Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-9-2021.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/9/2021
Uznesenie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobkyne E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, proti žalovanému E. Q., F.I.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, o neodkladné opatrenie o zákaz priblíženia, takto
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi A. Q. F.. XX.X.XXXX v Prešove bytom E. XXX a žalovaným z a m i e t a.
III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. P. XX/X v katastrálnom území E. v obci E. zapísaného na LV č. XXXX z a m i e t a.
IV. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. U k l a d á žalobkyni, aby v spore žalobkyne: E. Q., F.. XX.X.XXXX, T. E. XXX, proti žalovanému E. Q., F.I.. XX.X.XXXX, T. E. XXX, o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi A. Q. F.. XX.X.XXXX R. H. T. E. XXX a žalovaným s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní, podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala vydania zákazu priblíženia, pokiaľ nedôjde k majetkovému vysporiadaniu medzi jej matkou A. Q., F.. XX.XX.XXXX R. H. a jej otcom E. Q., F.. XX.XX.XXXX R. P.O.. Žiada súd o to, aby vydal zákaz priblíženia k nej jej otcovi E. Q., F.. XX.XX.XXXX R. P. z dôvodu neustáleho a dlhodobého psychického terorizovania, vyhrážania sa smrťou, ničenia jej osobných vecí, a dokonca aj fyzických napadnutí. V spoločnej domácnosti sa zdržiava s ňou, jej matkou a bratom. Nechce sa odsťahovať ani po rozvode, pričom má svoju priateľku, kvôli čomu bol aj rozvod jej rodičov. Matke na domácnosť neprispieva, neplatí poplatky za energie ale aj tak sa zdržiava pri nich. Svoj teror uplatňuje hlavne v situáciách, kedy sa s ním ocitne sama a nemá pri tom žiadnych svedkov. Nedokáže sa mu sama brániť. Tento teror z jeho strany trvá už 5 až 6 rokov na celú rodinu, no však od rozvodu jej rodičov a jej zverenia do opatery jej matky, to hlavne uplatňuje na ňu. V minulom kalendárnom roku bol on sám hospitalizovaný na psychiatrii, kvôli pokusu o samovraždu. Veľmi sa bojí byť v jeho prítomnosti, lebo nevie, či jej takto psychicky labilný človek neublíži nejako vážnejšie. Už mnohokrát aj v manželstve psychicky a fyzicky napadol jej matku, no ona však zo strachu,
že to s ním bude horšie nešla na políciu ani sa s tým nikomu nezdôverovala. Mnohokrát bola aj k nim domov privolaná polícia, či už v minulosti susedmi alebo ňou a jej bratom. Preto žiada súd o to, aby vydal zákaz priblíženia k jej osobe.
2. Žalobkyňa sa dňa XX.XX.XXXX dostavila na informatívny výsluch na Okresný súd Prešov, kde uviedla:, že upresňuje, že žiada vydať neodkladné opatrenie voči otcovi E. Q., v rozsahu zákazu priblíženia na vzdialenosť 15 metrov k žalobkyni a zákazu vstupu do rodinného domu na adrese E. XXX vo vlastníctve rodičov navrhovateľky - matky A. Q., F.. XX.XX.XXXX R. H. a otca E. Q., F.. XX.XX.XXXX R. P.. Žalobkyňa chodí na L. G.. Má on-line vyučovanie, ktoré je náročné. V stredu nemohla byť na vyučovaní, lebo bola na polícii na výsluchu. Pred 3 mesiacmi jej vypol WIFI, tak nemohla byť na vyučovaní. Robí jej naprieky. Otec má po otcovi byt v Košiciach pri starej nemocnici, môže ísť k svojej matke alebo k svojej priateľke. Kým nebol lockdown, často nebol doma - 2 dni, prišiel po veci a odišiel. Otec je teraz doma. Jej oznámenia riešilo Obvodné oddelenie vo R. Š.. Otec už počas manželstva fyzicky a psychicky napádal matku, po rozvode ešte viac. V stredu, keď chcela ísť do kúpeľne, medzi on-line hodinami, otec tam bol už hodinu a pol. Otec vybral dvere do kúpeľne a hodil ich po nej. Matka útoky otca neriešila a teraz, keď je s ním sama, napáda častejšie ju. Keď zavolá políciu, vždy je to len priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Rozvod rodičov prebehol v D. XXXX. Žiadam neodkladné opatrenie do vysporiadania majetku rodičov, lebo potom sa uvidí, či tam bude môcť prísť. Má strach z otca. Aj keď príde rozhodnutie, bude robiť drámu.
