Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu DOKRA STAV, s.r.o., Račianska 88B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47581336, zastúpeného spoločnosťou HAÁR & Partners, s.r.o., Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101750063/2019 zo dňa 17.7.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101750063/2019 zo dňa 17.7.2019 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100301079/2019 zo dňa 28.1.2019, ktorým mu bol za zdaňovacie obdobie júl 2017 vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 26 599,99 eur na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr č. 17020008, 17020010, 17020012, 17020013 a 17020019 vystavených spoločnosťou VEBO INVEST s.r.o. za dodávky stavebného materiálu.

2.

Namietal, že správca dane vychádzal z neexistencie dôkazov o dodaní tovaru medzi spoločnosťami Feromell s.r.o. a VEBO INVEST s.r.o. a dospel k záveru, že dodanie tovaru neuskutočnila spoločnosť VEBO INVEST s.r.o., hoci existujú dôkazy o priamom dodaní tovaru touto spoločnosťou, správca dane nepotvrdil, že žalobca nadobudol tovar od iného dodávateľa a súčasne následné dodanie tohto tovaru žalobcom tretím osobám nespochybnil. Poukázal na to, že správca dane výpoveď bývalého konateľa spoločnosti VEBO INVEST s.r.o. vyhodnotil ako nedôveryhodnú iba preto, že tento nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom však bývalý konateľ vypovedal ako svedok a preto nemal dôkaznú povinnosť. Podľa žalobcu aj predložený ručný nákres zostavy skriniek bol účelovo vyhodnotený ako nedôveryhodný, pričom správca dane zrejme nemá informácie o všetkých firmách, ktoré dodávajú zostavy skriniek a je vylúčené, aby všetky mali presnú dokumentáciu dodávaných skriniek. Napokon žalobca preukázal, aké a koľko skriniek bolo dodaných, nevedno však, ako to správca dane vyhodnotil, resp. aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie. Pochybnosti správcu dane o vierohodnosti predloženého stavebného denníka sa zrejme zakladajú na tom, že záznamy v ňom boli vykonané aj po vydaní kolaudačných rozhodnutí (15.5.2017), hoci záznamy v stavebnom denníku sa bežne vedú aj po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa iba povoľuje užívanie stavby na určený účel. Stavby môžu mať nedostatky, ktoré nemusia byť zaznamenané v kolaudačnom rozhodnutí, nakoľko neohrozujú zdravie a

bezpečnosť osôb a nebránia užívaniu stavby, ktorých odstránenie ale vyžaduje vykonanie stavebných prác zapisovaných do stavebného denníka. Za absurdné pritom žalobca považuje odôvodnenie nedostatočnej použiteľnosti stavebného denníka tým, že neobsahuje záznam o vykladaní materiálu. Správca dane nevzal do úvahy, že žalobca dodávateľovi za tovar riadne zaplatil, a aj všetky ostatné dôkazy účelovo spochybnil alebo ich úplne ignoroval. Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu porušuje zásady proporcionality, rovnosti zaobchádzania a právnej istoty zakotvené v práve EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6.12.2012 vo veci C-285/11. Uvádzal, že v uvedenom prípade Bonik EOOD (ďalej len „Bonik“) je spoločnosťou, v ktorej sa vykonala daňová kontrola týkajúca sa mesiacov február a marec 2009. V dôsledku tejto kontroly bulharské daňové orgány zistili, že neexistujú dôkazy o uskutočnení dodaní pšenice a slnečnice v rámci Spoločenstva, o ktorých Bonik vyhlásila, že sa uskutočnili v prospech spoločnosti založenej podľa rumunského práva Agrisco SRL a že so zreteľom na skutočnosť, že množstvá pšenice a slnečnice uvedené na faktúrach vyhotovených spoločnosťou Bonik boli podľa účtovného oddelenia tejto spoločnosti odvezené z jej skladu a nenachádzali sa tam v čase vykonania uvedenej kontroly, stali sa tieto množstvá predmetom zdaniteľných dodaní na bulharskom území. Uvedené daňové orgány okrem toho preskúmali nákupy pšenice, ktoré uvádzala Bonik, v súvislosti s možnosťou jej nákupu od spoločnosti Favorit stroy Varna EOOD a Agro treyd BG Varna EOOD, za ktoré sa DPH odpočítala. Bonik mala faktúry vyhotovené spoločnosťami Favorit stroy, ako aj Agro treyd a tieto faktúry zodpovedali týmto nákupom. Bulharské daňové orgány však na to, aby sa ubezpečili o uskutočnení uvedených nákupov, vykonali dodatočné kontroly u dodávateľov spoločnosti Bonik, teda v spoločnostiach Favorit stroy a Agro treyd, ako aj u ich dodávateľov, teda v spoločnostiach Lyusi treyd EOOD, Eksim plyus EOOD a Riva agro stil EOOD. Vzhľadom na to, že tieto kontroly nepreukázali, že spoločnosti Lyusi treyd EOOD, Eksim plyus EOOD a Riva agro stil EOOD skutočne dodali tovar spoločnostiam Favorit stroy a Agro treyd, vychádzali bulharské daňové orgány z toho, že posledné uvedené spoločnosti nemajú potrebné množstvá tovaru na to, aby uskutočnili dodania určené spoločnosti Bonik, a uvedené orgány dospeli k záveru, že nedošlo k skutočným dodaniam medzi uvedenými spoločnosťami a spoločnosťou Bonik. Uvedené daňové orgány preto v opravnom daňovom výmere z 10. marca 2010 zamietli spoločnosti Bonik právo odpočítať DPH vo forme daňového kreditu za dodania pšenice uskutočnené jej dodávateľmi, spoločnosťami Favorit stroy a Agro treyd. Bonik proti tomuto daňovému výmeru podala správnu žalobu. Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že bulharské daňové orgány nenapadli skutočnosť, že Bonik uskutočnila následné dodania tovaru toho istého druhu a v rovnakom množstve, ani nepotvrdil, že táto spoločnosť nadobudla tovar od iných dodávateľov, ako sú spoločnosti Favorit stroy a Agro treyd. Okrem toho dodáva, že existujú dôkazy o uskutočnení priamych dodaní a absencia dôkazov o predchádzajúcich dodaniach nemôže viesť k záveru, že sa tieto priame dodania neuskutočnili. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že vnútroštátna právna úprava nepodmieňuje využívanie práva na odpočítanie DPH vo forme daňového kreditu dôkazom o pôvode tovaru. Podľa uvedeného súdu daňová správa v praxi a niektoré bulharské súdy požadujú dôkaz o uskutočnení predošlých dodaní na to, aby zdaniteľnej osobe priznali právo na odpočítanie DPH.

3.

Súdny dvor v uvedenom prípade rozhodol tak, že články 2,9,14,62,63,167,168 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veci samej, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodania tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba dane vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Teda podľa práva EÚ, dodanie medzi spoločnosťou VEBO INVEST s.r.o. a žalobcom nemožno považovať za neuskutočnené bez toho, aby na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dotknuté plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca. Nezrovnalosti na strane spoločností VEBO INVEST s.r.o. a Feromell s.r.o. žalobca nevedel a nemal ako vedieť. Predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dotknuté plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného prechádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, teda spoločnosti VEBO INVEST s.r.o. a/alebo spoločnosti Feromell, s.r.o., je však povinnosťou nie žalobcu,

ale správcu dane. Správca dane však takéto dôkazy nepredložil. Na druhej strane, všetky dôkazy predložené mu žalobcom o priamom dodaní medzi spoločnosťou VEBO INVEST s.r.o. a žalobcom správca dane buď účelovo vyhodnotil ako nedôveryhodné alebo pochybné, alebo ich jednoducho nebral do úvahy. K tomu už len priradil argument o absencii dôkazov o dodaní medzi spoločnosťou Feromell, s.r.o. a spoločnosťou VEBO INVEST s.r.o. a napokon prijal záver, že dodanie tovaru žalobcovi neuskutočnila spoločnosť VEBO INVEST s.r.o. Zároveň však nepotvrdil, že žalobca nadobudol tovar od iného dodávateľa, ako je spoločnosť VEBO INVEST, a nespochybnil, že žalobca ten istý tovar následne dodal tretím osobám. Na základe uvedených okolností žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

4.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť. Uvádzal, že zamestnanci správcu dane kontrolou dokladov zistili, že žalobca v zdaňovacom období júl 2017 odpočítal daň z piatich dodávateľských faktúr od spoločnosti VEBO INVEST s.r.o., Hviezdna 110/5, 951 01 Veľké Dvorníky, IČO 50710737, DIČ 2120447505, IČ DPH SK 2120447505, predmetom fakturácie bol stavebný materiál podľa zmluvy - kuchynské linky, podlahový materiál, obklady, lícové tehly. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporného tovaru bolo realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na sporných faktúrach, pričom existenciu sporného tovaru nespochybnil. Nebolo preukázané, že pri spornom zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, preto správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveruje uskutočnenie zdaniteľných obchodov a splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane stanovených v § 49 a § 51 zákona o DPH nielen u daňového subjektu, ale aj u dodávateľa zdaniteľného obchodu, pričom preveruje reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ich zaúčtovanie prostredníctvom ním vedeného účtovníctva. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť účtovné a daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie u dodávateľa sporného tovaru z dôvodu, že konateľ spoločnosti VEBO INVEST s.r.o. p. Ladislav Kovács, dokladmi nedisponoval, pretože spoločnosť zanikla zlúčením a tvrdil, že odovzdal túto dokumentáciu nástupníckej spoločnosti JT COMPANY INVEST s.r.o. (p. Kovács predložil notársku zápisnicu - zmluvu o zlúčení obchodných spoločností). Výzva správcu dane nástupníckej spoločnosti JT COMPANY INVEST s.r.o. na predloženie účtovných a daňových evidencií sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Konateľom je občan Rumunska a táto spoločnosť pozostáva zo 169 obchodných spoločností.

5.

Správca dane v záujme správneho posúdenia skutkového stavu preveroval žalobcom deklarovaný nákup tovaru (stavebného materiálu) aj na základe výsluchu svedka, bývalého konateľa VEBO INVEST s.r.o. - pána Ladislava Kovácsa. Svedok ústne potvrdil dodanie tovaru, uviedol, že ho nadobudol od spoločnosti Feromell s.r.o., ktorá zabezpečovala aj jeho prepravu k žalobcovi. Nevedel si však spomenúť na priezvisko konateľa Feromell s.r.o. (hoci od obchodu s ním neuplynul ani rok a iných dodávateľov okrem Feromell s.r.o. nemal), ani uviesť jeho telefonický kontakt (rozbil sa mu mobil), neuviedol, akými dopravnými prostriedkami sa preprava uskutočnila, ani mená osôb, ktoré ju uskutočnili, resp. osôb, ktoré s tovarom manipulovali. Uviedol, že hlavným predmetom činnosti VEBO INVEST s.r.o. (VEBO INVEST s.r.o. vznikla dňa 9.2.2017, v marci až máji 2017 nevykazovala žiadne zdaniteľné plnenia, zanikla zlúčením 30.9.2017 údajne z dôvodu častých reklamácií odberateľa, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázala) bola kúpa a predaj hlavne stavebného materiálu, v tom čase spoločnosť nedisponovala skladovými priestormi a obchodovala len s dvomi spoločnosťami a to Feromell s.r.o. a so žalobcom, s ktorým nadviazal kontakt tak, že p. Zsoldosa oslovil, či nepotrebuje stavebný materiál. Uvedená výpoveď spolu so zistením správcu dane, že platby za tovar od žalobcu boli z účtu VEBO INVEST s.r.o. v ten istý alebo nasledujúci deň vyberané v hotovosti p. Ladislavom Kovácsom a nebolo zistené ani potvrdené, že boli ďalej uhrádzané Feromell s.r.o. (na účtoch Feromell s.r.o. v Slovenskej sporiteľni a vo VÚB, a.s. neboli v danom období zistené žiadne pohyby), vyvoláva pochybnosti o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako je deklarovaný na sporných faktúrach a keďže tvrdenia z výpovede nebolo možné preveriť v účtovnej a daňovej evidencii dodávateľa, pretože výzva správcu dane nástupníckej

spoločnosti JT COMPANY INVEST s.r.o. na predloženie účtovných a daňových evidencií sa vrátila s poznámkou adresát neznámy, výpoveď má nízku dôkaznú silu.

6.

Žalovaný poukazoval na to, že ručný nákres skriniek, ktoré mali byť jednotlivými súčasťami kuchynskej linky nemá znaky technického nákresu a v dnešnej dobe využívania vizualizácie zariaďovania interiérov domov vyvoláva pochybnosti o tomto doklade ako hodnovernom dôkaze, najmä keď priamo z nákresu nie je zrejmé, kto, pre koho a za akým účelom nákres vypracoval.

7.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vyzýval žalobcu, aby predložil doklady alebo uviedol konkrétne, do ktorých rodinných domov a v akom množstve bol tovar uvedený na sporných faktúrach zabudovaný, aby bolo možné skontrolovať, či bol použitý na zdaniteľné plnenie. Žalobca v odpovedi na výzvu zo dňa 24.8.2018 č. uviedol nasledovné: „k dodávateľským faktúram evidovaným v účtovníctve pod č. PF 17/130, PF 17/129, PF 17/127, ktorých predmetom fakturácie je stavebný materiál žalobca uvádza, že miesto vykládky stavebného materiálu, bolo na stavbách rodinných domov v Kvetoslavove - „Karolinum Kvetoslavov (17 rodinných domov)“, ako je to uvedené v predloženom stavebnom denníku“. Teda sám žalobca týmto vyjadrením deklaroval, že v stavebnom denníku by mali byť údaje o vykládke stavebného materiálu. Keďže správca dane údaje o vykládke materiálu, prípadne o tom, v akom množstve, v ktorých dňoch, do ktorých rodinných domov bol zabudovaný, nenašiel (odhliadnuc od toho, aké údaje sa v zmysle stavebného zákona a vyhlášky do stavebného denníka zapisujú) a vzhľadom na skutočnosť, že na stavbu všetkých rodinných domov bol vedený jeden stavebný denník (odhliadnuc od toho, že zákonné predpisy to umožňujú), správca dane správne vyhodnotil, že predložený stavebný denník nie je vierohodným dokladom vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam.

8.

Podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu, že správca dane nebral do úvahy skutočnosť, že sporné faktúry za dodaný tovar boli riadne zaplatené, pretože vystavenie, zaúčtovanie a úhrada faktúr nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti a týmto nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. Pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, že tovar bol reálne dodaný deklarovaným dodávateľom nepostačuje len existencia dokazovaním spochybnených sporných faktúr za tovar. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, druhou podmienkou je obsahová stránka, t.j. doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu - nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Ako vyplýva zo ZÚP č. 100545236/2018, správca dane oboznámil žalobcu s vypočutím svedka p. Ladislava Kovácsa, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a odovzdal mu ZÚP z jeho vypočutia. Správcovi dane vznikli pochybnosti (už pri uvedenom výsluchu svedka) o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklarujú sporné doklady, viacerými výzvami vyzýval žalobcu, aby predložil ďalšie dôkazy a doklady, ktoré by preukazovali dodanie sporného tovaru, pretože z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázania. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok (napr. rozsudok NS SR sp.zn. z 28.4.2011: Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničným dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak správca dane spochybní, že daňový subjekt nadobudol tovar práve od deklarovaného dodávateľa, nie je jeho povinnosťou zisťovať, ktorý dodávateľ v skutočnosti tovar dodal, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Žalobca k odpovediam na výzvy okrem sporných faktúr nepredložil iné dôkazy ako napr. skladové karty

materiálu, príjemky a výdajky materiálu, nerobil evidenciu motorových vozidiel, ktoré sa pohybovali na stavbe, tovar zo sporných faktúr bol objednávaný na osobnom stretnutí, teda ústne, absentujú písomné objednávky, neboli predložené ani písomné potvrdenia (napr. aj mailom) ústnych objednávok zo strany predávajúceho v zmysle čl. II. bod 3 Rámcovej kúpnej zmluvy a to v situácii, keď išlo o dodávku širšieho sortimentu tovaru v hodnote až 133 000,01 eur bez DPH.

9.

Z judikatúry NS SR vyplýva, že daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. Žalobca tým, že si nezabezpečil vyššie uvedené písomné evidencie a doklady, vystavil sa riziku, že pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane sa dostane do dôkaznej núdze. Ako vyplýva zo spisového materiálu (z vyjadrenia k protokolu), za žalobcu nikto nebol prítomný priamo pri preberaní tovaru (konatelia až neskôr preverovali na základe dodacieho listu dodaný tovar), nemali bližšie vedomosti o tom, či konateľ VEBO INVEST s.r.o., ktorá mal zabezpečiť prepravu sporného tovaru to urobí priamo alebo prostredníctvom iného prepravcu, no zverili mu kľúče od rodinných domov bez toho, aby vedeli, aké osoby sa budú pri preprave a vykládke tovaru pohybovať na stavbe, svedčia o tom, že žalobca nekonal s náležitou obozretnosťou a odbornou starostlivosťou.

10.

K žalobným námietkam, ktorými sa žalobca odvoláva na judikát SDEÚ, žalovaný uvádzal, že predmetný judikát je možné aplikovať len za podmienky, že ide o totožné a zhodné veci. Bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho sporného zdaniteľného obchodu má prvky z citovaného rozsudku SDEÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v tomto rozsudku uvedené; z týchto dôvodov preto nemožno na túto námietku prihliadnuť. Navyše žalobcom namietaný rozsudok nesúvisí s prejednávanou vecou a žalovaný zastáva názor, že v predmetnom prípade správca dane prijal záver, že dôkazy a vysvetlenia predložené žalobcom nie sú postačujúcom dôkazom na preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom (pričom sa správcovi dane u dodávateľa VEBO INVEST s.r.o. nepodarilo preveriť zdaniteľné obchody na základe dokladov z dôvodu, že účtovnú a daňovú dokumentáciu konateľ VEBO INVEST s.r.o. podľa svojho vyjadrenia odovzdal následníckej spoločnosti) a zistil porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Z uvedených dôvodov sa žalobca nemôže dovolávať ochrany s poukazom na vyššie zmienený rozsudok, keďže jeho prvky nie sú v okolnostiach predmetného prípadu naplnené.

11.

Žalovaný považuje za zavádzajúcu žalobnú námietku žalobcu o tom, že správca dane prijal záver, že dodanie tovaru žalobcovi neuskutočnila VEBO INVEST s.r.o. na základe absencie dôkazov o dodaní medzi Feromell s.r.o. a VEBO INVEST s.r.o., pritom existujúce dôkazy o priamom dodaní medzi VEBO INVEST s.r.o. a žalobcom správca dane účelovo spochybnil alebo úplne ignoroval. Podľa žalobcu správca dane hodnotil získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane existenciu sporného tovaru nespochybnil. To, že žalobca disponoval faktúrami od spoločnosti VEBO INVEST s.r.o. a nadobudnutý tovar použil na účely svojich zdaniteľných transakcií ešte nepreukazuje, že tovar mu dodal dodávateľ deklarovaný na týchto faktúrach. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 27 uvádza, že doklady a vysvetlenia predložené žalobcom nie sú postačujúcim dôkazom na uznanie odpočtu dane, pretože dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané (správcovi dane sa u dodávateľa VEBO INVEST s.r.o. nepodarilo preveriť zdaniteľné obchody na základe dokladov z dôvodu, že účtovnú a daňovú dokumentáciu konateľ VEBO INVEST s.r.o. podľa svojho vyjadrenia odovzdal následníckej spoločnosti JT COMPANY INVEST s.r.o., do ktorej sa VEBO INVEST s.r.o. po siedmich mesiacoch svojej existencie opakovane zlúčila a výzva na predloženie dokladov zaslaná tejto spoločnosti sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“). Uvedený záver správca dane neprijal na základe absencie dôkazov o dodaní tovaru medzi Feromell s.r.o. a VEBO INVEST s.r.o. (ako v odvolaní tvrdí daňový subjekt), ale vykonal ďalšie dokazovanie a úkony, ktoré mu ukladá daňový poriadok a ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pretože z konštatnej judikatúry NS SR vyplýva, že preukázanie nároku na odpočítanie dane je prvotne záležitosťou dokladov, súčasne treba rešpektovať ich súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými

požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia tak, ako je to v dokladoch prezentované. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade, zaznamenané u žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné doklady nevierohodnými, neúplnými. V okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizácii plnenia došlo tak, ako deklaruje, t.j. na strane žalobcu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania, v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Ak správca dane spochybnil, že dodávka tovaru bola uskutočnená dodávateľom uvedeným na faktúre, nebolo jeho povinnosťou zisťovať, či preukázať, kto tovar v skutočnosti dodal.

12.

Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.7.2019 žalovaný v konaní o odvolaní žalobcom potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 28.1.2019 o vyrubení rozdielu v sume 26 599,99 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 na základe neuznania odpočítania dane z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou VEBO INVEST s.r.o. za dodávky stavebného materiálu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný okrem iného konštatoval, že správca dane v záujme správneho posúdenia skutkového stavu preveroval daňovým subjektom deklarovaný nákup tovaru (stavebného materiálu) aj na základe výsluchu svedka, bývalého konateľa VEBO INVEST s.r.o. - pána Ladislava Kovácsa, ktorý účtovníctvo spoločnosti nepredložil, pretože ho odovzdal právnemu nástupcovi JT COMPANY INVEST s.r.o. (spoločnosť pozostávajúca zo 169 obchodných spoločností). Svedok ústne potvrdil dodanie tovaru, uviedol, že ho nadobudol od Feromell s.r.o., ktorá zabezpečovala aj jeho prepravu k daňovému subjektu. Nevedel si však spomenúť na priezvisko konateľa Feromell s.r.o. (hoci od obchodu s ním neuplynul ani rok a iných dodávateľov okrem Feromell s.r.o. nemal), ani uviesť jeho telefonický kontakt (rozbil sa mu mobil), neuviedol, akými dopravnými prostriedkami sa preprava uskutočnila, ani mená osôb, ktoré ju uskutočnili, resp. osôb, ktoré s tovarom manipulovali. Uviedol, že hlavným predmetom činnosti VEBO INVEST s.r.o. (VEBO INVEST s.r.o. vznikla dňa 9.2.2017, v marci až máji 2017 nevykazovala žiadne zdaniteľné plnenia, zanikla zlúčením 30.9.2017 údajne z dôvodu častých reklamácií odberateľa) bola kúpa a predaj hlavne stavebného materiálu, no v tom čase spoločnosť nedisponovala skladovými priestormi a obchodovala len s dvomi spoločnosťami a to Feromell s.r.o. a s daňovým subjektom, s ktorým nadviazal kontakt tak, že p. Zsoldosa oslovil, či nepotrebuje stavebný materiál. Uvedená výpoveď spolu so zistením správcu dane, že platby za tovar od daňového subjektu boli z účtu VEBO INVEST s.r.o. v ten istý alebo nasledujúci deň vyberané v hotovosti p. Ladislavom Kovácsom a nebolo zistené ani potvrdené, že boli ďalej uhrádzané Feromell s.r.o. (na účtoch Feromell s.r.o. v Slovenskej sporiteľni a vo VÚB, a.s. neboli v danom období zistené žiadne pohyby), navyše nepotvrdená listinnými dôkazmi, pretože výzva správcu dane nástupníckej spoločnosti JT COMPANY INVEST s.r.o. na predloženie účtovných a daňových evidencií sa vrátila s poznámkou adresát neznámy, má nízku dôkaznú silu. Ručný nákres skriniek, ktoré by mali byť jednotlivými súčasťami kuchynskej linky nemá znaky technického nákresu a v dnešnej dobe využívania vizualizácie zariaďovania interiérov domov vyvoláva pochybnosti o tomto doklade ako hodnovernom dôkaze, najmä keď priamo z nákresu nie je zrejmé, kto, pre koho a za akým účelom nákres vypracoval. V súvislosti s námietkou, že predložený stavebný denník správca dane zhodnotil ako nedostatočný dôkaz, odvolací orgán uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vyzýval daňový subjekt, aby predložil doklady alebo uviedol konkrétne, do ktorých rodinných domov a v akom množstve bol tovar uvedený na sporých faktúrach zabudovaný, aby bolo možné skontrolovať, či bol použitý na zdaniteľné plnenie. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu zo dňa 24.8.2018 č. uviedol nasledovné: „k dodávateľským faktúram evidovaným v účtovníctve pod č. PF 17/130, PF 17/129, PF 17/127, ktorých predmetom fakturácie je stavebný materiál žalobca uvádza, že miesto vykládky stavebného materiálu, bolo na stavbách rodinných domov v Kvetoslavove - „Karolinum Kvetoslavov (17 rodinných domov)“, ako je to uvedené v predloženom stavebnom denníku“. Teda sám žalobca týmto vyjadrením deklaroval, že v stavebnom denníku by mali byť údaje o vykládke stavebného materiálu. Keďže správca dane údaje o vykládke materiálu, prípadne o tom, v akom množstve, v ktorých dňoch, do ktorých rodinných domov bol zabudovaný, nenašiel (odhliadnuc od toho, aké údaje sa v zmysle stavebného zákona a vyhlášky do stavebného denníka zapisujú) a vzhľadom na skutočnosť,

že na stavbu všetkých rodinných domov bol vedený jeden stavebný denník (odhliadnuc od toho, že zákonné predpisy to umožňujú), správca dane správne vyhodnotil, že predložený stavebný denník nie je vierohodným dokladom vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam.

13.

Podľa odvolacieho orgánu neobstojí námietka daňového subjektu, že správca dane nebral do úvahy skutočnosť, že sporné faktúry za dodaný tovar boli riadne zaplatené, pretože vystavenie, zaúčtovanie a úhrada faktúr nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti a týmto nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. Pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, že tovar bol reálne dodaný deklarovaným dodávateľom nepostačuje len existencia dokazovaním spochybnených sporných faktúr za tovar. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, druhou podmienkou je obsahová stránka, t.j. doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu - nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Ako vyplýva zo ZÚP č. 100545236/2018, správca dane oboznámil daňový subjekt s vypočutím svedka p. Ladislava Kovácsa, na ktorom sa daňový subjekt nezúčastnil a odovzdal mu ZÚP z jeho vypočutia. Správcovi dane vznikli pochybnosti (už pri uvedenom výsluchu svedka) o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to deklarujú sporné doklady, viacerými výzvami vzýval daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy a doklady, ktoré by preukazovali dodanie sporného tovaru, pretože z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázania. Daňový subjekt k odpovediam na výzvy nedoložil hodnoverné listinné dôkazy ako skladové karty materiálu, príjemky a výdajky materiálu, nerobil evidenciu motorových vozidiel, ktoré sa pohybovali na stavbe, tovar zo sporných faktúr bol objednávaný na osobnom stretnutí, teda ústne, absentujú písomné objednávky, neboli predložené ani písomné potvrdenia (napr. aj mailom) ústnych objednávok zo strany predávajúceho v zmysle čl. II bod 3 Rámcovej kúpnej zmluvy a to v situácii, keď išlo o dodávku širšieho sortimentu tovaru v hodnote 133 000,04 eur bez DPH. Daňový subjekt tým, že si nezabezpečil uvedené písomné evidencie a doklady, vystavil sa riziku, že pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane sa dostane do dôkaznej núdze (napr. rozsudok NS SR č. : „Daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže maž za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby“). Ako vyplýva zo spisového materiálu (z vyjadrenia k protokolu), za daňový subjekt nikto nebol prítomný priamo pri preberaní tovaru (konatelia až neskôr preverovali na základe dodacieho listu dodaný tovar), nemali bližšie vedomosti o tom, či konateľ VEBO INVEST s.r.o., ktorá mal zabezpečiť prepravu sporného tovaru to urobí priamo alebo prostredníctvom iného prepravcu, no zverili mu kľúče od rodinných domov bez toho, aby vedeli, aké osoby sa budú pri preprave a vykládke tovaru pohybovať na stavbe, svedčia o tom, že žalobca nekonal s náležitou obozretnosťou a odbornou starostlivosťou. Odvolací orgán považuje za zavádzajúcu námietku daňového subjektu o tom, že správca dane prijal záver, že dodanie tovaru daňovému subjektu neuskutočnila VEBO INVEST s.r.o. na základe absencie dôkazov o dodaní medzi Feromell s.r.o. a VEBO INVEST s.r.o., pričom existujúce dôkazy o priamom dodaní medzi VEBO INVEST s.r.o. a daňovým subjektom, ktoré (dôkazy) správca dane účelovo, spochybnil alebo úplne ignoroval. Odvolací orgán má za to, že správca dane hodnotil získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane existenciu sporného tovaru nespochybnil. To, že daňový subjekt má faktúru od VEBO INVEST s.r.o. a nadobudnutý tovar použil na účely svojich zdaniteľných transakcií ešte nepreukazuje, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia na strane 27 uvádza, že doklady a vysvetlenia predložené daňovým subjektom nie sú postačujúcim dôkazom na uznanie odpočtu dane, nakoľko má za to, že dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané. Tento záver správca dane neprijal na základe absencie dôkazov o dodaní medzi Feromell s.r.o. a VEBO INVEST s.r.o. (ako v odvolaní tvrdí daňový subjekt), ale vykonal ďalšie dokazovanie a úkony, ktoré mu ukladá daňový poriadok a ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

14.

Podľa (, ) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

15.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

16.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí , v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

17.

Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok, v súvislosti s ktorými si žalobca odpočítanie dane uplatnil, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom pokiaľ žalobca namietal nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci, je potrebné konštatovať, že sám neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by predložil alebo navrhol jeho vykonanie a ktorý by vo veci konajúcimi správnymi orgánmi vykonaný nebol.

18.

Podobne žalobca nekonkretizoval svoje tvrdenie o tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď v obsahu žaloby neuviedol žiadne z ustanovení procesného predpisu, ktoré by v postupe správnych orgánov vo veci malo byť porušené s možným vplyvom na zákonnosť rozhodnutia, ani spôsob, akým k takémuto porušeniu došlo. Pokiaľ by týmto porušením malo byť tvrdené zaťaženie svedka povinnosťou predložiť dôkazy, je potrebné konštatovať, že toto tvrdenie nemá oporu v obsahu spisového materiálu, v ktorom súd uloženie takejto povinnosti svedkovi nezistil, pričom súd nenachádza ani súvislosť medzi tvrdeným postupom správneho orgánu voči svedkovi a zákonnosťou rozhodnutia v predmetnej daňovej veci.

19.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa VEBO INVEST s.r.o. vyplývajú ako zo zistení majúcich pôvod vo výpovedi svedka Ladislava Kovácsa zastávajúceho v rozhodnom období funkciu konateľa tvrdeného dodávateľa, tak aj zo zistení týkajúcich sa tvrdeného subdodávateľa, a v neposlednom rade z okolností tvrdeného obchodného vzťahu popísaného samotným žalobcom a z ním predložených listinných dôkazov.

20.

V rozpore s názorom žalobcu dodanie fakturovaného stavebného materiálu (odhliadnuc už od obsahovej nedostatočnosti predložených faktúr, z ktorých nie je možné zistiť skutočné množstvo a druh dodaného stavebného materiálu a ktorými, v prípade faktúr č. 17020008 a 17020012, mala byť podľa dodacích listov vyfakturovaná dodávka kuchynských liniek, ktoré zjavne nie sú stavebným materiálom ako materiálom používaným na zhotovenie stavby, ale zariaďovacím predmetom) bez ďalšieho nemôže potvrdzovať výpoveď vyššie menovaného svedka, ktorý realizáciu dodávok síce ústne potvrdil, nevedel však identifikovať štatutárneho zástupcu svojho jediného dodávateľa Feromell s.r.o., ani podľa jeho tvrdenia nerealizoval prepravu tovaru žalobcovi, s tým, že prepravu zabezpečovala spoločnosť Feromell. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dopravu tovaru a jeho vykládku ponechal na dodávateľovi ( tento ale dopravu sám nerealizoval) a tieto procesy nijak nekontroloval - pri dodávke neboli prítomné žiadne ním poverené osoby, nemá záznamy ani poznatky o tom, kým a akými dopravnými prostriedkami mala byť doprava realizovaná, o reálnom dodaní tovaru tvrdeným dodávateľom nesvedčí žiaden presvedčivý dôkaz. Takýmto dôkazom nie je úhrada fakturovanej sumy na účet tvrdeného dodávateľa, ako to v obsahu svojho rozhodnutia konštatoval aj žalovaný, ani záznam v stavebnom denníku o vykonaní stavebných prác či o montáži kuchynskej linky v bližšie nekonkretizovanej stavbe, a vzťah k osobe dodávateľa nemá ani žalobcom zdôrazňovaná skutočnosť, že správne orgány nespochybnili ( ale ani nepotvrdili) následný predaj tovaru odberateľom žalobcu.

21.

V tejto súvislosti ( v súvislosti so záverom o nepreukázaní osoby dodávateľa v tomto prípade) dôvodnosť nemožno priznať ani argumentácii žalobcu právnym názorom Súdneho dvora Európskej únie vysloveným v rozhodnutí vo veci C-285/11 Bonik EOOD, ktoré vychádza z iného skutkového stavu umožňujúceho identifikáciu reálneho priameho dodávateľa daňového subjektu.

22.

Je potrebné poukázať aj na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie

hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno- právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

23.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.4.2020).

24.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

25.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

26.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane.

Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

27.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného čiastočne spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného dodávateľa žalobcu a subdodávateľa, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

28.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane.

29.

Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami daňového subjektu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

31.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

32.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.