Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-122-2023.pdf
PDF · 159.77 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/122/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 1, Nové Město, Spálená 75/16, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Balara, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 2.458,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31C/14/2021-187 zo dňa 16.6.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.458,39 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.458,39 eur od 10.3.2021 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 442 ods. 1, § 443, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník v účinnom znení – ďalej aj len OZ), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, § 2 písm. e), f), g), h), i), § 4 ods. 2 písm. b), § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. e), g), ods. 3, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla... v znení účinnom dňa 12.12.2017 (ďalej aj len ZPZP), § 64 ods. 1, 2, 3, § 66 ods. 2, 5, 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke... v znení účinnom ku dňu 12.12.2017 (ďalej aj len ZOCP), s použitím ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z. – ďalej aj len CSP). Prvoinštančný súd popritom poukázal na judikatúru a závery súdov v rozhodnutí R 17/1962 a náleze Ústavného súdu Českej republiky z 19.3.2008 sp. zn. II.ÚS 2221/07.
3. Prvoinštančný súd ustálil, že medzi stranami v konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili 1.5.2016 poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EV Č: C. XXX E., Škoda Octavia, že dňa 12.12.2017 došlo k poistnej udalosti v podobe kolízie motorového vozidla žalovaného s motorovým vozidlom, ktoré vlastní pán F., že vlastník
poškodeného vozidla si uplatnil nárok na náhradu škody u žalobcu v marci 2018, že žalobca vyplatil z titulu poistenia dňa 6.6.2018 škodu 2.458,39 eur poškodenému a vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v celom rozsahu. Sporné medzi stranami bolo, či poškodenie vozidla, ktorého opravu uhradil žalobca vzniklo v príčinnej súvislosti s kolíziou s motorovým vozidlom žalovaného, a či došlo u žalovaného k splneniu povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu v zmysle ZPZP.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Základnou spornou otázkou v konaní bolo, či žalovaný (ktorý je v tomto prípade vo vzťahu k žalobcovi tak poistník - uzatváral s pôvodným žalobcom poistnú zmluvu - čl. 7, 8 ako i poistený
- vodič motorového vozidla v čase kolízie) mal povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZPZP (v zmysle ktorého žalobcovi vzniká nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia), t.j. povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa ZOCP, ktorá je poistnou udalosťou. Súd dospel k záveru, že žalovaný túto povinnosť mal (a to v zmysle § 66 ods. 2 ZOCP), keďže si riadne nesplnil všetky povinnosti podľa § 66 ods. 6 ZOCP. Uvedené ustanovenie upravuje explicitným spôsobom konkrétne povinnosti, ktoré má účastník škodovej udalosti. K povinnosti preukázania totožnosti žalovaného po kolízií súd uvádza, že má za to, že žalovaný pani B. svoju totožnosť riadne nepreukázal, keď zákon vyžaduje jasné preukázanie totožnosti, pričom telefónne číslo (ktoré bolo pani B. žalovaným nesporne poskytnuté) neudáva konkrétnu identifikáciu osoby (môže byť i nesprávne a podobne) a zároveň automobil (ktorého ŠPZ si pani B. mohla odfotiť a tak vyhľadať vlastníka vozidla) môže byť písaný na inú osobu ako je jeho vodič, pričom záujmom poškodeného je určite poznať tiež konkrétnu identitu vodiča, ako osoby samostatne zodpovedajúcej za škodu. Ak by sa však aj súd priklonil k argumentácii žalovaného, že iná účastníčka škodovej udalosti (pani B. ako vodička poškodeného vozidla) mala preukázanú totožnosť žalovaného (čo sa v konaní nestalo), v konaní nebolo sporným, že medzi účastníkmi kolízie nedošlo k vyplneniu a podpísaniu tlačiva zavedeného na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu (správa o nehode). Vyplnenie daného tlačiva je pritom primárne povinnosťou a zodpovednosťou vinníka škodovej udalosti, a preto odvolávanie sa žalovaného na to, že tlačivo nemal, a že poškodená mu dané tlačivo tiež mohla predložiť, nemá vo veci relevanciu. Pani B. pritom žalovaného nesporne o spísanie daného tlačiva žiadala (pri výsluchu uviedla, že „žiadala od žalovaného na mieste o spísanie správy o nehode” a že “ Políciu volala, preto, lebo prečo by mala platiť, keď on do nej narazil, nespísali žiadne papiere, a preto chcela, aby to bolo evidované na polícii, že čo sa stalo. Záznam o nehode nespísali preto, lebo jej vynadal, sadol do auta a odišiel preč”, rovnako uvádzala i bezprostredne po nehode - Záznam ODI v Nitre o podaní vysvetlenia zo dňa 12.12.2017 (čl. 43). Sám žalovaný bol pritom zodpovedný za to, že v prípade, že zavinil škodovú udalosť, splní si riadne všetky povinnosti podľa § 66 ods. 6 ZOCP, v ktorom prípade (splnenia povinností), by sa kolízia považovala iba za škodovú udalosť (v zmysle § 64 ods. 1 v spojení § 64 ods. 2 v spojení s § 64 ods. 3 ZOCP) a nie aj za dopravnú nehodu. V prípade, ak k vyplneniu a podpísaniu daného tlačiva nedošlo priamo na mieste kolízie, bolo na žalovanom, aby čo najskôr (bezodkladne) dané tlačivo vyplnil, tu sa však nemôže odvolávať na skutočnosť, že ho nekontaktovala pani B., keďže on bol vinníkom udalosti, tým, kto zodpovedá za vzniknutú škodu, a teda z koho PZP sa bude škoda hradiť, a komu v prípade nesplnenia povinností v zmysle ZPZP hrozia ďalšie následky. Keďže si však žalovaný nesporne uvedenú povinnosť vyplniť a podpísať správu o nehode nesplnil (je irelevantné z akého konkrétneho dôvodu), je daná poistná udalosť v zmysle § 64 ods. 2 ZOCP (bez ohľadu na výšku vzniknutej škody) dopravnou nehodou a žalovanému vznikla povinnosť túto ohlásiť polícií. V konaní nebolo sporným, že danú kolíziu polícii žalovaný neohlásil a k jej ohláseniu došlo zo strany vodičky poškodeného vozidla až po odchode žalovaného z miesta nehody. Žalovaný sa tu bránil tým, že aj keď danú dopravnú nehodu neohlásil on sám, k jej ohláseniu nakoniec predsa len došlo, a teda povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu tak bola splnená. K uvedenému však súd uvádza, že ZPZP (§ 