3. Tiahne sa to od jej 12-tich rokov. Odvtedy sa ho bojí, že bude kričať a že spraví niečo jej a mame a bude sa im vyhrážať, že im zničí život, že vyhodí jej kamarátky z domu, že sa prejde po jej škole s priateľkou Rómkou. Aj kvôli Koronavírusu je všetku spomalené a vysporiadanie majetku nebude hneď, aj keď mama jej hovorí, že má počkať na vysporiadanie. Výživné jej neplatí. Neplatil ani keď mal prácu. Pracoval v Z. J. ako obchodný zástupca. Teraz niekam odchádza, ale nevie či pracuje. Mama pracuje v P. L. ako je Z. J.. Teraz je doma. Ona je v X. ročníku.
4. Ako dôkaz žalobkyňa navrhla pripojiť rozvodový spis a vyžiadať zápisnice z polície vo R. Š..
5. Súd v konaní zabezpečil list vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. a list vlastníctva č. XXXXX, k. ú. D. E. R. P. - D.. Rovnako zabezpečil spis Okresného súdu Prešov č. k. XXP/XX/XXXX a správu Obvodného oddelenia PZ R. Š. OPP PR PZ Prešov z XX.XX.XXXX, vrátane Záznamu o podaní oznámenia o priestupku žalobkyňou z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H. a Záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H..
6. Súd na základe predložených listín mal osvedčené, že žalobkyňa má trvalý pobyt a zdržiava sa v spoločnej domácnosti v rodinnom dome súpisné č. XXX na parcele č. P. XX/X v katastrálnom území E. v obci E. zapísaného na LV č. XXXX, ktorý je bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a matky žalobkyne A. Q. spolu so žalovaným, matkou žalovanej a bratom žalovanej. Žalovaný je spoluvlastníkom bytu č. XX na XX. Posch. Vchodu č. XX v bytovom dome súpisné číslo E. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. D. E. v P. D..
7. Zo spisu Okresného súdu Prešov XXP/XX/XXXX, z návrhu na rozvod podaný matkou žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že manželstvo je nefunkčné a stupňuje sa agresivita voči nej a došlo aj k fyzickému napadnutiu. Zo záznamu z prvého stretnutia rodičov z XX.XX.XXXX vyplýva, že matka žalobkyne uviedla, že naďalej (So žalovaným) vedú spoločnú domácnosť, čo nepriaznivo vplýva na mal. Moniku, ktorá napätie medzi rodičmi dlhodobo vníma. Manželova agresivita k navrhovateľke sa stupňuje, z jeho strany došlo aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľky. Zo správy o rodinných pomeroch úradu práce sociálnych vecí a rodiny J. W. XX.XX.XXXX vyplýva, že tvrdenia matky a otca sa naďalej rôznia, sú protichodné a vyplývajú z momentálnej situácie. Medzi rodičmi vnímajú atmosféru napätia a stresu, nedarí sa dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu o dieťati a kvôli dieťaťu. Vzájomný vzťah a komunikácia oboch rodičov je narušená. Celú túto situáciu veľmi citlivo vníma aj maloletá.
