Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-60-2021.pdf
PDF · 113.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: K. T., R.. XX.X.XXXX, D. K. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: K. T., R.. XX.X.XXXX, D. K. XXX, v konaní o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 29C/96/2020 s výnimkou účasti na procesných úkonoch v rámci súdneho konania, správneho konania, konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo iného konania v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného a žalobkyne pri týchto úkonoch po dobu vykonávania týchto úkonov.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2021 domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz priblíženia s k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi Q. T., R.. XX.X.XXXX a žalovaným s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi v trestnom konaní. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. 1.1. Žalobu odôvodnila tým, že má za to, že žalovaný je nebezpečný a v jeho blízkosti má dôvodnú obavu o svoje zdravie. Žalovaný dlhodobo svojím neprijateľným konaním narúša spolužitie v spoločnej domácnosti, ktoré sa stalo už neznesiteľným. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 15C/9/2021 zo dňa 5.2.2021 rozhodol o jej návrhu na neodkladné opatrenie tak, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní (I. výrok), v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi Q. T., R.. XX.X.XXXX v Prešove, bytom K. XXX a žalovaným zamietol (II. výrok), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné číslo č. XXX R. N. Č.. J. XX/X v katastrálnom území K. C. V. K. zapísaného na LV č. XXXX zamietol (III. výrok) a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok). Zároveň v piatom výroku predmetného uznesenia uložil žalobkyni, aby v spore žalobkyne o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi Q. T., R.. XX.X.XXXX v Prešove D. K. XXX a žalovaným s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní podala na tunajšom súde žalobu vo veci samej v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyňa zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré podala v rámci konania sp. zn. 15C/9/2021 o neodkladnom opatrení. Žalovaný ju neustále a dlhodobo psychicky terorizuje, vyhráža sa jej a ničí jej osobné veci. Dokonca ju fyzicky napadol. V žalobe ďalej uviedla, že žalovaný sa zdržiava v spoločnej
domácnosti so žalobkyňou, jej matkou a bratom a nechce sa odsťahovať ani po rozvode, pričom jej matke na chod domácnosti neprispieva, neplatí žiadne poplatky za energie, ale práve naopak, rozsvieti večer svetlá v celom rodinnom dome a ide spať, čím len zvyšuje náklady na chod domácnosti. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že svoj teror uplatňuje hlavne v situáciách, kedy sa žalobkyňa s ním ocitne sama a nemá pri tom žiadnych svedkov. Nedokáže sa mu brániť a tento teror zo strany žalovaného trvá už vyše 6 rokov a smeruje na celú jej rodinu. V roku 2020 bol dokonca žalovaný hospitalizovaný na psychiatrii, kvôli pokusu o samovraždu. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť a zdravie, nakoľko nevie, či jej žalovaný nebude schopný ublížiť. Žalobkyňa bola svedkom toho, ako žalovaný fyzicky a psychicky napadol jej matku a mnohokrát bola k nim domov privolaná polícia, či už zo strany susedov, alebo bratom žalobkyne. Počas školského roka jej pravidelne znepríjemňoval vyučovanie, a to napríklad tým, že jej vypínal WIFI a nemohla sa zúčastňovať vyučovania. Žalovaný je pravidelne v domácnosti v podnapitom stave a svojím správaním narúša pokojné spolunažívanie v jednej domácnosti a jeho ústne útoky na žalobkyňu a jej matku sú už neznesiteľné. Žalobkyňa sa dôvodne obáva o svoju bezpečnosť v bezprostrednej blízkosti svojho otca - žalovaného. Dňa 3.2.2021 bola volaná polícia OOPZ Veľký Šariš, nakoľko žalovaný vybral dvere do kúpeľne a hodil ich po žalobkyni. Predmetný incident je zaevidovaný pod ČPS: ORPZ-PO-OPP9-15/2021-P. Takéto konanie žalovaného pritom nie je ničím neobvyklým a do ich domácnosti bola volaná hliadka pravidelne a takmer vždy bol žalovaný pod vplyvom alkoholu. Poukázala na spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/59/2019, z ktorého má vyplývať, že žalovaný v tom čase bol agresívny voči jej matke