Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/52/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o mal. J. H., J. XX.XX.XXXX a mal. J. U. H., J. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov: matka M. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. N. X, XXX XX N., právne zastúpenej Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Prešov, Metodova 3331/12, a otec S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -343 zo dňa 14.11.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania bol pôvodne návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. J. zo sumy 150,- eur na sumu 500,- eur a pre mal. J. U. zo sumy 150,- eur na sumu 500,- eur, od septembra 2018. Ďalej je predmetnom konania návrh otca na zníženie výživného na sumu 115,- eur pre každé dieťa. V priebehu konania matka zmenila svoj návrh a žiadala zvýšiť výživné na jedno dieťa na sumu 350,- eur, s tým, že bežné výživné by bolo 250,- eur a suma 100,- eur na úspory.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. návrh otca na zníženie výživného zamieta, II. návrh matky na zvýšenie výživného zamieta, III. konanie o úprave styku otca s maloletými zastavuje, IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala akúkoľvek zmenu rozhodnutia ohľadom výživného. V čase rozvodu otec pracoval v M. ako Y. a jeho príjem podľa jej vyjadrenia bola asi 3.500 L. Napriek tomu matka uzatvorila rodičovskú dohodu s výživným po 150,- eur pre každé dieťa. Príjem otca oproti príjmu, ktorý vykazoval v čase rozvodového konania, sa znížil a v daňovom roku 2018

- 2019 bol viac ako 13.000 L (príjem v roku 2016 asi 14.500 L). Otec naďalej pracuje ako Y. a má naďalej výdavky súvisiace s jeho pracovnou činnosťou, teda nákup športového ošatenia, obuvi a potrebných pomôcok, o ktorých dôvodnosti súd prvej inštancie nemal väčšie pochybnosti. Ďalej zistil, že otec mal.

detí býva s priateľkou a platí nájomné v sume 700 L a preukázané má výdavky aj na stravu, dopravu, mobilný telefón, pričom ide o sumy vyššie než aké sú za rovnaké plnenia na Slovensku. Vzhľadom na jeho príjmy, ktoré boli preukázané je zrejmé, že platí výdavky a zo zostávajúcich peňazí uskutočňuje, či už sporenie pre mal. deti, uhrádza svoje dlhy alebo platí riadne bežné výživné a v prípade príchodu na Slovensko mal. deťom zakupuje darčeky alebo ošatenie. Súd konštatoval, že k zmene pomerov došlo u mal. detí. Nastúpili do vyššieho ročníka základnej školy, naďalej však navštevujú základnú školu. Matke ubudli výdavky čo sa týka stravovania, keďže v súčasnosti je stravovanie v školskej jedálni zadarmo, prípadne len za minimálny poplatok a náklady v súvislosti s dopravou, keďže mal. deti navštevujú základnú školu blízko miesta bydliska. Súd, rovnako ako otec, spochybnil výdavky matky pre mal. deti v súvislosti s hygienou, prípadne s vreckovým, ktoré je 50,- eur mesačne. Mobilné paušály u tak malých detí po 20,- eur mesačne sa javia ako nadštandard. Súd zohľadnil výdavky matky v súvislosti s ošatením, mimoškolskými aktivitami, liekmi, avšak všetky tieto výdavky majú byť primerané. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, pokiaľ ide o bývanie a zamestnanie. Táto sa vydala, má vzájomnú vyživovaciu povinnosť s manželom, platí úver, ale v nižšej sume, pričom ide o spoločný úver, ktorý má s manželom, resp., ktorý si zobrali na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti. Byt, ktorý bol ponechaný otcom z manželstva v rámci dohody o BSM, matka odpredala a peniaze použila na rekonštrukciu novej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o zamestnanie matky, súd prvej inštancie uviedol, že oproti tomu, čo bola nezamestnaná, v súčasnosti je konateľkou a spoločníčkou vlastnej spoločnosti, pričom vykonáva činnosť finančného poradenstva. Súd prvej inštancie spochybnil deklarované príjmy matky, pretože deklarovala oveľa vyššie výdavky, na ktoré ňou preukazované príjmy nestačia. Matka vo vzťahu k otcovi namietala, že si daňové priznanie môže prispôsobiť, keďže mu ho vypracováva priateľka. Tento istý argument by mohol použiť súd pri skutočnosti, že matka deklaruje veľmi nízke príjmy, naopak jej výdavky sú oveľa väčšie a týmto jej príjmom nezodpovedajú. Keďže nebola preukázaná na strane žiadneho z účastníkov tak výrazná zmena pomerov, aby malo dôjsť k akejkoľvek zmene výživného, či už v súlade s návrhom otca alebo v súlade s návrhom matky, súd prvej inštancie oba tieto návrhy ako nedôvodné zamietol.

4. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa ust. až 5, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

5. O trovách konania rozhodol podľa , , (ďalej len „“).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia otca k odvolaniu

6. Proti rozsudku vo výroku II a IV v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Namietala, že súd vychádzal z nesprávnych skutkových tvrdení otca, ktoré považovala za nepravdivé a neúplné a to taktiež v rozsahu predložených dôkazov. Uviedla, že dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí sa zvýšili, a to ohľadne ich veku a potrieb, pričom príjmy otca sú dostačujúce na zvýšenie požadovaného výživného. Ako dôležitú uviedla skutočnosť, že sa otec podieľa minimálnou starostlivosťou o maloleté deti. Požadované výživné vyplýva z jeho pomerov a profesie, a to profesionálneho Y., ktorý má najvyššie licencie, trénuje na T. a žije a pracuje vo I. G. po dobu viac ako 15 rokov. Ďalej namietala, že súd nevyhodnotil dôkaznú situáciu a otcom predložené dôkazné prostriedky boli v anglickom jazyku (preložené otcom), no neboli zabezpečené ich úradne preklady, čo považovala za pochybenie súdu. Poukázala, že otec v priebehu konania menil vyjadrenia ohľadne pracovnej doby, najprv 2 hodiny denne, následne 4 hodiny denne a z výsluchu mal. detí vyplynulo, že v čase, keď boli u otca, ten pracoval minimálne 6-8 hodín denne, čo súd prvej inštancie nevyhodnotil a nevyhodnotil ani s tým súvisiace príjmy, ktoré otec dostáva od klientov „na ruku“. Predložené výdavky otca, medzi ktorými sú lieky na potenciu a pracovné večere, svedčia o tom, že otec žije nad bežné pomery, ale nie je ochotný prispievať na svoje mal. deti vyššou čiastkou. Otec mimo stanoveného výživného na deti finančne neprispieva a za deťmi chodí 3-4 krát do roka. Otec v súčasnosti na sporiaci účet deťom finančné prostriedky neodkladá. Mal. J. dochádza autobusom do školy v K. (poprípade podľa možnosti matky autom), kde aj náklady na cestovné sú vyššie. Spochybnila výdavky otca na bývanie v sume 700 L, ak hypotéka jeho priateľky predstavuje 850 L. Otcovi vznikli dlhy z jeho nerozvážneho konania počas manželstva. Ďalej namietala, že súd nezohľadnil, že zvýšenie výživného navrhol aj kolízny opatrovník a nezohľadnil matkine legálne príjmy a reálne výdavky, ktoré naopak spochybnil. Bola toho názoru, že súdom posudzované vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva určite nie je otázkou pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že zabezpečuje všetku starostlivosť o mal. deti po finančnej, výchovnej a sociálnej stránke. Od poslednej úpravy pomerov došlo k podstatným

zmenám ohľadne veku, školy a potrieb. Uviedla, že jej manžel má vlastnú vyživovaciu povinnosť voči nej a jeho vlastnému mal. dieťaťu, pričom namiesto odporcu zabezpečuje výživu aj mal. detí navrhovateľky. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. zo dňa 26.07.2011 a uznesenie NSSR sp. zn. s tým, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Z týchto dôvodov navrhla zmeniť rozsudok tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. dcér J. sumou 350,- eur a J. U. sumou 350,- eur, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku. Uviedol, že od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom u neho nenastala taká výrazná zmena pomerov, ktorá by bola podstatná. Jeho príjem sa od poslednej úpravy nezvýšil a majetkové pomery sa nezmenili. Nevlastní hnuteľný majetok a bol na neho vyhlásený bankrot. U matky došlo k zmene pomerov tým, že uzatvorila manželstvo, spoločne s terajším manželom kúpila rodinný dom, na ktorý použila finančné prostriedky z ich spoločného bytu, ktorý jej prenechal v rámci dohody o vyporiadaní BSM a toho času pracuje vo svojej vlastnej firme, poskytuje finančné poradenstvo. Ďalej uviedol, že okrem výživného uhrádza deťom letenky, ako aj pobyt v M., každý rok ich berie na letnú dovolenku minimálne na dva týždne, kupuje im oblečenie. Sporenia pre deti uzavreté v M. sú každoročne zhodnocované o 1-2 % úroku ročne. Vo vzťahu k svojim dlhom uviedol, že tieto vznikli počas manželstva, ide o finančné prostriedky, ktoré boli použité na rekonštrukciu ich spoločného bytu, ktorý po rozvode matka predala a peniaze použila na rekonštrukciu rodinného domu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 16.01.2020 uviedla, že s jeho vyjadreniami nesúhlasí, považovala ich za zavádzajúce, nepravdivé a neúplné. Ďalej uviedla, že vyjadrenia súvisiace s vyporiadaním BSM medzi matkou a otcom vôbec nesúvisí so skutočnosťou, že odporca má finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb, zvýšenie výživného na mal. deti.

9. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 27.02.2020 uviedol, že v čase podávania vyjadrenia, t.j. ku dňu 23.03.2020 je v M. v krízovom režime, prišiel o prácu, pretože sú uzavreté všetky športové areály, a teda ani Y. tréningové centrá. Toho času je bez príjmu, teda zvýšenie výživného tak ako požaduje matka, nie je schopný v žiadnom prípade uhrádzať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v K. (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zrušenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolateľka namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k skutočnému stavu veci a následne prijatému právnemu záveru.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. . v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2016, mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. sumou 150,- eur mesačne, maloletej J. U. sumou 150,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. Matka aj naďalej poskytuje osobnú starostlivosť mal. deťom. V súčasnosti je zamestnaná, je konateľkou a spoločníčkou vo vlastnej obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva činnosť finančného poradenstva, pričom jej mesačný príjem je 500-600,- eur. Vydala sa a s terajším manželom a deťmi žijú v rodinnom dome. Otec žije a pracuje ako profesionálny Y. vo I. G., jeho deklarovaný príjem v daňovom roku 2018-2019 bol viac ako 13.000 L (v roku 2016 14.500 L). Maloletá J. navštevuje 9. ročník základnej školy. Navštevuje krúžok herectva, je zdravá. Maloletá J. U. je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Navštevuje dekoratívny krúžok a gymnastiku a je zdravá.

15. Podľa , súd je povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

16. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Matka v odvolaní namietala závery súdu o reálnych príjmoch otca, ktoré súdu tvrdil a predložil. Namieta závery ohľadne pracovnej doby otca a s tým súvisiace príjmy, ktoré otec dostáva tzv „na ruku“. Taktiež poukázala na to, že otec žije nad bežné pomery. Súd prvej inštancie sa síce zaoberal príjmom a výdavkami otca a tým, či na jeho strane došlo k zmene pomerov, avšak opomenul zaoberať sa dôležitým faktorom, ktorým je možnosť potencionality príjmu otca.

18. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné obdobie.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 20.2.2019, sp.zn. uviedol, že „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“

20. V prípade, ak súčasne majetkové pomery povinného boli s ohľadom na potreby oprávneného nedostatočné, skúma sa či je v možnostiach povinného svoju majetkovú situáciu zlepšiť, aby mohli

byť odôvodnené potreby oprávneného zabezpečené a práve v tejto súvislosti sa potom skúma potencionalita príjmu. Je tomu preto tak, aby si rodič uvedomil, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečení nevyhnutných životných podmienok svojho dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú zodpovednosť, k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Samozrejme, že nemá povinnosť zabezpečiť, aby u dieťaťa došlo k zníženiu vysoko nadpriemernej životnej úrovne.

21. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je profesionálny Y. s najvyššími trénerskými licenciami, čo otec nenamietal. Ostala tak neposúdená otázka jeho reálnych schopností a možností dosahovať iný príjem než dosahuje. Nie sú známe dôvody, pre ktoré pracuje otec 2 až 4 hodiny denne. Priemerne je pracovná doba 8 hodín denne. Je potrebné poukázať, že hodinová sadzba poskytovania trénerských služieb v oblasti Y., ako uviedli aj účastníci konania, začína na sume 30,- libier za hodinu. Je potrebné sa zaoberať a zistiť dôvody, pre ktoré otec pracuje len už vyššie uvedený čas počas dňa. Zistiť dôvody, pre ktoré vzhľadom na to, že otec disponuje najvyššími trénerskými licenciami, nedosahuje vyšší príjem. Súd prvej inštancie sa však danými možnosťami otca nezaoberal.

22. Potencionálny príjem je uvažovaný ako príjem, ktorého by povinný rodič pri riadnom plnení vyživovacej povinnosti objektívne za to mohol dosahovať.

23. Odvolací súd len zdôrazňuje, že zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa zostáva po rozpade rodiny, po rozvode základnou povinnosťou rodičov, k čomu musia vynakladať všetko úsilie, a to aj na úkor svojich rýdzo vlastných záujmov. Nie je totiž možné, aby rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, žil vlastný život bez ohľadu na rodičovské povinnosti a práve z tohto dôvodu zákon pri stanovení výživného umožňuje prihliadnuť nielen k súčasnej majetkovej situácii rodiča, ale aj k jeho majetkovej potencionalite a v tejto súvislosti v danom prípade i k dôvodom, pre ktoré nevykonáva pracovnú činnosť každý deň v rozsahu viac než 2-4 hodiny denne, ako uviedol otec a vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré nedosahuje príjem, aký by dosahovať mohol. Je potrebné spomenúť, že mal. J.a do záznamu ÚPSVaR z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 01.10.2019 (č.l. 237 spisu) uviedla, že otec má moderný byt v americkej štvrti, je tam vlastná strážna služba, vlastné Y. a všetko je tam luxusné.

24. Maloleté deti sú odkázané na zabezpečovanie potrieb zo strany matky, ktorá samozrejme vyživovaciu povinnosť má a plní ju. V súčasnej dobe ju plní nielen osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek maloletých detí, ale aj poskytovaním bývania, potrieb, ktoré sú nad sumu výživného, ktoré otec doposiaľ plnil a ktoré má aj plniť. Okrem toho, že je poskytovaná zo strany matky maloletým dcéram osobná starostlivosť, možno predpokladať, že matka poskytuje bezplatne všetky služby súvisiace so zabezpečovaním varenia, prania, žehlenia a podobne a tieto plnenia materiálnej a nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov maloletých detí. Jedným z kritérií pri stanovení rozsahu výživného je aj osobná starostlivosť o maloleté deti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je výrazný podiel na strane matky oproti otcovi a aj táto osobná starostlivosť sa premietne na vyrovnanie podielu otca vo finančnom vyjadrení. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. ).

25. Pri vyhodnocovaní oprávnených potrieb maloletých detí súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť výdavky súvisiace s vykonávaním voľnočasových aktivít, ako je krúžok herectva u maloletej J. a dekoratívny krúžok a gymnastiku u maloletej J. U., ktoré aktivity v čase poslednej úpravy pomerov nevykonávali.

26. Odvolací súd má tiež za to, že na strane osoby oprávnenej z platenia výživného mohol nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia . Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie).

27. Odvolací súd po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností, aj v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky uvádza, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci v dostatočnom rozsahu. Keďže súd prvej inštancie v zmysle načrtnutých výhrad odvolacieho súdu nepostupoval, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie potrebné skúmať potencionalitu príjmu rodiča, ktorý nezabezpečuje starostlivosť mal. deťom, ako aj životnú úroveň otca, na ktorej majú právo podieľať sa mal. deti. Majetkové pomery neznamenajú iba príjem zo zamestnania, ale akýkoľvek majetok vypovedajúci o životnej úrovni rodiča. Matka v priebehu odvolacieho konania vzniesla námietku, v zmysle ktorej považuje otcom deklarovaný príjem za neúplný. Je potrebné zistiť, či otec pracuje popri živnosti aj na pracovný úväzok, čiastočný. Ak tomu tak nie je, potrebné je skúmať, či otec využíva svoje možnosti a schopnosti zabezpečiť si príjem, to znamená príjem, ktorý povinný (potenciálne) by mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Opätovne zistí nevyhnutné a oprávnené potreby maloletých detí, ktoré by mohli mať uspokojované vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Vyhodnotí všetky kritériá rozhodné pre prijatie záveru o existencii alebo neexistencii zmeny pomerov v zmysle ustanovenia .

29. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

30. O trovách konania rozhodol podľa ust. .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v K. v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).