Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/1266/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Horná 926/1 927 01 Šaľa, IČO: 00 170 747, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: TOP REAL ŠAĽA, so sídlom Jánošíkova 2, 927 01 Šaľa, IČO: 45 982 406 o vymoženie 600,41 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef Štorek, so sídlom exekútorského úradu Bezručova 16, 940 66 Nové Zámky, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 288EX 612/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.08.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3451,97 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn.: , zo dňa 23.08.10.2018 a Uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn.: zo dňa 04.05.2020.

2. Oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie doručil súdu podanie v ktorom uviedol, že oznamuje súdu, že dňa 27.08.2020 povinný uhradil na účet oprávneného sumu 3451,97 EUR, kde priložil aj potvrdenie o úhrade. Teda súdu navrhol aby sa exekúcia viedla na vymoženie zostávajúcich súm vo výške 432 EUR a 168,41 EUR, teda spolu vo výške 600,41 EUR.

3. Poverením zo dňa 01.10.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Štorek.

4. Súdny exekútor podaním zo dňa 01.12.2020 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vo svojom podaní súdny exekútor uviedol, že povinný dňa 05.11.2020 prevzal elektronicky upovedomenie o začatí exekúcie (preukazuje priložená elek. doručenka). Dňa 19.11.2020 doručil povinný súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie (preukazuje priložená obálka). Podanie bolo oprávnenému na vyjadrenie zaslané. Dňa 30.11.2020 doručil právny zástupca oprávneného vyjadrenie k návrhu povinného, v ktorom vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie. Súdny exekútor v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku požiadal súd, aby o rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie. Súčasťou podania súdneho exekútora boli prílohy: 1. Upovedomenie o začatí exekúcie, 2. Doručenka o prevzatí UZE, 3. Návrh povinného na zast. ex., 4. Obálka v ktorej bol doručený návrh povinného, 5. Vyjadrenie oprávneného, 6. Príloha vyjadrenia - Upovedomenie z ORPZ zo dňa 19.03.2019. 7. Príloha vyjadrenia - Uznesenie Okresnej prokuratúry Galanta 12.02.2019, 8. Upovedomenie o začatí trestného stíhania 22.02.2019, 9. Rozsudok zo dňa 26.06.2018, 10. KS TT doložka právoplatnosti podpísana pečaťou súdu, 11. dolozka právoplatnosti podpísane pečaťou, 12. Rozdusok OS GA - 15 Cb18/2015 sdoložkou právoplatnosti, 13. Uznesenia NSSR TOP REAL ŠAĽA SBD sp. .

5. Povinný (prostredníctvom konateľky) vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.11.2020 uviedol, že podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia voči spoločnosti TOP REAL Šaľa s.r.o. Šaľa a blokovanie účtu vedeného vo VÚB a.s. ako aj ĆSOB a.s. (účet vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici B. v Šali, spravovaný správcom TOP REAL Šaľa s.r.o.) považujú za nezákonný s účelom navrhovateľa pokusu o vedomé ekonomické poškodenie majetku spoločnosti TOP REAL Šaľa s.r.o., ako konkurencie z nasledovných dôvodov. Povinný uviedol, že v konaní bola spoločnosť povinného žalobcom, správcom, ktorý v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, žaloval Stavebné bytové družstvo Šaľa ako vlastníka bytov v bytovom dome na ulici F.. L. W. č. XXXX v B., v zmysle ustanovenia cit. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ K tejto dikcii zákona povinný uviedol, že je zrejmé, že spoločnosť povinného konala ako správca za vlastníkov v bytovom dome na základe zmluvy o výkone správy a teda v záujme vlastníkov a na ich účet, z ktorého dôvodu je potom povinnosť plniť trovy konania uložená na ťarchu vlastníkov v bytovom dome. Povinný uvádza, že vzhľadom na uvedené ukončenie súdneho konania spoločnosť povinného rozúčtovala všetky peňažné prostriedky na účte vlastníkov bytového domu vedeného v Tatra banke, a.s. osobitne, oddelene od ostatných účtov iných vlastníkov iných bytových domov a previedla zostatok fondu na účty vlastníkov v bytovom dome. Tiež vykonala zúčtovanie spotrebovaných peňažných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu v prospech každého vlastníka v bytovom dome , ktorý fond tvoril. Tieto skutočnosti majú byť známe aj navrhovateľovi, nakoľko vlastníci následne plnili na jeho účet, a teda previedli aj tvorbu, z ktorého si navrhovateľ v súlade so zákonom mal uspokojiť svoju pohľadávku. Podľa povinného má byť v rozpore so zákonom, poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, úmyselne podať návrh na vykonanie exekúcie voči správcovi a zablokovať všetky iné účty správcu okrem účtu vlastníkov bytov, ktorých sa predmetný nárok týka, uvedenú skutočnosť vnímajú ako úmyselné konanie voči spoločnosti povinného, poškodenie jej majetku, nakoľko je to práve navrhovateľ, ktorý nateraz disponuje ako správca peňažnými prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome vlastníkova všetky tieto skutočnosti sú mu známe. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. -44. Povinný uviedol, že z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. Povinný uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené proti povinnému neprípustné, pretože je rozporné so zákonom, keďže povinný ako samostatný právny subjekt nie je pasívne legitimovaný na uplatnenie nároku vyplývajúceho z povinnosti náhrady trov konania, v ktorom konal na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, a teda povinnosť je nutné v zmysle zákona o vlastníctve bytov a uspokojiť z fondu prevádzky a údržby a opráv bytového domu, pričom poukazujú na skutočnosť, že ide o nárok na úhradu súdnych poplatkov spojených s konaním. Požiadali o odblokovanie účtu vedeného v ČSOB a.s., ktorý je samostatným účtom vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici B. v B. a je neprípustné jeho blokovanie vzhľadom na dikciu zákona podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 1823/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „ Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.“ Podľa povinného ide o nezákonné a neprípustné exekučné konanie, nakoľko tu sú skutočnosti, ktoré bránia výkonu rozhodnutia voči spoločnosti povinného a žiadajú aby bolo exekučné konanie vedené a JUDr. Štoreka pod sp. zn. ako neprípustné zastavené.

6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnený predložil nasledujúce vyjadrenie. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného, že sleduje ekonomické poškodenie majetku spoločnosti povinného a snaží sa o likvidáciu konkurencie. Oprávnený nad rámec zákonných povinnosti písomne vyzval povinného na dobrovoľnú úhradu trov konania, ktorých zaplatenia sa v tejto exekúcii domáha. Jediný konateľ a jediný spoločník spoločnosti povinného pani Mgr. Diana B. bola aj právnym zástupcom povinného v súdnom konaní, kde súd priznal oprávnenému trovy konania. Exekučný titul, na základe ktorého oprávnený poveril exekútora (Uznesenie OS Galanta sp.zn. -445 zo dňa 23.8.2018) bol právoplatný dňa 29.6.2020. Oprávnený zaslal povinnému aj jeho právnemu zástupcovi (aj keď ide o toho istého jediného konateľa a spoločníka pani Mgr. B.) písomnú výzvu zo dňa 29.7.2020. V tejto výzve oprávnený vyzval povinného na dobrovoľné zaplatenie trov konania. Túto výzvu si povinný prevzal dňa 18.8.2020 (viď dôkaz). Dôkaz: Výzva na zaplatenie trov konania zo dňa 29.7.2020. Na túto písomnú výzvu povinný nereagoval a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.8.2020. Povinný mal teda 2 mesiace od právoplatnosti uznesenia aby dobrovoľne pohľadávku zaplatil. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený dal povinnému dostatok času na dobrovoľné plnenie a rozhodne tak nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinný dobrovoľne uhradil časť svojho dlhu a oprávnený túto úhradu bezodkladne oznámil jednak súdu pri posudzovaní návrhu ako i súdnemu exekútorovi dňa 9.11.2020. Oprávnený odmieta tvrdenie povinného, že exekúcia je neoprávnená, keď sám povinný po podaní návrhu dobrovoľne čiastočne uhradil pohľadávku. Povinný v návrhu na zastavenie uvádza, že rozúčtoval všetky peňažné prostriedky na účte vlastníkov bytového domu vedeného v Tatra banke, a.s. a previedol zostatok fondu na účty jednotlivých vlastníkov. Podľa názoru oprávneného si povinný odporuje vo svojich tvrdeniach. Na jednej strane povinný tvrdí, že prostriedky vlastníkov previedol na ich účty. A na druhej strane žiada, aby exekútor odblokoval účet povinného vedený v ČSOB, a.s. kde sú prostriedky vlastníkov bytov. Potom sa oprávnený pýta, aké prostriedky sú zablokované na účet v ČSOB, a.s. keď povinný všetky prostriedky „previedol“ jednotlivým vlastníkom na ich účty. Oprávnený poukazuje na predložené exekučné tituly, z ktorých je zrejmé, že Okresný súd Galanta v konaní sp.zn. právoplatne rozhodol, že na bytovom dome s.č.1935 k.ú. Šaľa je jediným správcom len oprávnený. Povinný TOP REAL Šaľa, s.r.o. nikdy nebol oprávneným správcom a dokonca nikdy reálne správu tohto bytového domu ani nevykonával. Okresný súd Galanta v konaní sp.zn. rozsudkom zo dňa 02.03.2017, odvolací súd Krajský súd v Trnave sp.zn. rozsudkom zo dňa 26.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.08.2018 rozhodli, že nie je možné aby v jednom bytovom dome s.č.1935 boli platne uzatvorené dve zmluvy o výkone správy. Povinný spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o. podala dovolanie na NSSR, ktoré NSSR odmietol. Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn.15Cb/18/2015 zo dňa 02.03.2017 spolu s doložkou právoplatnosti. -Rozsudok Krajského súdu v Trnave Rozsudkom sp. zo dňa 26.06.2018 spolu s doložkou právoplatnosti -Uznesenie NSSR sp. zo dňa 31.01.202. V tomto súdom konaní OS Galanta sp.zn.15Cb/18/2015 súd rozhodol, že Zmluva o výkone správy zo dňa 16.09.2013 ktorú niektorí uzatvorili so spoločnosťou TOP REAL Šaľa, s.r.o. nemôže byť platnou zmluvou, lebo schôdza na ktorej mali vlastníci bytov rozhodnúť o vypovedaní zmluvy s Stavebnému bytovému družstvu (oprávnenému), nebola platne zvolaná ani uznášania schopná. Súd rozhodol, že na správu bytového domu, môže byť uzatvorená zmluva len s jedným správcom. Z uvedeného je zrejmé, že povinný TOP REAL Šaľa, s.r.o. nebol nikdy správcom bytového domu s.č.1935 a ani nemohol platne uzatvoriť za vlastníkov bytov a nebytových priestorov s ČSOB Zmluvu o bežnom účte zo dňa 21.12.2017. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie predložil bankový výpis z účtu TOP REAL Šaľa, s.r.o. č.ú. H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banka, a.s. Povinný tak predložil len výpis z účtu ale nie zmluvu s Tatra bankou, a.s. o zriadení bežného účtu pre vlastníkov bytov v bytovom dome s.č.1935 Šaľa. Pokiaľ teda povinný prijímal od vlastníkov bytov platby na účet H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je len vo vlastníctve povinného TOP REAL Šaľa, s.r.o. tak sám preukázateľne porušil ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Povinný tak sám priznal, že neviedol peňažné prostriedky prijaté od vlastníkov bytov, oddelene od majetku, finančných prostriedkov spoločnosti povinného. Na túto skutočnosť upozornil oprávnený aj orgány činné v trestnom konaní. V súčasnej dobe nie je trestné konanie podľa informácií oprávneného ukončené. Za vlastníkov bytov, ktorí nesúhlasili so údajnou správou domu pod vedením spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o. podal oprávnený dňa 25.10.2018 na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie, kde uviedol za akých okolností sa za údajného správcu považuje TOP REAL Šaľa, s.r.o. ako i to, že táto spoločnosť má na účte peniaze od vlastníkov bytov za správu, ktorú nevykonáva. Vyšetrovateľ Oddelenia polície v Šali po podanej sťažnosti žalovaného a po vydanom Uznesení Okresnej prokuratúry Galanta sp. 1Pn765/18/2202-9 zo dňa 12.2.2019 začal

