svojho nároku vo vzťahu k žalovanému ako zmenečnému ručiteľovi II. a preto jeho žalobu voči žalovanému zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ods. tak, že žalovanému ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok, na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný v III. rade je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 12.540,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 12.540,05 Eur od 23.11.2018 do zaplatenia, vrátane odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 41,80,-Eur s tým, že jeho povinnosť v zmysle tohto rozsudku zaniká v rozsahu plnenia poskytnutého žalovaným I. rade a žalovaným v II. rade v zmysle platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, č.k. -53 zo dňa 25.2.2019. Zároveň žiadal, aby výrok II. rozsudku Okresného súdu zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému v III. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tiež žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. V odvolaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje v zmysle odvolacích dôvodov stanovených v ustanovení a tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný namietal pravosť svojho podpisu na zmenke odvodzoval z vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.10.2019 spolu s prílohou

- trestným oznámením žalovaného zo dňa 8.10.2019. Súd mal za to, že žalovaný spochybňoval podpis nachádzajúci sa na zmenke pri jeho mene tvrdiac, že v danej veci podal trestné oznámenie na príslušnom orgáne PZ SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu.

18. Žalobca má za to, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil pravosť jeho podpisu na zmenke. V celom jeho vyjadrení zo dňa 11.10.2019 nie je uvedené, že by jeho podpis na zmenke nebol pravý, resp. že by zmenku nepodpísal. Žalovaný v celom vyjadrení spochybňuje len jeho podpis na Zmluve o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX. Žalovaný len výslovne v súvislosti so Zmluvou uviedol, že o existencii predmetnej Zmluvy nemal žiadnu vedomosť, nikdy ju nepodpísal a bol presvedčený, že jeho podpis bol sfalšovaný.

19. Súd prvej inštancie do značnej miery vychádza z obsahu prílohy vyjadrenia, t.j. z trestného oznámenia zo dňa 8.10.2019, kde žalovaný uviedol, že podpis na zmenke považuje za sfalšovaný, avšak súd prvej inštancie bol viazaný tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení, kde žalovaný namietal len uzatvorenie Zmluvy. Žalobca poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalovaný dokonca vo svojom vyjadrení neodkazoval na znenie trestného oznámenia pokiaľ ide o tvrdenia o spochybnení pravosti podpisu na zmenke. Preto súd nemôže akékoľvek rozhodujúce skutočnosti obsiahnuté v prílohe bez ich tvrdenia vo vyjadrení zohľadňovať. Žalovaný mal možnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal len vedomosť o existencii Zmluvy. Samotná existencia, prípadne neexistencia Zmluvy nemá vplyv na platnosť podpisu na zmenke a bez ďalšieho nemá vplyv na platnosť zmenky. Odvolateľ tiež tvrdí, že žalovaný má v rámci sporového konania povinnosť tvrdenia, ku ktorej sa následne viaže povinnosť toto tvrdenie dôkazmi preukázať. Príloha - trestné oznámenie má povahu dôkazného prostriedku, prostredníctvom ktorého sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Príloha - trestné oznámenie neslúži ako prostriedok na prezentovanie tvrdení žalovaného. Podmienkou pre účinné uplatnenie prostriedku

procesnej obrany je v prvom rade určité skutkové tvrdenie, ktoré však v tomto prípade, pokiaľ ide o spochybňovanie pravosti podpisu žalovaného, v celom rozsahu absentuje.

20. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že žalovaný namietal pravosť jeho podpisu na zmenke. Podľa žalobcu z celého znenia vyjadrenia žalovaného môžeme dospieť len k záveru, že žalovaný spochybňoval existenciu Zmluvy a pravosť podpisu na nej.

21. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciu žalobcu, na základe ktorej žalobca súdu preukázal, že k podpisu Zmluvy a Dohody došlo samotným žalovaným, ktorého totožnosť bola pri podpise zistená po predložení občianskeho preukazu, čo vyplýva zo Zmluvy aj Dohody, kedy pri podpisoch žalovaného sa nachádza údaj o čísle občianskeho preukazu, z čoho jednoznačne vyplýva, že zamestnancovi žalobcu musel byť žalovaným predložený občiansky preukaz žalovaného. Okresný súd síce uvádza, že žalobca túto argumentáciu na preukázanie svojich tvrdení použil, avšak žiadnym spôsobom nedal odpoveď na to, akým spôsobom sa s touto argumentáciou vysporiadal. Aj s ohľadom na obvyklú bankovú prax je zrejmé, že pri podpise bankových produktov sa tieto podpisujú osobne fyzicky na pobočke banky a totožnosť osôb sa vždy zisťuje predložením občianskych preukazov. Bez preukazovania totožnosti klientov nie je možné poskytnúť žiadne bankové produkty. Uvedené považuje žalobca za všeobecne známu prax.

22. Žalobca má tiež za to, že tvrdenia žalovaného o pochybnosti alebo pravosti podpisu sú celkom zjavne účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu. Žalovaný bol a aj v súčasnosti je konateľom žalovaného v I. rade. Zmluva bola uzatvorená dňa 25.11.2016, pričom k predčasnému zosplatneniu úveru došlo až dňa 10.9.2018. To znamená, že do tohto momentu bol úver zo strany žalovaného I. rade uhrádzaný. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 284,-Eur a žalovaný ako konateľ žalovaného v I. rade musel mať vedomosť o tom, že žalovaný v I. rade takmer dva roky uhrádza žalobcovi úver titulom Zmluvy. Tvrdenia žalovaného sú preto celkom zjavne účelové. Účelovosť tvrdení žalovaného je taktiež zrejmá z toho, že v mene žalovaného v I. rade sú a boli oprávnení konatelia konať každý samostatne. To znamená, že na uzavretie Zmluvy postačoval podpis len jedného z konateľov, preto je nezmyselné, že v prípade, ak by mal niekto záujem spáchať úverový podvod, sfalšoval by podpis žalovaného, ak na Zmluve figuruje podpis žalovaného v II. rade, ktorý existenciu záväzkov nespochybňuje a podpis ktorého postačoval na uzavretie Zmluvy. Na Zmluve sú však podpísaní obaja konatelia, teda je zrejmé, že žalovaný podpisoval Zmluvu osobne a vedome. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených dôkazov a nejde o nové skutočnosti. Žalobca tiež poukázal na to, že voči žalovanému sú vedené exekučné konania, čo vyplýva aj z G., k.ú. Zvolen. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prvom poschodí, vchod XX, stavby - bytový dom so súp.č. XXXX postavenej na pozemkoch s parc.č. XXX/XX a XXX/XX, vedenom R. úradom G., katastrálny odbor okres G., k.ú. G.. Na byte je zriadené exekučné záložné právo v rámci exekučného konania sp.zn. XXXEX XXX-XX vedeného na Exekútorskom úrade Zvolen Mgr. Eva Uhaľová. Je teda zrejmé, že žalovaný má viacero dlhov a jeho obrana spočívajúca v spochybňovaní pravosti podpisu smerovala len k vyhnutiu sa splnenia dlhu voči žalobcovi. Žalobca má za to, že spochybňovanie pravosti podpisu žalovaného na zmenke je irelevantné a žalovaný je v plnom rozsahu zo zmenky zaviazaný. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolacie dôvody. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť podľa .

23. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 1.6.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 10.2019. Tvrdí, že skutočnosti uvedené v žalobe sú skresľujúce, zavádzajúce a nepravdivé. S podaným odvolaním nesúhlasí a má za to, že žalobca nemá právne relevantný dôvod na uplatnenie požadovaného nároku voči jeho osobe. Zároveň je toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne, jasne a zrozumiteľne, presvedčivo a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a spĺňa rozsudok zákonné kritéria odôvodnenia vyplývajúce z .

