Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-106-2020.pdf
PDF · 131.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/106/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Oliverom Kolenčíkom, v právnej veci žalobkýň: 1. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXXX/XX, 2. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. 2, obe právne zastúpené: Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, proti žalovanému: SSM Slovakia, s.r.o., so sídlom Komárno, M. Csáka 6, IČO: 36 546 151, právne (od 13.7.2020) zastúpený JUDr. Livia Kňažíková, advokátka, so sídlom Komárno, M.R. Štefánika 6, o odstránení stavby, resp. o odstránenie zvyškov stavby po reklamných tabuliach, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/90/2017-140 zo dňa 5. júna 2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení veci ohľadom zaplatenia 2.000 eur na samostatné konanie (IV.) o d m i e t a.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o odstránení zvyškov stavby (II.) a od neho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (V.) z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Dňa 4.12.2017 sa žalobkyne spoločnou žalobou domáhali vydania rozsudku, ktorým by bolo žalovanému uložená povinnosť 1) do siedmych dní od vydania rozsudku odstrániť z pozemkov na parcelách č. XXXXX/X a XXXXX vedených na liste vlastníctva č. XXXXX a XXXX pre katastrálne územie W. zvyšky reklamných tabúľ a to aj betónové základy spolu s časťami železných konštrukcií, 2) dať pozemok do pôvodného stavu, tak ako ho prevzal (pooraný), 3) zaplatiť (im) nájomné do doby odstránenia stavebného odpadu (betónových základov a zvyšky konštrukcie) a 4) uhradiť im trovy konania. V texte žaloby poukázali na to, že sú podielovými resp. výlučnými vlastníkmi označených nehnuteľností, ktoré zdedili v roku 2012 po svojej matke Q. K., ktorá ešte za svojho života uzatvorila so žalovaným nájomnú zmluvu na prenájom predmetných pozemkov za tým účelom, aby si tam žalovaný postavil reklamné tabule, keď nájomná zmluva bola do decembra 2017, pričom žalovaný s ich matkou uzatvoril viacej zmlúv podľa toho, ako si pristavoval na pozemku stále novšie a novšie reklamné tabule. Po matkinej smrti žalovaný sám inicioval uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na rok 2016, keď v zmysle tejto zmluvy 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu žalovanému nájomnú zmluvu vypovedali a po skončení doby nájmu ho vyzvali k odstráneniu reklamných tabúľ, ktoré žalovaný síce odstránil, avšak z pozemkov neodstránil ich betónové základy a podstavce zabudované v zemi, z ktorých trčia odpílené časti železnej konštrukcie, teda žalovaný neodstránil celú stavbu a ich pozemky nespĺňajú funkciu ornej pôdy. 2. Zástupca žalobkýň na pojednávaní predniesol žalobu zhodne s písomne vyhotovenou žalobou a k veci uviedol, že medzi stranami sporu bol písomne dohodnutý dlhodobý nájomný vzťah na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Predmet tohto konania je upravený v: Zmluve o nájme nehnuteľností v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák. na č. l. 7-8 z dňa 1.1.2016, v zmysle ktorej žalovaná spoločnosť bola oprávnená na umiestnenie 1 kusa obojstrannej reklamnej tabule a žalobkyniam vznikol na nárok
na dohodnuté nájomné. Zo strany účastníkov konania bolo dohodnuté ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou, a nie odstúpením podľa článku III. bodu 2. zást. žalobkýň žiadal, aby súd žalobe vyhovel a vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy dodal, že žalobkyne v žalobe nešpecifikovali vyčíslením zaplatenie sumy, a preto vo vzťahu k č. l. 95 súdneho spisu, a to špecifikácii nároku nežiadajú aby súd o tejto zmene žaloby rozhodol na pojednávaní, ale túto špecifikáciu mienia ešte v budúcnosti upresniť, o čom by bolo zrejme vhodné rozhodnúť až po doručení tejto špecifikácie. Ďalej poukázal na to, že výrok č. 2 z č. l. 2 súdneho spisu v znení: „Žalovaný je povinný dať pozemok do pôvodného stavu tak, ako ho prevzal (pooraný)“ berú späť a na tomto netrvajú. Napokon vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že možno by bolo efektívne rozhodnúť o časti, jednak bodu 1 o odstránení betónových základov, ktorá skutočnosť nie je sporná, či už skutkovo, nakoľko tieto základy so železom naďalej sa tam nachádzajú, nie je sporné, že toto vybudovala žalovaná spoločnosť na vlastné náklady bez súčinnosti žalobkýň a v zmluve bolo dohodnuté pre prípad ukončenia nájmu odstránenie týchto základov zo strany žalovanej spoločnosti na jej náklady, a pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Konateľ žalovanej spoločnosti k veci uviedol, že žaloba žalobcu mu bola doručená tejto porozumel a ku skutočnosti, že po ukončení nájmu mal odstrániť základy konštrukcie stavby reklamnej tabule, to bolo v zmluve dohodnuté. Ďalej dodal, že sa nebránil tomu, aby železá so základovým betónom vyňal zo zeme, avšak na to potreboval väčšie mechanizmy, a preto požiadal žalobkyne o to, aby bola prístupová cesta skosená, nakoľko uvedená plocha nebola skosená, preto železné a betónové časti odtiaľ nemohol vyňať, a na základe uvedených zástupca žalovanej spoločnosti na pojednávaní súdu uviedol, že zastáva názor, že nemohol jednak tieto železobetónové základy odstrániť, a nemá ani čo plniť. Ďalej ešte dodal, že na základe prvej nájomnej zmluvy užíval nehnuteľnosť cca pol roka a následne došlo k ukončeniu tohto zmluvného vzťahu, kedy namietol, že malo dôjsť k výpovedi, obdržal odstúpenie, i keď je pravda, že on sám toto podanie svojím listom z dňa 17.8.2017 na č. l. 43 považoval za výpoveď, nakoľko výpoveď bola jediným legitímnym spôsobom ukončenia zmluvy. Rovnako súdu na pojednávaní uviedol, že on zaplatil celoročné nájomné vo výške 2.000,- EUR, a preto mal možnosť nerušene využívať len pol roka, i keď je pravdou, že samotná výpoveď podľa č. l. 8 článku III bod 2 bola polročná a v citovanom odstúpení to bolo tiež špecifikované ku dňu 31.12.2016, a preto by mu malo byť vrátených 2.000,- EUR. i keď sám potvrdil, že prenajatú plochu užíval, ale cez to všetko žiadal o vrátenie nájomného 2.000,- EUR, a preto si uplatnil protinávrh na zaplatenie sumy 2.000,- EUR, za čo aj mieni zaplatiť súdny poplatok. V závere ešte namietol, že, podľa neho, nájomné bolo prehnane vysoké, a tiež opakovane potvrdil svoju povinnosť odstrániť to, čo tam zostalo, betónové základy s Y profilom, ale v minulosti sa viedli rokovania aj o dohodách iného obsahu, a to na zámenu pozemkov, a vyjadril určité nepochopenie, že sa to skončilo na súde, mohli sa dohodnúť, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd vo veci konal a rozhodol za účasti strán sporu, žalovanému bola žaloba doručená dňa 16.4.2018, ako je zrejmé z č. l. 31, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 30.3.2020, ako je zrejmé z č. l. 119 súdneho spisu. Žalobkyni v rade 1. bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 8.4.2020, ako je zrejmé z č. l. 121 súdneho spisu a žalobkyni v rade 2. dňa 3.4.2020, ako je zrejmé z č. l. 120 súdneho spisu. Advokátovi žalobkýň bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 1.6.2020, ako je zrejmé z č. l. 129 súdneho spisu.
5. Súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a oboznámil obsah spisového materiálu s prihliadnutím na § 204 CSP, pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-2, Zmluva o nájme nehnuteľnosti... z dňa 25.3.2009 na č. l. 3-6, Zmluva o nájme nehnuteľnosti... z dňa 1.1.2016 na č. l. 7-8, Odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti z dňa 24.6.2016 na č. l. 9, fotodokumentácia na č. l. 10-24, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 25, potvrdenie o lustrácii na č. l. 26, písomné podanie súdu na č. l. 27-29, záznam o zložení SÚP na č. l. 30, písomné podanie súdu na č. l. 31-32, poučenie na č. l .33-34, písomné podanie žalovaného - vyjadrenie z dňa 25.4.2018 na č .l. 35-36, Nájomná zmluva z dňa 2.1.2017 na č. l. 37, Zmluva o nájme pozemku z dňa 11.1.2017 na č. l. 38, žiadosť žalovaného žalovaným z dňa 21.3.2017 na č. l .39-41, Uplatnenie škody / nároku na náhradu škody z dňa 1.8.2016 na č. l. 42, Posledná výzva pred súdnym konaním z dňa 17.8.2017 na č .l. 43-44, Odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľností z dňa 24.6.2016 na č. l. 45-46, Zmluva o nájme nehnuteľností na č. l .47, fotodokumentácia na č. l. 48, uznesenie - výzva na č. l .49, písomné podanie žalovaného -doplnenie vyjadrenia z dňa 3.5.2018 na č. l .50, Nájomná zmluva z dňa 2.1.2017 na č. l. 51, písomné podanie súdu na č. l. 52, písomné podanie žalobkýň z dňa 6.5.2018 na č. l .53-54, Zmluva o nájme nehnuteľností z dňa 1.1.2016 na č. l. 55-56, Odstúpenie od zmluvy o nájme
nehnuteľností z dňa 24.6.2016 na č .l .57, uznesenie - výzva na č .l .58, písomné podanie žalovaného
- vyjadrenie z dňa 16.5.2018 na č. l. 59-84, uznesenie - výzva na č. l. 85, písomné podanie žalobkýň z dňa 6.6.2018 na č. l. 86, písomné podanie súdu na č. l. 87-88, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 89, Zmluva o nájme pozemku z dňa 11.1.2017 na č. l. 90, výpis z LV č. XXXX na č .l .91, ZoPPS z dňa 13.8.2019 na č. l. 92-94, písomné podanie žalobkýň - návrh na rozšírenie petitu z dňa 26.8.2019 na č .l. 95-97, uznesenie - výzva na č. l. 98, písomné podanie žalovaného - žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dňa 10.9.2019 na č. l. 99-100, písomné podanie súdu na č. l. 101, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 102, ÚZ na č. l. 103, ZP z dňa 12.11.2019 na č. l. 104-105, písomné podanie súdu na č. l. 106-107, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 108-110, písomné podanie žalovaného z dňa 21.2.2020 - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie na č. l. 111-112, ZP z dňa 25.2.2020 na č. l. 113-114, písomné podanie súdu na č. l. 115, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 116, písomné podanie súdu na č. l. 117-118, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 119-121, písomné podanie advokáta žalobkýň - oznámenie o prevzatí PZ z dňa 28.5.2020 na č. l. 122-127, písomné podanie súdu na č. l. 128, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 129.
6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol: I. Súd konanie o návrhu žalobkýň, podľa ktorého je žalovaný povinný dať pozemok do pôvodného stavu tak, ako ho prevzal / pooraný / zastavuje. II. Žalovaný je povinný do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia odstrániť zvyšky reklamných tabúľ a to aj betónové základy spolu s časťami železných konštrukcií z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade W., odbor katastra, pre okres, obec a kat. územie W., parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to na liste vlastníctva číslo XXXX ako par. č. XXXXX/X vo výmere 3670 m2 ornej pôdy, a na liste vlastníctva číslo XXXXX ako par. č. XXXXX vo výmere 3250 m2 ornej pôdy. III. Súd uplatnený nárok v podanej žalobe z č. l. 1-2 v bode 3./ návrhu petitu rozhodnutia, podľa ktorého žalobkyne žiadali od žalovanej spoločnosti zaplatiť nájomné do doby odstránenia stavebného odpadu / betónových základov a zvyšky konštrukcie/ v spojení s č. l. 95 súdneho spisu, a to návrhom na rozšírenie petitu žaloby špecifikovaním uplatneného nároku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam po 2.750,- EUR ako náklady za užívanie nehnuteľností za obdobie od 1.1.2017 do 30.09.2019 s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- EUR od 31.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- EUR od 31.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 750,- EUR od 30.09.2019 do zaplatenia, vylučuje na samostatné konanie. IV. Rovnako súd vylučuje na samostatné konanie uplatnený nárok zo strany žalovanej spoločnosti voči žalobkyniam, a to na zaplatenie 2.000,- EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. Žalobkyne majú voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.
7. Svoje rozhodnutie, s poukazom na vykonané dokazovanie ako i s poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 145 ods. 2, § 166 ods. 2, § 154, § 215 ods. 1, 2, § 167 ods. 3, 4, § 251, § 262 ods. 1) a citované ustanovenie § 682 Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb.), odôvodnil tým, že žalobkyne svoju žalobu v časti dania pozemku do pôvodného stavu vzali späť, v dôsledku čoho konanie v tejto časti nároku zastavil, keď nároky žalobkýň na zaplatenie nájomného ako aj žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie 2 000 eur vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 CSP, pričom zvyšný nárok na odstránenie zvyškov reklamných tabúľ považoval dôvodný, keď dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 CSP hodnotil podľa svojej úvahy a dospel k presvedčeniu o dôvodnosti žaloby. V ďalšom uviedol nasledovné:
8. Na základe uvedených (zákonných ustanovení) súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi priznal, a to s poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej pravdy podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 153
CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že strany sporu, a to žalobkyne v právnom postavení prenajímateliek, uzavreli so žalovanou spoločnosťou Zmluva o nájme nehnuteľnosti...podľa § 663 a súvis. ustanovení Obč. zák. nájomnú zmluvu na dobu určitú 1 rok, ktorú uzatovrili dňa 1.1.2016 na č. l. 7-8 súdneho spisu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností a to pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade W., odbor katastra, pre okres, obec a kat. územie W., parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to na liste vlastníctva číslo XXXX ako par. č. XXXX/X vo výmere 3670 m2 ornej pôdy, a na liste vlastníctva číslo XXXXX ako par. č. XXXXX vo výmere 3250 m2 ornej pôdy. Súd ustálil podľa § 186 ods. 2 CSP zo zhodného tvrdenia, a to žalobkýň a zástupcu žalovanej spoločnosti na pojednávaniach, ako aj z odpovede žalovanej spoločnosti na č. l. 43 súdneho spisu z dňa 17.8.2017. Žalovaná spoločnosť na č. l. 43 súdneho spisu potvrdila prevzatie výpovede Zmluvy o nájme a zároveň dodala, že k ukončeniu nájomného vzťahu takto došlo pred poistnou udalosťou a nemohlo dôjsť k obnoveniu prevádzkovania reklamných zariadení, nakoľko nedošlo k predĺženiu uvedenej zmluvy o nájme. Na základe uvedených súd mal za to, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a to jednak v zmysle zmluvy uzatvorenej na dobu určitú 1 rok, ako aj výpoveďou v zmysle článku III bod 2., podľa ktorého bola dohodnutá výpovedná doba v rozsahu 6 mesiacov pre uplynutím času nájmu, ktorý bol v čl. III. bodu 1 dohodnutý na 1 rok. Podľa súdu, na základe uvedeného podania z č. l. 9 odstúpenia, v spojení s odpoveďou žalovanej spoločnosti na č. l. 43 je zrejmé, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo dňom 31.12.2016 a po tomto čase bola žalovaná spoločnosť povinná jednak podľa § 682 Obč. zák. ako aj v zmysle čl. IV. Práva a povinnosti zmluvných strán v deň skončenia nájmu pozemok, ktorý je predmetom nájmu, vypratať, odstrániť všetky veci a stavebný materiál, ktorú skutočnosť súd považoval za preukázanú z fotodokumentácia na č. l. 10-24,ako aj zo zhodného udania strán sporu o tom, že do súčasnosti sa tam nachádzajú zvyšky základov železnej konštrukcie. Na základe uvedených, preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a žalovanej spoločnosti uložil aby do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia odstrániť zvyšky reklamných tabúľ a to aj betónové základy spolu s časťami železných konštrukcií z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Komárno, odbor katastra, pre okres, obec a kat. územie W., parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, a to na liste vlastníctva číslo XXXX ako par. č. XXXXX/X vo výmere 3670 m2 ornej pôdy, a na liste vlastníctva číslo XXXXX ako par. č. XXXXX vo výmere 3250 m2 ornej pôdy.
10. Súd námietku konateľa žalovanej spoločnosti v tom smere, že do súčasnosti neodstránil zvyšky reklamných tabúľ, ako aj betónových základov, nakoľko nebola prístupová cesta skosená, považoval, len za účelovú obranu, nakoľko okrem ústneho tvrdenia na pojednávaní v tomto smere nebola takáto podmienka odstránenia v zmluve dohodnutá a ani nepredložil žiaden písomný doklad, ktorým by žiadal žalobkyne o poskytnutie takejto súčinnosti ako podmienky splnenia si svojej povinnosti.
11. Predmetom konania zostal len uplatnený nárok žalobkýň voči žalovanej spoločnosti na odstránenie zvyškov reklamných tabúľ, ako aj betónových základov..., súd o tomto nároku rozhodol tak, že žalobe vyhovel, a tak procesne úspešnou stranou sporu boli žalobkyne, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100% v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
12. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
13. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
14. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním voči výrokom označeným ako II., IV. a V. napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zrušenia v týchto častiach a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, poukazujúc na dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Žalobkyne právny ani zákonný dôvod k odstúpeniu od zmluvy nemali, ale toto odstúpenie akceptoval, keď vzhľadom k tomuto v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 OZ sa zmluva od začiatku zrušuje, preto si on uplatnil nárok na vrátenie poskytnutého plnenia vo výške 2 000 eur,
keď v zmysle ustanovenia § 457 OZ sa jedná o vzájomnú viazanosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy, z čoho vyplýva aj potreba správneho procesného uplatnenia práva jednej zmluvnej strany, teda žalobkyne sa v predmetnej veci nemohli na súde domáhať plnenia bez toho, aby v žalobe nevyjadrili podmienenosť nimi požadovaného nároku, avšak takýto nárok uviedol on a preto súd mal nepochybne návrh žalobkýň v časti o vypratanie pozemku zamietnúť. Napriek jasnej gramatickej formulácii listu žalobkýň zo dňa 24.6.2016 súd tento vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy, avšak jeho obranu žalovaného nechal bez povšimnutia. Súdu predložil dôkaz - zmluvu o bezplatnom užívaní pozemkov zo dňa 11.1.2017 na dobu neurčitú a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť, podpísanie ktorej zmluvy žalobkyne namietli, avšak súd sa bez akýchkoľvek pochybností stotožnil s ich tvrdením napriek tomu, že svoje tvrdenie ohľadom nepodpísania zmluvy žiadnym dôkazom nepreukázali a teda jemu uložil povinnosť napriek jemu existujúcemu užívaciemu právu, bez rešpektovania - povšimnutia si ním predloženého dôkazu. Reálne z predmetných pozemkov užíval iba nepatrnú časť, keď na pojednávaní dňa 5.6.2020 navrhol, aby súd uložil žalobkyniam povinnosť predložiť súdu nájomnú zmluvu o poľnohospodárskom nájme predmetných pozemkov, nakoľko tieto sú aktívne obhospodarované na poľnohospodárske účely, podľa jeho zistenia z vlastnej iniciatívy poľnohospodárom pánom Pint, ktorý plánuje žatvu kukurice začiatkom roka 2020. Časť pozemkov je zanedbaná a zarastená vysokou burinou. Jeho návrhy neboli zaznamené v zápisnici o pojednávaní a súd tieto návrhy v plnom rozsahu ignoroval. Ak by si mal splniť povinnosť uloženú mu rozsudkom, mohol by tak konať len s použitím ťažkej techniky, ktorou by nutne zničil časť úrody náležiacej tretej osobe. Súd mal teda reflektovať na skutočnosť, že dané pozemky využíva na poľnohospodársku produkciu osoba odlišná od žalobkýň, prípadne mal túto skutočnosť zohľadniť vo výroku rozhodnutia aby nespôsobil škodu tretej osobe, lebo k tomu by došlo, ak by rozsudok nadobudol právoplatnosť pred zberom úrody. Nevysporiadaním sa s jeho tvrdeniami a obsahom ním predložených dôkazov súd tiež porušil jeho právo žalovaného na zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku, na logické a vnútorne konzistentné a súladné dôvody. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobkyne tiež neboli v plnom rozsahu úspešné, preto výrok o trovách konania je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.
15. Žalobkyne vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť, s priznaním im náhrady trov odvolacieho konania. Výklad ich listu zo dňa 24.6.2016 žalovaným je značne formalistický, účelový a nezodpovedajúci skutočnému významu úkonu, ktorým oni mali záujem zmluvný nájomný vzťah ukončiť. Z ich strany sa určite nejednalo o odstúpenie od nájomnej zmluvy s účinkami rušiacimi zmluvu od počiatku, ale o výpoveď v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, teda postupovali v zmysle článku III. bod 2 Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.1.2016. Zákonný dôvod pre odstúpenie ani neuvádzali, pretože ani neexistoval. Z dôvodu tohto právneho úkonu žalovaný predmetné nehnuteľnosti ani neprestal užívať a preto nesúhlasia s argumentáciou žalovaného, že skutočnosť odstúpenia od zmluvy zakladá povinnosť podmieneného petitu. Navyše považujú za neprípustné, aby procesnú aktivitu na strane žalobcov suploval žalovaný. Vylúčenie veci na samostatné konanie vo výroku IV. považujú za správne a súladné so zákonom. Procesné bremeno dokázania skutočnosti pravosti ich podpisov na zmluve je na strane žalovaného, ktorý opieral dokazovanú skutočnosť o právnu normu pre neho priaznivú. Zmluva medzi nimi a poľnohospodárskym subjektom k predmetným pozemkom nikdy neexistovala a ani neexistuje, keď súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, preto ani tento odvolací dôvod neobstojí. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne a logické, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní a na racionálnom zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov. Za správne považujú aj rozhodnutie o trovách konania, pretože žalobu zobrali v časti späť z dôvodu správania sa žalovaného po podaní žaloby.
16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutom výroku o odstránení zvyškov stavby (II.) a od toho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (V.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v tejto časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. Výroky I. a III. ostali odvolaním nenapadnuté a teda právoplatné, výrok IV. je riešený v bode 25. odôvodnenia.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
19. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06 ). 20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 21. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009). 22. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 23. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). 24. Predmetom tohto konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 04.05.2017, ktorou sa žalobkyne domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti odstrániť z pozemkov na parcelách č. XXXXX/ X a XXXXX vedených na LV č. XXXXX a XXXX pre katastrálne územie W. zvyšky reklamných tabúľ, a to aj betónové základy spolu s časťami železných konštrukcií. Ďalej uloženia povinnosti, aby žalovaný dal pozemok do pôvodného stavu tak, ako ho prevzal (pooraný). Voči žalovanému sa domáhali aj zaplatenia nájomného do doby odstránenia stavebného odpadu (betónových základov a zvyškov konštrukcie) a tiež náhrady trov konania. Dňa 27.08.2019 (č. l. 95) doručili žalobkyne súdu prvej inštancie návrh na rozšírenie petitu, kde bližšie špecifikovali žalobný návrh v bode 3. Pre úplnosť uviedli, že nehnuteľnosť parc. č. XXXXX o výmere 3250 m2 vedená na LV č. XXXXX k. ú. W. je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, každá v podiele 1 k celku. Parcela č. XXXXX/X (odvolací súd uvádza, že správne malo byť uvedené XXXXX/X) o výmere 3670 m2 vedená na LV č. XXXX k. ú. W. je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2. Žalobkyne požadovali zmeniť 3. bod žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam po 2 750 Eur ako náhradu za užívanie nehnuteľností za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2019 s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 000 Eur od 31.12.2017
do zaplatenia, zo sumy 1 000 Eur od 31.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 750 Eur od 30.09.2019 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 05.06.2020 žalobkyne cestou svojho právneho zástupcu zobrali žalobu v časti o uloženie povinnosti vrátiť pozemok do pôvodného stavu, tak ako ho prevzal (pooraný) späť. Na uvedenom pojednávaní žalovaný predniesol svoj žalobný protinávrh, ktorým sa žalovaný voči žalobkyniam domáhal zaplatenia sumy 2 000 Eur titulom vrátenia zaplateného nájomného. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, keď konanie v časti o uloženie povinnosti dať pozemok do pôvodného stavu zastavil (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia odstrániť zvyšky reklamných tabúľ a to aj betónové základy spolu s časťami železných konštrukcií z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu W., odbor katastra, pre okres, obec a kat. územie W., parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, a to na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXXX/X vo výmere 3 670 m2 ornej pôdy, a na liste vlastníctva č. XXXXX ako parc. č. XXXXX vo výmere 3 250 m2 ornej pôdy (II. výrok). Uplatnený nárok v podanej žalobe z č. l. 1 - 2 v bode 3. návrhu petitu rozhodnutia, podľa ktorého žalobkyne žiadali od žalovanej spoločnosti zaplatiť nájomné do doby odstránenia stavebného odpadu (betónových základov a zvyšky konštrukcie) v spojení s č. l. 95 súdneho spisu, a to návrhom na rozšírenie petitu žaloby špecifikovaním uplatneného nároku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam po 2 750 Eur ako náhradu za užívanie nehnuteľností za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2019 s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 000 Eur od 31.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 000 Eur od 31.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 750 Eur od 30.09.2019 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Rovnako súd vylúčil na samostatné konanie uplatnený nárok zo strany žalovanej spoločnosti voči žalobkyniam, a to na zaplatenie 2 000 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyne majú voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 % (V. výrok). 25. Odvolací súd sa ďalej zaoberal prípustnosťou odvolania proti výroku o vylúčení veci ohľadom nároku žalovaného na zaplatenie 2.000 eur na samostatné konanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči IV. výroku nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd o vylúčení veci na samostatné konanie rozhoduje v zásade uznesením (pretože nejde o rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 1 CSP, ktorým by súd meritórne rozhodoval o veci samej), a preto aj keď súd prvej inštancie v danej veci protinávrhu žalovaného rozhodol o vylúčení veci na samostatné konanie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, toto rozhodnutie si zachovalo svoju povahu uznesenia. To, či je prípustné odvolanie voči tomuto typu rozhodnutí upravuje § 357 CSP, ktoré taxatívne vymedzuje uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Teda, pokiaľ sa v pozitívnom výpočte uznesení nenachádza uznesenie o vylúčení (časti) veci na samostatné konanie, a cotrario proti uvedenému typu rozhodnutí nie je prípustné odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení veci na samostatné konania (IV. výrok) podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť zvyšky reklamných tabúľ (II. výrok) a s tým súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania (V. výrok). 27. Súd prvej inštancie v danej časti svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že došlo k ukončeniu nájmu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.2016 jednak v zmysle zmluvy uzatvorenej na dobu určitú 1 rok, ako aj výpoveďou v zmysle článku III. bod 2, podľa ktorého bola dohodnutá výpovedná doba v rozsahu 6 mesiacov, pred uplynutím času nájmu, ktorý bol v čl. III bodu 1 dohodnutý na 1 rok došlo 31.12.2016, a to aj s poukazom na podanie na č. l. 9 - odstúpenie v spojení s odpoveďou žalovanej spoločnosti na č. l. 43. Po tomto čase bola žalovaná spoločnosť povinná, jednak podľa § 682 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle čl. IV (Práva a povinnosti zmluvných strán v deň skončenia nájmu), pozemok, ktorý je predmetom nájmu vypratať, odstrániť všetky veci a stavebný materiál. 28. Žalovaný odvolanie založil na námietkach, že nájom neskončil výpoveďou, ale žalobkyne od nájomnej zmluvy odstúpili, k čomu však nemali právny ani zákonný dôvod. Poukázal na to, že (v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa zmluva v prípade odstúpenia od zmluvy zrušuje od začiatku, a tak (žalobkyniam a jemu) vznikli obojstranné, vzájomne podmienené povinnosti vydať si poskytnuté plnenia - konkrétne jemu vypratať pozemok a žalobkyniam vrátiť peňažné plnenie. Ďalej namietal, že súd mu uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, hoci predložil dôkaz o jeho existujúcom užívacom práve a teda oprávneniu umiestniť si na predmetných pozemkoch reklamné tabule (v tejto súvislosti poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa 11.01.2017). 29. Po prejednaní danej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Je tomu tak preto, lebo sa súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s otázkou, prečo podanie žalobkýň označené ako „Odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti“ považuje za výpoveď zmluvy, keď účinky výpovede zmluvy a odstúpenia od zmluvy sú podstatne rozdielne. Pri
