Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/4/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v sporovej veci žalobkyne: C.. U. G., O.. Y. XX.XX.XXXX, V. V.M. XXX, proti žalovanej: U.. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. O. XXXX/XX, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2021 z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 21.01.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie (ďalej „Návrh“) v nasledujúcom znení:

- „Odporkyňa je povinná odstrániť z instagramu s názvom: Todovamonika, Novinárka @dennikn, dennikn.sk/autor/monika-todova zvukovoobrazové záznamy/videá -1 Instagram príbehu s názvom Otázky k ML, dostupné na: tps: //www.instaqram.com/stories/hiqhliqhts/18131332534181791/, Otázka verejnosti č. 6 : “Je reálna aj verzia, že mu k tomuto rozhodnutiu niekto pomohol?” Odpoveď odporkyne č. 6: “Nie je . V cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy."

- Odporkyňa je povinná odstrániť z instagramu s názom : todovamonika, Novinárka @dennikn, dennikn.sk/autor/monika-todova zvukovoobrazové záznamy/videá - Instagram príbehu s názvom Otázky k ML, dostupné na: tps://www.instaqram.com/stories/hiqhliqhts/18131332534181791/, Otázku verejnosti č. 10: “Aké mohli byť dôvody obesenia sa. Veď nebol odsúdený ani.” Odpoveď odporkyne č. 10 : „Viacerí sa pýtate na motív. Myslím si, že ho nevedia ani jeho najbližší. Nezanechal list na rozlúčku. Áno, mohlo to byť preto , že vedel, aké sú proti nemu dôkazy a nevidel východisko. Mohol s hanbiť, zle znášať pád na dno, nepočkal ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe. Nie som odborník na takéto situácie. Môžem len odporučiť rozhovory s psychiatrami na túto tému.”

- Odporkyňa je povinná odstrániť z instagramu s názvom : todovamonika, Novinárka @dennikn, dennikn.sk/autor/rnonika-todova zvukovoobrazové záznamy/videá -1 Instagram príbehu s názvom Otázky k ML, dostupné na: tps: //www.instaqram.com/stories/hiqhliqhts/18131332534181791/, Otázku verejnosti č. 14: “Ako je možé , že mu boli popierané základné práva na ktoré mal nárok? telefonáty, návštevy”, Odpoveď odporkyne č. 14: “Toto nie je pravda. G. mal navyše covid, rovnako aj jeho rodina. Mal nárok na všetko, čo umožňuje kolúzna väzba. Ano on sám sa na žiadne porušenie základných práv v súvislosti s pobytom vo väzbe nesťažoval. Podal sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, o ktorej Najvyšší súd nestihol rozhodnúť. ”

- Odporkyňa je povinná odstrániť z instagramu s názom : todovamonika, Novinárka @dennikn, dennikn.sk/autor/monika-todova zvukovoobrazové záznamy/videá - Instagram príbehu s názvom Otázky k ML, dostupné na: t p s: //www.instagram.com/stories/hiqhliqhts/18131332534181791/, Otázka

verejnosti č. 17: “Bola to vôbec samovražda? “ Odpoveď odporkyne č. 17 : „ Takýchto otázok prišlo veľa. Bola to samovražda. Potvrdil to aj generálny prokurátor, ktorému dôveruje aj opozícia. Nie je žiadny rozumný dôvod o tom pochybovať.“ A to aj napriek neukončenému vyšetrovaniu.”

Súd prikazuje odporkyni zdržať sa používania slovom a písmom na adresu navrhovateľky, jej nebohého manžela, p. T.. U.. U. G.É. O.. XX.X.XXXX, O. Z. V. V. XXX, P. XXX XX, K. Y. XX.XX.XXXX, L. Y. L. G. O.. XX.XX.XXXX, R. G. O.. XX.XX.XXXX V. V. XXX XX Č.. Y.. XXX, v súvislosti s nimi a to v akejkoľvek komunikácii (ústna, písomná), s akoukoľvek osobou (fyzickou, právnickou), na sociálnych sieťach (instagram, facebook), v akomkoľvek médiu v printovej a digitálnej verzii používať slová a slovné spojenia:

- samovražda,

- ochorenie COVID-19, mal navyše covid, trpel ochorením covid, bol covid pozitívny

