Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-8-2021.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Subarea
5Co/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, XXX XX R. Š., proti žalovanému E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, XXX XX R. Š., o neodkladné opatrenie o zákaz priblíženia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 15C/9/2021 -14 zo dňa 05.02.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu 1. inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd 1. inštancie o neodkladnom opatrení o zákaze priblíženia rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. Výrokom II. zamietol v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi A. Q. nar. XX.XX.XXXX v H. bytom E. XXX a žalovaným. Výrokom III. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. KNC XX/X v katastrálnom území E. v obci E. zapísaného na LV č. XXXX. Výrokom IV. nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Výrokom V. uložil žalobkyni podať na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej, v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia žalobu v spore žalobkyne: E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, proti žalovanému E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov do majetkového vyporiadania medzi A. Q. nar. XX.X.XXXX v H. bytom E. XXX a žalovaným s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 255 ods.1, § 262 ods.1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), písm. h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“); § 11, § 146 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Súd 1. inštancie konštatoval, že návrhom sa žalobkyňa domáhala vydania zákazu priblíženia, pokiaľ nedôjde k majetkovému vysporiadaniu medzi jej matkou a otcom. Žiadala vydať zákaz priblíženia k nej jej otcovi z dôvodu neustáleho a dlhodobého psychického terorizovania, vyhrážania sa smrťou, ničenia jej osobných vecí, a aj fyzických napadnutí. Uviedla, že v spoločnej domácnosti sa otec-žalovaný zdržiava s ňou, jej matkou a bratom. Otec-žalovaný sa nechcel odsťahovať ani po rozvode, pričom matke na
domácnosť neprispieval, neplatil poplatky za energie. Svoj teror uplatňoval hlavne v situáciách, kedy sa s ním ocitla sama a nemala pri tom žiadnych svedkov. Tento teror z jeho strany trvá už 5 až 6 rokov na celú rodinu. Bol pritom hospitalizovaný na psychiatrii, kvôli pokusu o samovraždu. Žalobkyňa sa veľmi bojí byť v jeho prítomnosti, lebo nevie, či jej takto psychicky labilný človek neublíži nejako vážnejšie. Už mnohokrát aj v manželstve psychicky a fyzicky napadol jej matku, no ona však zo strachu, že to s ním bude horšie nešla na políciu ani sa s tým nikomu nezdôverovala. Mnohokrát bola aj k nim domov privolaná polícia, či už v minulosti susedmi alebo ňou a jej bratom. Preto žiadala prvoinštančný súd o to, aby vydal zákaz priblíženia k jej osobe.
4. Žalobkyňa dňa 05.02.2021 svoj návrh o vydanie neodkladného opatrenia voči otcovi spresnila, v rozsahu zákazu priblíženia na vzdialenosť 15 metrov k žalobkyni a zákazu vstupu do rodinného domu. Uviedla, že otec-žalovaný robí jej naprieky - vypol WIFI. Nemohla byť na vyučovaní. Vybral dvere do kúpeľne a hodil ich po nej. Zároveň konštatovala, že žalovaný má po svojom otcovi byt v P. pri J. F.. Zároveň môže ísť k svojej matke alebo k svojej priateľke.
5. Súd prvej inštancie na základe predložených listín mal osvedčené, že žalobkyňa má trvalý pobyt a zdržiava sa v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a matky žalobkyne. Tu žije spolu so žalovaným, svojou matkou a bratom. Žalovaný je spoluvlastníkom bytu č. XX na XX. posch. vchodu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. D. mesto v P. D..
6. Zo spisu prvoinštančného súdu sp. zn. 30P/59/2019, z návrhu na rozvod podaný matkou žalobkyne zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že manželstvo je nefunkčné. Manželova agresivita k navrhovateľke sa stupňuje, z jeho strany došlo aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľky. Zo správy o rodinných pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J zo dňa 05.06.2019 vyplýva, že tvrdenia matky a otca sa naďalej rôznia, sú protichodné a vyplývajú z momentálnej situácie. Medzi rodičmi vnímajú atmosféru napätia a stresu, nedarí sa dosiahnuť konštruktívnu komunikáciu o dieťati a kvôli dieťaťu. Vzájomný vzťah a komunikácia oboch rodičov je narušená. Celú túto situáciu veľmi citlivo vníma aj maloletá.
7. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal prvoinštančný súd za to, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vstúpiť do domu nie je opodstatnený a v časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov opodstatnený je.
8. V zmysle ust. § 146 ods. 2 OZ oprávnenou osobou na podanie návrhu na obmedzenie užívania domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prípade, že sa spolužitie stalo neznesiteľným z dôvodu fyzického a psychického násilia vo vzťahu nielen k manželovi ale aj k blízkej osobe je druhý z manželov. Žalobkyňu v tomto prípade možno považovať za blízku osobu bezpodielových spoluvlastníkov rodinného domu, ktorej nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby podľa § 146 OZ. Preto súd 1. inštancie v tejto časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
9. V časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z potvrdenia OOP R. R. vyplýva, že medzi účastníkmi dochádza k priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu. Obsahom spisu prvoinštančného súdu 30P/59/2019 boli vyjadrenia matky žalobkyne o agresivite žalovaného. Záznamami o podaní oznámenia a vysvetlenia OOPZ R. R. mal prvoinštančný súd za osvedčené, že medzi účastníkmi dochádzalo k násiliu, ktoré odôvodňovali obavy žalobkyne o svoje zdravie, a ktoré jej bránia zúčastňovať sa na on-line vyučovaní v psychicky vypätej dobe prebiehajúcej pandémie, pričom toto násilie plynulo zo zneužívania silnejšieho postavenia žalovaného ako otca a spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej strany žijú. Zároveň bola osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď žalobkyňa mala voči žalovanému právo na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ.
10. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd prvej inštancie však neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia do majetkového vysporiadania medzi jej matkou a žalovaným, nakoľko táto otázka bude predmetom až prípadného následného konania vo veci samej. Preto v prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. Zároveň tak budú zachované práva dotknutého žalovaného, ktorý sa zdržiava v jednom dome so žalobkyňou a takto nariadeným neodkladným oparením fakticky môže dôjsť k obmedzeniu jeho užívacieho práva k domu. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, prvoinštančný súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
XX. Nakoľko žalobkyni trovy konania nevznikli, prvoinštančný súd jej ich náhradu nepriznal.
13. Proti tomuto uzneseniu, výroku I., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Požadoval o zrušenie uznesenia, nakoľko sa nemá zakladať na pravde. Uviedol, že matka žalobkyňu používa ako pomstu, nakoľko je obvinená na súde za ublíženie na zdraví, tvrdila že ho zničí, príde o prácu, o ktorú aj prišiel. Vyjadril sa aj k tvrdeniam o neplatení výživného. Uviedol, že posiela koľko môže. K terorizovaniu žalobkyne a jej matky uviedol, že kým bola matka žalobkyne dlhodobo v zahraničí, o deti sa riadne staral, vozil deti do školy aj zo školy. Začiatkom roka 2020 sa odsťahoval na mesiac február a marec, ale finančne to nezvládol. Ako zákonný zástupca bol na polícii, kde žalobkyňa podala obvinenie na svoju matku za fyzické napadnutie. So žalobkyňou mal vždy dobrý vzťah, preto nechápal obvinenie, že ju terorizoval. Keď mal syn narodeniny ako darček mu poskytol 200,- Eur, nech si niečo kúpy. Rovnako 200,- Eur mesačne platil pôžičku za auto, ktoré používala matka žalobkyne. Priznal, že bol hospitalizovaný na H. oddelení, lebo od kedy sa odsťahoval, nevidel deti a zle to znášal. Svoje deti miluje a tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, je ovplyvnená svojou matkou, ktorá ho chce dostať z domu.
14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
15. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
16. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o uložení zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, preto zvyšné výroky uznesenia, ktoré podľa obsahu odvolania napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane určiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
19. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
21. Ako vyplýva z uvedených ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
XX. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu boli riadne preukázané v konaní prvoinštančného súdu.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu prejednaní priestupkového orgánu vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou, jej matkou a žalovaným bol vypätý a konfliktný. Podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia bolo vnútorné vnímanie žalobkyne vzájomných interakcií so žalovaným, ktoré vnímala ako psychické a fyzické násilie voči svojej osobe, ktorým bol ohrozený jej život a zdravie. V súlade s názorom súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že je potrebné vnímať minulú aj existujúcu situáciu z pohľadu vnútorného vnímania žalobkyne, ktorá aj naďalej cíti ohrozenie z prítomnosti žalovaného, má obavu o vlastný život a zdravie, pričom prežité okolnosti vníma ako nebezpečné.
24. Právne významnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia je okolnosť, že žalovaný sa mal priamo žalobkyni vyhrážať a terorizovať ju tak, ako to opísala vo svojom návrhu. Žalobkyňa tak osvedčila naliehavosť situácie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalovanému sa v odvolaní nepodarilo argumenty žalobkyne presvedčivo vyvrátiť.
25. Napokon, predmetné neodkladné opatrenie výrazným spôsobom žalovaného neobmedzuje v jeho právach, ale chráni žalobkyňu.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v H. v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.