Upovedomením ČVS: ORP-336/VYS-SA-2018 zo dňa 22.02.2019 trestné stíhanie v zmysle za zločin podvod podľa §-221 odsek 1, odsek 3 písm. a), písm. c) s poukazom na . Dôkaz: -Upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ Šaľa ČVS: ORP-336/VYS-SA-2018 zo dňa 22.02.2019 -Uznesenie Okresnej prokuratúry Galanta sp. 1Pn765/18/2202-9 zo dňa 12.2.2019 K dnešnému dňu nie je uvedené trestné konanie právoplatne skončené. Na základe uvedených skutočností oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za neoprávnený. Oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený nesúhlasí s tým, aby exekútor odblokoval účet povinného v ČSOB, a.s. č.ú. IBAN: 2518 5310. Od posledného oznámenia oprávneného ktoré doručil oprávnený exekútorovi dňa 9.11.2020 povinný zostávajúci pohľadávku neuhradil.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť ().

14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

15. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania.

16. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie. Rovnako sa súd zaoberal skutočnosťami uvádzanými oprávneným, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa v tomto prípade vysporiadal a zohľadnil najmä skutočnosti, ktoré považoval za dôležité pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje najmä na skutočnosti ako je pokus o ekonomickú likvidáciu povinného a neoprávnené blokovanie účtov vedených vo VÚB a.s. a ČSOB a.s., kde poukazuje povinný nato, že ide o účty vlastníkov bytov. Súd k tomuto uvádza, že nemá výkon exekúcie zabezpečuje súdny exekútor a súd nemá vplyv na spôsob výberu výkonu exekúcie a nemá ani možnosť ovplyvniť, ktoré účty povinného budú alebo nebudú v prospech oprávneného blokované. Súd na margo uvádza, že toto právo si môže dotknutý subjekt uplatniť v rámci vylučovacej žaloby podľa § 44 Exekučného poriadku.

18. Povinný ďalej poukázal na ust. 9 ods. 7 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tomto prípade povinný uviedol, že povinný ako správca konal v tomto prípade na základe zmluvy o výkone správy a teda v záujme vlastníkov a na ich účet, z ktorého dôvodu, je potom povinnosť plniť trovy konania uložená na ťarchu vlastníkov v bytovom dome. Ďalej sa povinný snažil poukázať nato, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Opäť raz povinný poukázal na nezákonnosť vedenia exekúcie, keďže podľa povinného Uznesenie Okresného súdu Galanta je nezákonné, keďže má byť rozporné so zákonom z dôvodu, že osoba povinného nie je pasívne legitimovaná na uplatnenie nároku vyplývajúceho z povinnosti náhrady trov konania, pretože konal na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, a teda pohľadávka by mala byť uspokojená z fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu.

19. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný sa snaží poukázať na skutočnosť, že on ako správca nie je nositeľom pasívneho hmotného práva ale táto vlastnosť má prislúchať vlastníkom bytov bytového domu. Teda oni by mali byť podľa názoru povinného pasívne legitimovanými nositeľmi hmotného práva, a teda nie povinný ale vlastníci by mali uhradiť pohľadávku, ktorú má oprávnený voči povinnému. Súd k tomuto poukazuje, že v tomto prípade o nútený výkon súdneho rozhodnutia, kde oprávneným z exekučného titulu je Stavebné bytové družstvo a povinným TOP REAL Šaľa s.r.o., ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. -445 zo dňa 23.08.2018 a Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. -574 zo dňa 04.05.2020. Súd poukazuje na ust. § 44 ods. 1 podľa ktorého: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“ V tomto prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilých exekučných titulov, ktoré boli po formálnej aj materiálnej stránke riadne preskúmané a je v nich špecifikovaná suma dlžných trov. Rovnako je v nich uvedený subjekt oprávnený a povinný, ktorý je riadne špecifikovaný. Povinnosť uhradiť trovy bola uložená povinnému ako bol uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Súd nad rámec k uvedenému dôvodu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto skutočnosti mal povinný namietať v základnom konaní, kedy mohol voči exekučnému titulu, ktorými sú uznesenia o trovách, podať opravný prostriedok - sťažnosť, resp. mimoriadne opravné prostriedky, čo však nevykonal, v dôsledku čoho nadobudol tento exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť. Predmetom skúmania exekučného súdu nie sú okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, naopak súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov všeobecného súdu, ktorý ho vydal. Prípadné nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť, či zmeniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu. Pokiaľ sa povinný domnieva, že nie je hmotnoprávnym nositeľom povinnosti vymáhanej v tejto exekúcii, tak mal túto skutočnosť namietať v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, resp. opravné prostriedky civilného procesu). Súd príslušný konať vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať ako súd vyššej inštancie.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.05.2011 podľa ktorého: „Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970). I ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti.“

22. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné poukázať na zmysel a účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.1997, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia a ani rozhodovať o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Exekučný súd poukazuje aj na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako procesná obrana povinného v exekučnom konaní nemôže nahrádzať nečinnosť povinného v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný (základnom konaní) a pokiaľ povinný sa chce domôcť zmeny exekučného titulu na to slúžia opravné prostriedky civilného procesu. Exekúcia môže byť na návrh povinného zastavená len z dôvodov uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