a došlo aj k fyzickému napadnutiu. Zo správy o rodinných pomeroch úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SDD109/19Bac zo dňa 5.6.2019 vyplýva, že tvrdenia matky a otca sa naďalej rôznia, sú protichodné a vyplývajú z momentálnej situácie. Medzi rodičmi vnímajú atmosféru napätia a stresu, nedarí sa dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu o dieťati a kvôli dieťaťu. Žalobkyňa poukazuje na vyššie uvedené konanie, nakoľko od predmetného konania sa situácia v domácnosti vôbec nezmenila, dokonca sa zhoršila do tej miery, že ďalšie spoločné spolunažívanie so žalovaným si žalobkyňa nevie vôbec predstaviť. Za rozhodnú okolnosť považovala vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jej matky, nakoľko po vyporiadaní bude zrejmé, komu bude určené vlastníctvo k rodinnému domu, v ktorom teraz spoločne bývajú. Žalobkyňa je toho názoru, že v prípade priznania rodinného domu do vlastníctva jej matky, bude žalovaný nútený opustiť spoločnú domácnosť a tým dôjde aj k obmedzeniu osobných útokov žalovaného na žalobkyňu. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný má byt v J. po svojom otcovi, a teda nie je žiaden dôvod, aby žalovaný naďalej znepríjemňoval žalobkyni a jej matke život svojím nevhodným správaním.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.8.2021, v ktorom uviedol, že jej nárok v celom rozsahu neuznáva. Dcéru má rád a nikdy ju nenapadol, ani jej inak neubližoval. Odmietol tvrdenie, že 6 rokov niekoho terorizuje. Údajné napadnutie bolo vykonštruované zo strany exmanželky, ktorá sa do nevie zmieriť s tým, že si žalovaný našiel mladšiu priateľku a dcéru využíva iba na pomstu. Údajné napadnutie bolo prešetrené OOPZ Veľký Šariš a okresným úradom v jeho prospech. Ďalej uviedol, že pred rokom kúpil dcére mobil na splátky v hodnote cca 880 EUR. Dcéra si kúpila psa pred cca 3 mesiacmi a keď bolo ešte šteňa a nemohli ho strážiť, žalovaný ochotne súhlasil s požiadavkou postrážiť im šteniatko v ich neprítomnosti. Router nikdy bez dôvodu nevypínal a tento sa fyzicky nachádza v dcérinej izbe, kde žalovaný vôbec nechodí. Absolútne tiež odmietal tvrdenie, že chodí v domácnosti v podnapitom stave. Alkohol neužíva, keďže mu bol diagnostikovaný tetanický syndróm. Ďalej uviedol, že by sa rád ešte dožil vnúčat. Zopakoval, že celé je to len o pomste zo strany exmanželky a s dcérou - žalobkyňou mal výborný vzťah až do času, keď sa po rokoch práca stan nezamestnaný a nevedel ju už tak finančne podporovať. Naopak exmanželke sa začalo dariť a finančne vie dcéru lepšie podporiť. So žalobkyňou mal dokonca až taký dobrý vzťah, že sa táto stretáva aj s jeho novou priateľkou. Veľkú úlohu tu hrajú peniaze a mama žalobkyne je teraz finančne na tom veľmi dobre, kdežto žalovaný trpí nedostatkom, preto sa dcéra prikláňa na stranu exmanželky. Tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu neuznal.
3. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.1.2022 o 9.00 hod., ktorého sa ale žalovaný nezúčastnil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil telefonicky v deň pojednávania o 8.14 hod. z dôvodu, že hoci bol pôvodne zo zamestnávateľom dohodnutý, že sa dostaví na pojednávanie, ešte bol vzhľadom na charakter svojej práce pracovne v Ilave a do Prešova sa nestihne dostaviť. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd odročil pojednávanie na deň 15.2.2022, pričom žalovanému uložil, aby preukázal dôvodnosť odročenia pojednávania.
4. Pojednávania nariadeného na deň 15.2.2022 sa žalovaný sa zúčastnili obe strany sporu, preto bolo pojednávanie vo veci otvorené.
5. Na predmetnom pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, pričom následne na pojednávaní dňa 11.3.2022 na výzvu súdu spresnila, že čo sa týka majetkového vyporiadania má sa tým rozumieť právoplatné skončenie konania vedeného na tomto súde o vyporiadanie BSM. V rámci záverečnej reči na poslednom pojednávaní dňa 11.3.2022 uviedol právny zástupca žalobkyne, že majú za to, že preukázali dlhodobé chovanie žalovaného takého rozsahu, že sú naplnené zákonné podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, nakoľko jej zamietnutie a prípadné pokračovanie zásahov zo strany žalobkyne považujú za neprijateľné, a to aj s poukazom na to, že žalobkyňa má aktuálne pred vykonaním maturitných skúšok.
6. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.2.2022 uviedol, že od augusta 2021 nie je ani doma a spí po ubytovniach, pričom exmanželka s dcérou a synom užívajú dom, ktorý on sám postavil, pričom si tam vodia aj svojich partnerov. Uviedol, že je evidovaný na úrade práce, pričom pracuje na dohodu. Tvrdenia o napadnutí žalobkyne popieral. Uviedol, že by nikdy nikomu neublížil. Od augusta 2021 bol doma asi iba trikrát. V auguste za ním prišli jeho známi, ktorých nevolal, ale oni dobrovoľne za ním prišli, pričom boli na hranici pozemku. Čo sa týka incidentu v kúpeľni uviedol, že jeho manželka tam nebola prítomná a hádku vyvolala žalobkyňa. Zdôraznil však, že by jej nikdy neublížil. Bola sobota, všetci boli doma, okrem syna, exmanželka vyšla na 40 minút preč, ale keď žalobkyňa začala akože riešiť nejaké veci, hádku, tak exmanželka prišla v sekunde. Rýchlo zavolali policajtov, pričom žalovaný aj policajtovi povedal, že nech dcéru zoberú aj na magnetickú rezonanciu, aby zistili, či má nejaké zranenia a jeho aj na detektor lži, lebo on nemá dôvod dcére ubližovať. Ďalej uviedol, že má starosti s bývaním, každý deň dáva 25 EUR niekde za ubytovňu a nemá na depozit. Zákaz priblíženia vnímal tak, aby mohli dom užívať iba „oni“. Ak by mu aj exmanželka dala 35 000 EUR za vyporiadanie, tak si za to nekúpi dom ani v K., nie to ešte byt, možno niekde v J. pre sociálne slabších. Žalovaný toto všetko spájal s týmto konaním. Tiež uviedol, že ho dali na súd, že nespláca alimenty. Bohužiaľ nemá na to a pritom nemôže ani prísť domov. Pričom vlastne on tam ani nie je, nespí tam. Ďalej žalovaný uviedol, že prosí kamarátov, aby mu dali výplatu a exmanželka mu povedala, že dovtedy to bude robiť, dokiaľ ho nezničí. Napokon tiež uviedol, že si nemôže dovoliť právnika a vyčítal žalobkyni, že záhadne využívajú rodinu C. na všetky tieto veci. Celé konanie spájal s tým, že ho chcú dostať iba z domu, lebo pri zákaze priblíženia na vzdialenosť 15 metrov sa nebude môcť dostať do svojho vlastného domu. 6.1. Na pojednávaní dňa 15.2.2022 žalovaný pôvodne vyslovil, že by súhlasil so zákazom priblíženia tak na 2 až 3 metre, keďže to by znamenalo, že by sa mohol dostaviť do domu a zobrať si odtiaľ prípadne nejaké veci, ktoré mu tam ostali. V reakcii na toto tvrdenie právny zástupca žalobkyne uviedol, že uloženie zákazu nebráni tomu, aby sa v prípade, že si potrebuje prísť po nejaké veci, žalobkyňa opustila v tom čase domácnosť, aby sa nemuseli stretnúť. S tým však už žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že on nemusí ísť preč z domu, lebo BSM ešte môže dopadnúť inak a on vyplatí exmanželku a jemu ostane dom. 6.2. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 11.3.2022 uviedol, že od 26.8.2022 bol na mieste spoločného trvalého bydliska iba jeden krát, a to vyzdvihnúť si zimné veci. Poštu zo schránky na ulici si chodí vyzdvihnúť iba v neskorých nočných hodinách. Mal za to, že vyhovenie žalobe by potlačovalo jeho práva, keďže samotný dom má 12 metrov a zákaz priblíženia na 15 metrov by mu teda znemožňoval užívať dom. Zákaz priblíženia na menšiu vzdialenosť by nepovažoval za taký zásah, lebo by stále mohol užívať dom. Poukazoval tiež na to, že ak by bol pre žalobkyňu taký nebezpečný, tak by mala požadovať zákaz priblíženia celoživotný a nie len do vyporiadania BSM.
7. Súd na pojednávaní dňa 15.2.2022 vykonal na návrh žalobkyne dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne Q. T., ako aj listinnými dôkazmi - uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, spisom OOPZ Veľký Šariš č. spisu ČPS: ORPZ-PO-OPP9-15/2021-P a následne na pojednávaní dňa 11.3.2022 ešte listinným dôkazom spisom Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy č. spisu OU-PO-OVVS2-2021/009866, oboznámil sa so žalobou i vyjadreniami strán a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobkyňa býva na adrese K. XXX, ktorá je zároveň trvalým bydliskom žalovaného. Dom na adrese K. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a matky žalobkyne. Aktuálne prebieha na tunajšom súde konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželov a to po sp. zn. 29C/96/2020. V čase podania žaloby žalobkyňa a žalovaný bývali v spoločnej domácnosti, pričom medzi stranami sporu dochádzalo k nezhodám, hádkam, či konfliktom spočívajúcim predovšetkým vo verbálnych prejavoch. Fyzické násilie medzi stranami sporu vzhľadom na výsledky konania prešetrujúceho konflikt zo dňa 3.2.2021 nebolo preukázané (konanie vo veci priestupku Okresný
úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané).
9. Z tvrdení strán sporu i z vlastnej činnosti je súdu známe, že na tunajšom súde pod sp. zn. 29C/96/2020 prebieha konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov - žalovaného a matky žalobkyne. Predmetné konanie doposiaľ nebolo skončené, aktuálne je v ňom nariadené pojednávanie na termín 23.5.2022.
10. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 15C/9/2021-14 zo dňa 5.2.2021, právoplatným dňa 5.2.2021, rozhodol o návrhu žalobkyne na neodkladné opatrenie tak, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní (I. výrok), v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi Q. T., R.. XX.X.XXXX v Prešove, bytom K. XXX a žalovaným zamietol (II. výrok), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné číslo č. XXX na parcele č. KNC XX/X v katastrálnom území K. C. V. K. zapísaného na LV č. XXXX zamietol (III. výrok) a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok). Zároveň v piatom výroku predmetného uznesenia uložil žalobkyni, aby v spore žalobkyne o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi Q. T., R.. XX.X.XXXX v Prešove bytom K. XXX a žalovaným s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní podala na tunajšom súde žalobu vo veci samej v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
11. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa subjektívne pociťuje z otca strach, pretože nevie, čo má od neho očakávať, keď na ňu kričí alebo keď príde domov, čo sa bude diať. Uviedla, že od augusta síce žalovaný nebýva v dome, a teda aktuálne nepretrváva úplne taký stav, avšak považuje uplatnenie tohto nároku za prevenciu, pričom ešte aj pred samotným otvorením pojednávania uviedla, že nie je ochotná mimosúdne urovnať spor z dôvodu, že pred agresorom treba mať prevenciu. Vypovedala, že žalobca po nej hodil dvere, keď sa hádali, aby ju pustil z kúpeľne von, lebo mala online vyučovanie. Vôbec to nebolo zinscenované, trafil jej nohu a ruku, ale nemala nejaké viditeľné zranenia, preto nešla kvôli tomu na ošetrenie. Ďalej z jej výpovede vyplynulo, že žalovaný už viackrát odišiel z domu, má frajerku, s ktorou má dieťa, predtým mal ešte jednu frajerku, pričom obe boli Rómky a vzhľadom na náturu Rómov sa cíti neisto, nevie, čo má očakávať, lebo jeho expriateľka prišla už aj k nim domov, vystúpila z auta, kde mala ďalších troch kamarátov a kričala niečo po žalovanom, pričom žalovaný si chcel frajerku zobrať aj k nim domov, do domu, k čomu žalobkyňa dospela po tom, čo počula ich rozhovor. Ďalej uviedla, že od rozvodu o ňu žalovaný nikdy nemal záujem. Žalovaný má na ňu platiť výživné 30 EUR, ktoré ani neplatí. Keď bola ešte neplnoletá, prebiehalo aj nejaké konanie voči jej matke, ale nevedela uviesť, či trestné oznámenie podávala ona. Bola však na súde a riešilo sa niečo v konaní aj voči jej matke. Voči žalovanému trestné oznámenie podala iba vo veci neplatenia výživného a ďalej iniciovala konanie o neodkladné opatrenie.