12 ods. 1 písm. e) ZPZP ) spája povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu konkrétne s osobou poistníka, ktorý v prípade nesplnenia tejto povinnosti nesie riziko následku v podobe vzniku práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nemožnosť nahliadania na nahlásenie dopravnej nehody polícií pani B., ako na splnenie povinnosti žalovaného nahlásiť dopravnú nehodu je zrejmá aj z účelu súvisiacich ustanovení právnych predpisov. Je zrejmé, že účelom ohlásenia dopravnej nehody je umožnenie riadneho prešetrenia udalosti, z ktorého dôvodu v prípade, ak dôjde k dopravnej nehode, ukladá ZOCP účastníkovi dopravnej nehody viaceré povinnosti uvedené v § 66 ods. 2 ZOCP, t.j. okrem iného dopravnú nehodu ohlásiť policajtovi a súčasne zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta. Bolo by možné uznať argumentáciu žalovaného, že vodička poškodeného vozidla splnila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu aj za neho v prípade, ak by sa na tomto riešení dohodli, spoločne zotrvali na mieste nehody a iba osobou konkrétne vykonávajúcou privolanie polície (napr.
telefonicky, či osobne) by bola pani B.. Uvedené sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel, dopravnú nehodu tak nebolo možné riadne prešetriť (napr. nebolo možné obhliadnuť oba automobily priamo na mieste, podrobiť vodičov testu na alkohol a pod.) a políciu privolávala iba sama pani B. na miesto nehody, už bez prítomnosti vozidla škodcu, a teda nie je možné privolanie polície pani B. považovať za splnenie povinnosti žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu v zmysle ZOCP. Ak by žalovaný (v prípade nesplnenia povinností podľa § 66 ods. 6 ZOCP) neodišiel z miesta dopravnej nehody, bolo by možné napr. dychovou skúškou vylúčiť u žalovaného, že viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Odchodom z miesta poistnej udalosti žalovaný znemožnil riadne objasnenie dopravnej nehody. Z tohto dôvodu je nesplnenie povinností účastníka škodovej udalosti žalovaným závažným porušením povinností žalovaného ako poistníka voči poisťovni so vznikom práva na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) ZPZP.
5. Ku vzniku samotného nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia od žalovaného prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovi tento nárok vznikol i podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZPZP, keď žalovaný si nesporne nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) ZPZP, podľa ktorého bol povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. V konaní nebolo sporným, že žalovaný si povinnosť ohlásiť škodovú udalosť poisťovni nesplnil v danej zákonnej lehote a ani následne a škodová udalosť bola ohlásená poisťovateľovi (pôvodnému žalobcovi) až samotným poškodeným, pánom B. - v marci 2018 tlačivom Oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 13.3.2018 (č.l. 155). Pôvodný žalobca si svoj nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému uplatnil v rozsahu celého vyplateného poistného plnenia 2.458,39 eur Skutočnosť, že vo Výzve na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 12.6.2018 (č.l.15) je uvedený § 12 ods. 2 písm. f) ZPZP (ktorý sa na vec v konečnom dôsledku nevzťahuje a predstavuje chybu v písaní pri vyhotovovaní výzvy) nie je vo veci relevantná, podstatné je, že nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia je po preskúmaní skutkového stavu daný, a to pre porušenie viacerých povinností žalovaného (povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ako i povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku), pričom konečná právna kvalifikácia nároku je už na súde a jeho právnom posúdení. Súd nemá za to, že by u žalovaného boli dané dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by si nesplnil svoju povinnosť ohlásiť škodovú udalosť poisťovateľovi. Vedomosť žalovaného o vzniku škody pri škodovej udalosti (hoci v predpoklade nepatrného rozsahu) je preukázaná už zo samotného výsluchu žalovaného, kde uviedol, že dňa 19.12.2017 bol na polícií, kde s ním bola riešená daná dopravná nehoda, pričom mu malo byť odovzdané i tlačivo oznámenia škody z poistenia zodpovednosti. Existencia škody vzniknutej pri kolízií vozidiel (hoci v predpokladanom rozsahu 200,- eur) a súvisiaca vedomosť žalovaného o nej vyplýva i zo záznamu dopravnej nehody ODI v Nitre zo dňa 12.12.2017 (č.l. 44), ktorý predložil sám žalovaný. Povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu priestupcom ako poistnú udalosť konštatovalo i ORPZ Trnava v odôvodnení Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 27.2.2018, pričom žalovaný si uvedenú povinnosť nesplnil ani dodatočne, po doručení tohto Rozkazu (č.l. 39, 40). Žalovaný v konaní sám výslovne uvádzal „Ja som nevedel prečo mi to dali na polícii, tú listinu, toho 19.12.2017. Ja som hovoril, že ja som auto ani nemohol poškodiť, keďže som sa ho iba dotkol, tam bolo napísané, že škoda je 200,- eur. Keďže bola takáto nízka škoda, ja som sa ani nehádal, nebudem sa hádať kvôli 200 eurám, podpísal som a išiel som preč.“ Aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si vzniku škody bol vedomý už v čase bezprostredne po škodovej udalosti. Je potom už na zodpovednosti žalovaného, či danú škodovú udalosť oznámi v zákonnej lehote svojmu poisťovateľovi a riadne si splní všetky ostatné zákonné povinnosti, v ktorej situácií zaňho poisťovateľ z jeho PZP bez ďalšieho vyplatí všetky vzniknuté (a neskôr konkrétne a odborne finančne ohodnotené) škody z poistnej udalosti, alebo na seba prevezme riziko, že vzniknutá škoda, predpokladaná pôvodne v nižšom rozsahu, bude v skutočnosti vyššia a od neho môže byť uplatňovaná náhrada poistného plnenia. Súd prvej inštancie uzatvoril, že nemá za to, že by u žalovaného boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nesplnil svoju povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, uvedené neoznámenie bolo jeho slobodným a vedomím rozhodnutím (spoliehajúc sa na nízku výšku škody, s tým, že ju sám uhradí), pričom nízka výška predpokladanej škody (ktorá sa prirodzene môže meniť, keďže pri nehodách často vznikajú skryté poškodenia, odstraňovanie a oceňovanie poškodení je vecou odborného charakteru) nie je takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa.
6. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalovaný v konaní sporoval príčinnú súvislosť vzniku poškodení vozidla, ktorých opravu uhradil pôvodný žalobca, s kolíziou s motorovým vozidlom žalovaného dňa 12.12.2017. Poukazoval najmä na porovnanie fotografií zhotovených pri obhliadke vozidla
poisťovateľom 14.3.2018 (č.l. 64 - 68) s fotografiami vyhotovovanými políciou pri prešetrovaní priestupku žalovaného (č.l. 168-174), ktoré má podľa žalobcu preukazovať, že škoda zadokumentovaná na poškodenom vozidle v čase nehody bola iná (menšia) oproti škode zadokumentovanej pri obhliadke poisťovateľom v marci 2018, a teda, že k danej škode (ktorej odstránenie pôvodný žalobca poškodenému preplatil) došlo až v neskoršom čase, bez príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 12.12.2017. Súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalovaného nestotožňuje, keď má za to, že dané fotografie potvrdzujú vznik škody na poškodenom vozidle tak ako bola zadokumentovaná i neskôr (v marci 2018) a následne poisťovňou prostredníctvom poistného plnenia uhradená. Súd má za to, že fotografia na č.l. 169 (pre konkretizáciu - fotografia č. 7 v priestupkovom spise ORPZ-TT-ODI2-110/2018) preukazuje, že na poškodenom vozidle boli po škodovej udalosti dňa 12.12.2017 preliačené a oškreté pravé predné dvere v ich zadnej časti (pri dverách zadných) a taktiež pravé zadné dvere boli poškodené viditeľne na miestach totožných s fotografiami z obhliadky vozidla poisťovateľom dňa 14.3.2018 (v strednej a spodnej časti dverí). Rozdielnosť zreteľnosti poškodení na fotografiách je pre súd vysvetliteľná práve skutočnosťou, že dňa 12.12.2017 pršalo, poškodené vozidlo bolo mokré (čo je jasne vidieť na fotografiách na č.l. 169 i 170), v ktorej situácií sú pochopiteľne slabšie zreteľné rôzne nedostatky a poškodenia povrchu vozidla. Poškodenia viac ako v rozsahu jedného škrabanca v dĺžke asi 30 cm (ako udávala pani G. pri výsluchu) preukazujú i jej vlastné fotografie predložené do spisu žalovaným, a to najmä fotografia č.l. 34, na ktorej je tiež viditeľná preliačenina predných dverí a poškodenie zadných dverí ako bolo uvedené vyššie. Súd tak mal priamo z predloženej fotodokumentácie za preukázané, že poškodenia, ktoré boli odstraňované a následne uhrádzané poisťovateľom poškodenému vznikli práve dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2017, ktorej nesporným vinníkom je žalovaný, keď zavinenie žalovaného v konaní nebolo sporným, a súčasne ho preukazuje i Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 27.2.2018 (č.l. 39, 40). Uvedený Rozkaz preukazuje taktiež poškodenie tak predných ako i zadných dverí na poškodenom vozidle. Ohodnotenie predbežnej škody na vozidle sumou 200,- eur (záznam o dopravnej nehode zo dňa 12.12.2017) je taktiež vysvetliteľné skutočnosťou dažďa v čase škodovej udalosti, ktorý zneprehľadnil skutočný stav vozidla, ako aj skutočnosťou, že odhadujúci policajt nie je odborníkom v danej oblasti. Poškodenie pravých predných a zadných dverí, a to nie v malom rozsahu, preukazuje i výsluch samotného žalovaného, ktorý uviedol, že „Ešte som iba začal cúvať a cítil som, že je tam prekážka. Tak som išiel naspäť dopredu a išiel som sa pozrieť. Zbadal som tam čierne auto. Pani na mňa zakričala: Zničil ste mi predné a zadné dvere, musíme ich vymeniť. Ja som sa pýtal kde, lebo tam nebolo nič vidieť, ona tam hodila rukou, že tu”, z ktorého je tiež zrejmá okamžitá reakcia vodičky poškodeného vozidla, ktorá nezodpovedá prítomnosti jedného škrkanca. K argumentácií žalovaného, že odo dňa 12.12.2017 do dňa uplatnenia si nároku na náhradu škody žalovanou v marci 2018 uplynuli tri mesiace, kedy muselo dôjsť k inej škodovej udalosti, keďže žalovaná vozidlo určite používala a on takú škodu nespôsobil, súd prvej inštancie uviedol (keďže má za preukázané že škoda zadokumentovaná v marci 2018 zodpovedá škode vzniknutej pri dopravnej nehode zadokumentovanej dňa 12.12.2017), že je zodpovednosťou práve žalovaného, že k obhliadne poškodeného vozidla poisťovateľom došlo až po troch mesiacoch. Sám žalovaný mal povinnosť škodu ohlásiť do 15 dní po dopravnej nehode, porušil tak svoju zákonnú povinnosť, z ktorého porušenia nemôže vyvodzovať negatívne dôsledky pre dotknutý subjekt (žalobcu). Súd tak má za to, že dôkazné bremeno preukázania, že by na vozidle vznikli neskôr iné škody, zaťažuje práve žalovaného. Nie je prijateľným, aby žalovaný porušiac svoju vlastnú zákonnú povinnosť, prenášal na iný subjekt zodpovednosť za skutočnosti a riziká súvisiace s jeho vlastným opomenutím. Uvedené dodatočné poškodenie vozidla pritom v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie tak mal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť vzniku poškodení poškodeného vozidla, ktorých opravu uhradil pôvodný žalobca s kolíziou s motorovým vozidlom žalovaného dňa 12.12.2017, ktorej vinníkom (z dôvodu porušenia právnej povinnosti podľa Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 27.2.2018) bol nesporne žalovaný, ktorý tak zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 427 ods. 1 OZ.