23. Súd uvádza, že sa zaoberal aj nálezom ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. -44, z ktorého vyplýva, ako je uvedené v 23. bode predmetného nálezu, že „zmenou zákona došlo k zmene, ktorá spočívala v zmene postavenia správcu. Podľa právnej úpravy platnej do 31. októbra 2018 správca v súdnych konaniach pri správe domu mal postavenie priameho zástupcu sui generis ex lege (podľa .. konal za vlastníkov...). Po prijatí novely účinnej od 1. novembra 2018 (bez prijatia prechodných a záverečných ustanovení), správca má postavenie nepriameho zástupcu (pozri ... správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov...) v konaniach pred súdom.“ Ďalej Ústavný súd v 26. bode uviedol, že: „Z hľadiska hmotného práva nedošlo k prevodu ani prechodu práv na strane žalobcov (vlastníkov bytov), o ktoré v konaní ide (nároky z bezdôvodného obohatenia), preto je možné konštatovať, že vlastníci bytov sú aj naďalej nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa v konaní koná a rozhoduje. Predmetnou zmenou právnej úpravy len došlo k zmene postavenia správcu ako zákonného zástupcu vlastníkov z priameho zástupcu na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať za vlastníkov bytov na správcu (pozri bod 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia). To však podľa názoru ústavného súdu neznamená, že

vlastníkov bytov po účinnosti novely (bod 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia) už nemožno považovať v zmysle hmotného práva za aktívne vecne legitimovaných v predmetnom spore [aj s poukazom na judikatúru (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. júna 2016, strana 7, tretí odstavec) v zmysle ktorej oprávnenie správcu pri výkone správy majetku vlastníkov bytov vymáhať nároky v ich mene nevylučuje, že samotní vlastníci bytov nemôžu tieto nároky vymáhať sami].“ Preskúmaním predmetného nálezu ústavného súdu možno konštatovať, že v danom prípade sa pred ústavným súdom jednalo o to, či a kto ma pred a po novele zákona 182/1993 aktívnu a pasívnu legitimáciu. Je samozrejmosťou, že nositeľom, či už aktívneho alebo pasívneho hmotného práva sú vlastníci bytov ako správne poukazuje povinný. Avšak poukázanie na nález Ústavného súdu v tomto prípade možno zhodnotiť ako účelový a bez relevancie k predmetu exekučného konania. Exekučný súd opakuje, že povinným (žalobca v základnom konaní) bol riadne zaviazaný ex. titulmi na zaplatenie súm trov konania. Zároveň súd dodáva, že povinný po podaní návrhu, ešte pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora uhradil časť vymáhanej sumy, ktorá vyplývala z návrhu vo výške 3 451,97 EUR (náhrada trov právneho zastúpenia podľa ex. titulu Uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn.: -445 zo dňa 23.08.2018, zvyšok sumy vo výške 432 Eur (ostatné trovy konania) z toho istého ex. titulu ostali neuhradené. Rovnako tak ostali neuhradená suma vo výške 168,41 EUR (trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní) na základe Uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn.: -574 zo dňa 04.05.2020.

24. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní.

25. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že ako navrhovateľ je v ňom označený povinný a ako odporca je označený oprávnený, pričom výrokom exekučného titulu bola povinnému uložená peňažná povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažnú sumu trov konania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, keďže označenie účastníkov v exekučnom konaní je zhodné s účastníkmi v základnom konaní, a zároveň súd v exekučnom konaní nemal za preukázané, že by po vzniku exekučného titulu došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že právnym dôvodom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní, je pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorá nebola dobrovoľne splnená povinným v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Súd k uvedenému dodáva, že otázka či oprávnený je alebo nie je nositeľom práva, ktoré bolo judikované exekučným titulom, bola vyriešená v základnom konaní pred súdom, ktorý exekučný titul vydal, v čoho dôsledku daná skutočnosť predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. -445 zo dňa 23.08.2018 a Uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. -574 zo dňa 04.05.2020.

27. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

28. Dôvod namietaný povinným - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného v základnom konaní, mohol existovať v čase pred vydaním exekučného titulu, avšak z dôvodu, že povinný danú skutočnosť nenamietol už v základnom konaní, resp. aj namietol, a príslušný súd o nej právoplatne rozhodol, relevancia tejto námietky skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a

vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného v exekučnom konaní, resp. v základnom konaní za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

29. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko si povinný nesplnil, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

30. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.