Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-75-2023.pdf
PDF · 110.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: F.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpená: JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 10, Piešťany, proti žalovanému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu s a v y p o r i a d a v a tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti evidované Okresným úradom X. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., ako pozemky parcely registra „. evidované na katastrálnej mape ako parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „. č. XXX/X, vrátane všetkých ich súčastí, vonkajších úprav a oplotení, vo všeobecnej hodnote 125.000,- eur, v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu 34.679,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.10.2023, doručenou súdu dňa 04.10.2023, domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu. Žalobkyňa v rámci vyporiadania BSM navrhovala, aby do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané nehnuteľnosti evidované Okresným úradom X. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., ako pozemky parcely registra „. evidované na katastrálnej mape ako parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „. č. XXX/ X, vrátane všetkých ich súčastí, vonkajších úprav a oplotení, vo všeobecnej hodnote 125.000,- eur, a aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému ako vyrovnací podiel sumu 34.679,- eur. Zároveň sa domáhala priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že strany sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 6P/71//2021-82 zo dňa 11.10.2022. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2022. Právoplatnosťou rozvodu manželstva zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Žalobkyňa sa po rozvode manželstva pokúšala uzatvoriť so
žalovaným mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, avšak táto snaha bola doposiaľ bezúspešná a z „nekonania“ žalovaného je nesporné, že vyriešenie uvedenej záležitosti žalovaný bezdôvodne marí a spôsobuje prieťahy v jej vyriešení. Žalobkyňa žiada vyporiadať v rámci konania nasledovný majetok patriaci do BSM: a) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu X., pre k.ú. O. - parcely registra „. evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX/ X, o výmere XXX m2, záhrada; parc.č. XXX/X, o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc.č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parc.č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; stavba - rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X. Spoločné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX. Spoločné nehnuteľnosti vrátane ich súčastí, vonkajších úprav a oplotení užíva ku dňu podania žaloby výlučne žalobkyňa spolu s 2 maloletými deťmi, ktoré jej boli právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti; b) to čo jeden z manželov vynaložil zo svojho výlučného na spoločný majetok - žalobkyňa žiada v rámci vyporiadania BSM vyporiadať sumu 40.500,- eur, ktorú vynaložila žalobkyňa zo svojich výlučných prostriedkov (získala dar 41.000,- eur od rodičov na kúpu spoločných nehnuteľností označených v písm. a); c) to čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov - žalobkyňa žiada v rámci vyporiadania BSM vyporiadať sumu 15.142,- eur, ktorá bola vynaložená zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu počas ich manželstva na splácanie výlučného úveru žalovaného, ktorý žalovaný čerpal pred uzatvorením manželstva. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 06.07.2013 a právoplatnosť rozvodu manželstva nastala 29.11.2022. Za obdobie manželstva tak bolo splatených na výlučný úver žalovaného zo spoločných prostriedkov 113 mesačných splátok á 134,- eur = 113 x 134,- eur = 15.142,- eur. Žalobkyňa zadala požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku k stanoveniu objektívnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností (VšH), ktorá bola stanovená znalcom D.. K. V., G. XX, X., na sumu 125.000,- eur. Žalobkyňa v zmysle zákonných zásad podľa § 150 OZ žiada o prikázanie spoločných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že v spoločných nehnuteľnostiach majú mal. deti strán sporu vytvorené vhodné podmienky na bezpečný rast a vývin, mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalobkyňa je schopná vyplatiť žalovaného z jeho zákonného podielu na vyporiadaní BSM. 125.000,- eur: 2 = 62.500,- eur. Od podielu 62.500,- eur pripadajúceho na každého z bývalých manželov žiada žalobkyňa odpočítať žalovanému sumy 20.250,- eur + 7.571,- eur. 40.500,- eur (výlučné prostriedky žalobkyne použité na spoločný majetok): 2 = 20.250,- eur; 15.142,- eur (spoločné prostriedky strán sporu použité na výlučný majetok žalovaného): 2= 7.571,-eur. Žalobkyňa tak navrhuje, aby bola zaviazaná na vyplatenie finančného vyrovnania žalovanému vo výške 34.679,- eur. Na základe zákonných princípov platných pre vyporiadanie BSM žalobkyňa hoci podala túto žalobu na autoritatívne rozhodnutie súdu, navrhuje žalovanému, aby z hľadiska hospodárnosti konania so žalobkyňou uzatvoril mimosúdnu dohodu.
3. Ako dôkazy žalobkyňa označila a predložila rozsudok OS Piešťany sp.zn. 6P/71/2021-82 zo dňa 11.10.2022, Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, Výpis z LV č. XXXX pre k.ú. O., Kúpnu zmluvu zo dňa 19.08.2013, výpis z účtu, Darovaciu zmluvu zo dňa 19.08.2013, výpis transakcií, Znalecký posudok č. XX/XXXX.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená, k tejto sa v lehote ani neskôr nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 62), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 06.07.2013 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6P/71/2021-82 zo dňa 11.10.2022 (na č.l. 8), a to ku dňu 29.11.2022, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. zo dňa 28.09.2023 (na č.l. 10) vyplýva, že strany sú evidované ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemky parcely registra „. evidované na katastrálnej mape ako parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „. č. XXX/X, s titulom nadobudnutia „Kúp. zml. V XXXX/XXXX právoplat. XX.X.XXXX - XX/XXXX“. Z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. 12) vyplýva, že strany do ich BSM nadobudli vyššie uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 41.500,- eur,
pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- eur bola zaplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy ako preddavok kúpnej ceny a druhá časť kúpnej ceny vo výške 40.500,- eur bola zaplatená bankovým prevodom v deň podpisu zmluvy. Z výpisu z účtu (na č.l. 17) vyplýva výber hotovosti z účtu rodičov žalobkyne v sume 41.000,- eur dňa 19.08.2013. Z Darovacej zmluvy zo dňa 19.08.2013 (na č.l. 18) vyplýva, že rodičia žalobkyni darovali 41.000,- eur v hotovosti, ktoré peňažné prostriedky žalobkyňa prevzala pri podpise zmluvy. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX (na č.l. 21), vypracovaného znalcom D.. K. V., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O., vrátane všetkých ich súčastí, vonkajších úprav a oplotení, bola stanovená vo výške 125.000,- eur.
7. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
9. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
10. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. (2)
11. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
12. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
13. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (1) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (3)
14. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. V predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 OZ bolo potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol súd.
18. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dispozíciu strán konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.
19. Pri vyporiadaní BSM by mali byť medzi strany sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov, pričom základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (tzv. princíp parity). Súdna prax odklon o princípu rovnosti podielov (tzv. disparitu podielov) označuje za postup výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje zásadu (východisko) a disparita výnimku (odklon od východiska) parity podielov. Posudzovanie výšky podielu manželov podľa toho, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje teda výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, pretože sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu. Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. Ak sa obaja manželia náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, spoločný majetok sa medzi nimi spravidla rozdelí rovnakým podielom. Východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať iba v takom prípade, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu.
20. V konaní nebol tvrdený ani preukázaný žiaden dôvod pre disparitu podielov, preto bolo potrebné vychádzať z toho, že obaja manželia sa náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb. Vzhľadom na uvedené nebol daný dôvod priznať niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku, ale súd vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké. Zároveň súd poukazuje na to že aj žalobkyňa žiadala práve polovičný podiel na majetku.
21. Medzi stranami nebolo sporným, že do BSM patria nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX . pre k.ú. O., ani ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne. Z dôvodu, že žalobkyňa nehnuteľnosti užíva na bývanie, pričom jej zároveň boli do osobnej starostlivosti zverené spoločné maloleté deti a má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovaného, bolo z hľadiska účelného využitia veci namieste, aby sa žalobkyňa stala ich výlučným vlastníkom. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D.. K. V. vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 125.000,- eur, voči čomu žalovaný nenamietal, a preto súd z tejto hodnoty vychádzal. Vzhľadom na uvedené súd do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. rozsudku vrátane všetkých ich súčastí, vonkajších úprav a oplotení vo všeobecnej hodnote 125.000,- eur.
22. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 OZ).
23. V rámci vyporiadania bolo preto ďalej potrebné prihliadnuť na to, čo jeden z manželov vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok. Ako na individuálny vnos možno prihliadať iba na finančné prostriedky, za ktoré bola financovaná vec patriaca do BSM a ktorá zároveň ku dňu zániku BSM aj existovala (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa 18.11.2014). Investície z oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) do spoločného majetku (BSM) sa hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené.
24. V konaní nebolo sporným, pričom to bolo podložené aj dôkazmi (výpis z účtu a darovacia zmluva), že žalobkyňa vynaložila sumu 40.500,- eur zo svojich výlučných prostriedkov (ktoré získala darom od
svojich rodičov) na kúpu spoločných nehnuteľností, a teda išlo o vnos do spoločného majetku manželov, na ktorý je potrebné prihliadať v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle.
25. V rámci vyporiadania bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na ostatný majetok jedného z manželov.
26. V konaní nebolo sporným (keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel), že zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu bola počas ich manželstva vynaložená na splácanie výlučného úveru žalovaného (ktorý čerpal pred uzatvorením manželstva) celkom suma 15.142,- eur (113 mesačných splátok x 134,- eur), a teda išlo o použitie spoločného majetku manželov na výlučný majetok jedného z manželov, na čo je potrebné prihliadať v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa nárok na polovicu z uvedenej sumy 15.142,- eur, t.j. na sumu 7.571,- eur.
27. Cena všetkých vecí a hodnôt v BSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného predstavuje celkom sumu 125.000,- eur, keď žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosti celkom v hodnote 125.000 a žalovanému boli prikázané veci celkom v hodnote 0 eur.