25. Žalobca sa napriek výzve súdu zo dňa 9.6.2020 k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia zmenkovej sumy 12.540,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 12.540,05 Eur od 23.11.2018 do zaplatenia a odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 41,80,-Eur. Žalobca si nárok uplatnil voči žalovanému 1/ BT asfalt s.r.o., ako zmenkovému dlžníkovi a voči žalovaným Q. I. (žalovanému 2) a V. O. (žalovanému 3), ako zmenkovým ručiteľom. Okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. -53 zo dňa 25.2.2019, voči ktorému žalovaný 1/-zmenkový dlžník a žalovaný 2/-zmenkový ručiteľ 1/ nepodali odpor, a preto sa voči nim platobný rozkaz stal právoplatným. Žalovaný 3/, ako zmenkový ručiteľ 2/ platobný rozkaz neprevzal, a preto ho súd voči nemu zrušil uznesením č.k. - 75 zo dňa 9.9.2019. Následne žalovaný 3/ ( teraz len žalovaný ) na základe doručenej žaloby a výzvy súdu zaslal vyjadrenie, doručené súdu dňa 17.10.2019, v ktorom namietal, že žalobca opiera svoj nárok o ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/XXXX, o ktorej existencii žalovaný nemal žiadnu vedomosť. Tvrdil, že prostredníctvom spoločnosti Alter Iuris, s.r.o., ktorá je právnym zástupcom žalobcu mu bolo zaslané oznámenie o vyplnení blankozmenky, pričom uviedol obsah tohto oznámenia. Podotkol, že o uvedenej skutočnosti nemal žiadnu vedomosť a hneď ako sa o týchto skutočnostiach dozvedel podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu. Dal do pozornosti súdu závažnú právnu skutočnosť, že o existencii predmetnej zmluvy nemá žiadnu vedomosť, nikdy ju nepodpísal a je presvedčený, že jeho podpis bol sfalšovaný. K svojmu vyjadreniu priložil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 8.10.2019 v trestnom konaní č.p: ORPZ-ZV-OKP4-1355/2019. Súd prvej inštancie sa umožnil žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, pričom žalobca súdu prvej inštancie doručil dňa 13.11.2019 vyjadrenie, v ktorom mal za to, že samotné tvrdenie žalovaného nepodložené relevantným dôkazom nepostačuje. Konštatoval, že všetky dokumenty boli podpísané žalovaným a jeho totožnosť bola pri podpise overená z jeho občianskeho preukazu č.G., preto trval na žalobe v celom rozsahu. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu vyjadrením zo dňa 7.1.2020, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení zo dňa 11.10.2019 a mal za to, že žalobca nemá právne relevantný dôvod na uplatnenie požadovaného nároku voči jeho osobe. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 3.3.2020, pričom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa bez ospravedlnenia vytýčeného pojednávania nezúčastnil. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 3.3.2020 v neprítomnosti strán sporu vec rozhodol napadnutým rozsudkom.

28. Žalobca s napadnutým rozsudkom nesúhlasil a mal za to, že žalovaný v konaní nenamietal pravosť podpisu na zmenke, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, len spochybňoval podpis na úverovej zmluve, ktorá je pre daný spor právne irelevantná. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie bez splnenia si povinnosti tvrdenia zo strany žalovaného vychádzal sám z priloženej zápisnice o trestnom oznámení, kde už žalovaný namietal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že zmenku nepodpísal.

29. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa , spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

32. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa Čl. 9 , strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

34. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je skutočnosť, že žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nevzniesol námietku, že podpis na zmenke, ktorej zaplatenie je predmetom sporu nie je jeho podpisom a je sfalšovaný, pričom bez splnenia si povinnosti tvrdenia zo strany žalovaného súd prvej inštancie sám vychádzal z dôkazov predložených k písomnému vyjadreniu žalovaného.