- v cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy

- vedel, aké sú proti nemu dôkazy a nevidel východisko. Mohol sa hanbiť, zle znášať pád na dno, nepočkal ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe,

a to až do právoplatného skončenia v trestnej veci, vedenej pred Úradom inšpekčnej služby, oddelenie vyšetrovania, Košice, pod CVS: UIŠ-327/OISV-2020.“

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná ako súkromná osoba má na instagrame viac ako 45000 sledovateľov, je novinárkou, pričom ide o novinárku, ktorej v podstate akékoľvek výroky môžu zásadným spôsobom ovplyvniť verejnú mienku. Uviedla, že žalovaná sa vo vyššie uvedených odpovediach určených širokej verejnosti a ktoré sú publikované aj v iných médiách priamo zmieňuje o samovražde nebohého manžela žalobkyne. Žalovaná vyššie uvedené informácie poskytla širokej verejnosti, a to formou možnosti verejnosti položiť jej ako fyzickej osobe konkrétne otázky, na ktoré mala odpovedať na svojom účte prostredníctvom sociálnej siete Instagram. Žalovaná má verejný profil na sociálnej sieti Instagram, ktorý je prístupný širokému publiku bez selekcie sledovateľov. Dôsledkom zverejnenia týchto informácií o nebohom manželovi žalobkyne, o jeho smrti ako o samovražde a ochorení covidom je fakt, že neoverené informácie prevzali aj iné média s odvolaním sa na odpoveď žalovanej ako primárneho zdroja. Podľa názoru žalobkyne výroky a ničím nepodložené tvrdenia žalovanej ako fyzickej osoby o nakazení sa vysoko infekčným ochorením Covid a rovnako tak aj výroky o samovražde sú spôsobilé ovplyvniť mienku nielen širokej verejnosti v rámci SR, ale aj v iných štátoch, ako aj osôb podieľajúcich sa na vyšetrovaní danej veci. Žalobkyňa tvrdila, že ide o nezákonné a protiprávne úkony žalovanej ako fyzickej osoby, pričom potreba upraviť pomery je naliehavejšia o to viac, že žalovaná je známa verejnosti. Nepravdivé a ničím nepodložené vyjadrenia žalovanej a ich verejné rozširovanie, t.j. oboznamovanie s nimi veľkého počtu obyvateľstva, môžu mať zásadný vplyv na rozhodovanie v trestnej veci. Napríklad vyjadrenia o tom, že bol pozitívny na vysoko infekčné ochorenie sú reálne spôsobilé vyvolať v širokej verejnosti dojem, že bolo správne nebohého manžela žalobkyne umiestniť do cely osamote. Žalobkyňa argumentovala, že výroky o samovražde jej nebohého manžela sú spôsobilé ovplyvniť širokú verejnú mienku, ale aj samotný priebeh trestného konania a tých osôb, ktoré sa na vyšetrovaní priamo majú podieľať, alebo podieľajú, čím je konanie žalovanej nebezpečným pre spoločnosť a pre dotknuté osoby. Mala za to, že žalovaná ako novinárka musí poskytovať spoločnosti záruku, že ňou prezentované informácie nie sú zavádzajúce, sú súladné so zákonom a neohrozujú samu podstatu demokratického právneho štátu. V spotoch žalovanej absentujú akékoľvek vysvetlenia, prečo by práve jej názor mal byť ten jediný akceptovaný a správny, nakoľko orgány činné v trestnom konaní spornú vec právoplatne k dnešnému dňu neuzavreli. Poukázala na to, že žalovaná suverénne vylučuje akúkoľvek pochybnosť o ňou prezentovaných názoroch na vec a tieto masívnym spôsobom verejne šíri, pričom svoje závery žiadnym spôsobom neosvedčila a konala tak, ako keby išlo o závery nezávislého súdu. Žiadna právna norma v rámci poriadku SR a právneho poriadku EÚ žalovanej nedovoľuje takéto zásahy do osobnej cti a slobody občanov. V demokratickej spoločnosti úkony žalovanej nemôžu požívať ochranu v rámci slobody prejavu, a neexistuje žiadny zákonný dôvod umožňujúci ich ďalšie šírenie a zverejňovanie. Skutkové tvrdenia žalovanej sú bez akýchkoľvek dôkazov, keďže žalobkyňa nedisponuje informáciami tom, že jej nebohý manžel bol nakazený covidom a vyšetrovanie nebolo právoplatne skončené so záverom, že jej nebohý manžel samovraždu skutočne spáchal. Skutočnosť, že dochádza k pokračovaniu v protiprávnych zásahoch do vyšetrovania nebohého manžela žalobkyne zo strany médií, je kontraproduktívne a je daná reálna hrozba opakovania takýchto zásahov v budúcnosti. V

prípade nenariadenia neodkladného opatrenia tak, ako ho žalobkyňa navrhuje, reálne a bezprostredne hrozí ujma tým, že žalovaná bude pokračovať v protiprávnych zásahoch do nezávislého vyšetrovania a nezdravým spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku. To sa v konečnom dôsledku prejavuje už v súčasnosti formou nenávistných článkov, správ a komentárov pod rôznymi statusmi na sociálnych sieťach obviňujúcich žalobkyňu z klamstiev a zavádzania, čím sa v súdnom konaní v dôsledku konania žalovanej sťaží postavenie a obrana v súdnom konaní. Na základe týchto skutočností mala žalobkyňa za to, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery v navrhovanom znení.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila nasledujúce dôkazy: fotografie Instagram príbehu žalovanej s názvom Otázky k ML a fotografiu titulnej stránky Instagram profilu žalovanej.

4. Z predložených listín a z obsahu súdneho spisu mal súd za osvedčené, že žalobkyňa je manželkou zosnulého T.. U. G., O.. Y. XX.XX.XXXX, K.. Y. XX.XX.XXXX. Žalovaná pôsobí ako novinárka v mienkotvornom médiu, pričom na svojom súkromnom Instagram profile má zverejnené príbehy s názvom Otázky k ML, v ktorých sa vyjadruje k otázkam, ktoré kladú sledovatelia profilu žalovanej a týkajú sa aj úmrtia manžela žalobkyne.

5. Podľa platného a účinného v čase vydania uznesenia o nariadení opatrenia (ďalej „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

6. V súlade s citovanou právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Neznamená to, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody. Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený.

8. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

9. Posúdiac obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa jeho návrhom domáha práva na ochranu osobnosti svojej osoby, svojich detí, ako aj zosnulého T.. U. G., do práva ktorého mala zasiahnuť žalovaná svojimi výrokmi uverejnenými na sociálnej sieti Instagram.com. Tieto výroky označila žalobkyňa za výroky nebezpečné pre spoločnosť a pre dotknuté osoby, spôsobilé ovplyvniť mienku širokej verejnosti v rámci Slovenskej republiky i v zahraničí, ako aj mienku osôb podieľajúcich sa na vyšetrovaní danej veci, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaná pôsobí ako novinárka.

10. Súd má za to, že zo strany žalobkyne neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného opatrenia. Podľa ustanovenia neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán treba skúmať z viacerých aspektov vzhľadom na sledovaný účel. V tomto prípade je podstatné, že žalobkyňa navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože podľa nej žalovaná (ako fyzická osoba, na jej súkromnom konte na sociálnej sieti) neoprávnene zasiahla do jej osobnostných práv, resp. práv zosnulého manžela, tvrdeniami, ktoré nie sú v tomto čase „ničím podložené, sú nepravdivé, žiadnym spôsobom neosvedčené“. Na inom mieste svojho návrhu žalobkyňa uvádza, že protiprávne zásahy do vyšetrovania zo strany „médií“ je kontraproduktívne a je daná reálna hrozba opakovania takýchto zásahov v budúcnosti aj v tomto prípade. Z uvedenej argumentácie žalobkyne vyplýva, že k zásahu do osobnostných práv má dochádzať zo strany všetkých médií (nielen žalovanej), ktoré sa týmito

informáciami zaoberajú. Cieľom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť dočasný stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.

11. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie, nevyhodnocuje test proporcionality (keďže ide o ochranu osobnosti podľa a nasl. ), keď vychádza iba z tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov, a preto nie je možné rozhodnúť o takomto návrhu žalobkyne bez toho, aby súd vykonal dokazovanie aj za účasti druhej strany sporu a vyhodnotil tak test proporcionality, keď v danom prípade oproti sebe stoja právo na ochranu osobnosti a sloboda prejavu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že by žalovaná vyslovovala výlučne jej vlastné názory, ničím nepodložené („Potvrdil to aj generálny prokurátor...“; „... čo dokazujú kamerové záznamy.“), s cieľom poškodiť dobré meno, osobnú česť či iné osobnostné právo žalobkyne alebo jej zosnulého manžela. V príspevkoch, resp. odpovediach na otázky žalovaná uvádza viaceré skutočnosti, na ktoré žalobkyňa v návrhu poukazuje s odôvodnením, že tieto skutočnosti žalobkyni nie sú známe (údajné ochorenie jej zosnulého manžela na Covid počas väzby), čo však neznamená, že žalovaná nemohla tieto informácie čerpať z dôveryhodných zdrojov.

12. V tomto štádiu konania, t.j. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však iba na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sú zásadne protichodné, bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, by bolo predčasné prijať záver, či skutkové tvrdenia žalovanej v predmetných príspevkoch sú skutočne klamlivé, ničím nepodložené, t.j. či jej vyjadrenia na adresu T.. U. G. v predložených príspevkoch sú skutočne neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv, resp. do práv žalobkyne. Žalovaná zverejnila svoje príspevky na sociálnej sieti, pričom uplatnila tak svoje zaručené právo na slobodu prejavu ( a 2 SR), podľa ktorého má každý právo vyjadrovať svoje názory. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.09.2009, podľa ktorého „pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, že sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj na nadnesené a zveličujúce názory a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vyslovovať svoje názory.“

13. Žalobkyňou udávané dôvody a predložené dôkazy nepreukazujú zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov za účelom odvrátenia nebezpečenstva takého konania žalovanej, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne by viedlo k neodstrániteľným následkom pre žalobkyňu, a to aj v podobe ňou tvrdenej hrozby ovplyvňovania mienky verejnosti, či orgánov činných v trestnom konaní. Súd má za to, že v rámci trestného konania sú orgány činné v trestnom konaní viazané zákonom, sú povinné konať len na základe neho a v jeho medziach, sú povinné zistiť všetky relevantné skutočnosti svedčiace tak v prospech či neprospech účastníkov konania, na čo v žiadnom prípade nemôžu mať vplyv žiadne mienkotvorné média, resp. žalovaná ako novinárka.

14. V časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala „prikázať žalovanej zdržať sa používania slovom a písmom na adresu navrhovateľky, jej nebohého manžela, P.. T.. U.. U. G. O.. XX.X.XXXX, O. Z. V. V. XXX, P. XXX XX, K. Y. XX.XX.XXXX, L. Y. L. G. O.. XX.XX.XXXX, R. G. O.. XX.XX.XXXX V. V. XXX XX Č.. Y.. XXX, v súvislosti s nimi a to v akejkoľvek komunikácii (ústna, písomná), s akoukoľvek osobou (fyzickou, právnickou), na sociálnych sieťach (instagram, facebook), v akomkoľvek médiu v printovej a digitálnej verzii používať slová a slovné spojenia: samovražda, ochorenie COVID-19, mal navyše covid, trpel ochorením covid, bol covid pozitívny, v cele nikto nebol, čo dokazujú kamerové záznamy, vedel, aké sú proti nemu dôkazy a nevidel východisko. Mohol sa hanbiť, zle znášať pád na dno, nepočkal ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe, a to až do právoplatného skončenia v trestnej veci, vedenej pred Úradom inšpekčnej služby, oddelenie vyšetrovania, Košice, pod CVS: -2020“, má súd za to, že nie je splnené kritérium materiálnej vykonateľnosti, opäť s poukazom na profesiu žalovanej a ochranu slobody prejavu. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. zo 04.03.2010, v ktorom súd deklaroval, že „sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti, je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové

súdy, pričom aj pri kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú“; prípadne nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 21.01. 2014, ktorý konštatuje, že „sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti“.

15. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa . Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalovaná mala v konaní úspech a preto by bola žalobkyňa povinná nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.