28. K vloženiu sumy 40.500,- eur z výlučného majetku žalobkyne do spoločného majetku (viď odseky 23. a 24. rozsudku) súd uvádza, že pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície resp. vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú by mala strana druhému zaplatiť, ale je v prvom rade potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície. Výška podielu každého z manželov sa určí tak, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov sa odpočíta výška investície a takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z manželov, pričom pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. Následne, k podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície, pričom súčet musí dať celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Potom možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnacieho podielu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4072/2010, sp.zn. 22 Cdo 4509/2011).
29. S poukazom na vyššie uvedený odsek potom súd sumu 125.000,- eur znížil o sumu 40.500,- eur, t.j. o čiastku, ktorú žalobkyňa vynaložila na tento majetok zo svojho, pričom výsledkom je suma 84.500,- eur. Z uvedenej sumy má žalovaný dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky, t.j. v hodnote 42.250,- eur a žalobkyňa, ktorá čiastku 40.500,- eur vynaložila zo svojho, majetok v hodnote o 40.500,- eur vyšší, teda v hodnote 82.750,- eur. Žalobkyni boli prikázané veci v hodnote 125.000,- eur a žalovanému boli prikázané veci v hodnote 0 eur. Rozdiel oproti tomu, čo má žalovaný dostať, je suma 42.250,- eur (podiel 42.250,- eur mínus 0 eur), ktorá suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalovaného.
30. Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM je ďalej potrebné prihliadnuť aj na to, čo má žalovaný nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok, resp. použitú výlučne pre potrebu len jedného z nich, pričom v prípade žalovaného ide o sumu 15.142,- eur, z ktorej sumy má každý z manželov nárok na polovicu. Žalovaný by tak mal nahradiť do BSM sumu 7.571,- eur, o ktorú je potrebné znížiť jeho vyrovnací podiel, po čom vyrovnací podiel žalovaného predstavuje sumu 34.679,- eur (42.250,- eur - 7.571,- eur).
31. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd uložil žalobkyni vo výroku II. tohto rozsudku zaplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 34.679,- eur.
32. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
33. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu bola žalobkyňa zaviazaná, poskytol súd žalobkyni na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedenú lehotu žalobkyňa navrhla v žalobe, pričom žalovaný voči nej nenamietal.
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
38. K rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania súd uvádza, že skutočnosť, že konanie o vyporiadanie BSM je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, nemá vplyv na otázku rozhodovania o náhrade trov konania, preto je potrebné vychádzať zo zásady úspechu (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/12/2017 zo dňa 31.07.2017). V konaní o vyporiadanie BSM nie je preto možné považovať za správne automatické rozhodnutie o náhrade trov konania spôsobom, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo, ale je možné tak urobiť iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/300/2014 zo dňa 25.02.2015). Je potrebné prihliadnuť tiež na to, či tá zo strán sporu, ktorá mala vo veci úspech, sa snažila pred zahájením sporu s protistranou dohodnúť a či procesné podania tejto strany kvalitatívne a kvantitatívne aspoň približne zodpovedali tomu, ako súd vo vecí samej rozhodol.
39. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/25/20120-351 zo dňa 16.11.2021, podľa ktorého „pri rozhodovaní o náhrade trov o vyporiadanie BSM je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk, je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania. Je potrebné prihliadať aj na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky s vyššou hodnotou) prináležia do spoločného majetku a ktoré nie. Ak niektorý z účastníkov odmietol pred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadanie spoločného majetku vôbec jednať a znemožnil tak mimosúdne vyporiadanie, je potrebné vziať do úvahy aj túto skutočnosť. Rozhodnutie o tom, či a nakoľko bol účastník procesne úspešný, tak závisí na úvahe súdu (viď uznesenie NSČR, sp.zn. 22Cdo 3730/2015).“
40. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, pretože bola úspešná pokiaľ ide o návrh na prikázanie nehnuteľností, ako aj pokiaľ ide o výšku vyrovnacieho podielu. Zároveň sa žalobkyňa podľa nepopretého (a preto nesporného) skutkového tvrdenia pokúšala o uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovaným pred podaním žaloby, k čomu však pre pasivitu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný bol následne pasívny aj počas konania na tunajšom súde, k žalobe sa ani nevyjadril, a preto nebolo možné ani zmierlivé riešenie sporu v rámci konania.
41. O náhrade trov konania strán sporu potom súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal vo výroku III. rozsudku voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
42. Súd nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP, keď v konaní nebol žalovaným tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto výnimočný postup. Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/67/2010 zo dňa 09.06.2010, v odôvodnení ktorého dovolací súd uviedol, že „ustanovenie § 150 O.s.p. (pozn. súdu: teraz § 257 CSP) nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“ Z
uvedeného mal súd za to, že na strane žalovaného niet žiadneho dôvodu na použitie stanovenia § 257 CSP, a priznanie náhrady trov konania žalobkyni v plnom rozsahu je v súlade s princípom spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).