7. Žalovaný v konaní sporoval i výšku vyplateného poistného plnenia, kde rozporoval, že oprava poškodeného vozidla výmenou poškodených dverí, bola neefektívna a nadbytočná. Súd však skonštatoval, že je vecou autorizovaného servisu a odbornou otázkou, aký spôsob opravy poškodenia je efektívnym a nutným, a pri akom type poškodení. V konaní bolo preukázané, že poškodenia boli riadne odstránené (výsluchom pani B., ako i faktúrou spoločnosti CARS SERVICE, s.r.o. zo dňa 5.6.2018
- č.l. 11). Súd nemá dôvod spochybňovať spôsob nutnej opravy zvolený autorizovaným servisom, keď aj z úradnej činnosti mu je známe, že v prípade preliačenín a väčších oškrenín na motorových vozidlách dochádza pravidelne k opravám cestou výmeny celého dielu. Ak žalovaný tvrdil, že na odstránenie poškodení postačoval iný spôsob opravy, bolo na ňom svoje tvrdenie preukázať, čo sa
však v konaní nestalo. Súd tak za skutočný rozsah opráv potrebných na uvedenie motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou považuje rozsah opráv podľa žalobcom predloženej faktúry za opravu (č.l. 11), ktorý zodpovedá i predbežnej kalkulácii ceny opravy (č.l. 156), ktorá tak autorizovaným servisom nebola po realizácii opravy žiadnym spôsobom navyšovaná. Vo vzťahu k argumentácií, že poškodené vozidlo bolo ročník 2008, poškodené diely boli zjavne opotrebované a boli vymenené za nové diely bez zohľadnenia prípadnej amortizácie, súd uvádza, že uvedená argumentácia je už judikatúrne prekonaná, pričom poukazuje napr. na vyššie citovaný nález Ústavného súdu ČR, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, číslo konania 2 Obdo 48/2012, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Žalovaný v rámci jeho výhrad sporoval tiež, že fotografie z obhliadky poškodeného vozidla mu boli doručené elektronicky s datovaním nahratia súborov do systému žalobcu ešte pred vznikom poistnej udalosti, čo však žalobca vyvrátil predložením fotografií (č.l. 64-68), z ktorých je zrejmý dátum ich skutočného zhotovenia až 14.3.2018, ktorý zodpovedá dátumu zhotovenia zápisu o poškodení vozidla (č.l. 10). Rovnako možnosť vytvorenia týchto fotografií až v marci 2018 je zrejmá z nespornej skutočnosti oznámenia škody žalobcovi (poškodeným) až dňa 13.3.2018 (oznámenie škody z poistenia zo dňa 13.3.2018 - č.l. 155). Dátum 6.12.2017 na zazipovaných súboroch v archíve zaslanom žalovanému poisťovňou (č.l. 41) mohol vzniknúť jednoduchým zlým nastavením dátumov v počítači odosielateľa. Súd prvej inštancie tak uvedenými fotografiami (ani inými dôkazmi v konaní) nemal preukázaný vznik poškodení vozidla pred dátumom vzniku poistnej udalosti, pričom argumentáciu žalovaného považoval iba za účelovú a špekulatívnu v snahe vyhnúť sa úhrade uplatňovaného nároku na náhradu poistného plnenia z dôvodu porušenia vlastných zákonných povinností.
8. K argumentácií žalovaného ohľadne označenia položiek vo faktúre spoločnosti CARS SERVICE, s.r.o. zo dňa 5.6.2018 (č.l. 11), na základe ktorej došlo k úhrade škody poisťovňou, prvoinštančný súd uviedool, že rozdiel v označení číselných položiek je pre súd irelevantný. Z danej faktúry je z časti „rozsah opravy“ zrejmý popis použitých náhradných dielov a vykonaných prác, a to na presne definované (poškodené) vozidlo. Uvedený popis je potom potvrdený jednotlivými položkami faktúry s konkrétne určenými cenami, za tú ktorú položku, i súhrnom. Súd mal tak predmetnou faktúrou preukázané, že poškodené vozidlo bolo opravené výmenou poškodených dielov za diely náhradné. Následne mal tiež preukázané, že autorizovanému servisu, ktorý opravu realizoval bola poisťovňou uhradená suma ním vyúčtovaná za práce a materiál použitý na opravu (potvrdenie o finančnom prevode č.l. 14). Samotné uvedenie číselných kódov tovarov vo faktúre je vecou evidenčného a účtovného charakteru, pričom nemá vplyv na preukaznú hodnotu faktúry. Ako uviedol žalobca číslovanie nemusí platiť pri náhradných dieloch alternatívnych (nie originálnych), pričom však vždy pri likvidácii kontroluje kódy v poisťovňou používanom systéme kalkulácie Audatex (Audapad), kde napr. dvere pravé predné majú číslo 1530169 (ktoré faktúra obsahuje). Riadne vykonanie opravy náhradnými dielmi, ktoré sú slovne označené vo faktúre, preukazuje aj dokument kalkulace nákladu na opravu zo dňa 14.3.2018 (č.l. 156), kde už z predbežnej kalkulácie nákladov je zrejmá predpokladná výška ceny opravy, ktorá následne i zodpovedala skutočnej cene opravy, pri ktorej sú tiež konkrétne špecifikované náhradné diely s číslovaním podľa použitého kalkulačného systému poisťovne. Reálne dodanie daných dielov autorizovanému servisu je potom preukázané z faktúry zo dňa 16.5.2018 (č.l. 70). Súd nemal za preukázané, že by poisťovateľ porušil povinnosť konať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný poukazoval tiež na cenový rozdiel medzi cenou náhradných dielov fakturovanou veľkoobchodným predajcom a cenou náhradných dielov fakturovaných servisom, ktorý vykonal opravu. Tu súd uviedol, že cenový rozdiel pri predaji náhradných dielov je pochopiteľný z podstaty, že servis je podnikateľským subjektom, u ktorého sa do cien tovarov a služieb premieta i zisk, a teda jeho ceny môžu byť prirodzene navýšené oproti cenám dielov u veľkoobchodných predajcov.
9. Na základe uvedeného mal prvoinštančný súd preukázané, že položky faktúrované autorizovaným servisom pôvodnému žalobcovi faktúrou č. 201811179 predstavovali nevyhnutné náklady potrebné na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu ako pred poistnou udalosťou, rozsah skutočnej škody spôsobenej poistnou udalosťou zodpovedal rozsahu zadokumentovanému technikom žalobcu pri prvotnej obhliadke, keď súčasne poškodenia motorového vozidla zistené pri obhliadke zodpovedajú popisu a charakteru poškodení po škodovej udalosti. Keďže žalovaný, ktorý škodu na poškodenom vozidle zavinil, si riadne nesplnil svoje povinnosti podľa ZPZP (pri riadnom splnení ktorých by k tomuto sporu nedošlo) vznikol poisťovateľovi nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré zaňho vyplatil poškodenému, a ktorý si voči žalovanému následne uplatnil v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 ZPZP.
Uvedený nárok súd žalobcovi v celom uplatnenom rozsahu priznal. Vzhľadom na vyššiu sumu dlhu žalovaného mu súd ako fyzickej osobe umožnil plnenie v dlhšej lehote 30 dní (§ 232 ods. 3 CSP).
10. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, prvoinštančný súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy istiny odo dňa uplatňovaného žalobcom, t.j. od 10.3.2021 (deň podania žaloby na súd), keď nárok na náhradu poistného plnenia bol žalovaným splatný na základe výzvy (§ 563 OZ) pôvodného žalobcu zo dňa 12.6.2018 (č.l. 15), a teda v čase podania žaloby bol žalovaný s úhradou žalobcovi priznanej sumy už v omeškaní. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (t. j. 5% + 0%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 16.3.2016 stanovená na 0%.
11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, keď žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Súd mu tak priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku). O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti tomuto rozsudku výslovne v celom jeho rozsahu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. Odvolateľ argumentoval tým, že sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že sa jedná o dopravnú nehodu nestotožňuje. V tejto súvislosti odkázal na znenie ust. § 64 ods. 1, 2 a 3 a § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., z ktorých vyvodil, že kolízia motorových vozidiel v danej veci bola škodovou udalosťou podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z.
14. K ne/preukázaniu totožnosti namietal, že súd opomenul, že vodička poškodeného motorového vozidla a žalovaný sa navzájom poznajú, nakoľko sú susedia, preto nebolo potrebné, aby si osobitne a vzájomne preukazovali svoju totožnosť, ani to žiaden z účastníkov škodovej udalosti nepožadoval, čo vyplýva aj z výsluchu žalovaného, svedkyne pani G., aj samotnej vodičky poškodeného vozidla. Navyše z jej výsluchu nevyplynulo, že by žalovaného o preukázanie totožnosti žiadala a žalovaný to mal odmietnuť.
15. K ne/spísaniu správy o nehode odvolateľ namietal, že ani jeden z účastníkov škodovej udalosti nedisponoval v danom čase predmetným tlačivom a predovšetkým medzi nimi došlo k dohode, že danú záležitosť doriešia neskôr, takže vodička poškodeného vozidla sa mala telefonicky skontaktovať so žalovaným. Žalovaný poskytol na seba poškodenej vodičke telefonický kontakt aj jej umožnil odfotografovať si evidenčné číslo jeho motorového vozidla. Vodička poškodeného vozidla sa nevyjadrila, že by žalovaný s ňou odmietol spísať správu o nehode, ani že z miesta škodovej udalosti odišiel bez jej súhlasu. Odvolateľ tiež namietal, že súd pri ust. § 66 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. opomína, že v postavení účastníka škodovej udalosti bol nielen žalovaný, ale aj samotná vodička škodovej udalosti, ktorá sa tým spolupodieľala na tom, že k vyplneniu a podpísaniu správy o nehode nedošlo. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že vyplnenie a podpísanie správy o nehode je primárne zodpovednosťou vinníka škodovej udalosti, keďže to nevyplýva z príslušných ustanovení zákona. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že je irelevantné z akého konkrétneho dôvodu nedošlo k vyplneniu a spísaniu správy o nehode. Zo zisteného skutkového stavu je podľa odvolateľa evidentné, že pri danej škodovej udalosti nedošlo k poškodeniu zdravia, nedošlo k poškodeniu cesty, ani všeobecne prospešného zariadenia, nedošlo k úniku nebezpečnej veci, na vozidlách nevznikla škoda prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody (3.990,- eur). Žalovaný zastavil vozidlo, komunikoval s vodičkou poškodeného vozidla, poskytol jej telefonický kontakt, keďže z objektívnych dôvodov nemohol ďalej zotrvať na mieste. Žalovaný nevidel žiadne významné poškodenie cudzieho vozidla a spoliehal sa na to, že vodička poškodeného vozidla ho bude kontaktovať, ako sa dohodli. Po dohode s vodičkou opustil miesto škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán vo svojom rozhodnutí o uložení sankcie konštatoval, že
žalovaný si nemusel poškodenie časti vozidiel v danej chvíli všimnúť. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie súdu, podľa ktorého hodnotenie predbežnej škody v sume 200,- eur v rozkaze je vysvetliteľné skutočnosťou dažďa v čase škodovej udalosti, ktorý zneprehľadnil skutočný stav vozidla. Napriek tomu žalovanému už uvedené súd dáva za vinu. V tejto súvislosti sa žalovaný ani nestotožnil s názorom súdu, že fotografie vyhotovené bezprostredne po vzniku kolízie potvrdzujú vznik škody na poškodenom vozidle tak, ako bola zdokumentovaná neskôr v marci 2018. Žalovaným namietaná rozdielnosť zreteľnosti poškodení je pre súd vysvetliteľná skutočnosťou, že pršalo, vozidlo bolo mokré, v ktorej situácii sú podľa súdu slabšie zreteľné rôzne nedostatky a poškodenia povrchu vozidla. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný je naďalej toho názoru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho daným protiprávnym konaním a škodou zdokumentovanou dňa 14.3.2018 s tým, že škoda zo dňa 12.12.2017 bola len nepatrná. Navyše posúdenie rozsahu poškodenia motorového vozidla, ich porovnanie, je otázkou odbornou, ktorú nie je oprávnený posudzovať súd bez odborných znalostí.
16. K ne/ohláseniu dopravnej nehody polícii odvolateľ poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. s tým, že škodovú udalosť nie je účastník škodovej udalosti povinný ohlásiť policajtovi. Táto povinnosť vzniká len v prípade, ak ide o dopravnú nehodu a v zmysle § 66 ods. 1 citovaného zákona účastníkom dopravnej nehody, ktorým bola i poškodená vodička. Napriek dohode zúčastnených, že škodovú udalosť doriešia v priebehu najbližších dní, vodička poškodeného vozidla z neznámeho dôvodu žalovanému, po jeho odchode z miesta škodovej udalosti, políciu privolala. Odvolateľ zdôraznil, že nakoľko sa v danej veci nejedná o dopravnú nehodu, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd mal za to, že zo strany žalovaného došlo k nesplneniu si povinnosti účastníka dopravnej nehody a tým k závažnému porušeniu povinnosti žalovaného ako poistníka voči poisťovn,i so vznikom práva na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2004 Z.z.
17. Odvolateľ sa zároveň nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia od žalovaného aj podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2004 Z.z. Zákonodarca síce v citovanom ustanovení ukladá povinnosť poistenému ohlásiť škodovú udalosť poisťovateľovi, avšak porušenie predmetnej povinnosti nijakým spôsobom nesankcionuje. Zákonodarca trestá až porušenie povinnosti poisteného ohlásiť dopravnú nehodu poisťovateľovi a to tým, že poisťovateľovi priznáva právo na náhradu poskytnutého plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2004. Nakoľko v danej veci nejde o dopravnú nehodu, žalovaný nemohol porušiť predmetné zákonné ustanovenie.
18. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
19. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že ZOCP ukladá účastníkovi škodovej udalosti okrem iného preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, neuvádza, že by sa táto povinnosť nevzťahovala na susedov alebo že by jej splnenie bolo viazané na výslovnú žiadosť o preukázanie totožnosti. Ak túto povinnosť účastník škodovej udalosti nesplní, považuje sa škodová udalosť za dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 2 písm. a) ZOCP. ZOCP ukladá účastníkovi škodovej udalosti aj povinnosť vyplnenia podpísať tlačivo, pričom túto povinnosť nepodmieňuje skutočnosťou, že účastník má toto tlačivo správy o nehode pri sebe, že ním disponuje. Ak túto povinnosť účastník nesplní, považuje sa škodová udalosť za dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 2 písm. a) ZOCP. Žalovaný vo svojej výpovedi pritom uviedol, že ho poškodená žiadala o spísanie správy o nehode a o informáciu, či má poistené vozidlo. Žalobca pokračoval, že súd je podľa § 193 CSP viazaný právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 27.2.2018 bol žalovaný uznaný vinným zo zavinenia vzniku dopravnej nehody. Žalovaný nepodal proti rozkazu odpor, nespochybnil zistený skutkový stav, ani právnu kvalifikáciu zo strany správneho orgánu. Procesná obrana žalovaného v tom, že nedošlo k dopravnej nehode, ale len k škodovej udalosti je v tomto spore irelevantná, vzhľadom na viazanosť súdu rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorý sa stal právoplatným. Žalovaný v spore netvrdil, ani nepreukazoval, že by konkrétne poškodenia motorového vozidla nesúviseli s jeho protiprávnym konaním zo dňa 12.12.2017. Neuviedol ktoré poškodenie s ním
nesúvisí, nenavrhol ani nepredložil žiadny dôkaz a hoci súdu vytýka posudzovanie odbornej otázky bez odborných znalostí, sám odborné posúdenie danej skutočnosti nenavrhol. Preto súd správne vytkol pri tejto procesnej obrane neunesenie dôkazného bremena. Žalobca pokračoval, že žalovaný nesprávne vykladá ustanovenia ZPZP. Tento zákon ho sankcionuje ako poistníka nielen za nesplnenie povinností nahlásiť dopravnú nehodu podľa § 12 ods. 1 písm. e) ZPZP, ale aj za nesplnenie povinnosti (bez dôvodov hodných osobitného zreteľa) ohlásiť poisťovateľovi skutočnosť, že spôsobil škodu motorovým vozidlom do 15 dní od jej vzniku (§ 10 ods. 1 písm. a) ZPZP). Takže ani účelový výklad žalovaného, že nespôsobil dopravnú nehodu, ale škodovú udalosť, by ho nezbavilo povinnosti nahradiť poistné plnenie. Žalovaný napadol svojím odvolaním aj výrok o práve žalobcu na náhradu trov konania, v zákonnej lehote na podanie odvolania, ale neuviedol vo vzťahu k danému výroku žiadne odvolacie dôvody, ktorými by mal byť odvolací súd viazaný, pričom na ich doplnenie súd nevyzýva.
20. Žalovaný v replike podanej prostredníctvom svojho právneho zastúpenia uviedol, že podané odvolanie považuje za dôvodné v celom rozsahu a súd rozhodol nesprávne, keď žalobe vyhovel.
21. Podľa žalovaného sa nejedná o dopravnú nehodu, preto súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k nesplneniu si povinnosti účastníka dopravnej nehody a tým k závažnému porušeniu povinnosti žalovaného ako poistníka voči poisťovni so vznikom práva na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2004 Z.z. Rovnako sa žalovaný naďalej nestotožňuje s názorom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia od žalovaného aj podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2004 Z.z., podľa ktorého bol žalovaný povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Pri nepreukázaní totožnosti inému účastníkovi škodovej udalosti žalovaný tvrdí, že súvisiace okolnosti sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý si zjavne účastníci vzájomne nepreukazovali svoju totožnosť, pretože sa poznajú a sú susedia. Podľa žalovaného nesplnenie si tejto povinnosti s ohľadom na danú situáciu nemožno striktne považovať za nesplnenie si zákonných povinností uvedených v ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009, čo by umožňovalo aplikáciu § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na tom, že danú záležitosť doriešia neskôr z objektívnych dôvodov na strane žalovaného, v dôsledku čoho nebola spísaná správa o nehode. Navyše vodička sa rozhodla policajnú hliadku privolať až potom, čo žalovaný po dohode s ňou opustil miesto škodovej udalosti. Žalovaný opätovne poukázal na to, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 12.12.2017 a škodou, za ktorú bolo poskytnuté poistné plnenie, neexistuje príčinná súvislosť, čo odvodzoval z fotografií, ktoré zachytávali iný rozsah poškodenia vozidla bezprostredne po škodovej udalosti a iný s odstupom troch mesiacov.
22. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaný neuviedol odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že sa jedná o výrok, ktorý bezprostredne súvisí s výrokom vo veci samej. Preto sa nestotožňuje s tým, že by bolo potrebné, aby žalovaný uvádzal nejaké ďalšie samostatné odvolacie dôvody osobitne vo vzťahu k výroku II, keď dôvody uvádzané v odvolaní predsa súvisia s obidvoma výrokmi.
23. Žalobca v duplike zareagoval na niektoré vyjadrenia žalovaného v odvolaní. K nepreukazovaniu si totožnosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa uviedol, že inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa uvádza právny poriadok v § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z. v prípade definície nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia v prípadoch porušenia povinnosti poistníka uvedených v § 10 ods. 1 a 4 zákona. Poistník môže argumentovať existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 10 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v prípade nesplnenia si povinnosti účastníka škodovej udalosti ohlásiť poisťovni vznik škodovej udalosti v zákonnej lehote 15 dní. Existenciu takých dôvodov žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal. Žalovaný v priebehu sporu nepreukázal ani svoje tvrdenie o existencii dohody účastníkov dopravnej nehody, že danú záležitosť doriešia neskôr. Druhá účastníčka dopravnej nehody pani D. B. uzavretie takej dohody poprela, keď vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 1.2.2023 uviedla: „Pán mi vynadal, sadol do auta a odišiel“. Žalobca pokračoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by na poškodenom vozidle vznikli neskôr iné škody. Netvrdil, ani nepreukázal existenciu konkrétnych poškodení, ktoré by nemali mať súvis s jeho protiprávnym konaním zo dňa 12.12.2017, nenavrhol, ani nepredložil v tomto smere žiadny dôkaz.
24. K absencii odvolacích dôvodov vo vzťahu k výroku na náhradu trov konania žalobca uviedol, že odvolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Nerozporuje, že
odvolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku o náhrade trov konania, poukazuje však na absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku, pričom odvolací súd v je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a na odvolacie dôvody neuplatnené odvolateľom môže odvolací súd prihliadnuť len pri vadách týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
25. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
27. Predmetom konania je právo žalobcu ako poisťovne na náhrad poistného plnenia voči jej poistníkovi a poistenému žalovanému pre porušenie jeho zákonných povinností.
28. Predmetom odvolacieho konania, v rámci ktorého je odvolací súd podľa vyššie uvedeného viazaný nielen rozsahom, ale i dôvodmi uplatneným v odvolaní, bolo posúdiť správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a zároveň právneho posúdenia veci v intenciách obsahu odvolania žalovaného, so zameraním na ustálenie, či žalovaný v súvislosti s ním zavinenou poistnou udalosťou porušil zákonom mu uložené povinnosti poistníka, s následkom povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ako poisťovni náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatila poškodenému.