8. Zo správy Obvodného oddelenia PZ R. Š. OPP PR PZ Prešov z XX.XX.XXXX vrátane Záznamu o podaní oznámenia o priestupku žalobkyňou z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H. Záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H. vyplýva, že v roku XXXX riešilo OO PZ R.. Š. jedno podanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa XX.X.XXXX ktoré bolo po objasňovaní preložené na prejednanie na Okresný úrad v Prešove- podozrivý E. Q.. Dňa
XX.XX.XXXX bolo prijaté oznámenie A. Q. ktoré je objasňované ako priestupok. Zo Záznamu o podaní oznámenia o priestupku žalobkyňou z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H. vyplýva, že vtedajšieho dňa okolo X:XX hod vznikla doma hádka žalobkyne so svojím otcom E., kde otec mal žalobkyni najskôr začať bezdôvodne hrubo nadávať. Po tomto menovaná odišla do kúpeľne, kde si umývala zuby, vtom jej otec dvere z kúpeľne zvesil zo závesov a pustil na žalobkyňu, kde ona uskočila a dvere ju udreli na nohe. Žalobkyňa zranená nebola a ani nepôjde na lekárske ošetrenie. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným z XX.XX.XXXX Č.:Z.-H.-Z.-XX/XXXX-H. vyplýva, že žalovaný uviedol, že toho dňa od skorého rána dcéra E. doma vykrikovala, že nejde internet a že od učiteľa dostala absenciu. Toto trvalo asi hodinu nakoľko dcéra volal svojim kamarátkam ako aj svojej mame hlučne do telefónu. Žalovaný sa na tento krik zobudil a keď vyšiel zo svojej izby dcére povedal, že mu ide internet. Na toto dcéra E. žalovanému povedala, že má zliezť a začala mu nadávať. Čo sa týka toho, že mal zvesiť dvere na kúpeľni a pustiť na svoju dcéru E., tak toto si dcéra celé vymyslela a nevedel ani uviesť prečo také povedala. Žalovaný povedal dcére nech ide preč z jeho izby a chytil dvere za kľučku pričom chcel uvedené dvere zavrieť, ale dcéra ako tlačila spätne na dvere a chcela ich otvoriť tak uvedené dvere vyskočili zo závesov. Spomínané dvere boli na izbe žalovaného a nie na kúpeľni. Žalovaný uviedol, že svojej dcére neublížil a ani jej nijako nenadával.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 336 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
19. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilného vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
21. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM B. X/XXXX z XX.XX.XXXX).
22. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
23. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.
24. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX).
25. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vstúpiť do
domu nie je opodstatnený a v časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov opodstatnený je.
26. V zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnenou osobou na podanie návrhu na obmedzenie užívania domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prípade, že sa spolužitie stalo neznesiteľným z dôvodu fyzického a psychického násilia vo vzťahu nielen k manželovi ale aj k blízkej osobe je druhý z manželov. Žalobkyňu v tomto prípade možno považovať za blízku osobu bezpodielových spoluvlastníkov rodinného domu, ktorej nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby podľa § 146 OZ. Preto súd v tejto časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
27. V časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z potvrdenia Z. R. Š.I. vyplýva, že medzi účastníkmi dochádza k priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu. Obsahom spisu Okresného súdu Prešov XXP/XX/XXXX sú vyjadrenia matky žalobkyne o agresivite žalovaného. Záznamami o podaní oznámenia a vysvetlenia Z. R. Š. má sú za osvedčené, že medzi účastníkmi dochádza k násiliu, ktoré odôvodňuje obavy žalobkyne o svoje zdravie, a ktoré jej bránia zúčastňovať sa na on-line vyučovaní v psychicky vypätej dobe prebiehajúcej pandémie, pričom toto násilie plynie zo zneužívania silnejšieho postavenia žalovaného ako otca a spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej strany žijú. Zároveň je osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď žalobkyňa má voči žalovanému právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.
28. Súd preto uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd však neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia do majetkového vysporiadania medzi jej matkou A. Q. a žalovaným, nakoľko táto otázka bude predmetom až prípadného následného konania vo veci samej. Preto v prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
29. Súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. Zároveň tak budú zachované práva dotknutého žalovaného, ktorý sa zdržiava v jednom dome so žalobkyňou a takto nariadeným neodkladným oparením fakticky môže dôjsť k obmedzeniu jeho užívacieho práva k domu. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Nakoľko žalobkyni trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP).