Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-28-2019.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX, o zaplatenie 897,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.813,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 805,99 € od 17.01.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 74,32% proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 897,85 € s príslušenstvom z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 24.02.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu v časti zaplatil, jednotlivé splátky a spôsob ich započítania je uvedený v aktuálnom stave úveru, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 16.07.2018. Žalovaný je z toho dôvodu ku dňu 16.01.2019 povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu v sume 897,85 €, dlžné úroky z istiny do 16.01.2019 vo výške 707,67 €, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
3. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 01.07.2019 sp. zn. 20Csp/28/2019 žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu s poukazom na ust. § 54a Obč. zák. je premlčaný v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdp 2906/2000 zdôrazniac stanovisko, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť
splniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Odvolateľ zdôraznil, že výklad súdu, týkajúci sa premlčania, odporuje ustanoveniu § 53 ods. 9 Obč. zák. upravujúceho trojmesačnú lehotu po splatnosti splátky zdôrazniac, že žalobca musel čakať, kým bude dlžník v omeškaní s viacerými splátkami (minimálne troma). Takýto výklad veriteľa nadmieru znevýhodňuje.
5. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom sp. zn. 6Co/257/2019 zo dňa 24.11.2020 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby v sume 91,99 € s príslušenstvom a zrušil rozsudok v časti výroku I., v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 805,99 € s príslušenstvom a vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby celého zosplatneného dlhu. Odvolací súd mal za to, že zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle ustanovenia § 103 veta prvá Obč. zák. pred zosplatnením celého zostatku dlhu (dňa 24.2.2016), t.j. splátky splatné dňa 25.10.2015, 25.11.2015, 25.12.2015 a 25.1.2016, už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne a skončila dňa 25.10.2018, 25.11.2018, 25.12.2018 a 25.1.2019. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.1.2019, preto vo vzťahu k splátkam splatným dňa 25.10.2015, 25.11.2015, 25.12.2015 došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby, preto žalobu v tejto časti potvrdil. Na rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (kde veriteľ využil právo podľa § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.) premlčacia doba začala plynúť dňa 26.1.2016, t.j. uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa 25.10.2015 (kedy nastala splatnosť splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie). Posledný deň plynutia premlčacej doby bol 26.1.2019. Nesprávne právne posúdenie nároku súdom prvej inštancie z hľadiska jeho premlčania znamená, že súd rozhodol nesprávne, pokiaľ žalobu zamietol ako nedôvodnú aj v časti uplatneného nároku týkajúceho sa splátky so stanovenou splatnosťou k 25.1.2016 a následne zosplatneného zostatku dlhu, preto v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
7. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- € bez príslušenstva, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2021 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
9. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Predmetom sporu tak zostala suma istiny vo výške 805,99 €, dlžné úroky z istiny do 16.01.2019 vo výške 707,67 €, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,99 € od 17.01.2019 do zaplatenia.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 05.12.2013 zmluvu o úvere, dobrá pôžička (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 24.02.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný dlžnú sumu v časti zaplatil, jednotlivé splátky a spôsob ich započítania je uvedený v aktuálnom stave úveru, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 16.07.2018. Žalovaný je z toho dôvodu povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle žalobného petitu a náhradu trov konania.
13. Zo zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2013 vyplýva, že výška úveru bola v sume 1.000,- €, splátka bola určená mesačne na 30,62 € vrátane poistného s tým, že počet splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,50 %, RPMN vo výške 30,19 %, priemerná hodnota RPMN 25,84 %, dátum prvej platby do 25.01.2014, dátum ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti 25.12.2019.
14. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2018 (č. l. 32 - 33 spisu) vyplýva, že žalovaný spolu zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 841,70 €.
15. Z Upozornenia - výzva na splatenie dlžnej čiastky časti úveru zo dňa 29.01.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., že ku dňu 28.01.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 176,01 € a zároveň ho vyzval, aby dlžné splátky uhradil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V prípade ak by nezaplatil dlžnú čiastku, banka bude oprávnená využiť ust. § 565 Obč. zák. a vyhlásiť úver za predčasne splatný.
16. Právny predchodca žalobca vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.02.2016 žalovanému oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 24.02.2016.
17. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 05.12.2013, bola uzatvorená podľa 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa ust. § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa ust. § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 05.12.2013 zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 05.12.2013, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.
31. Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t.j. výškou dohodnutého úroku z úveru), ktorý činil za obdobie 72 mesiacov pri sume 1.000,- € - 25,50% ročne, takáto výška je uvedená v zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
32. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v decembri (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 14,10% p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2-násobok 14,10% ročne, teda 28,20%. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru (odplata) 25,50% ročne tak podstatne neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, preto
je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Súd súčasne preskúmal zmluvu a zistil, že obsahuje všetky povinné obligatórne náležitosti požadované zákonom. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení.
33. Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014, súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty pred novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a implementácie § 1a ods. 1 do platnosti. Súd poukazuje na prechodné ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014, v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného od 01.09.2014 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Prvá štatistika priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje Nariadenie v § 1 ods. 4.
34. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by preto výklad, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi), bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie (ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, strop odplaty v prejednávanej veci by bol 51,64% - 25,82% x 2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier, strop odplaty je 28,20% - 14,10% x 2). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že na spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 pri výške odplaty je potrebné vychádzať z úrokových mier a nie z RPMN.
35. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/416/2018 zo dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010, je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy (bod 19 uvedeného rozhodnutia).
36. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy istiny 897,85 € od 16.01.2019 do zaplatenia.
37. V tomto smere dáva súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (vy)riešil otázku zmluvných úrokov a ich (ne)priznania v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Dôvod prečo veriteľovi nepriznať zmluvné úroky až do zaplatenia videl v tom, že „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.“
38. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia zároveň Najvyšší súd skonštatoval, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný úrok z dlžnej istiny prináleží veriteľovi len po dobu trvania zmluvy.
39. V kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto žalobcovi prináležia zmluvné úroky z dlžnej istiny len po dobu trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na obdobie 72 mesiacov. Zmluva bola uzavretá dňa 05.12.2013, splatnosť prvej splátky dňa 25.01.2014 a jej konečná splatnosť nastala dňa 25.12.2019.
40. Zmluvy úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy dlžnej istiny 805,99 € (v tejto časti si ju žalobca uplatnil včas) od 25.02.2016 (deň nasledujúci po splatnosti dlhu) do 25.12.2019 (konečná splatnosť zmluvy) predstavuje sumu 788,32 €. K tomu ešte treba pripočítať vyčíslené zmluvné úroky do zosplatnenia úveru vo výške 218,96 € (ako to vyplýva z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.02.2016 (č. l. 37 spisu).
41. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 841,70 € (podľa prehľadu splátok a úhrad). Žalovaný spotrebiteľský úver (vy)čerpal, žalovanú sumu nerozporoval, v konaní zostal nečinný. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy istiny 897,85 €, odvolací súd ale rozsudok súdu prvej inštancie v zamietnutej sume 91,86 € potvrdil, preto predmetom sporu je zaplatenie istiny vo výške 805,99 €, vyčíslených úrokov z istiny do 16.01.2019 vo výške 707,67 € a zmluvných úrokov z istiny 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia.
42. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 805,99 €, z vyčíslených zmluvných úrokov do zosplatnenia vo výške 218,96 €, zo zmluvného úroku od 25.02.2016 do 25.12.2019 vo výške 788,32 €, všetko spolu vo výške 1.813,27 € ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V prevyšujúcej časti (zmluvný úrok po ukončení zmluvy do zaplatenia) súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
44. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý ale nebol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keďže bol vo výške 5,05% ročne a nie v správnej výške 5 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 805,99 € od 17.01.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
49. O nároku na náhradu trov celého konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a to tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,32% proti žalovanému, keďže žalobca bol úspešný len čiastočne (87,16%) proti žalovanému (12,84%). Žalobca sa domáhal spolu zaplatenia sumy 2.080,35 € (istiny 897,85 €, vyčíslených úrokov do 16.1.2019 vo výške 707,67 € a zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy 897,85 € od 17.01.2019 do zaplatenia - ku dňu rozhodnutia súdu to predstavovalo sumu 474,83 €). Úspešný bol v časti zaplatenia sumy 1.813,27 € a neúspešný v prevyšujúcej časti 272,08 € (časť premlčaných splátok 91,86 € a zmluvný úrok). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Lehota na podanie odvolania neplynie od 19.01.2021 do 28.02.2021 (Čl. XIII, ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID- 19).