odstúpení od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej počiatku, pričom sa na zmluvu hľadí ako keby neexistovala a následkom je, že zmluvné strany sú si povinné vrátiť všetko to, čo si vzájomne plnili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Naopak pri výpovedi sa zmluvný vzťah končí uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty, teda zmluva sa neruší od počiatku. 30. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľností, resp. výpoveď sa týkalo/a parciel č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, pričom predmetom žaloby boli parcely č. XXXXX a XXXXX/X, avšak ani túto skutočnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Rovnako nezohľadnil uvedenie č. parcely XXXX/X v nájomnej zmluve a to, že išlo o nájom časti parciel. Z obsahu spisu nevyplýva ani posúdenie toho, na ktorej parcele (alebo oboch?) sa predmet sporu vo výroku II. nachádza, čo má vplyv i na aktívnu vecnú legitimáciu jednotlivých žalobkýň. 31. Ďalej sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s nájomnými zmluvami, ktoré predložil žalovaný, t. j. nájomná zmluva zo dňa 02.01.2017 (č. l. 37 príloha č. 1) a nájomná zmluva zo dňa 11.01.2017 (č. l. 38), ktorými mal byť obnovený pôvodný nájom. Žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 06.05.2018 (č. l. 53) uviedli, že zmluvu zo dňa 02.01.2017 iniciovali ony ako prenajímateľky s tým, že nájom predĺžili na dobu zrealizovania predaja a kúpy, alebo výmeny pozemkov medzi prenajímateľmi a nájomcom, najdlhšie však do 30.06.2017 bez nároku na nájomné. Žalobkyne však popreli, že by podpísali zmluvu zo dňa 11.01.2017, ktorá mala byť uzatvorená na dobu neurčitú bez nároku na nájomné. 32. Súd prvej inštancie tiež vo svojom rozhodnutí konštatoval (bod 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že námietku žalovaného (že zvyšky reklamných tabúľ, ako aj betónových základov, neodstránil, pretože prístupová cesta nebola skosená) považoval za účelovú, nakoľko okrem ústneho tvrdenia na pojednávaní v tomto smere nebola takáto podmienka odstránenia v zmluve dohodnutá a ani žalovaný nepredložil žiadny písomný doklad, ktorým by žalobkyne žiadal o poskytnutie takejto súčinnosti ako podmienky splnenia svojej povinnosti. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 25.04.2018 (č. l. 35), prílohou ktorého boli tri výzvy adresované p. X. (č. l. 39 - 41), ktorými ju žiadal o likvidáciu porastov z hľadiska požiadavky stavebnej firmy, aby uvedená firma mohla vykonať vypratanie zvyšných častí reklamných zariadení. Skutočnosti vyplývajúce zo spisu sú preto v rozpore s právnym záverom súdu prvej inštancie. 33. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za nedostatočne odôvodnené, a tým porušujúce práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda právo na spravodlivý proces, bude úlohou súdu prvej inštancie sa vysporiadať s tým, ktorá nájomná zmluva bola platná, či bola daná výpoveď nájomnej zmluvy alebo žalobkyne od zmluvy odstúpili, či sa predmetné odstúpenie/ výpoveď týkala oboch dotknutých parciel č. XXXXX/X a XXXXX, aký vplyv má odstúpenie resp. výpoveď na žalovateľnosť žalobkyňami uplatnených nárokov, s poukazom na nájomné zmluvy zo dňa 02.01.2017 a 11.01.2017 posúdiť, či došlo k predĺženiu nájmu, či nájomná zmluva zo dňa 11.01.2017 uzatvorená na dobu neurčitú bez nároku na nájom mohla byť uzatvorená platne, či žalobca bol povinný (a vôbec mohol) vypratať nehnuteľnosti aj po tom, čo požadoval od žalobkýň súčinnosť pri odstránení, resp. či vôbec boli povinné žalobkyne takúto súčinnosť žalobcovi poskytnúť. Ak áno, ale neposkytli ju, aký to má vplyv na žalovateľnosť žalobkyňami uplatneného nároku. Posúdi tiež, či vyprataniu nebráni aktuálne právo tretej osoby k predmetným pozemkom, resp. porastom. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o odstránení stavby a od toho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby odstránil vytýkané vady a znovu o veci rozhodol. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada s námietkami žalovaného a rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 CSP. 35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď náležite zváži (a odôvodní) plný úspech strán v spore. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).