12. Z výpovede svedkyne Q. T. súd považoval za preukázané, že dochádzalo ku konfliktom, či hádkam medzi stranami, pričom svedkyňa uviedla, že je žalovaný agresívny predovšetkým po psychickej stránke. Holdoval alkoholu a robil im v dome naprieky. Žalobkyňa sa bála ostávať v dome sama, keď bol doma žalovaný, preto si svedkyňa musela brať voľno. To sa však nedá donekonečna, lebo toľko dní dovolenky nemá a tiež robí na smeny Poukázala na to, že žalovaný neplatí výživné, neprispieva na chod domácnosti, neplatí hypotéku, inkaso. Psychické týranie posúdila aj ako horšie než fyzické. Odkedy žalovaný nie je v domácnosti, tak žalobkyňa lepšie prospieva a odkázala na K.. D., ktorá by to mohla dosvedčiť, že oproti tomu, koľko sa predtým žalobkyňa nachodila k lekárke, je teraz zdravá. Z výpovede svedkyne ďalej vyplynulo, že žalobkyňa je v maturitnom ročníku, potrebuje sa učiť a potrebuje kľud na prípravu na vysokú školu, čo v prípade, že sa v dome bude nachádzať žalovaný, je nemožné. Odkedy žalovaný opustil v septembri domácnosť, odvtedy je relatívny kľud, hoci človek je stále v strehu, kedy by sa mohol doma objaviť a čo sa môže stať. Potvrdila tiež, že v auguste 2021 mali prísť nejakí známi žalovaného k domu, pričom policajti jej uviedli, že ak by tam boli tieto osoby aj po 22. hodine, tak môže svedkyňa volať policajnú hliadku, lebo tam nemajú čo hľadať. Tým, že žalobkyňa povedala žalovanému, že sa svedkyňa vracia domov, tak žalovaný svojich známych poslal preč a tak to nebolo potrebné riešiť. Žalovaný mal ale jej, aj žalobkyni vynadať. Mal jej adresovať aj vulgarizmy. Svedkyňa ďalej uviedla, že
dcéra šla do Centra právnej pomoci na základe vlastného rozhodnutia, lebo to už nezvládala. Dcéra jej mala uvádzať, že to nezvláda a niečo si urobí. Svedkyňa poukázala aj na správanie žalovaného na súde, ako kričí, že toto mali oni celý čas doma, aj počas online vyučovania.
13. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 15.2.2022 snažil otázkami na svedkyňu naznačiť, resp. preukázať súdu, že voči nemu je tu psychická agresia. Súd musí poznamenať, že hneď na úvod pojednávania sa rozplakal žalovaný, neskôr, počas výsluchu svedkyne, žalobkyňa, ktorá žiadala pojednávanie ukončiť, lebo to nezvládala a nechcela už počúvať žalovaného. Za účelom upokojenia sa opustila pojednávaciu miestnosť. Na pojednávaní bol totiž často zvyšovaný hlas predovšetkým zo strany žalovaného, ktorý tiež prejavoval nespokojnosť so spôsobom vedenia pojednávania, keďže pociťoval neprávosť, že sa dáva toľko možností vyjadrovať sa žalobkyni a svedkyni a nie jemu. Bol opakovane poučený o tom, že mu bolo doručené poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré obsahuje aj poučenie o možnosti navrhovať dôkazy, pojednávanie a výsluch svedka má svoje pravidlá a návrhy na dokazovanie mohol uviesť už vo vyjadrení k žalobe alebo na to bude mať priestor aj na konci pojednávania, nie však počas výsluchu svedka. Počas pojedávania dňa 15.2.2022 boli strany, ale predovšetkým žalovaný pri kladení otázok svedkyni, viackrát upozornené, čo je predmetom tohto konania a že otázky majú smerovať predovšetkým k ozrejmeniu skutkového stavu pre potreby rozhodnutia tohto sporu.
14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledovne:
15. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 11 od. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
18. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zákazu priblíženia sa žalovaného k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM žalovaného a jej matky po rozvode. Jedná sa tak o špecifickú žalobu o ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý všeobecne umožňuje fyzickej osobe domáhať sa žalobou na súde upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, resp. odstránenia následkov týchto zásahov. Súd má pritom za to, že nemožno vylúčiť, že fyzická osoba môže oprávnene považovať za neoprávnený zásah do jej osobnosti a súkromia i samotné priblíženie sa k nej, nakoľko práve priblíženie sa k fyzickej osobe je častokrát spúšťačom fyzického či psychického zásahu do integrity fyzickej osoby. V danom prípade sa jedná sa o typ negatórnej žaloby, pričom nevyhnutným predpokladom takejto žaloby je existencia skutočností odôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa približovania k žalobkyni.
19. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný sa aktuálne k žalobkyni nepribližuje, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, a tak v čase vyhlásenia rozsudku reálne nedochádza k takému konaniu žalovaného, ktorý by sa dal označiť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Avšak súd mal súčasne preukázané, že u žalobkyne na základe predchádzajúceho spolužitia pretrváva obava a pocit strachu z potenciálneho návratu žalovaného do spoločnej domácnosti, teda priblíženia sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a z toho prameniacich konkrétnych čiastkových neoprávnených zásahov do jej osobnosti. Z vyjadrení žalovaného je pritom zrejmé, že v prípade zamietnutia žaloby by sa zrejme vrátil do spoločnej
domácnosti. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že reálne hrozí neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne, či jeho opakovanie.
20. Vo vzťahu k trvaniu zásahov súd poukazuje analogicky aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon 1626/96, v ktorom sa uvádza, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, alebo tam, kde síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. V prípade, že v čase vyhlásenia rozsudku nedochádza k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a nie je ani preukázané reálne nebezpečenstvo takýchto zásahov, je potrebné žalobu zamietnuť.
21. Hoci príslušné štátne orgány prešetrovali potenciálnu existenciu násilného, resp. protiprávneho konania žalovaného voči žalobkyni, takúto skutočnosť vzhľadom na nedostatok dôkazov nezistili. To však neznamená, že sa údajný incident nemohol uskutočniť a už vôbec to nevylučuje subjektívne vnímanie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému, ktorého sa bojí. Súd mal na základe výpovede žalobkyne i svedkyne za preukázané, že tu boli zásahy do osobnosti a súkromia žalobkyne zo strany žalovaného, ktoré možno s ohľadom na ich intenzitu považovať za neoprávnené a narúšajúce integritu žalobkyne minimálne po psychickej stránke.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd po preskúmaní žaloby v spojení s jej spresnením, oboznámení sa s vyjadreniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.
23. Pre úplnosť súd považuje za potrebné sa vyjadriť tiež k námietkam žalovaného, že týmto konaním ho chcú žalobkyňa a exmanželka dostať z domu, prípadne zbaviť ho domu a zákaz priblíženia zasahuje do jeho práva na užívanie majetku, ktorý je aktuálne v BSM. Súd v tejto súvislosti považuje za prvoradé podotknúť, že žalovaný sa už od augusta nezdržiava v dome v K.. Preto tvrdenie o vylúčení ho z užívania domu práve týmto rozhodnutím považoval za účelové, keďže zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval už dávno pred rozhodnutím vo veci samej. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že žalovaný má byt v Košiciach, toto tvrdenie žalovaný iba všeobecne neuznal v rámci všeobecného záverečného tvrdenia vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, že všetky tvrdenia žalobkyne neuznáva. Konkrétnejšie sa k nemu však nevyjadril a výslovne ho nepoprel. Čo sa týka istého obmedzenia jeho práva na užívanie domu v BSM, súd priznáva, že uložením povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni je žalovaný čiastočne obmedzený na užívaní svojho majetku, avšak vzhľadom na celkovú situáciu, prednostnejšie právo na ochranu osobnosti pred ochranou práva na majetok a zároveň dočasnosť tohto obmedzenia do právoplatného ukončenia konania o vyporiadanie BSM, súd nepovažoval predmetný zásah do práva na užívanie majetku za brániaci poskytnutiu súdnej ochrany práva žalobkyne na ochranu osobnosti.
24. Súdu zároveň nedá neuviesť, že situácia medzi žalobkyňou a žalovaným, resp. celkovo v pôvodnej spoločnej domácnosti akiste neprispievala k psychickej pohode na oboch stranách sporu. Totižto obe strany sporu vnímajú správanie druhej strany ako provokáciu a zásahy do svojich práv a ľahko sa dostávajú do verbálnych výmen názorov, o čom sa súd presvedčil aj na samotnom pojednávaní. Nemožno tak nevziať do úvahy, že teoreticky zraniteľnejšia dcéra vníma už aj obdobné výmeny názorov ako výrazne zasahujúce do jej psychickej integrity, a preto ochrana jej osobnosti, zvlášť v období pred maturitou, kedy vo zvýšenej miere potrebuje pokoj za účelom prípravy do školy, je podľa názoru súdu namieste.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP pri nezistení žiadnych osobitných okolností odôvodňujúcich použitie § 257 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola plne úspešná v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.