35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že špecifickým princípom civilného práva procesného je princíp kontradiktórnosti konania, ktorý je charakteristický pre konania sporové. Z tohto princípu vyplýva, že žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Každá sporová strana má teda právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity svojho procesného náprotivku, pričom kontradiktórnosť znamená možnosť vyjadriť sa len ku skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom.

36. Preskúmaním podaného vyjadrenia zo strany žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v podanom odvolaní sú dôvodné. Žalovaný v priebehu konania nenamietal skutočnosť, že podpis na žalobcom predloženej zmenky je sfalšovaný. Popieral len pravosť svojho podpisu na uzatvorenej zmluve o úvere.

37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s bol žalovaný povinný v rámci svojho písomného vyjadrenia tvrdiť, že podpis na zmenke nie je jeho podpisom, čo však neuviedol. Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu, ktorý je zakotvený v Čl. 8 . Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , podľa ktorého: „ Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena“.

38. Odvolací súd zároveň konštatuje, že dokazovanie v sporovom konaní je upravené v a nasl. . S dokazovaním však imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú teda stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy, preto vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od strán konania, od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Aj prejednacia zásada civilného konania úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré stranám sporového konania vyplývajú z , , a . Zároveň je nutné uviesť, že obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania.

39. V danom prípade odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek nesplneniu si žalovaného povinnosti tvrdenia, že podpis na zmenke je sfalšovaný, sám dospel k takémuto názoru, pričom napriek pasivite žalovaného, ktorý sa ani len bez ospravedlnenia nezúčastnil vytýčeného pojednávania vykonal dokazovanie prílohou vyjadrenia žalovaného k žalobe, a to zápisnicou o trestnom oznámení, ktoré podal

žalovaný pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd prvej inštancie vychádzal z tejto zápisnice, kde žalovaný už sfalšovanie podpisu na zmenke namietal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Túto povinnosť tvrdenia si však v rámci konania pred súdom nesplnil, a preto súd prvej inštancie vzhľadom na uvedený princíp kontradiktórnosti konania nemohol sám vykonať dokazovanie prílohou k písomnému vyjadreniu žalovaného a sám z tohto dôkazu vyhľadať, že žalovaný pred OČTK namietal pravosť svojho podpisu na zmenke. Takýmto postupom okresného súdu došlo k vade konania, nakoľko bol porušený zo strany súdu princíp rovnosti zbraní, keď sám súd prvej inštancie svojím konaním a postupom suploval povinnosť tvrdenia, ktorá je na strane žalovaného.

40. Zároveň odvolací súd má za to, že vzhľadom na kontradiktórnosť konania a skutočnosť, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nenamietal pravosť svojho podpisu na zmenke, nemohol žalobca vo svojom písomnom vyjadrení kvalifikovane zaujať stanovisko k takejto námietke, keďže žalovaný ju vôbec nevzniesol. Jeho tvrdenia týkajúce sa uzatvorenej zmluvy o úvere sú pre konanie o uplatnenej zmenke irelevantné. Predmetom sporu totiž nie je zaplatenie úveru, ale zaplatenie zmenkovej sumy. Žalobcovi tak bolo odopreté právo konať pred súdom, nakoľko nemohol mať vedomosť, že súd vykoná dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré žalovaný vôbec vo svojom písomnom vyjadrení neuviedol. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

41. Odvolací súd tiež dopĺňa, že v prípade splnenia povinnosti tvrdenia zo strany žalovaného v rozsahu, v akom súd vykonal dokazovanie, mohol žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhnúť aj ďalšie dôkazy, ktorých vykonaním mohol preukázať oprávnenosť ním uplatneného nároku voči žalovanému.

42. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené princípy rovnosti zbraní, princíp rovnosti strán a princíp kontradiktórnosti konania, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom išlo o taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu a intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej.

44. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude vychádzať len z tvrdení strán sporu, ako aj z dôkazov, ktoré navrhnú v konaní vykonať strany konania na preukázanie svojich tvrdení.

46. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s .

47. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )