Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1077-2020.pdf
PDF · 98.35 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1077/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: AK TRADE s.r.o., so sídlom Somolického 6, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 624 685, zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti povinnému: BGM - impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P. O. Box 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o vymoženie pohľadávky vo výške 3 180,00 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michala Birková, so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 06.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 180,00 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 18.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 09.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2020, a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 27.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michale Birkovej, so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 28.07.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 13.08.2020. Dňa 25.09.2020 postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.08.2020, podaný prostredníctvom právneho zástupcu povinného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.09.2020. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.09.2020.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a doklad o jeho doručení povinnému, vyjadrenie oprávneného a svoje vyjadrenie. Na základe výzvy súdu súdny exekútor dňa 22.01.2021 doručil súdu plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil svojho právneho zástupcu svojím zastupovaním v konaní. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom podaní zo dňa 28.08.2020 označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie“ uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a súčasne aj návrh na odklad exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku, resp. ústavnej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.04.2020, sp. zn. XXUp/XXX/ XXXX, ktorým Okresný súd Banská Bystrica zamietol sťažnosť povinného ako žalovaného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.03.2020, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorým Okresný súd Banská Bystrica odmietol odpor povinného ako žalovaného podaný proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2019, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, a to pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť, pretože podľa názoru povinného neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu, a to až do rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o mimoriadnom opravnom prostriedku, resp. Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.09.2020, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu trvá na vedení exekúcie čo do vymoženia istiny a príslušenstva. Oprávnený sa vyjadril, že pre rozhodnutie v tejto veci je podstatné to, či exekúcia začala opodstatnene na základe existujúceho exekučného titulu, a túto otázku skúmal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie súd, ktorý nepochybne ustálil, že exekučný titul je spôsobilý na vydanie poverenia zo strany súdu exekútorovi. Uviedol, že exekučný titul bol právoplatný a vykonateľný, a teda tvoril základ pre začatie exekučného konania, nakoľko povinný sa tomuto titulu dobrovoľne nepodriadil. Tiež uviedol, že z exekučného titulu vyplýva povinnosť povinnému zaplatiť oprávnenému stanovenú sumu s príslušenstvom, ktorá do dnešného dňa nebola oprávnenému zaplatená, čo svedčí o tom, že exekúcia je vedená zákonne. Preto je podľa oprávneného potrebné v exekúcii pokračovať. Oprávnený vyjadril tiež názor, že nie je predpoklad, že by povinný dlžnú sumu dobrovoľne uhradil, lebo zo všetkých podaní povinného podľa oprávneného vyplýva, že jeho jediným úmyslom je odďaľovať platby. Tiež uviedol, že tak, ako to bolo v prípade odporu, tak tomu je aj v prípade návrhu na zastavenie exekúcie, že opravný prostriedok bol podaný nesprávnou formou, nesprávnym spôsobom a v nedostatočnom čase. Podľa vyjadrenia oprávneného tieto zlyhania sú na ťarchu povinného a na veci pokračovania exekučného konania nemôže nič zmeniť skutočnosť podania opravného prostriedku, keďže rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a je exekučným titulom. Oprávnený ďalej uviedol, že zákonná lehota 15 dní na námietky voči prebiehajúcej exekúcii zo strany povinného dodržaná nebola, preto nie je možné súhlasiť s tým, že by sa povinný domáhal oprávnene zastavenia exekúcie. Vo vzťahu k tomu, že povinný sa odvoláva na podanie ústavnej sťažnosti, oprávnený uviedol, že túto povinný k podaniu na zastavenie exekúcie nepredložil, preto je vôbec pochybné, či bola podaná a či táto skutočnosť je pravdivá. Tiež uviedol, že ak by aj povinný konal tak, ako popisuje, tak podanie ústavnej sťažnosti nie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ústavná sťažnosť si vyžaduje splnenie určitých podmienok a vonkoncom neznamená okamžitý odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekučného konania za nedôvodný, nemajúci oporu v zákone a hrubo skresľujúci skutočný stav veci. Preto žiada, aby exekučné konanie pokračovalo, a aby súdny exekútor od povinného dlžné sumy v prospech oprávneného v celom rozsahu vymohol tak, ako je uvedené v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 28.07.2020.
7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, oznámil súdu, že podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie“ zo dňa 28.08.2020, bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.09.2020, a z obsahu tohto podania vyplýva podľa súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nebol podaný v zákonom stanovenej lehote. Následným podaním zo dňa 22.01.2021 súdny exekútor na základe výzvy súdu zo dňa 22.01.2021 súdu oznámil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie taktiež prostredníctvom mailovej komunikácie dňa 29.08.2020.
8. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
18. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 09.03.2020, a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 27.04.2020. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
20. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
22. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 13.08.2020, čo je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.09.2020, pričom pôvodne bol súdnemu exekútorovi doručený prostredníctvom mailovej komunikácie dňa 29.08.2020. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V danom prípade lehota 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynula dňa 28.08.2020, a teda povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí uvedenej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, v dôsledku čoho návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Zároveň platí, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) môže byť zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie.
23. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný svoj návrh odôvodňuje podaním ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.04.2020, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX. Predmetným uznesením súd zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.03.2020, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorým bol odmietnutý odpor povinného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.09.2019, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorý je v danom konaní exekučným titulom. Povinný však
neuviedol, kedy ústavnú sťažnosť proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal. Súd sa preto uvedenou skutočnosťou tvrdenou povinným zaoberal akoby bola uplatnená včas, napriek tomu, že návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany povinného podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
24. Podľa čl. 127 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
25. Podľa § 128 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“), podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok.
26. Podľa § 129 zákona o Ústavnom súde, Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.
27. Podľa § 130 zákona o Ústavnom súde, Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
28. Podľa § 131 ods. 1 zákona o Ústavnom súde, odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom zrušení.
29. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie zo strany povinného je podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR, k čomu exekučný súd uvádza, že podanie ústavnej sťažnosti nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Obdobne je tomu i v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). Ústavnú sťažnosť ako špecifický prostriedok ochrany základných ľudských práv a slobôd, možno podať len v prípadoch, keď nastanú konkrétne ústavou alebo zákonom predpokladané právne skutočnosti. Podanie sťažnosti pritom nemá odkladný účinok, čo je explicitne vyjadrené v § 128 zákona č. 314/2018 Z. z. Účelom tejto právnej úpravy je podľa dôvodovej správy k zákonu o Ústavnom súde zabrániť zneužitiu podávania nedôvodných ústavných sťažností. Z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí ústavnou sťažnosťou môže byť zasiahnuté len rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý v záujme zabezpečenia účinnej ochrany ústavnosti môže za splnenia zákonom stanovených podmienok na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu v zmysle § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. alebo rozhodnúť o dočasnom opatrení podľa § 130 tohto zákona. Odklad vykonateľnosti a dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Pre úplnosť však exekučný súd uvádza, že ani prípadné odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia neznamená, že dané rozhodnutie stratí vlastnosť vykonateľnosti, ale znamená len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie po dobu trvania odkladu vykonateľnosti. Preto ani v takomto prípade by nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie.
30. Z návrhu na zastavenie exekúcie navyše exekučný súd nemá za preukázané podanie ústavnej sťažnosti zo strany povinného, keďže povinný k návrhu nepripojil ústavnú sťažnosť, ani doklad o jej odoslaní. To však nič nemení na tom, že samotným podaním ústavnej sťažnosti exekučný titul nezanikol, naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie, a teda podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť v žiadnom prípade považované za skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu.
31. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). V prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý navrhuje povinný (podanie ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom), tak by jednoznačne došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, nakoľko oprávnený, ktorý disponuje exekučným titulom, má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie.
32. Povinný okrem podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorého zrušenie by mohlo mať potenciálne vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
33. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
34. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd uvádza, že exekučný súd pre exekučné konania začaté po 31. 03. 2017 nedisponuje oprávnením povoliť odklad exekúcie. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 bolo rozhodnutie o odklade exekúcie dané plne do kompetencie súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku.
35. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.