Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci M. K., bytom K. a mal. P. K., nar.

X, bytom K., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice II, detí rodičov J. K., bytom K., a Ing. P. K., bytom P., o zníženie výživného,

vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní otca proti

rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. z 15. decembra 2010, takto

r o z h o d o l

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. -64 z 28.októbra 2009 v spojení

s opravným uznesením č. k. -80 z 8. októbra 2010 zamietol návrh otca na

zníženie výživného a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu

Na odvolanie otca Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. z 15.

decembra 2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z

8.10.2010 č.k. -80 vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného

a zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa,

2

dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s

pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru,

ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých

skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu

vyživovacej povinnosti otca voči deťom, ktorý s využitím svojich subjektívnych vlastností,

najmä odborného vzdelania a praktických skúseností, mohol a môže organizovať svoje

podnikateľské aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť

voči deťom v doterajšom rozsahu. Odvolací súd poznamenal, že zmenou pomerov v zmysle

zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností

na jednej alebo druhej strane t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen

prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo

predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné

porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s

pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o

výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie

výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného je

preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky

dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticky aj v prípade, že

povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá

ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania

výživného.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním otec a navrhol, aby dovolací súd

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

tým, že konanie pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadami

podľa § 237 písm f/ a g/ a to v tom zmysle že, odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie

čím mu odňal možnosť konať vo veci pred súdom a taktiež rozhodovali vo veci sudcovia

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, ktorých vylúčenie navrhol z dôvodu zaujatosti.

Matka ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom ( ods.

1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Osobitne však treba

zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci zrušenia resp. zníženia vyživovacej

povinnosti otca k maloletým deťom). Nejde o rozsudok v zmysle § 238 ods. 1, ods. 2 ani

ods. 3 Nejde ani o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

4

Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale

práve naopak, znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne

zákonom vylúčená. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že dovolanie nie je v predmetnej veci

procesne prípustné; ako prípustnosť je výslovne vylúčená ustanovením

a o prípad výnimky z neprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia

v predmetnej veci nejde

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ dovolateľ nenamietal a

ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

5

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v danej veci svoje dovolanie odôvodnil

podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, namietal že došlo k vade konania v zmysle § 237

písm. f/ a g/ a to tým, že mu ako účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom ako i skutočnosť že rozhodoval vo veci vylúčený sudca.

Dovolateľ v dovolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a to tým spôsobom

že odvolací súd rozhodol bez pojednávania a to napriek tomu že dovolateľ v odvolaní uviedol

a že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, a tým mu vlastne odňal odňal možnosť

konať pred súdom

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

6

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch ďalej bude považovať za

potrebné nariadiť pojednávanie. V zákone nie je možné kauzisticky vypočítať všetky možné

situácie, ktoré môžu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, že sa ponechá otázka

nariadenia pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou,

takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací

senát nevykonával ani neopakoval dokazovanie, na súde prvého stupňa sa uskutočnilo

pojednávanie, a nie je tu ani dôležitý verejný záujem, aby bolo vo veci nariadené

pojednávanie. Tým, že odvolací senát v predmetnej veci nenariadil pojednávanie a vo veci

verejne vyhlásil rozsudok dňa 15. decembra 2010 o 10.01 hod. neodňal navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom, tak ako to má na mysli ustanovenie Odvolací

súd konal v súlade s ustanovením .

Dovolateľ taktiež namieta, že v predmetnej veci na súde prvého stupňa ako i súde

druhého stupňa rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko v predmetnej veci podal návrh na

vylúčenie sudcov okresných súdov v Košiciach ako aj skutočnosť že o tejto námietke

rozhodoval Krajský súd v Košiciach.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tejto námietke považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky uviesť že o námietke

dovolateľa ohľadom vylúčenia sudcov Krajského súdu v Košiciach rozhodoval senát

7

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. augusta 2006 pod sp. zn.

ktorý rozhodol o nevylúčení senátu 7CoP, a to predsedníčky senátu JUDr. A. Ď.

a členov senátu JUDr. M. H. a JUDr. A. H., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči

maloletým ďeťom vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. .

V predmetnom konaní dovolateľ vzniesol námietky zaujatosti z dôvodu že sestra matky mal.

detí, je sudkyňa na Okresnom súde Košice I. Zároveň Krajský súd v Košice v konaní pod sp.

zn. uznesením zo dňa 6. októbra 2004 rozhodol o vylúčení resp. nevylúčení

sudcov Okresného súdu Košice II., z prejednávania a rozhodovania v konaní o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode, voči v tom čase mal. M. nar. X

a mal P. nar. X, preto v tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že neobstojí námietka

dovolateľa, že námietkou zákonného sudcu sa odvolací súd, resp. dovolací súd nezaoberal

a vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Nie je preto opodstatnená ani námietka navrhovateľa

o existencii vady konania, zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa .

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s ods. l a ods. l písm. a/

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á,v.r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť :

Hrčková Marta