29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z uplatnenej odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:
30. K ne/preukázaniu totožnosti žalovaného druhej účastníčke kolízie, odvolací súd odkazuje na znenie ust. § 66 ods. 6 ZOCP, ktoré kategoricky a bezvýhradne ukladá účastníkovi škodovej udalosti okrem iného preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti. Bolo pritom nesporné, že v danom prípade žalovaný tak neurobil. Tejto povinnosti sa vzhľadom na poukázané zákonné ustanovenie nemôže zbaviť tvrdením, že s vodičkou poškodeného vozidla sú susedia, keďže ani sused nemusí disponovať všetkými informáciami definujúcimi totožnosť osoby. Vzhľadom na poukázané znenie je úplne irelevantné tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané, že vodička poškodeného vozidla ho o preukázanie totožnosti žiadala a žalovaný by to mal odmietnuť, splnenie tejto zákonnej povinnosti totiž nie je viazané na žiadosť protistrany. Prvoinštančný súd správne v tejto súvislosti poukázal na to, že i ak by aj mal za dané preukázanie totožnosti žalovaného vodičke poškodeného vozidla, v konaní nebolo sporným, že medzi účastníkmi kolízie nedošlo k vyplneniu a podpísaniu tlačiva v zmysle § 66 ods. 6 ZOCP.
31. K ne/spísaniu správy o dopravnej nehode, odvolací súd opätovne poukazuje na znenie ust. § 66 ods. 6 ZOCP, podľa ktorého účastník škodovej udalosti je povinný vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Je preto irelevantné tvrdenie
žalovaného, že ani jeden z účastníkov kolízie nedisponoval v danom čase predmetným tlačivom. V citovanom ustanovení sú vymenované povinnosti účastníka škodovej udalosti, ktoré je povinný vykonať bezodkladne a preto poukaz na dohodu účastníkov kolízie, že danú záležitosť doriešia neskôr, je bez významu. Z výpovede vodičky poškodeného vozidla (korešpondujúcej so záznamom dopravnej nehody z 12.12.2017 č.l. 44) pritom vyplýva, že žiadala žalovaného na mieste o spísanie správy o nehode a políciu zavolala preto, že nespísali žiadne papiere, pričom záznam o nehode nespísali preto, lebo jej žalovaný vynadal, sadol do auta a odišiel preč. S poukazom na uvedené, pre danú vec je bez relevancie tvrdenie odvolateľa, že vodička poškodeného vozidla bola tiež v postavení účastníka škodovej udalosti a spolupodieľala sa na tom, že k vyplneniu a podpísaniu správy o nehode nedošlo. Naviac podľa jej výpovede (ďalšími dôkazmi nevyvrátenej) na mieste žiadala žalovaného o spísanie správy o nehode, čo fakticky odmietol, keď z miesta nehody odišiel. Pokiaľ odvolateľ v tejto časti odvolania uvádza, že nevidel žiadne významné poškodenie cudzieho vozidla, aj z tohto vyjadrenia je zrejmé, že poškodenie mu bolo zjavné, avšak subjektívne ho hodnotil ako nevýznamné. Pokiaľ ide o ne/existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného zo dňa 12.12.2017 a škodou zdokumentovanou dňa 14.3.2018, odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom predmetného spisu, najmä fotografiami dokumentujúcimi dané poškodenie, sa plne zhodol so závermi súdu prvej inštancie v ods. 20 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd zdieľa názor prvoinštančného, že v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného dňa 12.12.2017 a škodou zdokumentovanou dňa 14.3.2018. Žalovaný opak (že následne došlo k ďalšiemu poškodeniu vozidla na tých istých miestach), ničím nepreukázal.
32. Odvolateľ tiež namietal závery prvoinštančného súdu k ne/ohláseniu dopravnej nehody polícii, keď poukazoval na to, že túto udalosť ohlásila polícii poškodená, ktorá bola rovnako účastníčkou kolízie. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, najmä v ods. 18 a 19, v ktorom súd správne poukázal na to, že ust. § 12 ods. 1 písm. e) ZPZP ukladá povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou, priamo poistníkovi, ktorým bol v danom prípade žalovaný. Ako správne ustálil prvoinštančný súd, nie je možné privolanie polície pani B. po odchode žalovaného považovať za splnenie povinnosti žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu v zmysle§ 66 ods. 6 ZOCP.
33. Prvoinštančný súd správne, v rozpore s ďalšími tvrdením odvolateľa, ustálil, že porušenie povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) ZPZP - neoznámenie písomne poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku (bez preukázania dôvodu hodného osobitného zreteľa), má v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) ZPZP za následok vznik nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia proti poistníkovi.
34. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného, odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že v danom prípade bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre vznik žalovaného nároku žalobcu ako poisťovateľa voči žalovanému ako poistníkovi na náhradu poistného plnenia v žalovanom rozsahu, včítane uplatneného príslušenstva. Žalovaný ako poistník a zároveň účastník škodovej udalosti si nesplnil zákonom uloženú povinnosť v zmysle § 66 ods. 6 ZOCP najmä vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, ale tiež preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, v dôsledku čoho sa predmetná kolízia, ktorá by inak nespĺňala definičné znaky dopravnej nehody podľa § 64 ods. 1 ZOCP, v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) ZOCP, považuje za dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda. Žalovaný ako účastník dopravnej nehody bol potom v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) ZOCP povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zároveň podľa § 10 ods. 1 písm. a) ZPZP písomne oznámiť poisťovateľovi vznik danej škodovej udalosti. Žalovaný, ktorý spôsobil škodu svojím motorovým vozidlom, pritom podľa súdmi ustáleného bez dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 12 ods. 1 písm. g) ZPZP) porušil túto povinnosť a zároveň porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. e) ZPZP (ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi), čím v zmysle § 12 ods. 1 ZPZP vznikol žalobcovi ako poisťovateľovi proti žalovanému ako poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla v preukázanom rozsahu včítanie odvolaním spochybneného úroku z omeškania. V dôsledku uvedeného bolo dôvodným žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť.
35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
36. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane, vzhľadom na spôsob rozhodnutia, správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil (výrok I.).
37. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok II.).
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).